Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré preveruje trpezlivosť rodičov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako zvládnuť toto náročné obdobie s láskou, pochopením a dôslednosťou.
Úvod do Obdobia Vzdoru
Niektorí rodičia si ani nevšimnú, že ich dieťa prechádza obdobím vzdoru, zatiaľ čo iní s úžasom a hrôzou sledujú, čo všetko ich deti dokážu, aby dosiahli svoje. Obdobie vzdoru sa zvyčajne objavuje medzi 21. a 23. mesiacom a trvá približne do 4 rokov. V tomto období sa nálady detí menia ako počasie a testujú hranice rodičovskej trpezlivosti. Vrcholí okolo 3,5 až 4 rokov, kedy deti majú slušnú slovnú zásobu a trénujú si sebapresadzovanie na rodičoch.
Prečo Deti Vzdorujú?
Detský vzdor je prirodzený vývinový krok, ktorý súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“ V psychológii sa toto obdobie nazýva obdobím separácie alebo autonómie. Dieťa sa učí hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť, skúša hranice a snaží sa potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo, ale ešte nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Typické Prejavy Obdobia Vzdoru
Prejavy vzdoru môžu byť rôznorodé a líšia sa intenzitou. Medzi najčastejšie patria:
- Negativizmus: Opakované používanie slova „nie“. V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre.
- Záchvaty zlosti: Dlhodobé kričanie, vrieskanie, hádzanie sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i nápodobou iných detí.
- Fyzická agresia: Kopanie, bitie, hádzanie predmetov. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne. Hyperaktívne deti sú vo všeobecnosti emocionálne labilnejšie, takže môžu silnejšie reagovať na rôzne podnety.
- Ignorovanie pokynov: Dieťa nereaguje na žiadosti a príkazy rodičov.
Príklady situácií:
- Dieťa sa hodí na zem a vrieska u lekára.
- Dieťa plače a kričí, pretože nechce ísť po schodoch v určenom poradí.
- Dieťa vzdorovito leží na posteli a odmieta sa obliecť.
- Dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí a snaží sa udrieť mamu, keď sa mu nestane po vôli.
- Dieťa trucovito sedí na zemi a plače, pretože mu nedovolíte vbehnúť do mláky.
Ako Reagovať na Vzdorovité Správanie
- Zachovajte pokoj: Najdôležitejšie je nekričať, nezvyšovať hlas a nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
- Zaistite bezpečnosť: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Vyčkajte a buďte trpezliví: Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať (tak, aby sme mu neublížili).
- Odveďte pozornosť: U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
- Nechajte dieťaťu možnosť rozhodnúť: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
- Stanovte jasné hranice: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
- Dajte presne opačný povel: Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
- Naučte ich povedať, čo chcú: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
- Vysvetľujte: Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
- Hovorte s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
- Uplatňujte logický dôsledok: Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov.
Ako Predchádzať Vzdoru
- Umožnite dieťaťu rozhodovať sa: Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá. Napríklad môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať. Oceňujme, keď prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi.
- Vyhnite sa zbytočným konfliktom: Pokúste sa predchádzať konfliktom a zrážkam s autoritou. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo.
- Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte: Uvedomte si, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate.
- Buďte hraví: Premeňte činnosť na hru alebo výzvu.
- Popíšte, čo vidíte: Keď sme nahnevaní, vieme veľa a kvetnato hovoriť a často našimi slovami uraziť. Keď sa však obmedzíme na opis toho, čo vidíme, vyhýbame sa kritike dieťaťa a zameriavame sa iba na to, čo je potrebné.
Čo Nerobiť
- Netrestajte dieťa: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
- Nehovorte mu, že je zlé, nevychované:
- Nepoužívajte vetu „Povedal/a som a dosť!“
- Neizolujte dieťa zatvorením v miestnosti.
Kedy Vyhľadať Pomoc
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako Podporiť Zdravý Vývoj
Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe (najčastejšie je to matka), ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia.
Útecha pre Rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM