Rozvod je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote človeka, hneď po smrti blízkeho. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na rozvod z pohľadu dieťaťa, s prihliadnutím na jeho potreby, práva a možnosti ochrany.
Úloha kolízneho opatrovníka
Kolízny opatrovník zohráva kľúčovú úlohu pri rozvodovom konaní, kde zastupuje záujmy dieťaťa. Jeho úlohou nie je podporovať alebo zabraňovať rozvodu, ale upozorniť rodičov na dôsledky ich rozhodnutia pre ďalší život a fungovanie dieťaťa. Kolízny opatrovník má uľahčiť zvládnutie náročných životných situácií a minimalizovať negatívne dopady rozvodu na dieťa.
Sociálna pracovníčka, vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdôrazňuje, že kolízny opatrovník nie je advokátom ani jedného z rodičov, ale stojí na strane dieťaťa. Jeho cieľom je chrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť jeho zdravý a pokojný vývoj.
Najlepší záujem dieťaťa
Čo je však najlepším záujmom dieťaťa? Podľa odborníkov je dôležité, aby dieťa poznalo oba modely správania - mužský i ženský. Dieťa potrebuje oboch rodičov a neprestalo ich ľúbiť len preto, že ich manželstvo skončilo rozvodom.
Psychológovia tvrdia, že dieťa zažíva neistotu, strach a často sa nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Býva vťahované do sporov, ktoré sa ho priamo netýkajú, avšak vyvolávajú v ňom výčitky svedomia a zdanie, že je vinné za to, že rodičia sa hádajú.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Formy styku s dieťaťom po rozvode
Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keď však takáto dohoda nie je možná, alebo konflikt medzi partnermi pretrváva, výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť je riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi.
Striedavá osobná starostlivosť: Výhody a nevýzvy
Striedavá osobná starostlivosť je definovaná v Zákone o rodine od 1. júla 2010 v paragrafe 24 odsek 2. Opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
Medzi hlavné výhody striedavej starostlivosti patrí rovnocenné zapojenie oboch rodičov, udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi, zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly a spokojnosť dieťaťa. Striedavá starostlivosť pomáha predchádzať konfliktu lojality.
Pri realizácii striedavej starostlivosti je dôležité zohľadniť dohodu rodičov, intervaly striedania, komunikáciu rodičov, vytvorenie domova v obidvoch domácnostiach a financovanie potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Striedavá starostlivosť môže mať na dieťa pozitívny aj negatívny vplyv. Medzi potenciálne pozitívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi, zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly, lepšia pripravenosť do života a rozvoj adaptability. Medzi potenciálne negatívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí stres z neustáleho sťahovania, nedostatok stability a konflikty medzi rodičmi.
Alternatívne formy stretávania sa s dieťaťom
V prípadoch, kedy osobný styk s dieťaťom nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť, pre chorobu alebo pre výkon trestu odňatia slobody, by súdy mali zvažovať nepriamy styk namiesto osobného styku alebo vedľa neho.
Dieťa ako rukojemník
Žiaľ, niekedy sa dieťa stáva rukojemníkom v sporoch medzi rodičmi. Rodičia sa domáhajú rodičovských práv za súčinnosti polície či sociálnych pracovníčok, ktoré opakujú: „Ty musíš ocka, mamku.“ A kričia: „Ty si moje dieťa, ty ma musíš milovať.. je presne 14 hodín, musíš ísť so mnou…“
Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Prejavuje sa očierňovaním a zhadzovaním rodiča v očiach dieťaťa, čo vedie k odporu, pohŕdaniu a prejavom nepriateľstva voči zavrhnutému rodičovi.
Príbeh Filipa
Príbeh Filipa (12) ilustruje, aké peklo môžu svojmu dieťaťu spôsobiť rozvádzajúci sa rodičia za aktívnej účasti sociálky a súdov. Filipa zverili so súhlasom otca do starostlivosti matky. K otcovi však chodieval aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Mama s otcom spolu komunikovali, vedeli sa dohodnúť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Lenže rok po rozvode, v roku 2008, otec podal na súd návrh, aby syna zverili výlučne do jeho starostlivosti. Trvalo to štyri roky! Štyri roky plné neistoty pre Filipa, ktorý mal vtedy päť rokov. Jeho názor nikoho nezaujímal. Filip bol hlboko traumatizovaný. Mal nulové sebavedomie, ako prvák nezvládal školu a v treťom ročníku ho spolužiaci šikanovali. Mlčal o tom.
Striedavá starostlivosť v školskom prostredí
Čoraz viac sa v školách a školských zariadeniach stretávame s deťmi, ktoré nežijú v kompletnej rodine.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať rozvod rodičov?
- Ubezpečte dieťa, že rozvod nie je jeho vina. Vysvetlite mu, že ho obaja rodičia ľúbia a že sa o neho budú starať.
- Nezapájajte dieťa do sporov medzi rodičmi. Nehovorte o druhom rodičovi negatívne a nevyžadujte od dieťaťa, aby si vybralo stranu.
- Rešpektujte potreby dieťaťa. Umožnite mu stretávať sa s oboma rodičmi a podporujte jeho vzťah s nimi.
- Buďte trpezliví a chápaví. Dieťa potrebuje čas, aby sa vyrovnalo s novou situáciou.
- Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak má dieťa problémy s adaptáciou na rozvod, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.
Úloha sociálneho pracovníka
Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Úlohou sociálneho pracovníka je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Sociálny pracovník má podporiť, aby sa klient s jeho pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu.
Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie - súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným.