Čítanie je pre deti nesmierne dôležité. Vďaka knihám si rozvíjajú poznanie, city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Je neoddeliteľnou súčasťou školy a vzdelávania počas celého života, a taktiež zvyšuje povedomie o svete okolo nás a zlepšuje duševné zdravie. Čítanie človeka upokojuje, prináša radosť, znižuje krvný tlak, povzbudzuje hormóny šťastia a spomaľuje srdcovú frekvenciu.
Mnohé malé deti rady počúvajú príbehy, no starším deťom môže čítanie pripadať ako fuška, najmä ak do ich života vstúpia mobily, počítače a tablety. Rodičia a učitelia ich neustále motivujú k čítaniu, ale to neznamená, že ich čítanie aj baví. Väčšina detí si nedokáže z vlastného záujmu zobrať knihu do rúk, a to niekedy vzbudzuje až agresivitu. Našťastie existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli svojmu dieťaťu skutočne si čítanie užiť a zamilovať sa do neho.
Význam čítania pre deti
Čítanie dáva deťom základ životných zručností, ktoré budú potrebovať, keď vyrastú. Gramotnosť a čítanie idú ruka v ruke. Navyše, čítanie človeka môže urobiť pokojnejším a šťastnejším. Už v období od 3 do 6 rokov sú u dieťaťa vyvinuté všetky zložky psychiky - vnímanie, predstavivosť, pamäť, pozornosť a vôľa. V tomto veku je dieťa schopné sústrediť sa na rozprávanie a porozumieť mu. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná jeho intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom. V tomto období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič.
Vytrvalosť rodičov je kľúčová
Mnohé mamičky majú mnoho plánov a energie, čo budú s novonarodeným dieťatkom robiť. Niektoré už pred samotným pôrodom svojmu dieťatku čítajú, spievajú alebo s ním komunikujú. Entuziazmus ich neopúšťa ani v prvých rokoch po narodení. S nadšením zoznamujú svoje ratolesti s písmenkami, s radosťou im čítajú rozprávky. Postupom času sa však nadšenie nenápadne vytráca a dieťa zostáva s knihou buď osamotené, alebo ju úplne navždy odloží na poličku a vrhne sa na iné aktivity. No varovania psychológov i pedagógov jasne naznačujú, že aj v mladšom či staršom školskom veku okrem čítania v škole aj čítanie v rodinách má svoj veľký význam. Možno si to neuvedomujeme, ale vedieť čítať, porozumieť textu, diskutovať o ňom, to je nenahraditeľný základ pre celý ďalší život.
Ako u detí podporiť lásku k čítaniu?
„Deti potrebujú na pestovanie lásky k čítaniu tri hlavné veci: zvedavosť, čas a modelové situácie, ktoré im ponúkajú možnosť čítať. Urobte zo spoločného čítania zábavný a vzrušujúci čas, počas ktorého sa môžete všetci v rodine stretnúť každý deň,“ hovorí Heather Mansberger, odborníčka na čítanie s viac ako 25-ročnými skúsenosťami.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
1. Čítanie ako spoločná činnosť rodiny
Odborníci sa zhodujú v tom, že práve čítanie s dieťaťom je najlepší spôsob, ako v ňom vzbudiť lásku k čítaniu. Cieľom je, aby sa čítanie stalo sociálnou aktivitou, aby dieťa s knihou neostávalo osamotené. Tým, že si dieťa pri čítaní buduje vzťahy a emocionálne puto s najbližšími členmi rodiny, zároveň sa u neho vo veľkej miere podporuje aj zvedavosť, chuť dávať otázky a radosť z čítania a poznávania. Dôležité je, aby dieťa cítilo potešenie, a to najlepšie prežije spolu s ďalšími členmi rodiny.
Kým je dieťa malé, tak sa napríklad striedajte v čítaní nahlas. Už len tým, že dieťa počúva, buduje si slovnú zásobu, učí sa porozumieť textu, vníma hlásky, slabiky, slová, vety. Môžete sa striedať tak, že čítajú rodičia a tiež starší súrodenci. Využívajte pri čítaní prozodický systém, teda pauzu, melódiu, dôraz, meňte silu hlasu. Hrajte sa s vetami a priamou rečou. Neskôr, keď sa dieťa naučí čítať, automaticky začne aj ono čítať nahlas a ostatní ho budú počúvať. Ak máte deti, ktoré už vedia čítať, môžete aj naďalej v tejto aktivite pokračovať. Tým, že dieťa môže príbeh počúvať a nemusí ho samo čítať, si ho niekedy ešte viac užije. Dôležité je aj to, že vidia váš záujem o čítanie, cítia vašu energiu, vaše oduševnenie pre túto činnosť a to všetko im pomáha stále viac milovať knihy.
2. Rozprávajte sa o prečítaných knihách
Ak máte staršie deti a už si každý v rodine číta len sám, nezostávajte po zážitkoch z čítania osamotení. Čím viac deti diskutujú o knihách, tým lepšie dokážu vyjadriť, aký význam text pre ne má a dokážu aj lepšie rozprávať o svojich myšlienkach. Rozprávanie o textoch má obrovský význam hlavne pre tie deti, ktoré majú problémy s porozumením textu. Dobré je, keď rodičia majú tiež prečítanú knihu, ktorú dieťa práve číta a dávajú otázky. Otázky tiež nútia dieťa premýšľať.
Požiadajte svoje dieťa, aby predpovedalo, čo sa stane ďalej, zhrňte, čo sa zatiaľ stalo alebo sa spýtajte, prečo postava urobila to, čo urobila. Aj takto formujete kritické myslenie, slovnú zásobu, tvorbu viet a chuť rozprávať. Ak dieťa niečomu nerozumie, hneď mu to vysvetlite, prípadne sa problémovej téme venujte aj v iných zdrojoch.
3. Čítajte často
Podpora rutiny, dôslednosti a opakovania pomôže čítať zo zvyku. Ak je to možné, snažte sa, aby sa čas na čítanie vyskytoval každý deň. Malo by to zahŕňať čas, keď si deti prezerajú alebo čítajú knihy samy a čas, keď im knihu číta dospelý. Okrem toho sa snažte 15 až 30 minút denne čítať pred spaním. Dôležité je dieťaťu čítať aj vtedy, keď máte dojem, že ani ho to veľmi nezaujíma alebo text na sto percent nevníma. Aj v takýchto situáciách je čítanie dôležité, lebo aspoň budujete návyk. Deti si postupne zvyknú, že sa v rodine číta každý deň a postupne sa začnú na čítanie tešiť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dieťa pri čítaní môžete motivovať aj tak, že ho poprosíte, aby vám čítalo pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Povedzte svojmu dieťaťu, že vám veľmi pomôže tak, keď vám bude čítať pri týchto činnostiach. Môže vám čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z jeho knihy. Staršie deti vám môžu čítať aj z vašej vlastnej rozčítanej knihy. Nevzdávajte sa a neočakávajte, že dieťa bude mať rado čítanie hneď. Chvíľu mu môže trvať, kým sa zorientuje. Čítanie je ako mnoho iných aktivít.
4. Vzbudzujte zvedavosť a záujem
Vyberte si knihy, ktoré odrážajú záujmy vášho dieťaťa, či už ide o motýle, šport, prístroje, víly, žaby alebo superhrdinov. Pomôže to udržať vaše dieťa pri čítaní. Časom zistíte, že chlapcom sa páči, keď má kniha spád, dobrodružstvo a bohatý dej. Zaujímajú ich fakty, záhady, sci- fi, mimozemšťania. Aj v beletrii majú túžbu dostať sa k nejakým informáciám. Výber knihy treba zladiť so záujmami dieťaťa. Malému futbalistovi môžeme kúpiť k lopte aj knihu o futbalistoch. Milovníkom zvieratiek, zase pribaľte knižku o tejto problematike. Dnes nájdete knihy o témach od výmyslu sveta. Dievčatá zase v knihách rady sledujú osudy postáv, pekné príbehy. Majú rady dievčenské romány a rozprávky, tiež rôzne knihy o zvieratkách, filmových hrdinkách či speváčkach.
Dôležité je, aby sa aj dieťa zúčastnilo na výbere knihy a nezabudnime si na pobyt v kníhkupectve (knižnici) vyhradiť dostatok času. Pred výberom knihy sa môžeme motivovať aj čítaním recenzií, aby sme dieťa vedeli pri finálnom výbere usmerniť. Môžete tiež nechať svoje dieťa, aby si samo vyberalo knihy. Ak si nie ste istí, kde začať, požiadajte o radu učiteľov, priateľov, knihovníkov alebo iných rodičov. Chodievajte často do knižnice, aby ste nemuseli knihy často kupovať. Keď dieťa vidí, že si knihy požičiavajú a čítajú i rodičia, tak to urobí veľmi ľahko aj ono. Bude to považovať za samozrejmosť. Skúste aspoň raz za dva mesiace spoločne navštíviť knižnicu. Vyberajte spolu knihy, čítajte si chvíľku z nich v knižnici a potom v činnosti pokračujte doma. Poznám rodiny, ktoré občas chodia na nákup tak, že najprv nakúpia potraviny a potom v nákupnom centre idú do kníhkupectva. Objednajú si kávu či džús (dnes je už veľa kníhkupectiev spojené spolu s kaviarňami), čítajú si spoločne knihy a potom si nejaké aj kúpia. Robia to väčšinou vtedy, keď niekto v rodine má sviatok a knihu si odnesie ako darček. Toto všetko sú na prvý pohľad maličkosti, ktoré môžeme pre deti kedykoľvek urobiť.
5. Buďte dobrým vzorom
Ak dieťa vidí svojich rodičov častejšie s mobilom v ruke ako s knihou, tak to je chuť čítať vôbec nepodporí. Ak máte počas dňa voľný čas, snažte sa aspoň pár minút čítať knihu, aby vás dieťa videlo. Dieťa takto bude vidieť, že čítanie je príjemná a zaujímavá činnosť. To, čo čítate, nemusí byť vždy len kniha. Môžu to byť aj noviny, recepty, etikety na potravinách a podobne. Deti napodobňujú svojich rodičov.
6. Občas sa venujte aj zábavnej či tvorivej činnosti
Zamerajte sa aj na to, aby čítanie bolo i zábavné. Ak budete so svojimi deťmi po prečítaní knihy pokračovať aj v zaujímavých aktivitách, budú mať z čítania pozitívne emócie. Striedajte sa pri činnostiach.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
7. Vyhnite sa testovaniu
Veľmi často sa čítanie zmení na testovanie. Kto je to? Čo je to? Ako robí? Kde je mačka/lopta/chlapec? Spoločné čítanie kníh by nemalo byť o zisťovaní toho, čo dieťa vie a čo ešte nie. Deti veľmi rady počúvajú hlas svojich rodičov. Tak im to umožnime. Čítajme, čítajme nahlas, čítajme veľa a ponúkajme im príležitosti na zapojenie. A jasné, pýtajme sa. Tip: Ukazujte prstom na to, o čom čítate. Občas urobte v rozprávaní krátku pauzu, ukážte na predmet v knihe a počkajte. Ak dieťatko nezareaguje, pokračujte v čítaní ako by sa nič nestalo.
8. Nechajte dieťa spoznávať knihy všetkými zmyslami
Tie najmenšie deti spoznávajú knihy všetkými zmyslami. Doplňme im do knižnice aj takú, ktorú môžu ochutnávať, sledovať ako im padá z ručičky či ako sa jej strany ohýbajú všetkými smermi. Umožnime im pri čítaní hmýriť sa, nájsť správnu „polohu“ či odbiehať. Vyhovuje im viac čítanie na zemi? Na nočníku? Pod stolom? V skrini? Dovoľme nádejnému čitateľovi vybrať si knihu podľa seba. Nebuďme my tí, ktorí určujú, aká kniha je na rade, aká sa číta pred spaním, aká v aute, na akú má dieťa náladu a chuť. A výberom knihy to ešte len začína. Preskakuje strany? Zavrie knihu skôr ako dokončíte rozprávanie? Z celej knihy si zvolí len jednu časť, ku ktorej sa stále vracia? Vyžaduje od vás aby ste dookola čítali to isté dookola? Paráda! Práve si cibrí svoj čitateľský vkus. Nasledujte to, čo ho zaujíma. Tip: Majte detské knihy vyložené na dosah vášho malého čitateľa. Ideálne na „výstavke“ - tak, aby boli otočené prednou stranou knihy.
9. Prispôsobte čítanie rečovej úrovni dieťaťa
Čítanie je rozprávanie s obrázkami. Vždy keď je to možné, prispôsobte ho rečovej úrovni - ak dieťa nerozpráva, pri čítaní používajte najmä jednoslovné vety. Prečo je to dôležité (aj pri čítaní)? Rozprávaním o niekoľko úrovní vyššie dieťa slovne „zahlcujeme“. Môže ťažšie udržiavať pozornosť, pretože sa v rozprávaní stráca, nestíha vnímať všetky slová, vety, pamätať si ich. A zároveň je to skvelá príležitosť ako vymyslieť príbehu svoju vlastnú verziu! Tip: Pri čítaní knihy opakujte na rovnakých stránkach rovnaké slová/vety. Týmto spôsobom sa z danej situácie stane tzv.
10. Čítanie by malo byť radosťou, nie povinnosťou
Niekedy sa naše deti rozhodnú, že všetko bude inak. Že knihy ostanú poukladané na policiach a budú dlho voňať novotou. A naše neúspešné pokusy o spoločné čítanie sa budú rátať na stovky. A že aj napriek tomu, že nás vidia čítať hocikedy v priebehu dňa, na príbehy ich akosi nenalákame. Prečo to tak je? Dokonca aj v knihách pre najmenšie deti môže byť text príliš komplikovaný. Môže obsahovať slová i vety, ktorým nerozumie a ktoré si nedokáže zapamätať. Možno je tam priveľa farebných ilustrácií, ktoré sú pre jeho drobnú hlavičku príliš zaťažujúce. Čítanie je pritom rozprávaním na základe obrázkov. Nebojte sa upraviť si text, zjednodušiť ho alebo skrátiť. Smelo ho prispôsobte rečovej úrovni vášho dieťaťa a čítajte iba o krok zložitejšie. Ak ešte nerozpráva, ukazujte na obrázky a jednoslovne ich pomenuje. Ak sa už vyjadruje dvojslovnými vetami, tvorte najmä trojslovné vety.
Ak chceme, aby dieťa čítanie nebavilo, stanovme si pravidlá. Čítať môžeme len knihu, ktorú vyberiem ja. Čítame na kresle, ty sedíš vedľa mňa. Ticho počúvaš. Nehýbeš sa. Na ďalšiu knihu prejdeme vtedy, keď dočítame túto jednu. Vždy čítame inú knihu. Práve toto sú bariéry medzi radosťou z čítania a nami! Poďme namiesto toho čítať do bunkra. Oblečme sa ako hlavný hrdina príbehu. A čítajme pokojne aj dole hlavou, ak to zvládneme. 😊 Dovoľme dieťaťu pretáčať strany a vôbec nevadí, ak nejdú za sebou - dokonca dieťa do zhruba druhého roka života kontinuitu príbehu ani nevníma a preto nepotrebuje začínať od prvej strany.
Túžime po tom, aby naše deti boli úspešné, múdre, aby pre ne učenie bolo hračkou. A tak sa postupne mení aj náš výber detských kníh - už nekupujeme knihy s cieľom spoločne sa radovať, ale s cieľom vzdelávať. A aj keď malý čitateľ túži po príbehu odvážneho zajka, dostane do ruky knihu na učenie sa písmen, ktorú mu s nadšením čítame. Veru tak. Nože mu pozrite do tváre. Zdieľa toto nadšenie s vami?
Preto sa netreba spoliehať na večerné čítanie, keď je dieťatko už vyčerpané a zmyslovo predráždené. Skúšajte knižky ponúkať tam, kde je podnetov menej: u pani doktorky v čakárni, v električke cestou domov. Alebo počas raňajok.
Čítanie je v prvom rade zábava. Spoločný čas. Blízkosť. A to, že sa vďaka knihám deti aj čosi naučia, je „len“ velikánsky benefit. Prenechajte výber knihy na dieťa, nechajte sa viesť jeho záujmom.
Opakované čítanie tej istej knihy
Aj váš malý čitateľ vám opakovane ukazuje tú istú knihu s (ne)vyslovenou prosbou: „A teraz túto.“? Túži ju čítať niekoľkokrát denne. Vedeli ste, že opakované čítanie tej istej knihy má veľké množstvo benefitov? Deti vedia najlepšie, čo im pomáha spoznávať svet a učiť sa, a tak tomu svoje aktivity (nevedomky) prispôsobujú. Možno aj vás nasledujúce riadky utvrdia v tom, že má zmysel čítať im dookola to isté. Aj stýkrát.
1. Známejší príbeh
Opakovaným čítaním sa stáva príbeh známejší. To umožňuje dieťaťu zamerať svoju pozornosť na niečo iné - nové. Keď už pozná hlavnú dejovú líniu, môže sa pri každom opakovanom čítaní sústrediť na ďalšie nemenej dôležité prvky príbehu - miesto, postavy, ich vlastnosti, opisy, reakcie, príčiny a dôsledky, ilustrácie.
2. Upevnenie slovnej zásoby
Dieťa potrebuje nové slovo počuť veľakrát, aby sa v jeho slovnej zásobe upevnilo. „Mami, čo je to škodoradosť?“ Preto je skvelé čítať tú istú knihu dookola - dieťa má dosť príležitostí prepojiť si význam daného slova s kontextom. Ak čítame nahlas rovnaký príbeh opakovane, dieťa sa naučí viac slov ako v prípade, že mu čítame viacero rôznych kníh (aj keď s väčšou slovnou zásobou, ale) s menej častým opakovaním (1). Tip: Ideálne je čítať opakovane 1 - 2 knihy. Menšie množstvo naraz čítaných kníh umožňuje dieťaťu nielen lepšie porozumieť deju, ale aj rozšíriť si slovnú zásobu. Ako efektívne sa ukázalo ich čítanie aspoň štyrikrát každý (druhý) deň (2).
3. Rast viery vo vlastné schopnosti
Opakované čítanie tej istej knihy má pre rozvoj dieťa aj ďalší veľký benefit - vie, čo bude nasledovať, čím rastie aj viera v jeho schopnosti. Preto sa do čítania čoraz viac zapája. Najskôr len pozorne počúva, ukazuje na ilustrácie v knihe, neskôr skúsi niečo dopovedať, odpovedá na naše otázky, komentuje, pýta sa. A v tom ideálnom prípade? „Prečíta“ nám knihu sám. Že ešte nerozpráva podľa postupnosti v príbehu? Veľa informácií z príbehu vôbec nepovie? Nevadí! Časom sa to naučí! Tip: Opakované čítanie knihy je vhodné aj pre dieťa, ktorého rečový prejav je menej zrozumiteľný (a/alebo rozpráva menej ako rovesníci).
4. Vytvorenie rutiny
Ak čítame knihu opakovane, vytvoríme si svoju rutinu. Rutina je sled rovnakých krokov v rovnakej postupnosti. Práve predvídateľnosť dáva dieťaťu pocit bezpečia, istotu. Štruktúra a stálosť rutiny sú pre neho upokojujúce.
5. Spontánny výber knihy
Možno sa nášmu malému čitateľovi páči príbeh - stotožňuje sa s ním? Vidí sa v niektorej z postáv? Možno ho zaujala vtipná pointa, výber slov. Alebo sa mu páčia ilustrácie. A je možné, že mu vlastne nejde o knihu, ale o spôsob, akým ju čítame. Alebo je pravda niekde inde a tieto naše otázky nemajú žiadnu konkrétnu odpoveď. Dieťa nám však svojím spontánnym výberom knihy posiela jasnú správu: Aha! Tip: Nasledujme záujem svojho dieťaťa. Pozorujme a nadväzujme na to, na čo ukazuje, o čom rozpráva.
Čítanie a logopédia
Logopedička Ľudmila Mičianová hovorí, že čítanie je jedna z najúžasnejších aktivít, ktoré môže rodič so svojím dieťaťom robiť. Vďaka čítaniu podporujete aj rozvoj jazykových schopností dieťaťa. Dávate dieťaťu dar v podobe bohatej slovnej zásoby, lepšieho porozumenia a schopností, ktoré pomôžu v rozvoji jeho gramotnosti a cibrení pozornosti aj pamäte. Odborníci zistili, že deti v jazyku napredujú viac, ak sa zameriame na obsah a význam textu, a ak sa učia neformálnym spôsobom. Pamäť detí je totiž daná hĺbkou ich porozumenia. V jednom z výskumov sa deti pohotovo naučili informácie neformálnym spôsobom, keď ich spracovali do hĺbky, no mali ťažkosti sa slová učiť naspamäť. Čítať dieťatku má zmysel už od prvých mesiacov života. Samozrejme na začiatku ide skôr o to, aby sa dieťa zoznámilo s knihou. Do 8. mesiaca je správanie dieťaťa nezámerné - so všetkými vecami a hračkami sa hrá rovnako. Približne od 6. mesiaca dieťa začína rozlišovať hlásky svojho materinského jazyka. Ako túto schopnosť získa? Počúvaním. Počúva, keď komentujete činnosti okolo neho. Počúva, keď pomenúvate predmety. Počúva, keď mu čítate. Približne medzi 8. a 12.
Používanie rozmanitej slovnej zásoby. Je dobré neskĺznuť len k vymenovávaniu, čo je na obrázkoch, lebo vtedy dieťaťu predstavujeme iba podstatné mená. Zvýraznenie dôležitých slov. Kľúčové slová pre pochopenie textu zvýrazníme zosilnením hlasu, spomalením tempa či ukázaním slova na obrázku. Predlžovanie výpovede. Ak dieťa povie niečo o knihe, jeho výpoveď zopakujeme spolu s pridaním doplňujúcej informácie. Ak napr. Budovanie porozumenia. Dieťa príbehu lepšie porozumie, ak dej prepojíme s jeho vlastnými skúsenosťami. Ak si napr. Budovanie predstavivosti. Vďaka knihám majú deti možnosť stretávať sa s imaginatívnym jazykom. Presahovať „tu a teraz“. Táto stratégia odporúča presahovať rámec knihy a podnecovať dieťa k diskusii, čím sa rozšíri jeho myslenie. Dieťaťu pomôžeme predvídať, čo sa v príbehu stane („Čo myslíš, že sa stane, keď sa vlk pokúsi fúknuť do domčeka z tehál?“), porovnávať a dávať do kontrastu („Tento psík je maličký, ako pes tvojej kamarátky Janky.“), rozprávať o pocitoch („Chlapec nemôže nájsť svoj balón. Vyzerá veľmi smutný.“), spájať príbeh so skúsenosťami dieťaťa („Pamätáš sa, keď si stratila bábiku a bola si smutná?“).
Dôležitosť čítania pre školákov
Benefity v častom čítaní vidím najmä v bohatosti slovnej zásoby, v lepšom poznaní gramatických pravidiel, lepšej pozornosti, v chápaní a regulovaní emócií. Porozumenie tomu čo dieťa číta, je veľmi dôležité nielen na hodine slovenského jazyka, ale aj pri pochopení slovných úloh v matematike. Ak dieťa nerozumie tomu, čo číta, môže sa to preniesť aj do iných predmetov. Dieťa môže mať ťažkosti naučiť sa alebo pochopiť nové učivo. Nerozumie pokynom učiteľa. Nestíha tempo svojich spolužiakov. Školák sa cez čítanie učí.