Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnych konaniach, ktoré sa ho týkajú, je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie z rôznych uhlov pohľadu. Toto právo je zakotvené v medzinárodných dohovoroch, právnych predpisoch Európskej únie a vnútroštátnych právnych normách. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o práve dieťaťa byť vypočuté na súde, analyzovať jeho význam, podmienky uplatňovania a praktické aspekty.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru v právnych predpisoch
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru je zakotvené v rôznych legislatívnych aktoch. V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
Podľa článku 21 nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodnej osoby tela. Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vek a zrelosť. Toto právo platí nielen vo veciach rodičovských práv a povinností, ale aj vrátiť konanie podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o Občianske aspekty medzinárodných únosov detí.
Podľa smernice EÚ o procesných zárukách musia členské štáty zabezpečiť, aby deti mali právo byť prítomné na ich súdnom konaní, a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa mohli účinne zúčastniť na súdnom konaní, vrátane tým, že im poskytneme možnosť byť vypočutí a vyjadriť svoj názor.
Európsky dohovor o výkone práv detí sa zaoberá právom detí na slobodné vyjadrenie ich názorov. Cieľom tohto dohovoru je podporovať práva detí tak, že sa im priznávajú osobitné procesné práva v rodinných konaniach pred justičným orgánom, najmä v konaniach týkajúcich sa vykonávania rodičovských práv a povinností, ako je pobyt a styk s deťmi. Článkom 3 sa garantuje deťom právo byť informované a vyjadriť svoje názory v konaní ako procesné právo. Článkom 4 sa dieťaťu garantuje právo požiadať o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní pred justičným orgánom, ktoré sa týka dieťaťa. Dohovor Lanzarote v článku 9 rieši účasť detí pri tvorbe a realizácii štátnych politík, programov alebo iné iniciatívy týkajúce sa boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu zneužívanie detí.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Rozhodnutia súdov v kontexte práva dieťaťa na vypočutie
Najvyšší súd ČR skonštatoval, že dieťa má jednoznačne právo byť vypočuté, pretože ak sa predmetná vec týka dieťaťa je dôležité, aby na vec povedalo svoj názor, akým spôsobom to vníma a podobne. Dôležité však je psychická vyspelosť dieťaťa. To je však už na uvážení súdu a tiež predmetného sporu. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že dieťa má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. To ešte neznamená, že dieťa musí byť bezpodmienečne v každom takomto konaní vypočuté, najmä v procesnej situácii, keď pre absenciu iných právne významných skutočností by takýto postup či dlhšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné a neúčelné. Tak to môže byť napríklad v procesnej situácii, keď súd dospeje k záveru, že v ním posudzovanej veci podmienky na pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (ide o pozbavenie výkonu rodičovských práv) rodiča k maloletému dieťaťu nie sú preukázané.
SDEÚ odôvodnil, že vypočutie dieťaťa nie je absolútnym právom, ale že ak súd rozhodne, že je potrebné, musí poskytnúť dieťaťu jedinečnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje názory. Takisto rozhodol, že právo dieťaťa na vypočutie, ktoré je ustanovené v charte a nariadení Brusel II bis, si vyžaduje, aby právne postupy a podmienky, ktorými sa umožňuje deťom slobodne vyjadrovať svoje názory, boli deťom k dispozícii, a aby súd získal tieto názory. Takisto je potrebné, aby súd prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie týchto vypočutí so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa a okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Vo veci Sahin/Nemecko matka úplne zakázala kontakt medzi žiadateľom a jeho štvorročnou dcérou. Nemecký krajinský súd rozhodol, že umožnenie styku otca k jeho dcére by bolo pre dieťa škodlivé z dôvodu vážneho napätia medzi rodičmi. Rozhodol tak bez vypočutia dieťaťa v otázke, či sa chce naďalej vídať s otcom. V otázke vypočutia dieťaťa na súde sa ESĽP odvolal na vysvetlenie znalca pred krajinským súdom v Nemecku. Po niekoľkých stretnutiach s dieťaťom, matkou a žiadateľom sa znalec domnieval, že proces kladenia otázok dieťaťu by mohol preň predstavovať riziko, ktorému by sa nedalo predísť osobitnými opatreniami na súde.
Vec M. a M. /Chorvátsko sa týka sporu o opatrovníctvo, vrátane obvinení zo zneužívania dieťaťa otcom. ESĽP bol obzvlášť zarazený skutočnosťou, že dieťa v rozhodnom čase vo veku 13 a pol roka, stále nebolo vypočuté v poručenskom konaní, ktoré doteraz prebiehalo trvalo viac ako štyri roky, a preto nedostala možnosť vyjadriť svoje názory pred súdmi o tom, s ktorým rodičom chcela žiť. Nedalo sa povedať, že deti schopné vytvárať si vlastný názor boli dostatočne zapojené do rozhodovacieho procesu, ak neboli poskytnuté s možnosťou byť vypočutý a vyjadriť tak svoj názor. Ohraničená autonómia detí, ktorá sa postupne zvyšuje s ich rozvíjajúcou sa zrelosťou, sa uplatňuje prostredníctvom ich práva byť vypočutý.
Praktické aspekty vypočúvania detí na súde
Podľa našich skúseností súdy vypočúvajú deti priamo na súde od 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že by vypočuli aj dieťa v nižšom veku. Doteraz vo svojej praxi som sa stretla s vypočutím dieťaťa priamo na súde vo veku 8 rokov,čo sa mi však nezdalo vhodné. Často však výsluch vykoná detský psychológ, nie však na súde.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V súvislosti s realizáciou týchto participačných práv detí postupne na súdoch pribúdajú miestnosti, ktoré sú určené na ich vypočutie. Je to priestor prispôsobený deťom, aby sa vyhli striktnej atmosfére súdu. Medzi participačné práva detí v konaniach týkajúcich sa maloletých patrí právo na informovanie o priebehu a výsledku súdneho konania a právo detí byť vypočuté. Pre objasnenie problematiky je potrebné uviesť, že v konaniach týkajúcich sa maloletých, sú deti účastníkmi konania. Deti sa však týchto konaní vo väčšine prípadov nezúčastňujú osobne a je na rodičoch, či a ako ich o tom informujú. Od určitého veku a vyspelosti detí má však túto úlohu prevziať súd a má deťom zaručiť, aby sa nerozhodovalo „o nich, bez nich“. Deti teda majú právo s prihliadnutím k ich veku a vyspelosti vedieť, že sa o nich na súde koná, ako bude upravený ich vzťah s rodičmi, komu a za akých podmienok budú zverené. Ďalej majú právo byť vypočuté, teda právo vyjadriť svoje pocity a postoje v situáciách, keď sa rodinné prostredie mení. Sudcovia používajú na informovanie detí o priebehu súdneho konania napríklad aj rôzne informačné materiály z dielne ministerstva spravodlivosti. Cieľom je, aby deti lepšie pochopili svoju účasť na konaní, a že majú právo vyjadriť svoj názor, pokiaľ sa tak rozhodnú. Ako však bolo uvedené, tieto práva je potrebné posúdiť vzhľadom k veku a vyspelosti detí. Civilný mimosporový poriadok upravuje právo detí vyjadriť svoj názor a môže sa to uskutočniť bez prítomnosti iných osôb, čo znamená aj rodičov. Osobne to považujem za správne, dieťa bez prítomnosti rodičov vie svoj názor povedať bez stresu a strachu, že svojimi slovami jedného či druhého rodiča zraní, sklame alebo mu nevyhovie. Je tak odbremenené od nátlaku rodičov, teda aspoň pri vypočutí. Z výsluchu dieťaťa by mal byť vyhotovený zvukový záznam. A práve tu vzniká zaujímavý právny problém, na ktorý sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Niektorí sudcovia nesúhlasia, aby rodičia tento zvukový záznam dostali, a to s odôvodnením, že to nie je v záujme dieťaťa, pretože môže dôjsť ku tzv. konfliktu lojality medzi dieťaťom a rodičmi. Pokiaľ dieťa uvedie, že si neželá, aby zvukový záznam bol sprístupnený rodičom, súd mu môže vyhovieť. Vypočutie dieťaťa môže pri rozhodovaní súdu významne zavážiť. Pokiaľ súd nahrávku z vypočutia odmietne rodičom sprístupniť, účastníci konania nevedia, čo na vypočutí zaznelo. Akým spôsobom sudca vypočutie viedol, čo sa pýtal, akým spôsobom sa pýtal a ako presne dieťa odpovedalo. Sudca je napríklad povinný dieťa poučiť o tom, že keď nechce, vyjadriť sa nemusí. Toto poučenie ja osobne považujem za veľmi dôležité. Dieťa totiž môže mať na súde pocit, že je tu na to, aby si vybralo niektorého z rodičov, a tak aj urobí. Vyjadrenie dieťaťa naopak uľahčí sudcovi prácu, keď má rozhodovať medzi dvoma hádajúcimi sa rodičmi. V prípade nesprístupnenia zvukového záznamu z vypočutia dieťaťa, rodičia nevedia nijako reagovať alebo ho namietať. Dieťa pritom môže odpovedať tendenčne, či už zo strachu, alebo preto, že je obeťou manipulácie jedného z rodičov. Môže sa stať, že dieťa tiež svedčí podľa svojich záujmov, teda chce zostať s rodičom, ktorý je benevolentnejší, nevyžaduje od neho disciplínu a podobne. Tiež treba brať do úvahy, že pokiaľ je záujem rodiča o vzťah s dieťaťom skutočný, nesprístupnením zvukovej nahrávky, sa takémuto rodičovi odníma možnosť zlepšiť svoje rodičovské zručnosti, pokiaľ nevie, čo o ňom dieťa vypovedalo. V neposlednom rade je potrebné zodpovedať si otázku, či takýmto postupom naozaj dôjde k eliminácii konfliktu rodiča a dieťaťa. Predstavme si nezriedka sa vyskytujúcu situáciu, keď stoja proti sebe rodičia s protichodnými vyjadreniami o ich rodičovských kompetenciách, súd vypočuje dieťa a vydá rozhodnutie, ktorým vyhovie návrhu jedného z rodičov. Rodič, ktorého návrhu nebolo vyhovené, sa bude cítiť ukrátený na svojich právach, pričom nebude poznať dôvod, keďže zvukový záznam z vypočutia dieťaťa mu sprístupnený nebude.
Špecifické aspekty výsluchu dieťaťa v trestnom konaní
V rámci trestného konania sa vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov. Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individuálnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky. Z psychologického hľadiska, sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne. Dieťa má v trestnom konaní právo byť vypočuté.
Ďalšou právnou úpravou, ktorá upravuje postup a náležitosti výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je § 135 zákona č. 301/2005 Z. z. „ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ďalej je v danom paragrafe uvedené, že v ďalšom konaní má byť taká osoba (mladšia ako 18 rokov) vypočúvaná znova, len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. „Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol ne-priaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná s využi-tím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluch osoby mladšej ako 18 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete; ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípa-doch podľa § 48 ods.
Ďalej je potrebné uviesť, že dieťa je v zmysle č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov pova-žované za obzvlášť zraniteľnú obeť.
prvý výsluch dieťaťa by mal byť pokiaľ to situácia dovoľuje úplný, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. ak je dieťa svedkom trestného činu, stávajú sa významnou okolnosťou jeho výpovede osob-nostné faktory a to napr. otázky, ktoré sa dieťaťu kladú, musia byť volené tak, aby na ne dieťa odpovedalo z vlastnej vôle, nemôžu byť mnohoznačné, alebo také, že by ich dieťa mohlo zle pochopiť. výsluch dieťaťa by sa, pokiaľ je to vzhľadom na technické vybavenie možné, nemal vyko-návať v tradičných vyšetrovacích priestoroch polície, resp.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príprava na výsluch dieťaťa
Príprava na výsluch, zahŕňa obsahovú prípravu (vecnú) a prípravu organizačnú (materiálnu aj personálnu). Ak je v trestnom konaní vypočúvané dieťa ako svedok trestného činu, alebo ako obeť trestného činu, takúto výpoveď je potrebné zachytiť na kamerový záznam, preto je veľmi potrebné v tomto štádiu výsluchu zabezpečiť aj kameru, pomocou ktorej sa výsluch zachytí a to najmä z dôvodu, aby sa už v ďalšom konaní výsluch nemusel opakovať. Súčasťou organizačnej prípravy je aj stanovenie si miesta výsluchu , času výsluchu, nakoľko je vhodné zohľadniť vek dieťaťa a k tomu prispôsobiť čas, aby napr. výsluch nebol naplánovaný na čas, kedy bude dieťa spať, prípadne, aby sa nenarušila jeho školská dochádzka. Ďalej je dôležité z hľadiska času naplánovať výsluch tak, aby sa dieťa nestretlo napr. s obvine-ným, ďalšími svedkami, prípadne, ak ide o prípady domáceho násilia, kedy je dieťa týrané v rodine, aby sa nestretlo s osobou, ktorá ho týrala.
V štádiu prípravy je pri výsluchu dieťaťa ďalej dôležité personálne hľadisko a to, aká osoba vý-sluch vykoná. Výsluch vedie vždy vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru vykonáva-júci skrátené vyšetrovanie. Je dôležité vybrať osobu, ktorá má vzťah k deťom. Zvyčajne je vhodné vy-brať ženu, ktorá má od prírody materinský cit a dieťa sa v jej spoločnosti môže cítiť lepšie, ako keby výsluch viedol muž. Bolo by prijateľné, keby osoby vykonávajúce výsluch mali určité školenie z oblasti detskej psychológie, avšak v praxi sa takéto školenia nerealizujú. Taktiež môže zohrať dôležitú úlohu aj oblečenie vypočúvajúceho, niektoré deti môže desiť výsluch policajta, ktorý je v uniforme a má pri sebe služobnú zbraň, môže to u dieťaťa vzbudiť strach, preto je vhodnejšie na výsluch voliť civilné obleče-nie, ktoré na dieťa môže pôsobiť pokojnejším a kľudnejším dojmom.
Ďalej je veľmi dôležité aj výber miesta, kde sa bude výsluch vykonávať. Na väčšine policajných útvarov vyšetrovatelia, poverení príslušníci Policajného zboru dieťa vypočúvajú v kancelárii vyšetrova-teľa/povereného príslušníka, prípadne vo vyhradenej kancelárii, ktorú sa snažia vybaviť nábytkom a hračkami tak, aby pôsobila pre deti príjemnejšie ako kancelária. Špeciálnu vypočúvaciu miestnosť (kancelária vybavená kamerou a možnosťou prenosu výsluchu do inej miestnosti a hračkami) sa nachádza podľa našich informácií na Obvodnom oddelení policajného zboru v Brezne (v budove úradu práce) a tiež na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici. Vypočúvacia miestnosť, kde sa vykonáva výsluch dieťaťa a ktorá je špeciálne na to vybavená, by sa mala nachádzať na všetkých útvaroch Policajného zboru. Ide najmä o špecializovanú miestnosť s audiovizuálnym výstupom do inej miestnosti, kde môžu výsluch sledovať všetky osoby, ktoré majú byť pri výsluchu prítomné. S dieťaťom by sa osobne stretol iba vyšetrovateľ, poverený príslušník Policajné-ho zboru, prípadne psychológ, ale iná blízka osoba. Špeciálne vypočúvacie miestnosti určených pre výsluch dieťaťa zatiaľ na útvaroch Policajného zboru absentujú. Na niektorých útvaroch Policajného zboru sú zriadené osobitné kancelárie, na vlastné náklady personálu útvarov vybavené materiálom na zútulnenie priestoru (hračky, knihy, plagáty, pastel-ky, kvety). Snahou Policajného zboru by malo byť postupne vybudovať špeciálne vypočúvacie miestnosti v súlade s požiadavkami Smernice o obetiach, ktoré sa budú využívať prioritne pre vypočúvanie detí, ale aj ďalších obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov (obete domáceho násilia, obete obchodovania s ľuďmi, staršie osoby, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), pričom takáto miestnosť by sa podľa môjho názoru nemala nachádzať iba v budove Krajských riaditeľstiev Policajného zboru ,ale minimálne na každom okrese a postupne každom útvare Policajného zboru.
Ďalšou alternatívou ako zabezpečiť vhodné prostredie, miesto na výsluch dieťaťa je jeho výsluch realizovať napr. u detského psychológa, v detských domovoch, v nemocniciach alebo v priestoroch Detských centier. Je vždy na osobe, ktorá vedie výsluch, aké miesto výsluchu zvolí. Žiadna právna úprava presne neupravuje, kde má byť výsluch vykonaný, preto je na zvážení osoby, ktorá výsluch ve-die, aby v prípade výsluchu dieťaťa zvážila aj tieto alternatívne miestnosti a nie len kanceláriu, ktorá nie je prispôsobená na výsluch dieťaťa.
Obsahová príprava výsluchu je akási vnútorná príprava osoby, ktorá vedie výsluch. Uvedená osoba si musí určiť, aké skutočnosti sa chce od dieťaťa dozvedieť a akým spôsobom, napr. čí zvolí iba kladenie otázok alebo nechá dieťa samé súvisle rozprávať. Je dôležité sa na výsluch riadne pripraviť, avšak v konečnom dôsledku si však smer výsluchu bude musieť vypočúvajúci meniť počas samotného výsluchu, nakoľko sa celý priebeh výsluchu nedá presne naplánovať a môže sa meniť aj napr. od psychického rozpoloženia dieťaťa. Výsluchu dieťaťa musí predchádzať dokonalá príprava vyšetrovateľa alebo povereného prísluš-níka, ktorý výsluch bude viesť.
Informovaný súhlas a názor maloletého pacienta v zdravotnej starostlivosti
Vo všeobecnosti platí, že základom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas, ktorému predchádza poučenie pacienta. V prípade maloletých maloletých pacientov tento informovaný súhlas dáva jeho zákonný zástupca, ktorým je najčastejšie rodič dieťaťa. No čo robiť, ak rodič odmietne dať lekárovi súhlas, aby liečil jeho dieťa? Podlˇa § 6 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej ako „ZoZS“) da´va informovany´ su´hlas osoba, ktorej sa ma´ zdravotna´ starostlivosť poskytnu´ť. Ak ale ide o osobu nespo^sobilu´ na tento u´kon, potom su´hlas udelˇuje jej za´konny´ za´stupca. Rovnako ako Dohovor o biomedici´ne, tak aj ZoZS koncipuje za´sadu, zˇe pri rozhodovani´ o prijati´ zdravotnej starostlivosti sa ma´ prihliadať na na´zor nespôsobilej osoby, a to v ty´m väčšej miere, čím viac je nespo^sobila´ osoba schopna´ chápať podstatu za´kroku. Ta´to za´sada vyply´va aj z Dohovoru o pra´vach dieťaťa (čl. 12 ods. ZoZS nekopíruje postupné nadobúdanie spôsobilosti na právne úkony tak, ako to robí Občiansky zákonník (pozri § 9 OZ), ktorý nepracuje s nadobudnutím spôsobilosti na právne úkony ako s náhlym zvratom závislým len na nadobudnutí osemnásteho roku resp. na uzatvorení manželstva, ale maloletému priznáva akési postupné nadobúdanie spôsobilosti svojimi úkonmi zakladať práva a povinnosti. Spôsobilosť na určité právne úkony predpokladá u maloletého dieťaťa aj Zákon o rodine (ďalej ako „ZoR“ - pozri § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.). Jednoducho povedané, pre poskytovateľa je v konečnom dôsledku rozhodujúcim názor a rozhodnutie zákonného zástupcu. Zákonným zástupcom nemusí byť vždy len rodič dieťaťa.
Z ustanovenia § 6 ods. 7 ZoZS vyplýva, že podanie návrhu na súd nie je povinnosťou poskytovateľa, ale jeho právom. Začiatok konania iniciuje poskytovateľ, nie ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Z uvedeného vyplýva, že aj v tom prípade, ak má ošetrujúci zdravotnícky pracovník vo vzťahu k liečbe nespôsobilého pacienta odlišný (odborný) názor ako je názor jeho zákonného zástupcu, na strane poskytovateľa to automaticky nespôsobuje vznik povinnosti podať návrh na príslušný súd, aby tento nahradil súhlas zákonného zástupcu.
Rodičovské konflikty a záujem dieťaťa
Čo je dobré pre dieťa vedia určiť najlepšie jeho rodičia, avšak partnerský konflikt veľmi často prerastá aj do konfliktu rodičovského. Pod vplyvom emócií sa racionálne riešenia hľadajú ťažko. Ak sa ohľadom najlepšieho záujmu dieťaťa rodičia nezhodnú, musí ho identifikovať súd. „Hoci súdy postupujú podľa zákonov a noriem, rôzne faktory môžu viesť k tomu, že nevyhovujú potrebám a očakávaniam všetkých strán. Na začiatku roka vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR metodiku, ktorá upravuje participačné práva detí. Participačné práva detí, čiže práva detí participovať, t. j. byť účastný v konaniach, ktoré sa ich týkajú, získavajú konkrétnejšiu podobu. Je potrebné povedať, že tieto práva nie sú ničím novým. Na právo detí byť vypočuté nepriamo odkazuje už Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Tento medzinárodný dohovor z dielne Rady Európy síce priamo toto právo nedefinuje, no na základe tu zakotveného práva na súkromný a rodinný život, Európsky súd pre ľudské práva judikoval aj právo detí byť vypočuté. Právny základ pre participačné práva detí ďalej nachádzame aj v ďalších medzinárodných, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a to napríklad v Dohovore OSN o právach dieťaťa, Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ale aj v zákone o rodine, či v Civilnom mimosporovom a sporovom poriadku. Avšak vzhľadom k nejednotnosti súdov pri aplikovaní týchto práv, vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa spomínanú metodiku. Ministerstvo spravodlivosti SR v nej usmerňuje súdy napríklad v tom, ako majú deti o súdnych konaniach informovať a ako ich majú vypočúvať. Načrtáva aj praktické problémy súvisiace s inštitútom kolízneho opatrovníka.
Príklady z praxe
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame príklad prípadu, ktorý sa zaoberal úpravou práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V danom prípade matka žiadala o zverenie maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti a o nahradenie súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu syna. Otec žiadal o rozšírenie styku so synom na prespatie. Súd v danom prípade zohľadnil záujem maloletého dieťaťa a jeho väzbu na matku, ako aj skutočnosť, že dieťa má problém prespávať mimo svojej matky. Súd tiež zohľadnil správy Centra pre deti a rodiny Orchidea, ktoré sa zaoberalo odborným poradenstvom pre rodičov.
V inom prípade otec žiadal o zverenie maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti. Matka odmietala prespávanie syna u otca. Otec podal sťažnosť voči kolíznemu opatrovníkovi. Súd v danom prípade zohľadnil správy z asistovaných kontaktov otca so synom a skutočnosť, že syn sa bál, že ho otec zoberie preč. Súd tiež zohľadnil názor matky, že dieťa zastrašuje výplodmi svojej fantázie, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Tieto príklady ilustrujú, ako súdy v praxi zohľadňujú právo dieťaťa byť vypočuté a ako posudzujú rôzne faktory, ako je vek, vyspelosť, názor dieťaťa, väzba na rodičov a správy odborníkov, pri rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí.