Plačúce dieťatko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä ak nič nezaberá. Väčšina novorodencov plače 1 až 3 hodiny denne. Všetky bábätká majú obdobia, kedy sa prejavujú plačom, a to hlavne preto, že je to jediný spôsob, ako môžu oznamovať svoje potreby. Vaše bábätko pochopiteľne nedokáže povedať „Mám hrozný hlad!“, „Chcem okamžite vystúpiť z tej príšernej autosedačky!“ alebo „Ten štítok na tričku ma privádza k šialenstvu!“. A tak jednoducho plače. Keď bábätko plače, vaše telo okamžite reaguje zvýšenou produkciou materského hormónu prolaktínu, ktorý vás núti vziať dieťatko do náručia a uspokojiť jeho potreby. Schopnosť utíšiť bábätko je vám teda daná už od prírody, a ak sa tak nepodarí hneď na prvý pokus, nesmiete to vnímať ako svoje zlyhanie. Rozladenosť bábätka rozhodne nie je reakciou na vaše rodičovské zručnosti.
Skoré vstávanie, kŕmenie, uspávanie a znovu kŕmenie, prebaľovanie, uspávanie….a znova…každý deň to isté. Mamička nevyspatá, otecko unavený…no stále šťastní, veď na dieťatko sa táááák veľmi obaja tešili.Ale prečo nám nikto nepovedal, že bábätká tak často plačú? -Začuduje sa nejeden z rodičov. „No to, že bude vašej dieťatko plakať, je asi tak isté, že raz zomrieme či musíme platiť dane J (uvádza Igor Bukovský v knihe Návod na prežitie pre Baby) a zároveň dodáva, že dieťa plače tak 3-4hodinny denne. „Úff, tak čo s tým?Detský plač a dôvody naň patria medzi tých niekoľko vecí, ktoré sa od prvého človeka na Zemi nezmenili. Verte plaču svojho dieťaťa. Na tento svet neprišiel vybavený zručnosťami, aby sám prežil, ale práve plač je tou vybavenosťou, vďaka , ktorej sa mu prežiť ako ľudskému druhu podarilo. Je to veľmi dôležitý spôsob komunikácie.
Príčiny detského plaču
Detský plač je prirodzený spôsob komunikácie. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná. Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane.
Medzi najčastejšie dôvody patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Hlad a smäd: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva.
- Únava a príliš veľa podnetov: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín.
- Neprebalená plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Nuda: Áno, môže sa bábätko nudiť. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
- Bolesť bruška, kolika, plynatosť: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.
- Reflux:
- Prerezávanie zúbkov: U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
- Choroba: Ak máš vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, tvoj pocit je dôležitý. Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
- Príliš teplo alebo príliš zima: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
- Potreba objatia, osamelosť, strach: Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
- Prietrž alebo zlomenina: Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Ako rozpoznať jednotlivé typy plaču
Pre úspešné rozpoznávanie druhov plaču je dôležité, aby ste k dieťatku v prvých mesiacoch chodili hneď, ako začne plakať. Nemusíte sa obávať, že dieťatko svojou prílišnou pozornosťou rozmaznáte a že sa bude dožadovať Vašej čoraz väčšej a častejšejpozornosti. Fakt, že reagujete na jeho volanie o pomoc, ho upokojí a bude plakať menej.
- Plač od hladu: Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.
- Plač od únavy: Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.
- Plač od bolesti: Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci.
- Plač pri detskej kolike: Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
- Plač zo strachu alebo separačnej úzkosti: Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
- Plač z rozčúlenia: Dieťa je nespokojné, že nereagujete na jeho plač, a preto pridáva na sile hlasu. Tento plač určite ľahko rozlíšite od plaču z hladu. Dieťa si takýmto spôsobom pýta maznanie.
- Plač pre zábavu: Časom sa začne dožadovať pozornosti v podobe Vašej prítomnosti a konverzácie s ním.
Ako utíšiť plačúce dieťa
Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžeš vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
Čo ale robiť, keď sa všetko zdá byť v poriadku (bábätko je odpočinuté, nakŕmené i prebalené) a stále plače? Po prvé, nemyslite hneď na najhoršie.
- Zabaľte bábätko pohodlne do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby.
- Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami.
- Šepkajte alebo vydávajte šumivé zvuky.
- Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky.
- Jemne bábätko kolíšte.
- Vyskúšajte teplý kúpeľ, veľa mamičiek naň nedá dopustiť. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
- Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
- Nezabudnite zachovať chladnú hlavu. Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom.
Každé z týchto odporúčaní nemusí fungovať pre všetky bábätká a občas zaberie to a inokedy ono. Skúšajte, čo bude fungovať a časom zistíte, čo a kedy je pre vaše bábätko najlepšie. Keď nájdete spôsob, ktorý dieťatko utíši, nemeňte ho. Používajte maximálne dva až tri rôzne spôsoby, ktoré zaberajú. Ak prvý zlyhá, použite ďalší namiesto nových experimentov. Aj vaša zúfalá snaha utíšiť bábätko za každú cenu, môže byť kontraproduktívna. Ak ho necháte chvíľku kričať, dáte mu priestor, aby sa upokojilo samo (a sebe šancu sa spamätať).
Ďalšie overené tipy:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Snažiť sa zostať v pokoji: Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudeš pokojná ty, neutíšiš ani svoje dieťatko.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.
- Potľapkávajte dieťatko jemne po chrbátiku. Uvoľní sa tak vzduchová bublina zo žalúdka.
- Kolíšte dieťatko na rukách, v kočíku, alebo sa s ním posaďte do hojdacieho kresla a hojdajte sa.
- Popestujte dieťatko v náručí alebo si ho zaveste do ľahkých nosidiel cez ramená.
- Spievajte alebo pustite dieťatku upokojujúcu hudbu.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak ste vyskúšali všetky uvedené tipy a stále si robíte starosti s plačom vášho bábätka, obráťte sa na svojho detského lekára. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. V takých situáciách navštív pediatra.
Mýty o detskom plači
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Pozitívne účinky plaču
Existujú dôvody, kedy je dobré zatnúť zuby a hoci detský plač nemáte radi, chvíľu to vydržať a byť pritom deťom nablízku. Plač má pre deti aj pozitívne účinky:
- Dieťa sa vďaka plaču upokojí: Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa. Je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Na základe tohto sa zistilo, že je niekedy lepšie nechať batoľa vyplakať, aby proces vyplavovania negatívnych pocitov nebol zastavený.
- Plač pomáha dieťaťu pri učení: Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí. Napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.
- Po plači sa deťom lepšie spí: Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia hlavne večer pred spaním nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postielke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch.
- Dieťa plačom niekedy chce len povedať, ako sa cíti: Deti vedia rodičov plačom nielen manipulovať, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. V takejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácií upokojiť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cítia, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.
- Ak sa vaše dieťa vyplače doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti: Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam. Nahradia ho dôverné rozhovory.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM