Je veľmi milé a zaujímavé sledovať malé deti pri hre. A ešte milšie je počúvať monológy, milú detskú reč spojenú s hrou. V takejto situácii je dieťa úplne zahĺbené do hry, žije vo svojom vlastnom svete a je mu dosť nepríjemné, keď je v takejto situácii vyrušené. Mnohí detskí psychológovia tvrdia, že takéto detské monológy sú vo vývine dieťaťa veľmi dôležité a sú veľmi prospešné pre ich duševný vývin. Dokonca tvrdia, že rozprávanie sa samého so sebou pomáha pri učení sa novej formy správania, pomáha plánovať a ovládať impulzívne správanie.
Detské Monológy a Ich Význam
Podľa L. Kohlberga, uznávaného amerického psychológa, existuje päť prirodzených období, v ktorých sa deti rozprávajú samy so sebou. U niektorých detí sú tieto obdobia výraznejšie, u iných sú menej výrazné. Ba dokonca existujú deti, ktoré týmto obdobím neprechádzajú vôbec. Tieto obdobia sú nasledovné:
- Obdobie Zábavy: Hlavne u malých batoliat môžeme pozorovať, ako si mrmlú, opakujú slová, menia hlások.
- Obdobie Vysvetľovania: Staršie batoľatá môžete pri hre alebo pri zaspávaní počuť, ako keby niekomu niečo vysvetľovali a rozprávali.
- Obdobie Otázok a Odpovedí: V období 5 - 7 rokov môžete niekedy počuť, ako si deti dajú samy sebe nejakú otázku a zároveň si na ňu aj odpovedajú, samy seba poučujú, samy sebe vysvetľujú určité veci a situácie. Práve v tomto období majú deti tzv.
- Obdobie Zatvárania Reči: V štvrtom období, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou, robí to už tichšie, šepká, niekedy ho už takmer nepočuť, ale podľa Kohlberga ešte stále ide o akúsi reč, ktorá im pomáha usmerňovať samých seba.
- Obdobie Vnútorného Dialógu: V piatom období sa neskôr nachádzajú nielen deti, ale aj my dospelí. U detí v tejto fáze môžeme vidieť ešte nepatrný pohyb pier. Dospelí sa tiež často rozprávajú sami so sebou, ale málokedy nahlas.
V štúdii publikovanej v Quarterly Journal of Experimental Psychology, psychológovia Daniel Swigley a Gary Lupya dokázali, že hovoriť k sebe je vlastne prínosom. V experimente dali 20 ľuďom za úlohu nájsť v supermarkete rôzne tovary, ako je chlieb alebo jablká. Najprv účastníci pokusu museli nájsť tovar mlčky, následne si mali názov objektu pri jeho hľadaní opakovať nahlas. Testované osoby našli objekty ľahšie a rýchlejšie vtedy, keď si o nich nahlas hovorili. Napríklad, že jablko je červené a guľaté. Hovoriť veci nahlas pomáha podľa psychológov naštartovať pamäť, dokáže nás to viac skoncentrovať, zhmotniť si vec a dosiahnuť úspech. Platí to však len vtedy, keď viete, ako hľadaný objekt vyzerá. Aj detský psychológ Lawrence E. Podľa psychologičky Lindy Sapadin, hovorenie svojich myšlienok nahlas, pomáha pri náročných rozhodnutiach. Tým, že to počujete a nemáte to len v mysli, pomôže vám to ujasniť si myšlienky a utvrdiť sa v tom, že niečo robíte správne. Podobne, ak máte pred sebou viacero úloh alebo cieľov, povedzte si ich nahlas a pomôže vám to rozhodnúť sa, čo je potrebné urobiť rýchlo a čo ešte môže chvíľu počkať. Ak máte pred sebou prezentáciu alebo dôležité stretnutie, svoj prejav si môžete zdokonaliť tým, že si ho predtým nahlas poviete. Vnútorné monológy v histórii viedli viacerí myslitelia a vedci. Spisovatelia dokázali takéto hovory k sebe zmeniť na zaujímavé knihy. Napríklad Albert Einstein sa sám sebe prihováral vraj často. Z uvedených výskumov, ktoré robili psychológovia vo viacerých krajinách vyplýva, že ak sa deti rozprávajú samy so sebou, vôbec to nevadí. Ba naopak.
Prirodzený Rečový Vývin
Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky. Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Zdvojuje slabiky (napr. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Reči
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči. Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny Oneskoreného Vývoja Reči
Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov. Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Vplyv Prostredia a Viacjazyčnosť
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.
Poruchy Reči u Detí
Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu. Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia. Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.
Ako Podporiť Rečový Vývin Dieťaťa
Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.
Hry a Aktivity na Stimuláciu Reči
Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor. Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť. Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
Terapeutické Možnosti
Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie. V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie. Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách.
- Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
- Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
- Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
- Hry na pomenúvanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
- Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
- Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
- Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
- Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Prvé Slová Dieťaťa
Jedným z najtúžobnejšie očakávaných medzníkov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Ako sa vyvíja reč dieťaťa? Jedným z najtúžobnejšie očakávaných medzníkov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Slovo „mama“ raz znamená otázku - „Kde si, mama?“, inokedy prosbu „Mama, chcem otvoriť dvere a ísť von“, alebo „Mama, nechcem ísť spať s tatom ale s tebou.“ a pod. Rodičia a blízki tieto slová prekladajú, dešifrujú a tak sa snažia pochopiť, čo konkrétne má dieťa na mysli. Ak sa rodičom nedarí objasniť význam povedaného slova, dieťa môže byť nespokojné, zúfalé, čo sa môže prejaviť krikom, plačom, zlosťou. Veľmi často preto deťom najlepšie rozumejú len tí, ktorí s nimi trávia veľa času a vedia, aké emócie a zážitky práve deti prežívajú. Čo chcú asi povedať. Čo všetko nám práve oznamujú. Okolo 12. Úplne prvé slová sa však zvukovo nepodobajú na slová, aké používame my dospelí.
- rôzne novotvary, ako „apa“, „nami“ a pod.,
- skratky ozajstných slov, ako „ba“ (balón), „dú“ (džús), „da“ (daj),
- imitácie najrôznejších zvukov prostredia, napr.
Aby sme to ako rodičia mali ešte o trošičku ťažšie, prvými slovami deti pomenúvajú viac rôznych vecí. Najčastejšie jedným slovom označujú veci, udalosti, osoby, ktoré majú podobnú funkciu alebo majú spoločnú vlastnosť. Napr. Podobne „bábo“ môže označovať čokoľvek súvisiace s dieťatkom, teda knihu o dieťati, vaničku na kúpanie, bábiku na hranie, ale aj fľašu s čajom. „Bobo“ môže byť všetko guľaté ako lopta, akýkoľvek cukrík, okrúhla lampa… Veľmi často v repertoári prvých slov detí znejú slová, ako „toto“, „tam“, „to“, „tu“, „daj“. Týmito slovami deti dokážu pomenovať akýkoľvek predmet, osobu, vyjadriť miesto, kde predmet stojí, alebo kam ho máme dať. Celá slovná zásoba sa pomaly rozrastá. Okolo 17. mesiaca je to 50 - 70 slov a v 20.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Komunikácia Bez Slov
Komunikácia bez slov je prítomná už od dojčenského veku: jeden pohľad, jeden pohyb, povzdych - všetko to môže niesť význam. Ale čo môže urobiť rodič, keď dieťa nerozpráva, no aj tak jasne dáva najavo, čo chce - len nie slovami? Čo nám hovorí svojím telom? Aj novorodenci komunikujú - plačom, očným kontaktom, pohybmi rúk. Neverbálna komunikácia je prirodzenou predzvesťou reči. Niektoré deti sa spoliehajú na ukazovanie, pretože je rýchle a účinné - rodič predsa pochopí. Reč tela je prirodzenou súčasťou komunikácie - no nemala by zostať jediným spôsobom vyjadrovania. Rodič pomáha najviac, keď rozpozná signály, reaguje na ne a jemne vedie dieťa k rozprávaniu. Ak Vaše dieťa začína rozprávať neskoro, zbytočne nečakajte a vyhľadajte logopéda.