V súčasnej dobe, keď sa slovenská ekonomika otvára zahraničiu a čoraz viac mladých ľudí pracuje v európskych štátoch, je dôležité rozumieť daňovým povinnostiam spojeným s príjmami zo závislej činnosti. Jednou z najčastejších otázok je, ako si uplatniť daňový bonus na dieťa, ak pracujete v Českej republike. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, pričom sa opiera o slovenské a české daňové zákony a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Úvod do zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v zahraničí
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa zvýšila mobilita pracovnej sily, pričom obľúbenými destináciami pre zamestnanie sa stali susedné štáty, najmä Rakúsko a Česká republika. Slovenskí daňovníci, ktorí pracujú v týchto krajinách, si často kladú otázky ohľadom zdaňovania ich príjmov. Musia priznávať dane aj na Slovensku? Ako si vypočítajú svoju daňovú povinnosť?
Zdaňovanie príjmov na Slovensku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Dôležité je tiež brať do úvahy medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré modifikujú vnútroštátny daňový zákon, ale neukladajú daňovníkom žiadne nové povinnosti.
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú kritériá, ktoré určujú, ktorý štát má právo zdaniť príjem plynúci zo zdroja v jednom štáte príjemcovi v druhom štáte. Tieto zmluvy môžu tiež obmedziť sadzbu dane, ktorá sa vyberá. Napríklad, zmluva medzi Slovenskom a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 238/2003 Z. z.) stanovuje, že licenčné poplatky za právo na použitie priemyselných práv sa môžu zdaniť daňou, ktorá nepresiahne 10 %.
Daňová rezidencia a jej určenie
Každá fyzická alebo právnická osoba má vzťah k niektorému štátu, ktorý sa deklaruje štátnym občianstvom, registráciou, bydliskom/trvalým pobytom, dlhodobým pobytom alebo podobne. Podľa zákona o dani z príjmov majú daňovníci s trvalým pobytom alebo obvyklým zdržiavaním sa na Slovensku (aspoň 183 dní v kalendárnom roku) daňovú povinnosť vzťahujúcu sa na príjmy zo zdrojov na území Slovenska aj zo zahraničia (celosvetová daňová povinnosť).
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenska trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť obmedzenú len na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenska. Týmto daňovníkom hovoríme daňoví nerezidenti.
Ak nastane konflikt pri určení daňovej rezidencie, postupuje sa podľa kritérií určených v článku 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto kritériá zahŕňajú:
- Stály byt: Predpokladá sa, že osoba má bydlisko v štáte, v ktorom má stály byt.
- Stredisko životných záujmov: Ak má osoba stály byt v oboch štátoch, určí sa, v ktorom štáte má užšie osobné a hospodárske vzťahy.
- Obvyklé zdržiavanie sa: Ak nemožno určiť stredisko životných záujmov, rozhodujúce je, v ktorom štáte sa osoba obvykle zdržiava.
- Štátne občianstvo: Ak je osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti
Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom štáte, príjmy "môžu byť zdanené" v tomto druhom štáte.
Výraz "môže byť zdanený" neznamená, že si daňovník môže vybrať štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje krajine výkonu činnosti príjem zdaniť.
Existujú však výnimky z tohto pravidla. Príjem zo zamestnania sa nezdaňuje v štáte výkonu činnosti, ak sú splnené všetky tri podmienky:
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
- Daňovník sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku.
- Mzda je vyplácaná zamestnávateľom, ktorý nie je rezidentom druhého štátu.
- Mzda nebola vyplatená na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte (v štáte výkonu činnosti).
Je dôležité upozorniť na prípady zneužitia tejto výnimky prostredníctvom tzv. "medzinárodného prenajímania pracovníkov". V takýchto prípadoch sa stanovuje pojem "skutočný zamestnávateľ", ktorý je osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká.
Povinnosť podať daňové priznanie
Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, čo je základná nezdaniteľná časť. Pre rok 2004 bola táto suma 40 416 Sk.
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, ktoré presahujú 50 % základnej nezdaniteľnej časti a plynú zo zdrojov v zahraničí.
Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. marca. Správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov, ak sú súčasťou príjmov aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Zamedzenie dvojitého zdanenia
Zamedzenie dvojitého zdanenia sa rieši dvoma metódami:
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
- Metóda zápočtu dane: Štát rezidencie umožní znížiť daň z príjmov rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v druhom štáte (štáte zdroja).
- Metóda vyňatia príjmov: Príjmy pochádzajúce z druhého štátu sa v štáte rezidencie vynímajú zo zdanenia.
Daňový bonus na dieťa pre Slovákov pracujúcich v Českej republike
Mnohí Slováci pracujúci v Česku majú nárok na daňový bonus na dieťa, no často o tom nevedia. Ak ste daňovým rezidentom Slovenska a väčšinu svojich príjmov máte z Česka, môžete získať daňový bonus na dieťa, ak spĺňate určité podmienky.
Podmienky pre získanie daňového bonusu
Daňový nerezident má nárok na daňový bonus len vtedy, ak spĺňa tieto podmienky:
- Je daňovým rezidentom niektorého členského štátu Európskej únie (EÚ), teda aj Slovenska.
- Príjmy z Česka tvoria minimálne 90 % jeho celkových príjmov.
Na preukázanie výšky príjmov mimo Česka je k českému daňovému priznaniu potrebné doložiť potvrdenie, ktoré sa nazýva Potvrzení o příjmech ze zemí EU/EHP (tzv. EU/EWR).
Dokumenty potrebné k žiadosti o uplatnenie daňového bonusu
K daňovému priznaniu je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:
- Rodný list dieťaťa.
- Potvrdenie o štúdiu (pri dieťati nad 18 rokov).
- Potvrdenie o zdravotnom stave (ak ide o zdravotne postihnuté dieťa).
- Slovenské daňové priznanie.
- Formulár EU/EHP (EU/EWR).
- Čestné prehlásenie druhého rodiča.
Výška daňového bonusu v Českej republike
Nárok na daňový bonus (daňové zvýhodnenie) za rok 2024 predstavuje:
- 15 204 Kč ročne na jedno dieťa (1 267 Kč mesačne).
- 22 320 Kč ročne na druhé dieťa (1 860 Kč mesačne).
- 27 840 Kč ročne na tretie a každé ďalšie dieťa (2 320 Kč mesačne).
Ak ide o dieťa, ktorému bol priznaný preukaz ZŤP, výška daňového bonusu sa na toto dieťa zvyšuje na dvojnásobok.
Ak dieťa vyživuje viac daňovníkov v jednej spoločnej domácnosti, môže si daňové zvýhodnenie uplatniť v zdaňovacom období alebo v tom istom kalendárnom mesiaci zdaňovacieho obdobia len jeden z nich.
Uplatnenie daňového bonusu spätne
V Českej republike je možné požiadať o daňový bonus spätne až za posledné tri roky od skončenia príslušného zdaňovacieho obdobia.
Príklad z praxe
Manželský pár má 4 deti vo veku do 18 rokov. Muž pracuje celý rok v Česku a v roku 2024 dosiahol ročný zdaniteľný príjem 1 188 927 Kč, zatiaľ čo manželka pracuje na Slovensku. O deti sa starajú spoločne a žijú s nimi v jednej domácnosti. Muž si v Česku uplatnil daňový bonus na všetky štyri deti. Nárok mu vznikol, pretože splnil všetky zákonné podmienky:
- Žije s deťmi v spoločnej domácnosti.
- Zdaniteľný príjem výrazne presahuje požadovaný minimálny základ pre uplatnenie bonusu (v roku 2024 bola minimálna mzda 18 900 Kč, takže podmienka 6-násobku minimálnej mzdy znamenala príjem aspoň 113 400 Kč).
- Ako daňový nerezident má viac ako 90 % svojich príjmov zo zdrojov v Českej republike.
Výsledok: Vďaka vysokému daňovému základu a splneniu všetkých podmienok mu štát vyplatil celú sumu daňového bonusu vo výške 94 143 Kč, vypočítanú podľa platných sadzieb na rok 2024.
Zmeny v pravidlách od roku 2025
Od roku 2025 sa pravidlá pre získanie daňového bonusu na dieťa ešte viac skomplikovali. Jednou z posledných prekážok je pravidlo, že daňový bonus nedostane v žiadnej výške daňovník-fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby.
Príjmy zo zdrojov v zahraničí
Tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" je ošemetná téma. Freelanceri a podnikatelia si ho často vykladajú ako úhrady za služby od zahraničných klientov - pričom služby dodáva živnostník či eseročka so sídlom v SR. "Fakturujem do Írska a platia mi z Írska" - nie, toto nie sú príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Medzi príjmy zo zdrojov v zahraničí patria napríklad:
- Príjmy zo živnosti založenej v zahraničí.
- Príjmy z tzv. fiktívnej stálej prevádzkarne.
- Príjmy z licenčných poplatkov/autorských odmien zo zahraničia.
Uplatňovanie daňového bonusu na mesačnej báze od roku 2025
Ak si slovenský daňový rezident a chceš si uplatniť daňový bonus na mesačnej báze (v mzde či konateľskej odmene), musíš už teraz - na začiatku roka či začiatku pracovného pomeru - zamestnávateľovi vyhlásiť, že máš len príjmy zo zdrojov v SR. Ak to dopredu nevieš, tak daňový bonus na mesačnej báze poberať nemôžeš. Počkáš na skončenie roka a v prípade, ak zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90%, daňový bonus si uplatníš.
Ak si daňový rezident inej krajiny, tak si daňový bonus nevieš uplatniť mesačne. Iba po skončení roka, ak je po skončení tohto roka jasné, že Tvoje zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90% z tých celosvetových.
Pri analýze zahraničných príjmov (boli viac ako 10%? Boli menej ako 10%) je podstatná otázka, či boli v zahraničí zdaniteľné.
Daňový bonus a príjmy zo závislej činnosti v Českej republike: Praktické príklady
Pre lepšie pochopenie problematiky daňového bonusu a zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v Českej republike uvádzame niekoľko praktických príkladov:
Príklad 1:
Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu. Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. služobnú cestu na 5 dní do Poľska).
Príklad 2:
Daňovník, ktorý má trvalý pobyt na území SR, dlhodobo zamestnaný v ČR s prechodným pobytom v ČR, má 2 študujúce deti na VŠ v ČR. Deti aj manželka majú takisto trvalý pobyt na území SR. Manželka je zamestnaná v SR a uplatňuje si v SR daňový bonus na obidve deti. Keďže má príjem iba z ČR, daňové priznanie podáva v ČR. Na daňovom úrade v ČR mu zamestnankyňa tvrdí, že má nárok si uplatniť daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa v ČR. Naopak však na daňovom úrade v SR mu tvrdí zamestnankyňa, že ak si uplatňuje v SR daňový bonus na deti manželka, on nemá právo si nárokovať daňové zvýhodnenie na vyživované deti v ČR, t. j. že obaja rodičia nemôžu poberať daňový bonus. Odvoláva sa na medzinárodnú zmluvu medzi SR a ČR. Ak si túto úľavu uplatní v ČR, tak je povinný ju zaplatiť na Slovensku po prepočítaní príslušným kurzom. Môže či nemôže si uplatniť aj on daňové zvýhodnenie v ČR? Ak si ho uplatní on v ČR a zároveň si ho uplatní aj manželka v SR, aké povinnosti mu tým vzniknú na území SR pri podávaní daňového priznania?
Daňový bonus si môže uplatniť len jedna oprávnená osoba. Ako zamestnanec v pracovno-právnom vzťahu odmeňovaný zo závislej činnosti v ČR, máte nárok na území tohto štátu na rovnaké sociálne a daňové výhody, ako vlastní zamestnanci v ČR, nakoľko v ČR je obdobné zvýhodnenie na dieťa (bonus) zakotvené v ich legislatíve. Vzhľadom na to, že vy i vaša manželka ste daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na Slovensku, podávate daňové priznanie resp. ročné zúčtovanie na Slovensku so všetkými príjmami dosiahnutými na Slovensku, vrátene aj dosiahnutých príjmov v iných štátoch. No a tu nastáva problém, nesúlad s vyššie uvedeným ustanovením o nároku len jednou oprávnenou osobou.