Nástup dieťaťa do materskej školy predstavuje významnú etapu v rodinnom živote. To, akým spôsobom a či sa vôbec vaše dieťa prispôsobí novému prostrediu, závisí od mnohých faktorov. Dôležitú rolu zohráva vek, povaha dieťaťa, jeho osobnosť, ale aj samotní rodičia. Čím menej pochybností a neistoty uvidia deti v očiach svojich rodičov, tým jednoduchšie sa budú novej situácii prispôsobovať. Veľmi dôležitá je kooperácia dieťaťa, rodiča a učiteľa. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko prežíva veľký stres. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné.
Povinná škôlka a legislatíva
Zápis do materskej školy prebieha v máji. Túto povinnosť definuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a jeho novela č. 182/2023 Z. Od 1. januára 2025 sú materské školy všetkých zriaďovateľov zaradené do siete financované normatívnym systémom zo štátneho rozpočtu. Je dôležité rozlišovať medzi právnym nárokom na prijatie a samotnou povinnou dochádzkou. Povinná škôlka od 3 rokov (resp. dosiahne daný vek do 31. 8. To pre rodičov predstavuje garanciu miesta. Ak pediater alebo špecialista uzná, že dieťa nezvláda pravidelnú dochádzku (napr. škôlka zabezpečí vzdelávanie v domácom prostredí - min. Povinné predprimárne vzdelávanie neznamená „celý deň v škôlke“. Zápis do materskej školy je administratívny proces.
Financovanie a náklady na materskú školu
Rodičia v materských školách hradia najmä náklady na stravu a réžiu. Bežné stravné vo verejných MŠ predstavuje približne 2,10 eur denne + réžia. Pri strave však funguje aj štátna dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom. Dotácia je vo výške 1,40 eur na deň, podľa zákona č. 544/2010 Z. z. alebo navštevuje triedu, v ktorej je viac ako 50 % detí z domácností v hmotnej núdzi alebo s príjmom do výšky životného minima (tzv. Dotácia nepokrýva réžiu a ani celú stravnú jednotku, preto rodič vždy dopláca rozdiel. Materské školy často vyberajú aj príspevky do rodičovského združenia, ktoré slúžia na úhradu doplnkových aktivít alebo pomôcok. Súkromné MŠ, ktoré sú zaradené do siete, tiež plnia povinné PPV, ale ich štruktúra poplatkov je značne odlišná. Školné: V Bratislave sa napríklad mesačné školné pohybuje v rozmedzí 550 eur až 600 eur, pričom náklady na stravu sú extra (napr. Celkové náklady: Celkové mesačné náklady v súkromnej MŠ (školné + strava) tak môžu presiahnuť 650 eur. Niektoré zariadenia ponúkajú zľavy (napr. To, aké náklady vás čakajú, závisí najmä od toho, či zvolíte verejnú škôlku, súkromnú škôlku alebo domácu formu vzdelávania. Spočítajte všetky mesačné príjmy domácnosti a odpočítajte od nich pravidelné výdavky (bývanie, energie, úvery, strava, doprava). Porovnajte si verejnú materskú školu, súkromnú škôlku aj individuálne (domáce) vzdelávanie. Nezabúdajte ani na tzv. Ideálne by mala pokryť 3 až 6 mesiacov výdavkov domácnosti. Finančná situácia rodiny aj potreby dieťaťa sa v čase menia.
Skúsenosti rodičov a učiteľov s nástupom do škôlky
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje významnú etapu v rodinnom živote. To, akým spôsobom a či sa vôbec vaše dieťa prispôsobí novému prostrediu, závisí od mnohých faktorov. Dôležitú rolu zohráva vek, povaha dieťaťa, jeho osobnosť, ale aj samotní rodičia. Čím menej pochybností a neistoty uvidia deti v očiach svojich rodičov, tým jednoduchšie sa budú novej situácii prispôsobovať. Veľmi dôležitá je kooperácia dieťaťa, rodiča a učiteľa. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko prežíva veľký stres. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné.
Jeden z rodičov sa podelil o svoju skúsenosť: "Staršie dieťa povediem do školy a mladšie do škôlky. Obaja nastupovali do škôlky ako 2,5 ročný. Týždeň pred nástupom som im hovorila, že pojdeme do škôlky - bude tam veľa detičiek, veľa nových hračiek a tetušky, ktoré sa budú o nich starať kím mamka bude doma z bračekom. Vysvetľovala som dokola režim aký budu mať, ráno sa pohráš aj napapkáš z ostatnými deťmi, potom pojdete vonku, ked sa vratite zas budete papkať - spinkať na takej postielke co maju len škôlkari - a ked sa vyspinkáš, napapkaš, trošku pohraješ pride mamka alebo tatko po teba. Sama som bola prekvapená ako super zvládli odlučenie aj napriek tomu, že boli po prvý krát bezomňa."
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Naopak, iná mamička mala ťažkosti: "Moja dcérka nastúpila do škôlky ako štvorročná, a bohužiaľ aj napriek vysvetľovaniu, že v škôlke si nájde veľa kamarátov, že sa detičky hrajú, kreslia, chodia von a robia ešte veľa vecí, ktoré doma nerobievame, sa nám nepodarilo ju pripraviť dostatočne na to, aby tam neplakala. Práve naopak, odmieta tam chodiť, jesť a ostatných detí sa stráni. Takže neviem, kde som urobila chybu, ale dúfam, že po čase ju to prejde a zvykne si."
Učiteľka materskej školy zdieľa svoj pohľad: "September býva veľmi ťažký pre mamičky i pre nových škôlkárov. Stáva sa, že i "starí škôlkári", tí, čo do škôlky už chodili sa rozplačú, ale po chvíľke ich to prejde. Sú zvyknutí, že boli cez prázdniny doma, ale v priebehu pár dní si zvyknú a opäť sa začlenia do zabehnutého režimu. Horšie je to s najmenšími detičkami, lebo boli zvyknuté byť doteraz stále s mamou, čo je prirodzené. U nás môže mamička pobudnúť chvíľu s dieťatkom v triede, pohrať sa, ale nie príliš dlho. Pretože potom je lúčenie doslova boj. Odoberieme dieťatko a snažíme sa ho nejako zabaviť, rozptýliť, prípadne ideme kývať do okienka. Rozprávame sa s deťmi a uisťujeme ich, že maminka sa vráti, keď navarí, nakúpi, uprace a pod. Takto to trvá niekoľko dní, je to však individuálne. Mamičky nám koľkokrát ešte plakali na chodbe a pritom dieťa už zabudlo a hralo sa . Vtedy mamičku uistíme, že je všetko v poriadku. Ono to naozaj nie je také dramatické, ako si mnohé mamičky predstavujú (že celý deň plače, ono by to tie chúdence ani fyzicky nevydržali). Takže maminky, hlavu hore, lebo všetky deti si zvyknú, jedny skôr iným to trvá dlhšie."
Tipy pre rodičov na uľahčenie adaptácie
- Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
- Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?
- Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku.
Kontaktná fáza predstavuje obdobie, kedy sa dieťa snaží o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste doteraz nenechávali svoje dieťa v škôlke na celý deň, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Každé dieťa prežíva nástup do škôlky úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty.
Odpútavanie sa a budovanie dôvery
Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť.Musia mu v tom pomôcť dospelí. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťazískať dôveru. Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť pobytu s inou dospelou osobou, napr. Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať.
Komunikácia a láska v rodine
Medzi rodičmi a deťmi často prebieha komunikácia v rovine príkazov a zákazov: hýb sa, uhni, nezavadzaj, ponáhľaj sa, hovor, nezašpiň sa, buď ticho, ospravedlň sa, poď sem, nevyrušuj, si neschopný, choď spať, prídeš neskoro, neotravuj, mám robotu… Keď sú deti neustále zavalené príkazmi, zákazmi, hrozbami, ponaučeniami a nervozitou, nielenže necítia lásku, ale stávajú sa odolnými na tieto slová. Viac príkazy a zákazy neplnia, ako plnia. Rodinné prostredie ovláda nevraživosť, napätie a nervozita. Čo robiť, aby naše deti cítili viac lásky, rodičovské prijatie, aby si plnili svoje povinnosti a aby v rodine zavládla pozitívna atmosféra? Odborníci tvrdia, že niekedy stačí niekoľko zázračných slov, ktoré dokážu atmosféru zmeniť viac ako čarovný prútik.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- "Ľúbim ťa." Koľkokrát sa toto spojenie objavuje v piesňach, vo filmoch, v reklamách? Ale používame ho často aj v našich rodinách? Hovorí sa, že ak sa má detská duša vyvíjať správnym smerom, mala by toto spojenie počuť aspoň raz denne. Ak tieto slová patria k vašej dennej rutine, neupustite od toho krásneho zvyku ako rastú.
- "Si pekný/pekná." My dospelí sme často takí, že od rána chválime kolegyne, predavačky, šoféra v autobuse… Ale kedy naposledy sme svojim deťom povedali, že sú pekné? A ony potrebujú počuť tieto slová práve od rodičov.
- "Som rád/rada, že ťa mám." Dieťa musí cítiť, že je pre rodičov šťastím, radosťou a naplnením ich života. Viete koľko detí sa utápa v pocite, že sú nechcené, že sú príťažou, bremenom alebo prekážkou v živote svojich rodičov?
- "Vždy sa môžeš na mňa spoľahnúť." Dieťa musí vedieť, že rodina je prístavom, kde sa dá vždy vrátiť a kde sa dá na rodičov spoľahnúť. V súčasnosti veľa stredoškolákov a vysokoškolákov študuje alebo pracuje v zahraničí. Na prvý dojem to pôsobí tak, že sú úplne samostatní a od rodičov takmer nič nepotrebujú. Opak je však pravdou. Pocit, že majú svoj domov a rodičov, ktorí sú srdcom stále pri nich, je pre nich obrovská záruka spokojnosti, vyrovnanosti a pocitu šťastia aj ďaleko od domova. Je dobré prijímať svoje deti také, aké sú a zbytočne ich neodsudzovať. Deti potrebujú niekoho, pred kým sa nemusia skrývať a hrať sa na niekoho, kým naozaj nie sú.
- "Rešpektujem tvoj názor." V niektorých obdobiach života sú deti mĺkvejšie a nechce sa im veľmi rozprávať. Rodičia by to mali rešpektovať. Keď však nastane obdobie, keď sa deti chcú s rodičmi podeliť o svoje zážitky a názory, nechajte všetko tak a počúvajte ich. Prejavte záujem. Nebuďte ľahostajní k tomu, čo sa deje v živote vašich detí. Ak sa dieťa v správnej chvíli vyrozpráva zo svojich ťažkostí, má väčšiu šancu sa ich aj skôr zbaviť. City malých sú dôležité a hodné úcty takisto ako city dospelých. Pri rozhovoroch je dobré dieťaťu dať najavo, že si vážime jeho názor. Táto skutočnosť napĺňa dieťa hrdosťou.
- "Dobrú noc, sladké sny." V dnešnej uponáhľanej dobe je často večer chvíľou, keď sa stretáva celá rodina pokope. Večer by mal byť synonymom spoločne prežívaných rozhovorov, objatí, odovzdávania lásky a pozitívnej energie, ktorá je potrebná nielen na pokojný spánok, ale aj na prežitie ďalšieho dňa. Mohlo by to tak byť, keby…Keby rodiny neovládal televízor či počítače. A deťom nestačí po prezretí televízneho programu rozkaz, ktorý velí: „Choď už spať!“ Deti pred spaním potrebujú pohladenie, pritúlenie, niekoľko krásnych slov. Ak si deťom prisadnete a rozprávate sa spolu alebo čítate im rozprávky, budujete si tak jedinečný a uspokojujúci vzťah. Je len v našich rukách, aká atmosféra vládne v rodine a záleží len na nás, ktoré pravidlá a zvyky si do rodiny vpustíme a ktorým zakážeme vládnuť nad nami. Niekedy nenápadné maličkosti, s ktorým sa deti stretávajú každý deň, rozhodujú o ich pocitoch z tohto sveta.
Dve deti a škôlka: Rozhodnutie pre rodinu
Dve deti do 3 rokov, z jednej materskej na druhú. Byť s nimi doma alebo umiestniť staršie dieťa v škôlke, ak sa podarí nájsť miesto? Zváženie je na každom rodičovi. Mama Majka píše o svojej skúsenosti, prečo si pri sebe počas druhej materskej dovolenky nechala doma aj staršieho syna.
"Nechala som si staršie dieťa doma počas druhej materskej. Nedala som ho do škôlky. Vyhodnotila som totiž, že by sa mohlo cítiť ešte viac odstrčené príchodom svojho nového súrodenca. U nás to nebolo moc hladké, a to mal takmer tri roky, bolo tam dosť žiarlenia a pútania pozornosti na seba za každú cenu, vzdorovania, scén. Som rada, že som sa syna nezbavila preč, aby som to mala ľahšie… Takto ostal so mnou doma, kedykoľvek sa mohol pritúliť, pomojkať, keď to potreboval. Kto by to urobil v škôlke? Venovať sa naplno - všetkým naraz."
Ostatné mamičky v okolí častokrát argumentovali, že sa chcú venovať naplno aj druhému dieťaťu, tak ako sa venovali tomu prvému, čo tak celkom nechápem, lebo predsa už to nikdy nebude ako pri prvom dieťati. Druhé aj ďalšie dieťa prichádza nie do bezdetnej rodiny.. je so svojimi súrodencami už od bruška, počúva ich, nasáva zvuky, poznáva ich hlasy a dotyky, keď ho hladkajú. Mne to prišlo úplne prirodzené, že sme boli všetci spolu, že som sa venovala všetkým naraz, respektíve uspokojovala potreby podľa nejakej akútnej priority a áno, našla si popri tom hoci len chvíľu, ktorú som venovala „iba“ niekomu z detí ako „jedináčikovi.“ Čo samozrejme vždy ocenili, mať mamu iba pre seba. Ale nie na 8 hodín, kým bolo jedno odsunuté v škôlke…
Individualizmus vs. rodina ako komunita
Mne sa niekedy zdá, akoby sme boli individualizmom postihnutá spoločnosť, načo venovať sa každému dieťaťu zvlášť tri roky? Potom ich máme koľko? Dve maximálne, lebo tá akože výlučná starostlivosť nás stojí mega veľa energie.. ktorú zbytočne plytváme nesprávnym smerom - na jednotlivca, namiesto budovania rodiny ako komunity. Dieťa potrebuje vedieť, kam patrí, že je súčasťou rodiny. Nezbavujte sa svojich starších detí pod rúškom socializácie a hovadsky edukačných aktivít.. potom s nimi neviete vydržať doma, keď sú napríklad choré, neviete sa dočkať, kedy ich po víkende naspäť šupnete do škôlky, lebo je toho na vás veľa.. Buďte jednoducho s nimi. Buďte im na blízku. Budujte svoju rodinu ako komunitu, kde má každý člen svoje miesto.
Pohľad učiteľky na realitu v škôlke
V diskusii pod článkom Lucie H.: Prečo musia v škôlke spať? sa objavili aj názory mamičiek, podľa ktorých pani učiteľky využívajú čas poobedného spánku detí na kávičku a oddych. Zareagovala na to pani učiteľka Andrejka - prinášame Vám jej pohľad na vec.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
"Smutné, mamičky… 🙁 Smutné, veľmi smutné, čítať tieto komentáre vás, práve vás, milé mamičky! Mám jednu triedu, v nej mám 24 detí. Nemám ani spálňu, ani herňu, len jednu veľkú miestnosť, kde je všetko v jednom. Ak by som mala spálňu a herňu, bola by som v herni a v spálni by mi dostalo dieťa záchvat alebo v herni by sa niečo stalo, kým by som išla skontrolovať deti, už by som bola na titulke v novinách alebo na jojke… je to nerálne! Škôlka nie je úschovňa, je to školské zariadenie, kde majú deti svoj režim, ktorý by mali mať aj doma, čo sa nestáva, priznajte si to, drahé mamičky. A že si učiteľky potrebujú oddýchnuť??? Cez spánok??? A kto píše plány, šije na vystúpenia, robí nástenky, papierovačky, a podobne? Otvorte, prosím, oči a neútočte na nás… My odúčame vaše deti od plienok a cumlíkov, nedostaneme za to ani ďakujem. To, že polovica detí nevie držať lyžicu, je koho chyba? Že 4-ročné dieťa nevie rozprávať, lebo rodič nemá čas ísť na logopédiu? Že sú rodičia na materskej, sedia doma a nosia deti do škôlky choré a chodia po nich pred zamknutím budovy, že keď plačú v škôlke, lebo tatík zbil mamku a my ich utešujeme, vysvetľujeme, lebo rodič na to nemá nervy, že sme v kuse choré, lebo nam nikto nepreplatí očkovanie a z 350 eur to nejde, lebo aj my máme rodiny. Že minieme 20 eur na šampóny proti všiam, ak vypuknu, nikto nám to nepreplatí. Že my máme vlastné rodiny a deti, to nevidí tiež nikto. Že keď sa stane, že prídete po dieťa a má studené ruky, sme najhoršie, no keď je detí 24 a jedno má studené ruky, nie je chyba v nás, ale v tom, že dieťa nemá tielko alebo pančuchy. Že tatík zabudne dať v zime dieťaťu čiapku do škôlky a že dieťa je choré, je naša vina, lebo sme ho my zle obliekli."
Sme tiež len ľudia. A ak sa vám režim nepáči, sú súkromné škôlky, rodič má na výber. Treba sa zmyslieť a nepísať somariny. Dieťa potrebuje režim, a aj spánok, a ospravedlňujeme sa rodičom, že keď dieťa v škôlke spí, tak si nemôže potom kľudne pozrieť Búrlivé víno a musí sa venovať dieťaťu. Dieťa je v škôlke od 7 do 16, do 9-tej večer je 5 hodín.
Dilema matky: Škôlka áno alebo nie?
"Od dietata som nebola dlhšie ako 2-3 hodiny pri predstave že bude cely den mimo mna ma chyta panika. Financie ma netlačia, dceru ešte dojcim na konci leta ma 3 roky. Je prijatá do skolky ale ja ešte nechcem aby šla. Robím chybu ? Škodím nám? Alebo je to normálne ?"
Každá mama robí tak, ako uzná za vhodné pre svojich potomkov, a nemala by mať výčitky ani sa trápiť pre to, čo si pomyslia ostatní… veď to, že je dieťa v škôlke neznamená, ze som horšia mama ako tá, čo ho má doma do 6. Náš najstarší neišiel do škôlky v troch rokoch, on nemal záujem o ostatné deti, bolo to na ňom vidno. Manžel robil z domu, ja som bola doma s mladšou, ostal aj on. Budúce leto bola situácia iná, on dozrel, išiel sa raz pohrať so škôlkarmi na dvor a zapáčilo sa mu to. V septembri už išiel s radosťou. Dozrel sám. Nemusis davat, alebo daj len na 4h, odovzdas 7:55, vyzdvihnes 11:45 ked dopapa 😊 to padne vhod aj tebe, aj malej. Zo svojej skusenosti - ja viem detom ponuknut ovela podnetnejsie aktivity nez maju v skolke, detto vylety, kulturny program, takze co sa toho tyka, nestradali by doma. Ak máš možnosť a cítiš to tak, pokojne si ju nechaj doma, ale postupne by som zaradila to, že budete od seba odlúčené trošku častejšie a dlhšie. Nič jej neujde, ak pôjde do škôlky až v 4-rokoch.
Sprav si podľa seba, aby si ty bola spokojná. Nie nadarmo sa hovorí - spokojná matka, spokojné dieťa. To čo ukážeš dieťaťu ako "normálne", to bude pre neho normálne a nebude nad tým nejako extra rozmýšľať, že či by malo/nemalo byť v škôlke. Ja som sa rozhodovala podľa seba. Každé moje dieťa šlo do škôlky ako 4r, nemyslím, že som urobila chybu - každé si normálne zvyklo na kolektív, respektuju aj autority, nemajú problém v správaní (najmladší áno, ale on je zrejme iný a v škôlke nemá problémy, aspoň pokiaľ viem, ide už do skoly) pokiaľ má žena možnosť byť s dietatom, nefrustruje ju byť doma a venuje sa mu, dieťaťu nič nechýba. Len s mamou, lebo inak by neprežili. Niektoré sú tak naviazané na deti, že nevidia ako im škodia.
Ak budem mat tu moznost, tak najmladsiu v 3 rokoch so skolky nedam a necham si ju do 4 rokov doma. Absolutne nesuhlasim so vseobecnym tvrdenim, ze skolka je pre dieta najlepsia. Ma svoje vyhody, aj nevyhody. A kazde dietatko je ine. Niktore potrebuju mat vztahovu osobu pri sebe dlhsie a ine kratsie. A rovnako aj kazda mamina je ina. Co neznamena horsia alebo lepsia, len ina. Takze si spravte tak, ako to bude vasej rodine vyhovovat. Nazor nas ostatnych je uplne bezpredmetny. Moje dve deti šli do škôlky v 4 rokoch a tak pôjde aj tretie. Tie spoločné roky nám nič nenahradí, uzijeme si ich, ako sa len dá. V prvom rade je rodina, vzťah matka - dieťa v tomto veku ešte a potom ostatné. Celý život sa budú socializovať, ten jeden rok ich o nič neuberie, práve naopak…
Zovšeobecňovanie vs. individualita
Zo 100 prípadov 50 je ti vždy mamička, kt. ma problém. to ale neznamená že sa to týka tejto konkrétnej autorky a keby aj, myslíš že to zmení diskusia na modrom koniku? Tak ako existujú aj matky ktoré na svoje deti kašľu, tak existujú aj ženy, ktoré su opicie - dá sa to však zovšeobecniť? Nedá. Syn šiel do škôlky ako 4r., aj to len na pol dňa. Určite bol zrelši než 3rocny a do škôlky sa tešil, keďže tam bol len 4 hodiny a naobed sa vyspal doma. A si úžasná,že dcérku stále dojcis, viac takých maminiek! Lebo priznám že teraz mi uniká pointa. Moja dcerka nesla do skolky ked mala 3, ale skor z dovodu cestovania. Ale ani by som ju nedala. Tento September ju chcem dat aspon na par dni v tyzdni, ale aj z toho ma chyta taky nepokoj. Ale vidim, ze potrebuje deti. Preto som napísala, že niektoré matky sú také. Netvrdím že autorka - môže medzi ne patriť a nemusí. Mať doma 3 ročné dieťa nie je tragédia. Ale niekedy to tak pôsobí, že ženy chcú mať tie deti ,,iba pre seba,,. Mozno by sa dalo v skolke dohodnut zeby tam chodila len na pol dna? rano? ty by si si porobila nieco doma, ona by si pomaly zvykala? to že niektoré ženy také reálne sú, neznamená že niekto môže takto zovšeobecnujuco preháňať.. ako som už spomínala, tak isto by som vnímala ako trápne prehananie keby išlo o rovnaké prehananie v opačnej situácii. 😉 Aj moja malinka bola v podstate stale iba so mnou, kedze bol lockdown a nedalo sa velmi stretavat s ľuďmi. Nikdy nebola bezomna viac ako hodinku, dve. Do skolky sa tesila a nastastie si velmi rychlo zvykla. Podľa mna jej velmi prospelo stretavat sa s detičkami. Musim sa priznať, ze ja som jej odchod do skolky zvládala horšie. Nemala som klud kym som pre nu nešla do skolky. Cely doobedie som bola nervozna, bolel ma zaludok od nervov. Akonahle som ju mala doma, vsetko zo mna opadlo a nic mi nebolo. Takze z mojho pohľadu je pravda, ze rodicia si casto tazsie zvykaju na skolku, ako deti.