Zistenie, že vaše dieťa prešlo náročnou hospitalizáciou, môže byť mimoriadne stresujúce. Ešte náročnejšie to môže byť, ak dieťa po návrate domov odmieta komunikovať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako pristupovať k tejto situácii, ako podporiť dieťa a aké sú vaše práva ako rodiča.
Úvod
Hospitalizácia je pre dieťa stresujúca udalosť, ktorá môže viesť k rôznym zmenám v jeho správaní. Jednou z nich je aj znížená komunikácia. Je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú reakciu na neobvyklú a traumatickú situáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť vám užitočné rady, smerovanie a povzbudenie, aby ste sa v tejto situácii necítili sami.
Pochopenie pocitov rodiča
Zistenie, že sa Vaše dieťa pokúsilo o samovraždu, môže byť devastujúce. V takej chvíli sa môžete ocitnúť vo víre rôznych pocitov: šok, bezmocnosť, hnev, strach, hanba, pochybnosti o kvalite výchovy, ale aj úľava a vďačnosť, že Vaše dieťa pokus o samovraždu prežilo. Môžete mať v sebe myšlienky ako:
- Ako mi toto mohla/mohol urobiť?
- Neurobil/a som preňho dosť?
- Čo ak sa to zopakuje?
- Ako o tomto vôbec niekomu môžem povedať?
- Nie je to môj problém, tak nech ho vyrieši lekár/odborník.
- Určite chcela/chcel len získať moju pozornosť!
- Budem sa tváriť, že sa nič nestalo a ono sa to unormálni.
To, čo momentálne v tejto situácii cítite, čo Vám behá hlavou, je úplne prirodzené. Neznamená to, že s Vami nie je niečo v poriadku. Ide o prirodzenú reakciu na neobvyklú a traumatickú situáciu. Aj napriek pocitom, ktoré sa aktuálne vo Vás odohrávajú, existujú podporné možnosti, riešenia a spôsoby, ktoré môžete pre seba a svoje dieťa využiť.
Práva detí v nemocnici
Mnohí rodičia nevedia, aké práva majú ich deti počas hospitalizácie. Pre choré dieťa je nevyhnutná podpora najbližších, teda najčastejšie blízkosť mamičky. Preto sa vopred informujte o možnosti hospitalizácie spolu s dieťatkom. Podľa charty práv hospitalizovaných detí z roku 1988 má dieťa právo vždy mať pri sebe svojho rodiča alebo iného blízkeho človeka. Neraz je dokonca prítomnosť rodiča v nemocnici nevyhnutná.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Charta práv hospitalizovaných detí
Čo všetko obsahuje Charta práv hospitalizovaných detí?
- 7 vecí, na ktoré nesmiete zabudnúť, keď vaše dieťa musí zostať v nemocnici
- Ako komunikovať s lekárom pri hospitalizácii dieťaťa?
- Ako podporiť dieťa v nemocnici?
Prítomnosť rodiča pri vyšetrení a hospitalizácii
Prítomnosť rodiča pri vyšetrení alebo hospitalizácii dieťaťa má byť samozrejmosťou, a to až do určitého veku. Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí o práve hospitalizovaných detí mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Prítomnosť rodiča je dôležitá pre elimináciu strachu dieťaťa z vyšetrenia a pre jeho psychickú pohodu.
Eliminácia strachu a emočného šoku
Charta práv hospitalizovaných detí uvádza, že by mali byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku dieťaťa. Prítomnosť rodiča je jedným z najúčinnejších opatrení na dosiahnutie tohto cieľa.
Spolupodieľanie sa rodiča na starostlivosti
Okrem psychickej podpory sa rodič môže spolupodieľať aj pri samotnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie a môže zdravotníckemu personálu poskytnúť cenné informácie.
Právo na informácie a informovaný súhlas
Rodič má právo byť informovaný o zdravotnom stave svojho dieťaťa, o navrhovaných postupoch pri liečbe, ako aj o rizikách odmietnutia liečby. Na znak súhlasu s navrhovanou liečbou podpisuje rodič tzv.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Zákonná úprava informovaného súhlasu
Zákon č. 576/2004, paragraf 6, stanovuje povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Informačná účasť rodičov na rozhodovaní
Charta práv hospitalizovaných detí zdôrazňuje, že deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti.
Vylúčenie rodiča z ordinácie a obmedzovanie dieťaťa
Hoci prítomnosť rodiča je vo všeobecnosti žiaduca, existujú situácie, kedy môže byť rodič požiadaný, aby opustil ordináciu.
Stres rodiča a sterilné prostredie
Deje sa tak aj preto, že mnohí rodičia sú často pod väčším stresom ako samotné dieťa, čo na dieťa pôsobí počas výkonu stresujúco, aj preto zdravotníci niekedy požiadajú rodičov, aby neboli prítomní pri výkone. Potom sú to operačné výkony, keď je potrebné zabezpečiť sterilné prostredie a rodičia nemôžu byť pri výkone.
Priväzovanie a utlmovanie detí
Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí, že o deti sa má starať personál, ktorého vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí a ich rodín. Zdravotník by mal nájsť spôsob, aby s ním dieťa začalo spolupracovať, aby to prebiehalo nenásilne, dieťa netrpelo, nemalo zbytočný stres.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Dlhodobé následky
Môže to vyvolať u dieťaťa dlhodobé následky, syndróm strachu z bieleho plášťa, strach z návštevy lekára dokonca aj v dospelosti.
Utlmenie pri diagnostických metódach
Pri istých diagnostických metódach, ako napríklad CT, MR, echo, napríklad bábätko alebo malé dieťa nevie spolupracovať a výsledky by mohli byť skreslené, bola by sťažená diagnostika. Preto ak zdravotník určí, že dieťa treba pripraviť na vyšetrenie utlmením, rodič by jeho názor mal vziať do úvahy. Nespolupráca môže ovplyvniť priebeh vyšetrenia, výsledok i hodnotenie. Všetkým - rodičom i zdravotníkom ide predovšetkým o zdravie dieťaťa.
Sprevádzanie detí k lekárovi a informovaný súhlas
Deti do veku 18 rokov by mal sprevádzať na vyšetrenie k lekárovi ich rodič alebo ich zákonný zástupca. Rodič podpisuje tzv. informovaný súhlas, teda, že súhlasia s navrhovanou liečbou, sú poučení o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Problematiku informovaného súhlasu upravuje zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.
Právo na odmietnutie vyšetrenia alebo liečby
Matka a otec majú právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie či liečbu. Rodič môže odmietnuť informovaný súhlas k zdravotnému výkonu alebo dokonca odvolať už udelený súhlas v zmysle zákona č.
Negatívny reverz
Ak by sa rodič, zákonný zástupca rozhodol odmietnuť nejaké vyšetrenie, liečbu, ktorú odporúča lekár, musí podpísať tzv. negatívny reverz.
Právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia
Ako pacienti máme právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Zákon 576/2004, par. 11, odst. 6: Každý má právo na výber poskytovateľa.). Za dieťa pri takýchto prípadoch zodpovedá jeho zákonný zástupca, okrem prípadov stanovených zákonom, a to v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti, psychiatrickej starostlivosti.
Prítomnosť rodiča pri hospitalizácii
V prípade hospitalizácie dieťaťa v nemocnici je žiadúca prítomnosť rodiča. Deti v nemocnici majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu.
Kapacitné dôvody
Na Slovensku to v niektorých nemocniciach žiaľ nie je možné, najmä z kapacitných dôvodov. Nemocnice pred desiatkami rokov jednoducho neboli stavané tak, aby umožnili aj priestor pre sprevádzajúcu osobu dieťaťa, a preto je menej lôžok pre sprevádzajúcich rodičov ako pre hospitalizované deti. Rodič nezriedka spí na kresle, rozťahovacej posteli.
Izby pre matky a obmedzenia
V niektorých nemocniciach sú napríklad hospitalizované deti do 3 rokov na izbách, kde je viacero postieľok. Matky však majú vyhradenú na spanie izbu matiek, ktorá je o niekoľko izieb ďalej, prípadne na inom poschodí nemocnice. A to napriek tomu, že niektoré z nich deti dojčia. Iné matky, aby zmiernili stres dieťaťa pred určitým výkonom či len pri hospitalizácii, volia možnosť prespať pri svojom dieťati na kresle. Iným ponúknu rozťahovacie lôžko, ktoré však môže byť použité len vo vopred stanovených hodinách. A to už ani nevravíme o prípade, ak by s dieťaťom chcel zostať na izbe cez noc otec.
Snaha nemocníc o zlepšenie
Nemocnice o tomto probléme s obmedzenou priestorovou kapacitou vedia. Pokiaľ je to možné, väčšina z nich sa snaží rodičom vyjsť v ústrety. Zmeny sa zároveň snažia zakomponovať aj pri rekonštrukcii oddelení.
Hospitalizácia detí starších ako 6 rokov
Charta práv pacienta v Slovenskej republike, prijatá vládou SR v roku 2001, v článku 7 hovorí o možnosti prijať do nemocnice dieťa do 6 rokov v sprievode rodiča na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. Pokiaľ je dieťa staršie ako šesť rokov, je nutný aj súhlas revízneho lekára. Len v prípade onkologicky chorých detí, tam je možné dať súhlas prítomnosti rodiča až do 18 rokov. Táto časť charty by sa z nášho pohľadu mala novelizovať. Sme presvedčení, že pri hospitalizácii dieťaťa je prítomnosť rodiča či inej blízkej osoby nesmierne dôležitá, či je bábätko, škôlkar, školák, takmer dospelý. Pri krátkej alebo dlhodobej hospitalizácii, každé dieťa potrebuje pocit bezpečia.
Ošetrovné: Príspevok pre rodičov starajúcich sa o choré dieťa
V prípade, že sa rodič musí starať o choré dieťa, má nárok na ošetrovné. Žiadosť o ošetrovné vystaví oprávnený lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti.
Potvrdenie od lekára
Žiadosťou o ošetrovné, ktorú potvrdí príslušný lekár, ak žiadate o ošetrovné z dôvodu choroby ošetrovanej osoby (potvrdzuje lekár ošetrovanej osoby) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo o dieťa do dovŕšenia 18. roku veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie/izolácia (potvrdzuje pediater), alebo ak fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie/izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať (potvrdzuje lekár osoby, ktorá sa o dieťa nemôže starať). Žiadosť o ošetrovné vám vystaví oprávnený lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti.
Ošetrovné pri uzavretí školy
Žiadosťou o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, ktorú vyplníte ako poistenec, ak žiadate o ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo o dieťa do dovŕšenia 18. roku veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré nemôže navštevovať školu/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, keďže boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. V žiadosti vyplníte časť A. Žiadosť dáte potvrdiť v časti B. škole/predškolskému zariadeniu/zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vaše dieťa navštevuje. Ak na žiadosti v časti B. nebol potvrdený údaj, dokedy je škola/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb uzavreté, nárok na výplatu ošetrovného je podmienený zaslaním tlačiva Oznámenie o zmene skutočností ovplyvňujúcich nárok na ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb, v ktorom vám škola/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb potvrdí dátum, dokedy boli uzavreté. Oznámenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Toto tlačivo potrebujete ako prvé a slúži ako žiadosť o ošetrovné a zároveň aj ako potvrdenie potreby ošetrovania.
Lekári, ktorí môžu vystaviť žiadosť o ošetrovné
Paliatívny lekár, t. j. lekár so špecializáciou v odbore paliatívna medicína, klinická onkológia, geriatria, vnútorné lekárstvo, gastroenterológa, hematológia a transfúziológia, hepatológia, kardiológia, nefrológia, neurológia, pneumológia a ftizeológia, reumatológia, gynekológia, anesteziológia a intenzívna medicína, algeziológia, chirurgia, ortopédia, úrazová chirurgia alebo pediatria, v prípade, ak ide o ošetrovanie paliatívneho pacienta, t. j. Vystaví ho všeobecný lekár ošetrovanej osoby pri ukončení poskytovania ošetrovania (napr. Ak si nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, oprávnený lekár vám vystaví žiadosť a potrebné tlačivá osobitne pre každé z nich. Osobitnú žiadosť musíte predložiť aj v prípade žiadosti o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ak ste poberateľom starobného dôchodku: pre nárok na ošetrovné musíte mať splnenú podmienku zaplateného nemocenského poistenia (napr. Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Kto môže poskytovať starostlivosť
iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu ( z.1. starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu ( z.2.
Konanie o príspevku
Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. Ak je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou vynásobia dvadsiatimi. Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti. Výplata príspevku sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.
Výška príspevku
41,10 €, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba (napr.
Rozhodovanie o dieťati pri výlučnej osobnej starostlivosti
Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Bežné a podstatné veci
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Podstatné veci
Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Sprav…
Komunikácia s dieťaťom po návrate z nemocnice
Po samovražednom pokuse, ku ktorému je privolaná rýchla zdravotná služba alebo aj polícia, by malo byť dieťa po neodkladnej zdravotnej starostlivosti hospitalizované v psychiatrickej nemocnici alebo na psychiatrickom oddelení. Pri prepustení z nemocnice by malo mať dieťa nastavenú liečbu (možná farmakoterapia, pravidelné kontroly). Pri návrate domov je teda stabilizované. Ako však dieťa doma privítať? Čo môžete doma urobiť pre jeho bezpečie? Ako sa s ním po návrate domov rozprávať? Mám o tom hovoriť? Ak sa nechce o tom baviť, mám na tom trvať? Alebo sa radšej tváriť, že sa to nestalo? Ak sa ho opýtam na ten pokus, nepovzbudím ho k tomu opäť? Ako s ňou/ s ním vôbec takýto rozhovor začať? Pre ľudí je všeobecne náročné komunikovať s niekým ohľadom témy smrti alebo samovraždy, preto je úplne v poriadku, ak niekedy nedokážeme nájsť tie správne slová alebo nevieme ako reagovať. Jedným z najčastejších mýtov o samovražde je ten, že rozhovor o samovražde k nej navádza. Nie je to pravda. Ak sa Vášho dieťaťa opýtate na myšlienky na samovraždu, rozhodne mu tým nedávate žiaden nápad alebo návrh. “Mrzí ma, že Ti bolo tak ťažko a ja som o tom nevedel. Som rád, že si stále tu…” môže byť príkladom začiatku rozhovoru. Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre neho/pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ho vypočujete. Aby ste vytvorili bezpečné miesto na rozhovor s dieťaťom, odporúčame obmedziť, ideálne úplne vynechať, výčitky, hnev, urážky a vyhrážky. Dajte dieťaťu priestor na neprerušované vyslovenie svojho pohľadu na celú situáciu, na opísanie toho, čo prežíva. Neexistuje hlúpy, slabý a ani jediný dôvod, pre ktorý chce človek ukončiť svoj život. Počúvajte dieťa, nehodnoťte a nebagatelizujte jeho správanie a prežívanie. Pokiaľ sa Vám dieťa rozhodne zdôveriť, je to obrovským prejavom dôvery, vďaka ktorému môžete spoločne hľadať ďalšie riešenia, plánovať kroky k obnove duševnej pohody a bezpečia. V istom vývinovom období a veku, je pre dieťa náročné zdôveriť sa so svojimi pocitmi rodičovi - je to úplne v poriadku. V takomto prípade môžete s dieťaťom hovoriť o možnostiach anonymnej komunikácie s odborníkom na linkách pomoci. Smerujte ho na takéhoto odborníka a uistite ho v tom, že ho radi vypočujete kedykoľvek, keď sa na to bude cítiť.
Varovné príznaky
Po návrate dieťaťa domov z nemocnice je veľmi dobré byť na pozore pred varovnými príznakmi, ktoré môžu naznačovať to, že dieťa opäť premýšľa nad samovraždou. Na aké varovné príznaky máme striehnuť? Napriek náročnosti myšlienok môže byť nápomocné hľadať varovné príznaky v správaní dieťaťa, ktoré predchádzalo pokusu o samovraždu. Aké bolo vtedy Vaše dieťa? Aké zmeny ste si u neho všimli? dôjde k náhlej a nevysvetliteľnej zmene v správaní dieťaťa (môže ísť o obmedzenie spoločenského kontaktu, zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch a podobne). Zmena v správaní nemusí byť vnímaná len ako negatívna. Varovné znaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho dieťaťa, jeho osobnosti, situácie a veku,… Riziko sa môže zvýšiť aj v tom prípade, ak sa v živote dieťaťa udeje situácia, ktorú vníma ako preňho bolestivú, často napríklad strata alebo zmena. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, buďte na pozore pred ďalšími varovaniami a kontaktujte odborníka v oblasti duševného zdravia (ideálne odborníka, ktorého navštevuje Vaše dieťa, ak však nie je momentálne dostupný, môžete sa obrátiť aj na psychológov na linkách pomoci). Odborník Vám bude klásť otázky ohľadom príznakov, ktoré ste si všimli, aby Vám pomohol vyhodnotiť riziko a určiť ďalší postup. Napriek tomu, že môžete momentálne cítiť nával a zmes rôznych emócií a myšlienok, dokonca pochybností či zmätenosti v tom, čo robiť ďalej, môžeme Vám s istotou povedať, že práve to, že teraz čítate tieto riadky, svedčí predovšetkým o tom, akým dobrým rodičom alebo blízkym dieťaťa ste. Momentálne ste alebo budete obrovskou podporou a oporným stĺpom, niekomu, kto v nedávnej dobe pociťoval tak neznesiteľné ťažkosti, až sa pre ňu/pre neho stalo ukončenie vlastného života jediným východiskom. Byť vo funkcií takejto opory, môže byť mimoriadne stresujúce a vyčerpávajúce. Preto je dôležité, aby ste v tom celom nezostávali osamote. Podporou Vám vie byť aj Vaše okolie a je dôležité myslieť na to, že je len a len na Vás komu a do akej miery sa rozhodnete zdôveriť. Nápomocné môže byť pripraviť si niekoľko odpovedí na očakávané otázky: “Áno, je to teraz náročné, ale robíme čo môžeme, aby sa jej/jemu aj nám dostalo potrebnej pomoci.” Nápomocným vie byť aj rozhovor s ľuďmi, ktorí si podobnou situáciou nedávno, či v minulosti prešli, alebo rozhovor s odborníkom. Pokiaľ sami nie ste odborníkom v oblasti psychického zdravia (psychiater, psychológ, psychoterapeut, krízový intervent,…), je úplne v poriadku, ak neviete, ako v niektorých rozhovoroch s dieťaťom alebo situáciách po návrate domov reagovať. Je to niečo, v čom Vás dokáže usmerniť odborník a zároveň Vám samým dodať podporu, ktorú v podobnej situácii potrebujete a v plnej miere si ju zaslúžite aj Vy. Obrátiť sa môžete aj na naše linky pomoci IPčko.sk, Dobrá linka alebo Krízová linka pomoci.
Terapie a rozvoj dieťaťa
Je veľmi dôležité s dieťaťom navštevovať centrum pre rozvoj detí a skúšať rôzne terapie. Každému sadne niečo iné, je to finančne náročné ale výsledky podla mna stoja za to. Dietatu sa treba venovať aj doma. Netvrdím, že od rána do vecera sa s ním treba za stolom učiť. To sa ani nedá. Nás syn keď je to už nanho moc, tak ho treba nechať na pokoji, v klude a tichu. Nakolko je hypersenzitívni, vníma veci okolo seba intenzívnejšie a rýchlo sa vyčerpá. Treba mu dať čas, aby svoje zážitky spracoval. Po čase budete vedieť kolko dokáže vaša dcérka prijať, aby ju to príliš nevyčerpalo a aby mala radosť z toho, že dokázala sama spraviť niečo nové. Logopedička mi vravela, že čím bude syn starší, tým viac sa mutizmus bude menej prejavovať len je dôležité sa mu venovať viac, nakolo má svoje vlastné tempo učenia sa. A zdá sa mi, že má pravdu. Vekom sa to zlepšuje. Je stále viac samostatnejší a odvážnejší.
Falošné výzvy na internete
Po niekoľkých minuloročných výzvach a hŕbe ďalších populárnych výziev a prankov na sociálnych sieťach sa objavil nový trend medzi našimi tínedžermi a tínedžerkami - „vystreliť si“ zo záchranky alebo sa nechať zavrieť na psychiatrii….Správu o novom trende alebo nebezpečnej zábavke priniesla TV Markíza. Išlo o prípady potvrdené zástupkyňou primára Psychiatrickej nemocnice Kremnica MUDr. Lenkou Petrákovou. Tá spomenula tínedžera, ktorý sa rodičom vyhrážal samovraždou, až mu museli volať záchranku, po vyšetrení sa však len zasmial s tým, že „ale som vás dostal“.
Poďme vyskúšať, aké to je na psychiatrii
Ďalšími prípadmi boli tínedžerky, ktoré sa na sociálnych sieťach dohodli, že sa „stretnú na psychiatrii“, z čoho napokon mali veľkú zábavu a až po hospitalizácii priznali, že „to bola iba sranda“. Práve pred výzvami nechať sa hospitalizovať na psychiatrii, aby si mladí ľudia „len vyskúšali“, aké to tam je, varujú odborníci aj odborníčky.Z jednoduchého dôvodu: lôžok na psychiatrických oddeleniach je nedostatok - vrátane tých detských. Mnohí pacienti a pacientky, ktorí to skutočne potrebujú, veľakrát ide až o život (prípady porúch príjmu potravy, prípady vyhrážania sa samovraždou, ďalšie zdravotné problémy ako úzkosti a depresie), sa totiž do nemocnice nedokážu pre tento nedostatok dostať. Mnohí dokonca ani do ambulancie na prvé vyšetrenie u detských psychiatrov a psychiatričiek - a aj ich počet je na Slovensku nedostačujúci.
#