Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Netreba sa preto riadiť susedovým synom alebo dcérou, ale akceptovať individualitu svojho dieťaťa. Sledovanie vývoja dieťaťa je fascinujúce a prináša radosť z každodenných pokrokov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, čo všetko sa dieťa potrebuje naučiť vo vývoji, od motorických zručností po reč a sociálne interakcie.
Individuálne tempo vývoja
Každé dieťatko vo svojom vývoji prechádza určitými tabuľkovými míľníkmi, ktoré sú pre správny vývoj dieťatka kľúčové. Netreba však zabúdať, že každé dieťatko je jedinečné a potrebuje svoj vlastný čas. Niektoré detičky sa vyvíjajú presne podľa tabuľky, niektoré však robia skoky. Trvá vášmu dieťatku dosiahnuť niektorý míľnik dlhšie? Nemusí to hneď znamenať, že je niečo zle. Dôležité je, aby dieťatko jednotlivé etapy vývoja nepreskakovalo. Napríklad, aby nezačalo chodiť skôr ako začne štvornožkovať. Ak sa vám však niečo na vývoji vášho dieťatka nezdá, konzultujte to s pediatrom.
Motorický vývin dieťaťa
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa plače, aby dosiahlo svoje
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Nevhodné pomôcky a manipulácia
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad gynekológie
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Jednotlivé fázy motorického vývinu
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Prečítajte si tiež: Dvojitá Výhra
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, zanmená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Chôdza
Okolo 12. mesiaca začína dieťa chodiť. A okolo 15. mesiaca by malo povedať svoje prvé slovo. Medzi 18. až 24. mesiacom nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky.
Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa. Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 - 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča ap. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje - dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap.
Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.
Vývoj reči
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.
Koncom 12. mesiaca sa zvyšuje sa záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi motivujúca je pochvala.
Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.
Deti s nižšou zásobou slov:
- majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov,
- používajú jednoduchú gramatiku,
- skladajú jednoduché súvetia,
- stále používajú detský žargón.
Deti s vyššou aktívnou zásobou slov:
- majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú,
- vie riadne skloňovať a časovať,
- seba označujú ako "ja".
Chyby väčšiny detí:
- stále šušlajú,
- prehadzujú hlásky v slovách,
- môžu prehadzovať slovosled.
Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov.
Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládať povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).
Sociálny a emocionálny vývin
Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch.
Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené - zakázané, správne - nesprávne. Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby.
Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme - to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať. Čo mama robí s vareškou? A čo robí tata? Na čo slúži táto vecička? Ako otvorím túto skrinku? Hoci je pre rodiča namáhavé ustriehnuť, čo všetko malý objaviteľ skúša, práve vďaka týmto skúsenostiam sa rozširuje jeho poznanie.
Medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné.
Dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba. Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo …). Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.
Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv, a pod.), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí.
Jemná motorika
Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou. Zatiaľ sa im síce skôr nedarí, ale snažte sa ich zručnosti rozvíjať - uprednostňujte hračky, kde môže dieťa vkladať malé predmety do otvorov a pod. Opäť pozor na malé predmety, aby ich dieťa nevdýchlo, neprehltlo a pod., preto kupujte hračky určené pre tento vek.
Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke.
Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave.
Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.
Námety na hry
Zeleninová tlačiareň je hra, ktorú môžete podniknúť so svojím dieťaťom doma napr. za zlého počasia. Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napr. trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva ale možno použiť aj jablká, a pod. Potom zo strán opatrne odkrojte nepotrebné časti tak, aby ste tvar nepoškodili, takže tvar zostane. K vytláčaniu použite farby (napr. vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napr. vláčika, slniečka, stromu, domčeka, stvárniť môžete aj padajúce lístie zo stromu. A ak k výkresu prilepíte aj niekoľko naozajstných lístkov, gaštany či škrupiny, iste tým výkres spestríte.