Tento článok sa zaoberá daňovým hľadiskom darov, poskytnutých aj prijatých, so zameraním na situáciu, keď darcom je zahraničná materská spoločnosť. Analyzuje sa slovenská legislatíva, najmä zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Účtovné a daňové aspekty poskytnutia daru
Účtovanie darov
Poskytnutie daru je v účtovníctve riešené nasledovne:
- Podvojné účtovníctvo (podnikatelia): Poskytnuté dary sa účtujú na účte 543 - Dary. Ide o bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.
- Podvojné účtovníctvo (nepodnikateľské subjekty): Na účtovanie darov sa využíva účet 546 - Dary. Na ťarchu tohto účtu sa účtuje dobrovoľné bezodplatné odovzdanie dlhodobého hmotného majetku, dlhodobého nehmotného majetku a zásob. V účtovnej jednotke, ktorá používa spôsob B účtovania zásob, sa tu účtuje bezodplatne prevzatý dlhodobý majetok, ktorý bol určený darcom na jeho ďalšie darovanie.
- Jednoduché účtovníctvo (podnikatelia): Spôsob účtovania závisí od toho, či ide o peňažný alebo nepeňažný dar. Pri účtovaní sa musí zobrať do úvahy, že poskytnutý dar nie je uznaným daňovým výdavkom. Pri peňažnom dare sa zaúčtuje v peňažnom denníku úbytok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z bankového účtu a súčasne výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Vyradenie dlhodobého majetku darovaním sa účtuje v knihách dlhodobého majetku. Ak ide o dar charakteru odpisovaného hmotného majetku, ktorý podnikateľ využíval pri svojej podnikateľskej činnosti, ročný odpis za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k vyradeniu darovaním, sa nemôže uplatniť, pretože o majetku sa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neúčtuje. Zostatková cena vyradeného dlhodobého majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar, sa osobitne vyznačia v knihe zásob. V prípade darovania zásob, ktoré boli už zaúčtované ako daňové výdavky, sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje zníženie výdavkov.
- Jednoduché účtovníctvo (nepodnikateľské subjekty): Dlhodobý majetok vyradený darovaním sa účtuje v knihe dlhodobého majetku. Ak účtovná jednotka nadobudne dlhodobý majetok s cieľom darovania fyzickej osobe alebo inej účtovnej jednotke, účtuje sa tento majetok v knihe zásob. V peňažnom denníku sa účtujú príjmy a výdavky v hotovosti a na účtoch. Peňažný denník obsahuje prehľad o výdavkoch, v ktorom sa samostatne uvádzajú výdavky na dary poskytnuté iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám a súčasne v členení na nezdaňovanú a zdaňovanú činnosť.
Daňová uznateľnosť daru
Podľa definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Dary zaúčtované na účte 543, resp. 546 (u nepodnikateľských subjektov) nie sú uznanými daňovými výdavkami. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. V iných prípadoch vyradenia hmotného a nehmotného majetku, t. j. aj v prípade darovania je jeho zostatková cena neuznaným daňovým výdavkom.
Vplyv daru na daňové priznanie
- Právnická osoba: Ak dar poskytla právnická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, suma zaúčtovaná na účte 543, resp. 546 ovplyvnila výsledok hospodárenia, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby (za rok 2012 č. MF/22373/2012-721) uvedie na r. 100 tlačiva. Pretože dar nemôže byť uznaný ako daňový výdavok, uvedie sa na r. 130 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia. Na uvedenie hodnoty darov je v daňovom priznaní vymedzený riadok 9 v pomocnej tabuľke A v III. časti priznania. Na tomto riadku sa súčasne uvádza aj zostatková cena trvale vyradeného majetku darovaním. Suma uvedená na tomto riadku je súčasťou riadka 130.
- Fyzická osoba (podvojné účtovníctvo): Ak dar poskytla fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, dar ovplyvnil výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu) uvedený v tlačive priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B (za rok 2012 č. MF/22371/2012-721) na riadku 39, resp. r. 40, preto sa ako položka zvyšujúca základ dane (daňovú stratu) uvedie na r. 41.
Daňové hľadisko prijatia daru
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.
Príjem plynúci z daru
Ak z darovanej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, je zdaniteľným príjmom, ak nie je od dane oslobodený. Ak napríklad obdarovaný dá darovanú nehnuteľnosť do prenájmu, príjem, ktorý bude z prenájmu plynúť, je príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, pri ktorom sa uplatní oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Dary prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti
Dary prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 sú predmetom dane, a to bez ohľadu na zdroj, z ktorého boli poskytnuté. Zdrojom darov môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, finančné prostriedky zamestnávateľa. Dary prijaté zamestnancom od svojho zamestnávateľa, pokiaľ nie sú od dane oslobodené, sú zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia výdavkov. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane. Takýmito môžu byť dary poskytnuté zamestnancovi odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa.
Ocenenie nepeňažného daru
Pokiaľ má dar nepeňažnú formu a je zdaniteľným príjmom, musí sa na účely zdanenia oceniť. Podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa nepeňažný príjem ocení cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
Zdaňovanie nepeňažného plnenia
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od platiteľa príjmov zo závislej činnosti alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (od zamestnávateľa), ktoré je zdaniteľným príjmom, zdaní platiteľ v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.
Špecifické situácie a súvislosti
Konsolidačný balíček pre rok 2025
Konsolidačný balíček pre rok 2025 na Slovensku priniesol niekoľko významných zmien, ktoré ovplyvňujú takmer všetkých obyvateľov. Zmeny sa dotýkajú aj zamestnaneckých benefitov a ich daňového posúdenia.
Zamestnanecké benefity
Zamestnanecké benefity predstavujú súbor pravidiel, opatrení, postupov a nástrojov na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi. Zamestnanecké benefity môžu byť zložkou odmeny za prácu, pričom môžu mať peňažný alebo nepeňažný charakter. Nárok na zamestnanecké benefity môže, ale nemusí byť podmienený splnením ustanovených podmienok, čo je v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom, nie sú podmienené pracovným výkonom zamestnanca a ich rozsah a forma závisia napr. od veľkosti zamestnávateľa, jeho finančnej situácie, charakteru činnosti, potrieb zamestnancov a iných faktorov.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Financovanie zamestnaneckých benefitov
Zamestnávateľ môže zamestnanecké benefity financovať z prevádzkových prostriedkov, zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom v súlade s kolektívnou zmluvou príspevky najmä na:
- stravovanie,
- dopravu do zamestnania a späť,
- kultúrne a športové podujatia,
- rekreáciu,
- vzdelávanie a odborný rozvoj,
- doplnkové dôchodkové sporenie,
- životné poistenie.
Ak u zamestnávateľa kolektívna zmluva uzatvorená nie je, podmienky čerpania sa dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Peňažné a nepeňažné benefity
Pre zamestnanca môžu mať zamestnanecké benefity charakter peňažného príjmu alebo nepeňažného príjmu a keďže sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
Mzda a zamestnanecké benefity
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdové podmienky, t. j. výška mzdy a ďalšie zložky mzdy, sú dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Odmeny za prácu pri príležitosti jubileí
Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. kolektívnej zmluve. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Odstupné a odchodné
Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje § 76a Zákonníka práce. Takto stanovené odstupné a odchodné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
Poistné na verejné zdravotné a sociálne poistenie
Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Doplnkové dôchodkové sporenie
Podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov ako daňové výdavky možno uznať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Keďže podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie sú oslobodené od dane, zamestnanec ich neuvádza vo svojom daňovom priznaní.
Akcie a podujatia pre zamestnancov
Náklady na organizovanie a uskutočnenie takýchto akcií a podujatí vrátane nákladov na obstaranie príslušných spoločenských, športových a rekreačných zariadení, občerstvenia a stravovania môže zamestnávateľ uhradiť z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Ak ich uhradí z prevádzkových prostriedkov, nie sú daňovým výdavkom. Na strane zamestnanca - ako účastníka akcie - je použitie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Ceny a výhry
Cena a výhra je pre zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov považovaná za príjem zo závislej činnosti. Za príjem zamestnanca sa považuje aj cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a nezaopatrenými deťmi zamestnanca. Každá cena alebo výhra sa na účely oslobodenia od dane posudzuje samostatne. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 € za jednu cenu alebo výhru.
Poskytovanie vstupeniek a permanentiek
Zamestnávateľ spravidla poskytuje zamestnancom bezplatne vstupenky a permanentky na rôzne podujatia z prostriedkov sociálneho fondu alebo zamestnancom obstarané vstupenky prepláca. Či zamestnanec má nárok na preplatenie vstupenky, závisí od konkrétnej úpravy kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa.
Bezplatná doprava do zamestnania
Jedným z významných benefitov je zamestnávateľom zabezpečená bezplatná doprava zamestnancov do a zo zamestnania. Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov je príspevok na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Bezplatná doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania zabezpečovaná zamestnávateľom je nepeňažným príjmom zamestnancov zo závislej činnosti, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane ani oslobodený od dane, je teda zdaniteľným príjmom.
Používanie motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely
Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa na účely tohto zákona za príjem zamestnanca zo závislej činnosti považuje aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, ktoré bolo zamestnancovi poskytnuté na používanie na služobné a súkromné účely. Tento postup sa podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 1 zákona prvýkrát použije za január 2014, a to aj v prípade, ak zamestnanec používal motorové vozidlo zamestnávateľa aj pred 1. 1. 2014. Do 31. 12. 2013 sa za príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov považovala suma zodpovedajúca počtu najazdených kilometrov na súkromné účely vynásobená sadzbou základnej náhrady za 1 km podľa zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo zamestnávateľa výlučne len na súkromné účely, ocenenie podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť. V takýchto prípadoch je potrebné použiť ocenenie tzv. cenou obvyklou.
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa
Podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy poskytnuté ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnancom, a to bez ohľadu na to, z akých zdrojov boli poskytnuté (z nákladov zamestnávateľa alebo sociálneho fondu). Rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení manželom alebo manželkou zamestnanca a vyživovaných detí zamestnanca. Môže ísť o zariadenie vlastné, ale aj prenajaté zamestnávateľom a poskytnuté na použitie zamestnancom.
tags: #dar #od #zahranicnej #materskej #spolocnosti