Prítomnosť otca pri pôrode je v súčasnosti čoraz bežnejšia. Kedysi nepredstaviteľná vec, dnes realita. Ak ste práve v očakávaní narodenia dieťatka, určite vám napadla myšlienka mať, či nemať pri pôrode svojho partnera. Každá budúca mamička má teda pred sebou možnosť voľby. Otec pri pôrode - áno, či nie? Niektorí si myslia, že pôrod je čisto ženská záležitosť a prítomnosť otca dieťaťa je zbytočná. No čím ďalej, tým viac pribúda tých, ktorí chcú mať v tento nevšedný a vzácny okamih života pri sebe oporu - muža!
Prečo mať muža pri pôrode?
Predovšetkým ide o obrovskú psychickú podporu. Podľa psychológov to utuží partnerský vzťah, muž si bude viac vážiť ženu a bezprostredný prvý kontakt s novonarodeným dieťatkom bude vnímať rovnako intenzívne ako čerstvá mamička. Pravdaže, sú ženy, ktoré túto možnosť od začiatku odmietajú. Chcú mať istý druh „súkromia“, partner by pre nich pôsobil skôr rušivo a nevedeli by sa sústrediť na predýchavanie pôrodných bolestí. Samozrejme, rozhodnutie treba v každom prípade rešpektovať.
Ako môžu byť partneri nápomocní?
Muži argumentujú, že pri pôrode sa cítia bezradní a zbytoční. To ale určite nemusia! Podľa prieskumov ženy, ktoré mali pri sebe takúto oporu, znášali pôrodné bolesti oveľa lepšie, boli viac uvoľnené a pôrod prebehol rýchlejšie. V prípade, že žena počas kontrakcií a prípravy na pôrod chodí, partner jej robí oporu. Ak musí mamička ležať, môže jej pomôcť tak, že jej čelo a zátylok bude vlažiť vreckovkou namočenou do studenej vody, čo osviežuje a pomáha. Rovnako je dobré vlhčiť pery mokrou gázou, v prípade, že je piť zakázané. Niektorým ženám pomáha prekonávať bolesti aj masáž krížovej oblasti. Možností ako pomôcť žene je samozrejme viac. Sú individuálne a veľa závisí od dohody medzi partnermi.
Čo mužov odrádza a „núti“ povedať nie!?
Nechcú vidieť partnerku v bolestiach, alebo sa boja, že žena nebude viac pre nich sexuálne príťažlivá. Niektorým prekáža, že sa pri pôrode kričí. Videli to predsa vo filme: hlavná hrdinka leží celá spotená, vysilená na posteli a z posledných síl reve, čo jej hrdlo ráči. V skutočnosti to však nie je celkom tak. Iste, každá žena vníma bolesti inak. Jedna ich dokáže predýchať, druhá zastoná a tretia i pokričí. Nemá však žena právo v rámci svojich možností aspoň trošku si uľaviť od pôrodných bolestí?
Ďalším argumentom je, že pri pôrode je veľa krvi. Omyl. Aj to veľmi individuálne a dopredu nik nevie povedať ako bude celkový pôrod prebiehať a koľko krvi bude pri ňom! Napokon, ak vám pohľad na krv prekáža, ešte vždy máte možnosť odísť z pôrodnej sály vo chvíli, keď pôjde „do tuhého“. Budete tak s partnerkou počas bolestí, „otvárania sa“ a potom hneď po samotnom pôrode, keď ju ošetria. Počas samotného pôrodu muž stojí partnerke väčšinou pri hlave, takže veľa z neho nevidno. Samozrejme, ak by ste si nechceli pôrod natočiť na video či odfotiť novorodeniatko tesne ako uzrie svetlo sveta.
Prečítajte si tiež: Podpora pre matky na materskej
Pozor - platí sa!
Nezabudnite, že prítomnosť otca pri pôrode je nemocnicou považovaná za nadštandardnú službu, a preto si ju musíte zaplatiť! Na výšku poplatku sa vopred informujte, každé zdravotnícke zariadenie si ho určuje samo.
Názory samotných otcov
Na názor sme sa opýtali aj oteckov i budúcich oteckov…
- Ján (32): „Áno, samozrejme, chcem byť pri pôrode. Bude to pre nás najväčší okamih v živote! Neviem si predstaviť, že by som premeškal niečo tak dôležité ako je narodenie môjho syna!“
- Pavel (26): „Aj by som chcel byť, ale mám trošku obavy, ako budem znášať nemocničné prostredie a všetko to okolo pôrodu. Asi zostanem pri manželke len počas prípravy na pôrod a potom sa vzdialim. Vrátim sa až keď bude po všetkom a spoločne si vychutnáme prvé spoločné okamihy s naším dieťatkom.“
- Milan (37): „Určite nie! Na dieťa sa veľmi teším, ale pôrod je záležitosťou ženy. Budem čakať doma pri telefóne a do pôrodnice pôjdem, až keď sa bábo narodí. Tak to robili aj naši otcovia, neviem, prečo by sa to malo meniť.“
- Michal (35): "Ja som pri prvom nebol a k druhému manželka po zlej skúsenosti zavelila, že idem aj keby čo bolo. Tvrdila, že chce mať pri sebe niekoho, kto nebude mať rozum zatienený bolesťou a ak to bude nutné, usmerní personál. Sľúbila, že ak mi bude na konci zle, môžem už pokojne odísť - jednoducho tam len nechcela byť celé tie hodiny sama. A viete čo sa stalo? Ani ma nenapadlo odísť, manželka na konci počúvala hlavne moje pokyny, ktoré som opakoval po lekárke a bol to ten najkrajší zážitok na svete. S príchodom dcérky na svet som plakal ako malé dieťa a to by som do seba nikdy nepovedal. Odporúčam prekonať strach všetkým oteckom, je to super."
- Branislav (37): "Ani pri jednom pôrode som nebol, manželka nijak zvlášť na tom netrvala, ale je pravda, že som tomu rád, lebo by som odmietol, pre mňa malo čaro aj to, že som ju priviezol do pôrodnice a potom čakal doma s blízkymi na ten úžasný telefonát. A hneď sme to aj oslávili."
- Karol (30): "Boli sme rozhodnutí, že ku pôrodu idem a bolo to naozaj úžasné, veľmi sklamaný som bol len z toho, že v ten deň bolo veľmi veľa mamičiek na sále a tak ma zavolali už len na posledných dvadsať minút. K druhému dieťaťu preto zvažujeme zvoliť pôrodnicu, kde to bude so súkromím vyriešené tak, aby niektorý z prítomných oteckov nerušil ostatné rodičky."
Popôrodné skúsenosti a realita
Pri prvom pôrode prekvapilo popôrodné trápenie. Hovorili mi predtým ženy, ako bolí sťahovanie maternice? Že prsníky tiež bolia, keď sa nalievajú mliekom? Že keď mlieko ešte netečie a bábätko chce byť stále prisaté, z čarovného spojenia sa stane mučenie, ktoré sa dá prekonať len so zaťatými zubami? Hovorili o bolesti rán po šití, hlavy z epidurálu či spinálu? Určite spomínali tú obrovskú túžbu mať napriek všetkému bábätko pri sebe a postarať sa oň.
Keď som rodila po prvýkrát, prekvapila ma aj popôrodná nedôstojnosť. Infantilné nočné košele na dojčenie a oblečenie, v ktorom by som nikdy predtým nevyšla medzi ľudí. Nelepivé vložky, čo som pred vizitou držala len nohami bez nohavičiek, aby som uľahčila rýchlu prehliadku. Ten zvláštny pocit z divného brucha - prestalo byť pevné vďaka bábätku, ale stále bolo veľké. Všetky intímne časti tela, ktoré zaujímajú lekárov, sestričky a bábätko, som vyťahovala na požiadanie.
Vždy rozmýšľam, čo je za tými sms správami a statusmi na sociálnych sieťach: „Bábätko aj maminka sú v poriadku.“ Myslí to pisateľ naozaj tak, alebo je to len eufória z novonarodeného človiečika? Je to niečo, čo sa patrí napísať? Rozumie každý tomu, že to slovné spojenie v poriadku má v tomto prípade oveľa širší význam, ako by sme si normálne predstavili? Pre mňa to znamená, že všetko, čo ženu teraz bolí, sa veľmi pravdepodobne zahojí za relatívne krátky čas.
Prečítajte si tiež: Keď muž tlačí na potrat
Pri druhom pôrode, tento rok začiatkom januára, som mala šťastie, že bola v pôrodnici voľná VIP izba, kde rodička môže prijímať návštevy priamo na izbe a po celý deň. Kúpila som si ju ako oneskorený vianočný darček. Mala som plánovanú sekciu a veľmi som túžila po tom, aby sa moje malé bábätko mohlo čo najskôr prisať a bolo pri mne čo najviac. Chvíľu po tom, čo ma priviezli z operačky, prišli za mnou môj muž a syn. Manžel priniesol bábätko z novorodeneckého, prikladal mi ho, lebo ja som najprv len ležala pripojená na prístroje, do žíl mi kvapkali niečo proti bolesti a niečo proti hladu. Môj muž za mnou chodil v rámci možností každý deň. Napriek tomu ma počas nocí prepadala beznádej. Keď som už chodila a bábätko bolo so mnou, chcelo byť stále prisaté a mňa to neskutočne bolelo. Mlieko som ešte nemala a nedarilo sa mi synčeka uspať. Bolel ma chrbát, po sekcii som mala problém bábätko zdvíhať. Posteľ neposkytovala pohodlie na dojčenie v ľahu, pri dojčení v sede ma trápila operačná rana. Ešteže som si doniesla vlastný vankúš na dojčenie. Vytvorila som si ním zábranu na kraji postele, bábätko položila vedľa seba a nechala ho prisať sa. V noci, keď sa syn nemohol upokojiť a zaspať, som si ho kládla na prsia a celé hodiny mu púšťala na Youtube zvuky maternice. Zaspali sme obaja a ja som sa zobudila so strachom, kde zmizol. V noci som aj nahlas plakala. Mohla som, mala som sama izbu. Paradoxne som pritom myslela na tehotné a rodiace ženy v koncentračných táboroch, na utečenky, ktoré rodia niekde na ceste a ďalej pokračujú s bábätkom.
Čakala som, že to bude iné. Hoci som vedela, do čoho idem, mala som lepšie podmienky a viac pomoci ako prvýkrát, niektoré pocity boli podobné. Možno je to preto, že som niekoľko mesiacov počúvala okolo seba, že BUDEME mať bábätko. A zrazu boli všetci preč. Zostali sme sami - bábätko a ja. Popôrodnú radosť vystriedal náhly nával osamelej zodpovednosti. Keby mohol byť môj muž v pôrodnici stále so mnou, stalo by sa to neskôr.
Videli ste videá, kde farboslepým dajú okuliare, cez ktoré vidia farebne? Také to prekvapené wow. Stále vidím samú seba v momente, keď po prvom pôrode príbehy žien v mojom živote dostali úplne iný rozmer. Nikdy predtým som necítila taký obdiv k ženskosti a k ženskej sile. Hoci píšem, aká som bola zlomená, aj v sebe vnímam ženu, ktorá sa snažila prekonať samú seba. Rovnako som sa pozerala aj na ženy v pôrodnici. Keď som si už mohla sadnúť k spoločnému stolu, vstupovala som zároveň do ženského kruhu. Najskôr to bolo také opatrné - vykať si, či tykať; rozprávať sa, alebo mlčať? Premýšľala som, či sa tie ženy poznajú už dlhšie, alebo sa stretli len tu. Ale potom sa akoby niečo zmenilo. To, že sme prechádzali tým istým, otvorilo potrebné rozhovory. Dookola sme rozprávali o pôrodoch. Aj drsné detaily. Niekedy s radosťou, niekedy s hnevom, niekedy so slzami. Držali sme palce tým na pôrodnej sále, hoci sme ani nepoznali ich mená. Neskôr aj ony pridali svoj príbeh pri stole alebo v menšom kruhu na izbe. Počítali sme, kedy ktorú prepustia, a tešili sa s tými, čo idú domov. Keď som odchádzala, rozlúčila som sa s niektorými ženami. Nebrala som si telefónne čísla a ani neplánovala kontakt. Pocity z pôrodnice veľmi rýchlo prekryli iné. Doma ma prekvapilo ohlušujúce ticho a pokoj. Šálka čerstvého bezkofeínového espressa spravila na chvíľu z našej obývačky to najluxusnejšie miesto na svete.
Materstvo sa mi zdá nekompromisne naturalistické. Bábätko je krásne a zázračné, ja sa často cítim škaredá a takmer stále špinavá. Mária Lazárová, autorka detských kníh, mi napísala, že prvé týždne po pôrode mala v denníku stále ten istý zápis: „Malá je stále hladná. Spomínam si, ako som sa po narodení prvého syna zverila doma mame, že mi veľmi chýba môj muž. Mala som pocit, že nás dieťa oddelilo. Pritom len chodil normálne do práce, vo voľnom čase sa o bábätko staral lepšie ako ja. Cítila som sa pripútaná k bábätku a osamelá. Moja mama nad tým mávla rukou, pritom ona zažila oveľa horšiu situáciu. Myslím, že si nechcela na to vtedy spomenúť. Možno o tom nechcela hovoriť, možno nechcela prehlušiť moje pocity svojimi spomienkami. Často bývam tiež taká. Mávnem rukou: „To nič nie je.“ Hľadám dôvody, prečo to nie je také zlé. „Ale veď…“ Och, prepáčte mi to kamarátky, kamaráti, blízki aj deti, že takto zmetiem zo stola vaše pocity! Ale čím dlhší čas plynie od pôrodu, viem, že na to obdobie nechcem zabudnúť. Nechcem hovoriť, že „všetky sme to zvládli“.
Sexualita po pôrode
Sexuálny život je dôležitou súčasťou budovania intímnej väzby medzi partnermi. Vo všeobecnosti platí, že nevyriešené emócie môžu celkom vážne naštrbiť sex v partnerskom vzťahu. Obdobie po pôrode býva naozaj energeticky náročné a práve preto potrebujete veľkú dávku tolerancie jeden voči druhému. A otvorenú komunikáciu zároveň. Téma sexuality sa týka našich najtajnejších túžob a prianí, najintímnejších oblastí nášho vnútra, duše. Aj v dobre fungujúcom partnerstve to často nie sú témy, o ktorých by sme sa rozprávali úplne bežne. Téma iniciácie k milovaniu je veľmi často priradená hlavne mužom. Je to predsa samec, ktorý by mal „chcieť“ svoju ženu stále, a ak nie, asi sa deje niečo zlé. Táto predstava môže spustiť veľmi nepríjemný cyklus, keď si žena začne myslieť, že už pre muža nie je príťažlivá, pretože sa počas tehotenstva zmenilo jej telo, čo niektorým ženám nepomáha pri sexuálnej uvoľnenosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky a nároky na materskú dovolenku pre otcov
UŽ BY SME MALI?
- Pre ňu: Taktiež u mužov boli po narodení dieťaťa pozorované hormonálne zmeny súvisiace s tvorbou väzby na dieťa, ktoré môžu viesť k zníženiu libida. Partneri tiež môžu čakať na signál od ženy, že je pripravená, a môžu váhať, aby náhodou nič neuponáhľali. Ak máte po pôrode kilá navyše, nemusí to znamenať, že to automaticky vášmu partnerovi prekáža. Dôležité je neprestať sa o seba starať a zároveň pod vplyvom materských hormónov nevzdávať rolu sexuálnej partnerky. Podporte svoje sebavedomie a verte, že nemusíte byť nalíčená a tip-top, aby ste mohli svojho muža žensky zviesť.
- Pre neho: Ženy môžu mať po pôrode zníženú chuť na sex z dôvodu pôsobenia hormónu prolaktínu, ktorý spúšťa laktáciu. Zároveň majú prirodzene viac starostí a fókusom ich záujmov je najmä dieťa. Silným a tiež častým faktorom znižujúcim chuť na sex môže byť aj únava. Niekedy sa môžu ženy jednoducho cítiť nepríťažlivé. Keď to dajú najavo, nemá zmysel hneď hovoriť opak. Partnerka k vám totiž hovorí svojou emocionálnou časťou a tá potrebuje byť vypočutá. Chvíľu s ňou v tej emócii buďte a potom, skôr ako slová o opaku, použite ku komunikácii svoje telo - ženu objímte, pritúľte, pobozkajte. Svojím dotykom jej dokážte, že po nej stále túžite. Vo všeobecnosti platí, že je dobré sa jemne dotýkať, ale na sex netlačiť - a ono to príde.
- Pre neho: Nebude to ako predtým - a s tým treba počítať. To, že si muži myslia, že už by „to mohlo ísť“, neznamená, že to žena cíti rovnako, a je potrebné na ňu počkať. Koitálny sex môže byť rizikový, nielen pre mikrotrhliny na sliznici, ale aj preto, že pH v pošve je mierne kyslé, zatiaľ čo mužská ejakulácia je zásaditá a môže tak znížiť ochranu proti infekcii. Ak sa žena cíti vyčerpaná, buďte tolerantní - nie je to o vás. Je pravdepodobné, že vaša partnerka nemá dostatok kvalitného spánku, a teda ani energiu na sex. Zamerajte sa na predohru, uvoľňujúce masáže, maznanie sa a hľadajte vzájomné uspokojenie iným spôsobom. S klasickým sexom chvíľu počkajte.
BOLÍ TO
- Pre ňu: Ak cítite akúkoľvek bolesť, zvážte situáciu a úprimne komunikujte s partnerom. Otvorená komunikácia je v tomto ohľade lepšia, ako sa vyhovárať na „bolesť hlavy“. Vyhľadajte svojho gynekológa a poraďte sa s ním, pričom s klasickým sexom chvíľu počkajte. Voči partnerovi sa nemusíte cítiť zle - porodili ste mu dieťa (alebo deti) a máte plné právo na čas na zotavenie. To však neznamená, že sex treba postaviť na druhú koľaj. Dôležité je mať sex stále zahrnutý v životnom rytme a hľadať preň priestor. A keď to nejde klasicky, zapojte kreativitu.
- Pre neho: Znížená túžba po milovaní je prirodzená a aj u mužov môže byť daná hormonálne. Je to preto, aby sa vytvorila väzba na dieťa. Alebo môže ísť čiastočne aj o únavu. Tiež môžu byť prítomné rôzne obavy - napríklad aby sme žene neublížili alebo aby nás neodmietla. Niekedy sa muži nemôžu zbaviť spomienok na pôrod, najmä v spojení s krvou alebo negatívnym zážitkom, keď bola narušená naša úloha ochrancu. V takom prípade je potrebné o probléme otvorene hovoriť. Mlčanie môže spôsobiť nepriaznivé domnienky zo strany ženy, čo opäť môže spôsobiť ďalší problém. Ak nám v milovaní bránia spomienky alebo nepriaznivé pocity, je dobré vyhľadať príslušného odborníka - či už sexuológa, alebo odborníka na spracovanie tráum.
- Pre neho: Niekedy môžu určité sexuálne polohy ženu bolieť. V takom prípade je potrebné počkať - a to aj v prípade, ak mala žena cisársky rez. Môže ju totiž bolieť jazva, ktorá sa ešte nedostatočne zahojila alebo je stále v procese hojenia. Hľadajte inú cestu. Je dôležité, aby sa žena pre bolesť necítila menejcenná alebo nedostatočná. Negatívne by to mohlo ovplyvniť jej sexualitu v budúcnosti - a to určite nechcete. Pracujte viac na samotných intímnych chvíľach, sústreďte sa na náklonnosť a myslite na prirovnanie ku kvetine. Aj tá potrebuje čas a dobré prostredie, aby rozkvitla.
KEĎ SA JEMU NECHCE
- Pre ňu: Podľa výskumov môže byť pôrod pre nepripraveného muža síce traumatickým zážitkom, avšak len v malom percente má na neho nepriaznivý dlhodobý vplyv. Niekedy sa muž môže obávať, aby vás nezranil. Niekedy - rovnako ako vy - ani muž nemusí mať potrebnú energiu a občas sa môže báť, že by mohlo prísť ďalšie dieťa. Dnes je už pomerne bežné, že muži tiež prechádzajú predpôrodnou prípravou, avšak môže sa stať, že sa pri pôrode udeje niečo, pri čom muž cíti, že ženu nedostatočne ochránil. Takéto zranenie je potrebné v páre ošetriť, pretože môže mať negatívny vplyv na mužskú sexualitu. Tu veľkú úlohu hrá žena, ktorá môže pomôcť mužovi nájsť stratené sebavedomie. Ľúbte sa. Štúdie potvrdzujú, že bozkávanie počas dňa vedie k šťastnejšiemu vzťahu. Navyše ženy, ktoré sa bozkávajú pri milovaní, uvádzajú viac dosiahnutých orgazmov a zároveň kvalitnejšie sexuálne zážitky.
Správanie mužov na pôrodnej sále: Pohľad pôrodnej asistentky
Na pôrodnej sále je správanie niektorých mužov nevhodné až nepríjemné. "Je to vojna s veternými mlynmi," hovorí Catherine, pôrodná asistentka s dlhoročnými skúsenosťami v Poľsku. Hovorí: "Napríklad kašlú na pravidlá, že bezprostredne po pôrode sa nesmie sedieť na lôžku pacientky". Zažila už aj to, že prišla do izby a muž ležal rozvalený na posteľnej plachte a novopečená mamička sedela na stoličke vedľa neho. Nadarmo im vysvetľuje, že takéto veci by sa nemali robiť, pretože ak prišli verejnou dopravou, môžu na oblečení priniesť baktérie alebo vírusy. Ženy, ktoré mali cisársky rez, majú na bruchu čerstvé, nezahojené rany alebo sú po perineálnom reze. "Keď sa ich opýtam, že či si aj doma ľahnú oblečení na perinu, tak sú väčšinou prekvapení, akoby sa ma chceli spýtať, že o čo mi ide".
Z nudy volal o pomoc
"Hoci občas strácam trpezlivosť, snažím sa byť zdvorilá. Býva ťažké ešte raz vysvetliť, že nemocničné lôžko nie je určené pre návštevy, najmä keď sa po polhodine vrátim k pacientom s ich liekmi a opäť nájdem ten istý obraz. Mám pocit, že tí muži sú na seba hrdí, lebo ma prekabátili. Snažím sa byť pokojná, pretože zo skúsenosti viem, že agresia plodí agresiu. Nemá zmysel púšťať sa do šarvátky, pretože keď poprosím pekne a pokojne, má to lepší účinok," usmieva sa zdravotná sestra.
Spomína si aj na príhodu, keď zvonček vyvolávacieho systému pri lôžku jednej pacientky vytrvalo a nepretržite zvonil. "Jeden pán sa práve zabával. Jeho partnerka sa išla osprchovať. A on, ležiaci na jej posteli sa nudil a stláčal tlačidlo. Chcel sa presvedčiť, či to funguje," hovorí zdravotná sestra. Dodáva, že sú aj takí otcovia, ktorí sa po zdvorilom upozornení idú sťažovať vedeniu.
Sťažnosti bývajú veľmi bizarné
"Tvrdia, že pôrodné asistentky sú nevľúdne a starostlivosť nie je taká dobrá, aká by mala byť. A vyjadrujú nelichotivé názory na webovej stránke nemocnice. Ich sťažnosti sú niekedy bizarné. Napríklad, že skrinka bola krivá, alebo že dieťa zostáva cez noc s matkou, hoci je oficiálne známe, že v našej nemocnici zostávajú novorodenci na izbe s mamou a na iné oddelenie sa presúvajú, len ak sa deje niečo zlé z medicínskeho hľadiska. A že je po pôrode unavená? No… Bohužiaľ, taký je zákon prírody," povzdychne si. Catherine má dojem, že muži sú niekedy agresívni voči personálu z čistého strachu. Boja sa nových otcovských výziev. Nechcú to však dať najavo. Nie každý si môže dovoliť položiť pôrodnej asistentke jednoduchú otázku: "Prosím, povedzte mi, čo mám s týmto dieťaťom robiť? Ako sa oň mám starať?". Namiesto toho zaujmú "hrdinský" postoj, že sú neuveriteľne starostliví, prinesú lieky proti bolesti a toaletné potreby. A myslia si o nás, že sme tu preto, aby sme ich ženám ublížili.
Krv, pot aj slzy
"Tí muži, ktorí nečakajú pred pôrodnou sálou alebo nepomáhajú svojim partnerkám pri narodení dieťaťa, zvyčajne prichádzajú na oddelenie plní emócií. Spomínam si na jedného, ktorý so slzami v očiach pribehol k pultu sestier, že sa takmer zabil. Bol v amoku, takže si nedokázal spomenúť na vlastné meno. Povedala som mu, ktorým smerom má ísť, aby našiel svoju ženu. A on urobil piruetu a letel úplne iným smerom," smeje sa pôrodná asistentka.
Ubezpečuje ma, že z estetického hľadiska nie je pôrod nič krásne. Naopak, je jednoducho škaredý. Áno, keď už je dieťa vonku a prvýkrát sa nadýchne, môžeme hovoriť o zázraku narodenia, mystickom akte. Najmä, keď matka objíme bytosť, ktorú už tak dobre pozná, veď ju tak dlho nosila v bruchu. Ale rozšírenie krčka maternice, hlien, sekréty, krv, vypudenie placenty? To nie je pohľad pre každého. Preto s kolegami odsúvame mužov od rodiacich žien, aby videli čo najmenej. Hovoríme: "My tu pracujeme, zatiaľ čo vy stojíte pri hlave svojej ženy, držíte ju za ruku a hladíte ju po čele."
Mužom stuhnú ruky a správajú sa chaoticky
Pôrodná asistentka je presvedčená, že muži by mali matky svojich detí pozitívne motivovať. Napríklad tým, že hovoria: "Si statočná a silná, porodia si svoje dieťa, zvládla si to. Je normálne, že si dočasne slabšia a cítiš sa horšie". Catherine hovorí aj o reakciách otcov tesne po narodení dieťaťa. Niekedy plačú, majú husiu kožu až na chrbte a chaoticky volajú rodine. Rozumiem týmto emóciám. Obdivujem, že v sebe zároveň nachádzajú neuveriteľnú silu. Vidím to, keď im podávam do rúk bábätko, aby si ho podržali. A oni zo strachu, že dieťa pustia zatnú svaly a stuhnú v rukách tak, že by som sa na nich mohla aj zavesiť ako na gymnastickej tyči," hovorí odborníčka.
Pozerajú sa na prsia dojčiacich matiek
Podľa pôrodnej asistentky niektorí muži nechápu situáciu žien v tomto zvláštnom období, ktorým je obdobie po pôrode. "Bolo to tesne po tom, čo sme obnovili návštevy po pandémii. Jedného manžela doslova vyhnali z postele ženy po pôrode, pretože s ňou sexuálne vyvádzal! A táto žena bola rozboľavená od pôrodu a posledné, čo chcela, boli "hrátky" v posteli," uvádza odborník.
Vysvetlila mužovi, že chápe túžbu po pohlavnom styku, ale odporúča zdržanlivosť a trpezlivosť. Povedala som: "Ešte chvíľu a budete mať doma svoju ženu celú a zdravú. Ak sa však objaví infekcia, budete mať problémy dlhšie." Iné ženy sú počas návštev v rozpakoch, pretože cudzí muži im môžu pozerať na prsia, keď kŕmia dieťa. Cítia sa tak nepríjemne, že nás žiadajú, aby sme im na oddelení poskytli intímne miesto. Sú to výnimky, ale stávajú sa.
Pôrodná asistentka: Nie je to tak, že by sme nemali rady deti
Ďalšími problémami, s ktorými sa pôrodné asistentky stretávajú, sú otcovia, ktorí jedia nemocničné jedlá pacientov, alebo tí, ktorí používajú sterilné toalety pôrodníc namiesto záchodov na chodbe. Sú aj takí, ktorí na návštevu prichádzajú so súrodencami týchto novorodencov. Dávame im jasne najavo, že deťom mladším ako 10 rokov je vstup do pôrodnice zakázaný. A nie preto, že by sme nemali rady batoľatá. Toto ustanovenie má svoj dôvod, psychologický aj zdravotný. Predškoláci totiž môžu byť zdrojom nebezpečných infekcií pre novorodencov a matky, vysvetľuje Catherine. Okrem toho deti často nechápu, prečo musia ísť domov s otcom a prečo mama zostáva v nemocnici. A potom vypukne jeden veľký plač a my pomáhame rodičom tieto deti upokojiť," informuje.
Aby neboli agresívny
Na ženy však pôrodná asistentka apeluje, že je dobré poslať budúcich oteckov na kurzy školy pôrodu, z ktorých niektoré sú určené práve pre nich. Tam sa dozvedia, o čo sa majú postarať pred pôrodom, ako ich podporiť počas pôrodu a ako môže vyzerať fyziologická stránka veci. Aby svoju frustráciu z neznámeho nepremenili na agresiu voči okoliu vrátane nás, pôrodných asistentiek. Catherine verí, že muži majú radi jednoduché správy, jasne definované úlohy. Ak mama vyberá kočík, aby bol pohodlný a dobrý pre dieťa, nech je úlohou chlapa vybrať autosedačku. Dnes sa o psychológii mužov vie oveľa viac ako kedysi, takže sa čoraz častejšie hovorí, že "baby blues" nie je len doménou žien. Nie je tiež pravda, že otcovia by nemali plakať alebo skrývať svoje emócie. Nie je hanba požiadať o pomoc.