Neuveriteľný vývoj reči u detí: Ako sa z prvých zvukov rodia plynulé vety!

Proces učenia sa rozprávať je pre deti fascinujúca cesta plná objavov a pre rodičov zdrojom radosti a očakávania. Od prvých zvukov až po plynulé vety, vývin reči je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a podporu.

Komunikácia od prvých dní

Otázka "kedy dieťa začne rozprávať" nie je úplne presná, pretože dieťa komunikuje so svetom od prvých dní svojho života, najmä prostredníctvom plaču. Rodičia sa pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa podľa plaču. Už vo veku 2 až 4 mesiacov dieťa začína vydávať kvákavé zvuky, t.j. krátke hrdelné zvuky. Neskôr začne opakovať jednoduché slabiky a reagovať na ne, čo mu prináša radosť. Reaguje aj na svoje meno a rôzne slová, ktoré sa pokúša napodobňovať.

Po 6. mesiaci života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, je potrebné byť pripravený pomáhať mu s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Môže sa mu podariť povedať "mama, tata". Dieťa začne bľabotať. Je zaujímavé, že v tomto období dieťa reaguje na slová a začína chápať vety. Deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí, oveľa skôr, ako začnú rozprávať. Vo veku 9 mesiacov si dieťa začne spájať to, čo hovorí, s aktivitami alebo ľuďmi. Niektoré deti už v tomto veku začínajú slovne prejavovať svoje individuálne potreby. Ročné dieťa začne hovoriť "mama", "tata", "nie" alebo "papa".

Kedy dieťa povie svoje prvé slovo?

Kedy deti začnú rozprávať je veľmi individuálna záležitosť. Niektorí rodičia považujú zhluky jednoduchých slabík za hovorenie, iní čakajú, kým prvé slovo vyslovia vedomejšie. Toto je individuálne vnímanie. V druhom roku života dieťaťa sa proces vývinu reči zrýchľuje. Nazýva sa to obdobie vety, čo je obdobie pre častejšie opakovanie slov, v reči sa vyskytujú nové slová a dieťa z nich vytvára krátke vety. Vo veku 3 rokov sa začína obdobie špecifickej detskej reči, ktoré trvá až do siedmeho roku života. V tomto veku rozpráva dieťa čoraz plynulejšie a osvojuje si množstvo nových slovíčok a fráz, ktoré ochotne používa. Proces správneho vývinu reči je dlhodobý a nie vecou pár mesiacov. Hranice nasledujúcich štádií sú plynulé a individuálne, a preto sa môžu vyvíjať vlastným tempom.

Ako podporiť vývin reči batoľaťa?

Rozprávanie je pokročilá zručnosť, takže dieťa potrebuje čas, kým si ju osvojí. Ako mu môžete pomôcť, aby začalo hovoriť rýchlejšie a harmonicky rozvíjalo svoju reč? V prvom rade musíte svoje dieťa ponoriť do sveta slov. Rozprávajte o aktivitách, ktoré robíte, rozprávajte mu príbehy už od narodenia a vysvetľujte, čo budete spolu robiť. Reč dieťaťa sa takto rozvíja najlepšie a dieťa si tak osvojuje nové slová.

Prečítajte si tiež: Bľabotanie a prvé slová

Praktické tipy pre rozvoj reči

Hovorte so svojím dieťaťom jasne, pomaly a nahlas: Dieťa sa učí reč napodobňovaním vás a celého okolia. Musí dobre počuť, aby dokázalo rozpoznať slová a opakovať ich. Neponáhľajte sa a rozprávajte sa s dieťaťom pomaly, opakujte slová. Rozprávajte sa s ním už od narodenia.
Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat: Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat, keď sa vyvíja celý senzitívny systém. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka. Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči.
Čítajte svojmu dieťaťu knihy: Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov. Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Zároveň je to spôsob, ako sa knižka stane trvalou súčasťou života dieťaťa a bude spojená s potešením i dobrou zábavou, ktorá v budúcnosti prinesie svoje ovocie.
Zahrajte si hry s prstami: "Deti sa hrali s prstami", "Straka varila kašu", sú jednoduché hry, ktoré deti milujú! A čo je dôležité, tieto hry povzbudzujú deti v samostatnej hre. Spájajú učenie reči s motorickou koordináciou.
Zahrajte si scény s plyšovými zvieratkami: Vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety. Hovoriace plyšové zvieratká sú mimoriadne zaujímavé pre deti. Je to čas, kedy sa deti vďaka dialógu učia rozprávať.
Podporte rečové orgány hrou: Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou. Pre každú hru pripravte bezpečný priestor.

Kedy by ste mali vyhľadať odbornú pomoc?

Čas, keď dieťa začne rozprávať, môže byť pre každé dieťa iný. Vývoj reči neprebieha ako hodinky. Niektoré deti začnú rozprávať rýchlo a prvé slová povedia už pred vekom jedného roka. Iné si povedia, že ešte nie je ich čas. Všetko je v poriadku, ak vidíte, že vo vývoji reči je pokrok a dieťa je ochotné komunikovať. V správnom čase začne dieťa bľabotať a pokúša sa rozprávať.

Nedostatočný pokrok vo vývoji reči by mal byť dôvodom na obavy. Ak sa ročné dieťa nepokúša opakovať slová alebo nevydáva žiadne zvuky, obráťte sa na odborníka. Odborníka navštívte aj v prípade, keď 2-3 ročné dieťa nerozpráva, ale komunikuje jednoduchými slovami a nezačína zostavovať vety.

Faktory ovplyvňujúce vývoj reči

Vývoj reči je ovplyvnený mnohými faktormi, ktoré môžu urýchliť alebo spomaliť jeho priebeh. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.

Genetika: Genetické predispozície môžu hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
Pohlavie: Dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci, ale tento rozdiel nie je výrazný a časom sa vyrovnáva.
Prostredie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je kľúčové. Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
Viacjazyčnosť: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
Osobnosť: Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk.

Varovné signály:

12-18 mesiacov: Dieťa nepoužíva žiadne základné slová ako "mama" alebo "tata".
2 roky: Dieťa nehovorí jednoduché vety.
3 roky: Dieťa nerozpráva zrozumiteľne.

Príčiny oneskoreného vývoja reči

Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne:

Problémy so sluchom: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.
Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
Rázštepy pery a podnebia: Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. p, b, t, d).
Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka.
Selektívny mutizmus: Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi).
Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Nedostatok stimulácie v prostredí: Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
Viacjazyčné prostredie: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy.

Diagnostika a terapia porúch reči

Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu.

Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa pri želaní k 9. narodeninám

Medzi najčastejšie poruchy reči patria:

Oneskorený vývin reči (OVR): Stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení.
Vývinová jazyková porucha (VJP): Stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny.

Ako podporiť rečový vývin dieťaťa doma

Ako rodičia máte možnosť aktívne podporovať a stimulovať rečový vývin svojho dieťaťa správnym smerom:

Pravidelná a zmysluplná komunikácia: Opisujte dieťaťu, čo práve robíte, pomenúvajte predmety vo svojom okolí a vyjadrujte svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek.
Reagujte na pokusy o komunikáciu: Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie.
Aktívne počúvanie: Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.
Hry a aktivity: Hrajte sa hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Čo je na obrázku?"), hry s rýmami a slovami, a hry na napodobňovanie zvukov. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor.
Čítanie kníh a rozprávanie príbehov: Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy.

Pohyb a rečový vývin

Lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči. Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka.

Terapeutické možnosti

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť:

Prečítajte si tiež: 9. mesiac: Vývoj a strava

Logopedická terapia: Základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine.
Alternatívne metódy komunikácie: V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie, ako sú obrázkový komunikačný systém (PECS) alebo gestá a posunky.
Domáce cvičenia a aktivity: Rodičia môžu podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít, ako sú čítanie kníh, spievanie pesničiek, hry na pomenovávanie a konverzačné cvičenia.

Aktivity pre 9-mesačné dieťa na podporu reči

V 9. mesiaci života dieťaťa sa rečový vývin posúva míľovými krokmi. Čakáme na prvý úsmev, potom na prvý zúbok, na prvé krôčiky a na prvé slová. Každý člen rodiny tajne dúfa, že práve jeho meno alebo oslovenie bude to, ktoré dieťa vysloví ako prvé. A od prvého slova tak nejako „datujeme“ vývoj reči, avšak ten skutočný vývoj detskej reči začína už oveľa skôr! Akokoľvek zvláštne to môže znieť, s vývojom a výučbou reči môžete začať ešte pred samotným narodením dieťaťa. Reč je totiž celkom prirodzený proces učenia sa obyčajným napodobňovaním. Ak je dieťa zdravé a vyvíja sa, ako má, potom sa môže bez ťažkostí rozvíjať i jeho reč. Hneď po narodení o sebe dieťa dáva vedieť krikom, aby bolo všetkým jasné, že je konečne na svete a že je zdravé. A práve krik je vôbec prvým komunikačným prejavom dieťaťa.

Avšak počas niekoľkých prvých hodín ešte krik nevyjadruje jeho náladu, ide len o fyziologický reflex dýchacích a hlasových orgánov, ktoré sa uvedú po pôrode a prvom nadýchnutí do činnosti. Krik je tiež nástrojom tréningu dýchacieho a hlasového ústrojenstva. Pokiaľ je mamička schopná rozpoznať jednotlivé druhy kriku, resp. plaču, potom pomáha aj dieťaťu jeho vlastný krik identifikovať.

poplakáva nepravidelne a postupne prechádza do „rytmického“ plaču?
dlho a bolestivo plače?
plače ostro, prenikavo a často je plač prerušovaný stonaním?
mrnčanie sa strieda s tichým poplačkávaním?
nie príliš hlasný, nariekavý plač?

Ako už bolo naznačené v úvode, plač je spočiatku jedinou možnou „rečou“ dieťaťa, ale je nutné podotknúť, že nikdy nie je úmyselný. Na prelome šiesteho a siedmeho týždňa môžeme začuť z detskej postieľky jednoduché brblanie, ktoré sa spočiatku bude skladať z rôznych samohlások a zvukov. V priebehu druhého mesiaca už dieťa intonáciou vytvára „zložité súvetia“ a môžete ho počuť, ako si „rozpráva“. V tomto období vydáva dieťa jednoduché zvuky, ktoré súvisia spravidla so satím. Postupom času však začne stále viac napodobňovať zvuky z okolia. V prvých mesiacoch života môžeme pozorovať obrovskú chuť dieťaťa komunikovať so svojím okolím. Spoznáte to tak, že sa bude snažiť na vašu reč reagovať, a to pohybom, smiechom, prejavmi nevôle alebo svojím bľabotaním, ktorým sa bude snažiť napodobniť počuté slová. Deti majú obrovskú radosť, pokiaľ i vy budete reagovať na ne. Ak prejavíte snahu „komunikovať“ s nimi a odpovedať im na ich rapotanie, hoci im vlastne nič nie je rozumieť, urobíte im radosť. Ak vidíte u svojho dieťaťa chuť komunikovať, rozvíjajte ju, podporujte a snažte sa jeho záujem o okolité zvuky udržať čo najdlhšie.

Vývoj reči a komunikácie: Dôležitý proces od narodenia

Dieťa sa učí rozprávať dávno ešte predtým, než povie prvé „mama“. Jazykový vývoj začína už v kolíske - cez pozornosť, slová, tón hlasu aj hravé gestá. Každá chvíľa, ktorú strávime v rozhovore, speve alebo hre s bábätkom, sa počíta. A dobrá správa? Vývoj reči je fascinujúci proces. Už od prvých týždňov sa dieťatko učí vnímať rytmus, melódiu a význam nášho hlasu.

2 mesiace: Dieťa začína vokalizovať samohlásky „aaa“, „eee“.
7 mesiacov: Džavoce - spája známe slabiky, moduluje hlas.

Možno sa zdá, že rozprávať sa s bábätkom „je zbytočné“, nakoľko ešte neodpovedá. Opak je pravdou. Dieťatko už od narodenia vníma našu reč a učí sa z nej. Aj keď odpoveď nepríde, rozhovor s dieťatkom je vzájomné potešenie. Pomáha budovať vzťah, aktivuje mozog a rozvíja schopnosť chápať reč. Komunikácia nie je len o slovách. U najmenších detí zohrávajú veľkú úlohu pohyb, mimika, očný kontakt a rytmus. Hravé gestá a jednoduché pohyby pomáhajú dieťaťu lepšie vnímať, chápať a neskôr si aj ľahšie zapamätať nové slová.

Gestá so slovami - Mávame „pá-pá“, tlieskame pri „hurá!“ alebo pokyvujeme hlavou pri „nie“.
Riekanky s pohybom - Napríklad „Varila myšička kašičku“ alebo „Ide vláčik“ kombinujú slová s pohybom rúk.
Napodobňovanie zvukov a zvieratiek - „Mňau, to je mačička!

Jednoduché gestá alebo znaky pomáhajú dieťaťu vyjadriť sa skôr, než zvládne samotné slovo. Napríklad znak pre „jesť“, „spať“ alebo „mama“ môže výrazne znížiť frustráciu - a zároveň motivovať k ďalšej komunikácii. Po prvých narodeninách slov pribúda rýchlejšie - niekedy aj 5-10 za týždeň. No každé dieťa je iné. Niektoré rozpráva veľa, iné len ukazuje.

Reagujte na pokusy o slová - aj ak znie len približne. „Áno, chceš piť.
Rozprávajte príbehy - zo dňa, z hrania, z prechádzky.

Najväčšou oporou pre jazykový vývin dieťaťa sú bežné situácie, ktoré sa opakujú každý deň. Rozprávajte nahlas, čo práve robíte. Spievajte krátke piesne a riekanky. Zaraďte hádanky a jednoduché „hry na ako keby“. Od 18. mesiaca deti milujú predstieranie - „Varíme pre medvedíka“, „Opravujeme autíčko“. Ak dieťa povie niečo nesprávne, neopravujte - len prirodzene zopakujte správnu formu. Chváľte snahu. Každé nové slovo si zaslúži radosť. Jazykový vývoj je cesta, nie súťaž. Každé dieťatko napreduje svojím tempom. Najväčší dar, ktorý môžeme dieťatku dať, je náš čas, naša reč a pozornosť. Hovorte, spievajte, gestikulujte - a sledujte, ako rastie nielen jeho slovná zásoba, ale aj sebadôvera.

Komunikácia: Kľúč k porozumeniu a vzťahu

Dostali sme sa k nádhernej téme - k jednej z najkrajších foriem prepojenia medzi dieťaťom a rodičom: ku komunikácii. Komunikácia je vždy obojsmerná a jej hlavným cieľom je porozumenie. V rodine vytvára vzťah, približuje nás k sebe a je základom spoznávania. Úsmev, mimika, dotyk, pohladenie, masáž, gestá, slová, intonácia hlasu, otázky, čítanie rozprávok, objatia, utešovanie… ale aj bláznenie, šteklenie či ticho. Často si ani neuvedomujeme, ako vlastne vzniká. Predstavme si jednoduchú situáciu: maminka chce, aby si synček sadol k stolu na obed. Vie, že nebude ľahké odlákať ho od kociek. Najprv prichádza kódovanie - maminka formuluje odkaz do slov, viet alebo gest. Napríklad povie: „Mmm, tá hrachová polievočka dnes vonia skvele!“ Synček odkaz dekóduje, pozrie sa na mamu, odloží hračku a ide k stolu. Ak by však dostal signál, ktorému nerozumie, správa sa stratí - vznikne „šum“.

Ešte v brušku cíti dieťa dotyky mamy a reaguje na jej hlas. Po narodení je dotyk a plač jeho hlavným spôsobom komunikácie. V prvých týždňoch bábätko plače častejšie, učí sa reagovať na nové podnety. Rodičia s ním komunikujú hlasom, intonáciou, pesničkami či „detskou rečou“. Dieťa už vníma rozdiely v tóne reči, rozširuje sa jeho zvukový repertoár. Postupne používa najmä tie zvuky, ktoré sú typické pre jeho materinský jazyk. Úsmev a bľabotanie už neslúžia len rodine - dieťa chce komunikovať. Napodobňuje zvuky, používa gestá, ukazuje na predmety. Objavujú sa tzv. protoslova - vlastné „vymyslené“ výrazy, ktoré dieťa používa v konkrétnych situáciách. Rýchlo pribúdajú rytmické slabiky: bam-bam, bác-bác. Používa napodobňujúce slová (napr. Dieťa objavuje, že všetko má svoje meno - začína sa explózia slovnej zásoby. Objavujú sa prvé dvoj-slovné vety.

V žiadnom inom roku svojho života nezažije dieťa toľko zmien ako práve v tom prvom. Z veľmi zraniteľnej a úplne závislej bytosti v počas jedného roka bábätko zmení na človiečika, ktorý sa pohybuje, komunikuje, ovplyvňuje svoje okolie a má vlastný „plán“. Práve v tomto roku sa dieťa naučí väčšinu vecí, ktoré ho budú v jeho ďalšom živote formovať a sprevádzať.

Predrečové obdobie: Príprava na reč

Vývoj schopnosti dieťaťa je previazaný, tvorí celý komplex a žiadna zo zručností nevznikne izolovane, sama od seba. Je podmienená mnohými okolnosťami. Hoci dieťa ešte nepoužíva intelektuálnu reč ako dospelí, komunikuje s nami svojimi prostriedkami už od narodenia.

Dieťa začína zmysluplne používať svoju reč väčšinou až v období okolo svojich prvých narodenín. Obdobie pred týmito prvými pokusmi preto označujeme ako predrečové. Schopnosť reči nezíska sčista-jasna, ale poctivým a tvrdým tréningom s našou výdatnou podporou a pomocou.

Krik a plač

Prvé zvukové prejavy bábätka sú veľmi jednoduché. Je to krik, ktorý dieťa vydáva v rôznej intenzite a pripomína nám tak svoju prítomnosť. Postupne však zistíme, že tento krik či plač má mnoho podôb a vnímavá matka sa naučí rozpoznať, čo ním dieťatko sleduje. Tvrdé hlasové začiatky, výrazný prenikavý krik spojený s plačom jasne signalizuje bolesť, strach, nepohodu. Ak je bábätko spokojné, vydáva zvuky, ktoré nazývame mrkanie s mäkkými hlasovými začiatkami, a môžu pripomínať výskanie, húkanie, pomrnkávanie. Ostré a neľúbezné prejavy v nás prebúdzajú obavy a úzkosť, mrnkanie vyvoláva pocity spokojnosti, úsmev na tvári a inštinktívne nás núti dieťaťu „odpovedať“ veselým a milým tónom hlasu.

Prvé pokusy

Dieťa experimentuje so svojimi hovoridlami, s hlasom a vydáva rôzne zvuky, ktoré nám pripomínajú zvuky podobné hláskami či slabikám reči. Ak dieťa dostáva od svojich vychovávateľov pozitívnu spätnú väzbu, ak reagujeme na jeho zvukové prejavy, začne postupne svoje pokusy opakovať a okolo šiesteho mesiaca si už môžeme všimnúť, že ich začína používať v spojení s konkrétnymi situáciami alebo činnosťami.

Bľabotanie

Nie sú to už iba pudové prejavy, bľabotanie dieťaťa označujeme ako napodobňujúce. Napodobňuje totiž melódiu, rytmus a intonáciu nášho či svojho hlasu, začína vedome využívať sluchovú kontrolu. Tiež sleduje naše hovoridlá a mimiku a pri vlastných pokusoch využíva aj zrakovú kontrolu. V tomto období je kľúčový práve náš aktívny postoj a dostatok príležitostí na hovorenie s dieťaťom.

Začiatky logiky

Až okolo 10. mesiaca začína dieťa rozumieť reči. To je umožnené tým, že s dieťaťom hojne komunikujeme, v opakovaných situáciách používame rovnaké slová, opakujeme rovnaké podnety, dopĺňame ich navyše výraznou mimikou, a tým dieťaťu uľahčíme, aby chápalo význam slova a rozumelo jeho obsahu. Tak sa u dieťaťa začína rozvíjať logické myslenie. Jeho rečová produkcia je veľmi primitívna, ale jeho pasívna slovná zásoba je mnohonásobne vyššia, porozumenie sa neustále prehlbuje a rozširuje.

Prvé slovo

Predrečové obdobie sa končí prvým cielene a adekvátne použitým slovom. Dieťa sa posúva do obdobia samotného vývoja reči. Bývajú to spravidla slová, ktoré označujú jeho blízkych - „mama, oco, bába“. Ale môže to byť aj „haf“ alebo „auto“. Od tejto chvíle sa v živote dieťaťa objavuje nová kvalita, komunikuje pomocou zmysluplných slov. Vývoj reči sa zavŕši okolo siedmeho roku života. Dovtedy sa dieťa naučí správne gramaticky, artikulačne i obsahovo používať materský jazyk. Jeho jazyková kompetentnosť mu umožní vzdelávanie v škole.

tags: #devat #mesacne #dieta #neblaboce