Nezmeškajte! Kompletný sprievodca, čo robiť, keď je vaše dieťa choré

Všimli ste si, že vaše dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré? Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.

Vývoj imunitného systému u detí

Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny. Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.

Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať. Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.

Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.

Faktory ovplyvňujúce budovanie detskej imunity

Samozrejme, nejde iba o vonkajšie podnety. Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií. Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.

Prečítajte si tiež: Nechutenstvo u detí: komplexný prehľad

Aj pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.

Budovanie imunity je však aj zodpovednosťou rodičov. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava. V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.

Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.

Významnú úlohu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu. V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.

Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?

Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému. Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Tuhá strava

Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.

Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:

závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.

Bežné detské choroby a ako s nimi bojovať

Je normálne, že je dieťa tak často choré? Túto otázku si položil asi každý rodič predškoláka, keď si zo škôlky už po niekoľkýkrát odvádzal dieťa s nádchou a kašľom. V prvom rade je dobré vedieť, čo je ešte norma a čo je už naozaj veľa. Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní. Počítajte aj s tým, že deti s alergiami horných dýchacích ciest budú choré častejšie, alebo budú mať výraznejšie príznaky ochorení. Pozrime sa na najčastejšie detské ochorenia konkrétnejšie.

Infekcie uší

Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna. Chladný vzduch spôsobuje, že napuchne a zachytáva tekutinu v strednom uchu, čím sa stáva dokonalým miestom pre baktérie a vírusy. Ďalším dôvodom častých bolestí ucha u detí je rezistencia baktérií voči antibiotikám. Väčšinu bolestí ucha však zvládnu deti aj bez nich.

Pri bolesti ucha s horúčkou choďte k doktorovi okamžite. Ak bolí uško bez teploty a bolesť neprejde do dvoch dní s voľnopredajnými kvapkami, tiež vyhľadajte lekára. Normálne sú dve ušné infekcie ročne do troch rokov. Ak má dieťa ušné choroby v polročných intervaloch, prípadne štyri ročne, požiadajte lekára o odborné vyšetrenie uší.

Prečítajte si tiež: Ako dlho by malo dieťa jesť?

Rotavírus

Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus. Najčastejšie sa vyskytuje na jeseň a v zime. Vo vzduchu žije niekoľko dní, na povrchoch prežíva až 7 hodín a ak sa dotknete infikovaného povrchu, na rukách prežije aj pol hodiny. Dostať rotavírus je teda naozaj veľmi jednoduché, aj keď si pravidelne umývate ruky. Do piatich rokov veku dostane rotavírus až 95 % detí. Normálne sú jedna až tri rotavírusové infekcie ročne. Keďže hnačky pri rotavíruse môžu trvať aj týždeň, je potrebné dávať pozor na dehydratáciu.

Angína

Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle (niekedy aj s bielymi ložiskami) a vysoké teploty signalizujú, že vaše dieťa práve prekonáva angínu. Angíny sú častejšie na jar a na jeseň. Lekár by mal testom zistiť, či nejde o bakteriálnu streptokokovú infekciu, na ktorú zaberajú iba antibiotiká a dôsledná liečba. Jedna angína ročne je v norme, častejšie zápaly mandlí už patria do rúk odborného lekára. Nikdy nedávajte do škôlky dieťa, ktoré ešte berie antibiotiká!

Zápal dýchacích ciest

Infekcie dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou. Prejavujú sa zvýšenou teplotou, plným nosom, kýchaním alebo kašľaním a sú najčastejším detským ochorením. Nezamieňajte si ich s chrípkou - tú spôsobuje iný vírus. Najčastejšími ochoreniami dýchacích ciest sú:

nádcha - sopeľ, plný nos, bolesť hlavy, kýchanie,
zápal hrdla - bolesť hrdla, zvýšená teplota, únava,
zápal prínosových dutín (sinusitída) - bolesť hlavy, plný nos, teplota,
zápal priedušiek - kašeľ, teplota, malátnosť, únava,
zápal dýchacej trubice - kašeľ, teplota, malátnosť, únava.

Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest, nádchy, soplíky a kašle sú príčinou opakovaných ochorení. Zápaly dýchacích ciest môžu mať deti až 8-krát ročne. Lekár určí, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu, a podľa toho nasadí liečbu. Ak sú nádchy, soplíky a kašle opakované a trvajú dlhšie ako týždeň až desať dní, požiadajte lekára nielen o pneumologické, ale aj o alergiologické či imunologické vyšetrenie.

Čo robiť, aby dieťa nebývalo tak často choré?

Každý rodič by chcel, aby jeho dieťa bolo iba zdravé. To sa, samozrejme, dosiahnuť nedá, ale dá sa pozitívne ovplyvniť frekvencia ochorení aj ich priebeh. Dôležité je, aby malo dieťa dostatočne silnú imunitu, a keď už raz chorobu dostane, aby ju doma poriadne vyležalo. Choré dieťa je dieťa, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby. Inak povedané, nejaví sa nám ako zdravé.

Choré dieťa má príznaky ako:

celkové zmeny správania: strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie
zvýšená teplota alebo horúčka
prechladnutie: nádcha, výtok z nosa, kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy
bolesti brucha, vracanie, hnačky
vyrážky na koži

Režim chorého dieťaťa

Choré dieťa má byť doma. Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma. Takéto dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov, ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Dieťa nesmie ani na vianočné besiedky, koncerty, vystúpenia - akokoľvek sa na ne pripravovalo a tešilo. Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie - v rámci možností chráňte najmä zraniteľných členov domácnosti (dojčatá, seniori, onkologickí pacienti).

Choré dieťa má mať kľudový režim. Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple. Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek, a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov. Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby. Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby, príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav dieťaťa sa zhoršiť.

Choré dieťa má mať zvýšený príjem tekutín. Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny je často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Pozor na dehydratáciu.

Choré dieťa sa má liečiť dostatočný čas. Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom. Dieťa musí byť doma najmä počas celej doby užívania antibiotík. Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí.

Väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis, pretože také lieky dostali susedia alebo spolužiaci vášho dieťaťa. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádchu, hnačku, vracanie a podobne. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára.

Tipy na aktivity pre choré deti

Keď dieťa maróduje, trpíme spolu s ním a prajeme si, aby mu bolo zase lepšie a vrátil sa nám ten náš výmysleník. Akonáhle sa mu ale uľaví a naše prianie sa splní, nastáva nový problém. Ako udržať neposedníkov v pokoji, aby sa choroba naozaj poriadne vyliečila?

Samozrejme sa ponúka jedno veľmi jednoduché riešenie - televízia či tablet. Lenže nechať dieťa sledovať televíziu alebo hrať sa na tablete od rána až do večera príliš vhodné a ani výchovné nie je. Pevne veríme, že v článku nájdete dostatok inšpirácie, ktorá vám pomôže vo chvíli, kedy vaše dieťa skáče a behá po byte ako drak namiesto toho, aby bolo v pokoji a odpočívalo.

Ak je to len trochu možné, naplánujte také hry a aktivity, na ktoré bežne nemáte toľko času, koľko by ste si priali. Vytiahnite zo skrine všetky spoločenské hry, puzzle, knihy, hrajte divadlo, odpočívajte spoločne a užívajte si spoločný čas.

Aktivity pre choré deti:

Pozeranie fotoalbumov: Spomienky na krásne chvíle navyše pomáhajú dieťaťku zabúdať na horúčku a prospievajú organizmu.
Omaľovánky: Mať vždy pri sebe niekoľko omaľovánok a môžete sledovať kreatívny akt na posteli.
Flísová deka: Dajte na zem deku, zodvihnite jeden koniec deky a povedzte dieťaťu, aby si ľahlo na deku. Začnite s ním jazdiť po celom dome, spievať Ide ide vláčik-zaručená zábava.
Klasické rodinné hry: Spoločenské hry sú obvykle zdĺhavé, takže si na ne v bežný deň nie vždy nájdete dostatok času. Pri chorobe nastáva ideálna príležitosť.
Náš čas: Len maznanie a rozhovory, je to čas, kedy dieťa môže veľa pýtať a dostáva odpovede. Skúste knihu ,,Povedz mi PREČO?" alebo ,,Povedz mi AKO?"
Filmy: Vytiahnite obľúbené DVD, priúpravte POP CORN a domáce kino môže začať, veľa piesní si môžete nahlas spievať.
Občerstvenie a nápoje: Deti majú často zakázané jesť v obývačke. UROBTE výnimku len pretože sú choručké. Môžete priniesť rôzne ochutnávky drinkov a vymyslených dobrôt, ktoré dieťaťko potešia.
Kniha: Vyberte si vaše obľúbené knihy a čítať a čítať a čítať.
Camping: Vziať kempingové vybavenie, vytvoriť kreatívny bunker a čítať knihy a sledovať filmy o kempovaní.
Vtipné slamkovanie: Použite rôzne vtipné slamky. Tekutiny sú nutnosťou, ak je vaše dieťa choré.
Maľovanie nechtov: Dievčatá si milujú maľovať nechty.
Magnetky: Hrajte sa magnetkami, vyšlo veľa kníh s magnetkami.
Lietadlo: Vytvárajte papierové lietadlá, rozných veľkostí. Vytvorte ich čo najviac a potom už len hádzať kade tade.
Origami a servítkovanie: Precvičte si origami zručnosti, to isté skúste so servítkou, uvidíte ako dlho sa zabavíte.
Doplň príbeh: Povedzte vetu a dieťa ju musí dokončiť, uvidíte ake vtipné príbehy nastanú.
Kaderníctvo: Odovzdajte kefu gumy a vaše vlasy. Nechajte svoje deti vytvoriť majstrovské dielo.
Lego: Stavajte vežu, ktorá bude najvyššia, víťazí.
Búdka pre vtáčikov: Vytvorte jednoduchú búdku z recyklo toaletnej rolky, ktorú povaľkáte v semiačkoch a zavesíte ku oknu. takto dieťa sleduje vtáčiky.
Kto, ako, čo robí, kedy a kde: Obľúbená hra z detstva.

Strava pri chorobe: Čo zaradiť a čomu sa vyhnúť?

Keďže hlavná časť imunity sídli v črevách, o vzorovom jedálničku a tipoch na recepty pre choré deti sme sa rozprávali s odborníčkou na výživu. Poradila, ako zahrnúť sezónne bylinky do detských jedál. Obdobie, kedy v dieťatku prepukne nejaké ochorenie, je náročné nielen preň samotné, ale tiež pre rodičov. Okrem lekármi a lekárkami stanovenej liečby vedia účinne a efektívne pomôcť a chorobu skrátiť, či dokonca sa jej vyhnúť - potraviny. To, čo jeme počas obdobia choroby, ale aj mimo nej.

Čo určite NIE a prečo nie

Hneď na úvod by ste mali vedieť, čo treba uzamknúť mimo dosah detí v čase, keď choroba začína alebo prepukne. Dôležité je pokračovať v takomto stravovaní aj v období rekonvalescencie - niekedy ho totiž nesprávnou stravou vieme predĺžiť, imunitu oslabiť a tak umožniť, aby sa dieťa nakazilo niekde inde v rýchlom slede za sebou.

Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky)Živočíšne výrobky sú podstatne ťažšie stráviteľné (mäso je na tom najhoršie) a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky, čo je nebezpečné napríklad v prípade ochorenia močových ciest. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí, ostatné výrobky by mali byť tabu. Najmä všetky mliečne výrobky. Z mäsa je prípustná sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou. Vajíčka napríklad ako súčasť zeleninových placiek sú v poriadku. Nie však ako samostatný alebo prílohový pokrm.
Vyprážané potravinyVyprážané potraviny by v jedálničku malých detí nemali vôbec čo robiť. Napríklad v prípade bolesti hrdla ho iritujú ešte oveľa viac.
Pikantné a silne korenené jedláVo všeobecnosti výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém. Ak už chcete pridať niečo extra do jedla, aby nemalo monotónnu chuť, zvoľte radšej bylinky - a to sezónne.
Sladené nápoje, kola aj kofolaSladené nápoje a koncentrované džúsy rovnako do jedálnička detí nepatria, pretože sú presýtené cukrami a sladidlami (ťažko stráviteľné), dráždia hrdlo a miesto, aby dieťa hydratovali, niektoré látky v nich obsiahnuté (kofeín) ho dehydrujú. Ďalej môžu bruško nafukovať, spôsobiť kŕče, prípadne hnačky, ak je imunita oslabená.
SladkostiCukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Či sa bavíme o kupovaných cukrovinkách, nápojoch, či doma vyrobených sladených pokrmoch. Cukor podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.

Čo laktóza a lepok? Vyradiť, nechať a ako nahradiť?

Ak by aj vaše dieťa nemalo s potravinami lepok a laktózu obsahujúcimi problémy, je vhodné ich počas choroby vynechať alebo aspoň zredukovať ich príjem. Skrytým úskalím je aj mliečny cukor laktóza v mliečnych výrobkoch. V kombinácii s iným sladidlom rovnako ako iné formy cukru je živnou pôdou pre choroboplodné mikroorganizmy a vedie k narušeniu črevnej mikroflóry.

V čase choroby sa tiež odporúča odľahčiť telo od lepku, najmä v podobe kupovaného pšeničného pečiva. Vhodnejšie je konzumovať kváskové pečivo zo špaldy, raže a zaradiť do jedálnička pokrmy z bezlepkových obilnín ako pšeno, bezlepkový ovos, cirok, ryža či quinoa.

Čo do jedálnička určite zaradiť

Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička. Najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok. Okrem toho zvyšujú imunitu. Telo sa tak lepšie bráni proti vírusom a baktériám. Správnou stravou totiž napomáhate aj rýchlejšiemu koncu choroby.

Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby

Čo jesť v prípade horúčokVhodný je čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami: ideálne sú konopné, ľanové, tekvicové, ktoré obsahujú veľa zinku. Odporúča sa sezónne ovocie, žiadne citrusy či iné exotické ovocie, ani maliny, černice - zapálené hrdielko môžu ešte viac podráždiť. Vhodné nie je ani sušené ovocie, džúsy či smoothies, ktoré sú koncentrovaným zdrojom fruktózy. Základom je polievka, zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou (bez mäsa), krémová zeleninová polievka. Odporúčam zaradiť dostatok hlúbovej zeleniny, výborná je napr. brokolica nielen v polievke, ale aj v plackách či len tak naparená so zemiakmi. Pripraviť ale môžete aj pečenú či parenú zeleninu, vhodné sú zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie napríklad cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny. Pri teplote odporúčam okrem brusnicovej šťavy aj 100% kokosovú vodu. Brusnice totiž znižujú horúčku a pôsobia protizápalovo. Bolesti hrdla, angína, zápal mandlí si vyžaduje ľahko sa „kĺzajúcu“ stravu. Určite deťom nepodávajte kyslé jedlá - ani napr. paradajky.
Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľaPri chrípke, kašli a nachladnutí dochucujte dieťaťu čajík šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy. Štúdie ukazujú, že čierna baza môže potlačiť rozvoj chrípkových vírusov a skracuje trvanie chrípky. Okrem toho čierna baza pomáha potlačiť schopnosť vírusu preniknúť do bunky, teda vírus sa nemá kde rozmnožovať. Podobné účinky má aj šťava z višní. V tomto období je dôležité dodávať detskému organizmu zinok. Zvýšený príjem zinku hneď v prvých 24 hodinách po prepuknutí ochorenia znižuje jej trvanie o polovicu.
Čo jesť v prípade žalúdočných problémovAk dieťa vracia alebo má hnačku, podávajte mu po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj , ktorý telu vráti minerály a energiu stratenú vracaním či hnačkou. Pri hnačke podávame podusené jabĺčko alebo banán - pektín z jablka stolicu zhutňuje. Mrkva zabraňuje, aby sa v čreve usadili patogény vyvolávajúce tráviace problémy. Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt, napomáhajú tomu, aby sa žalúdok a črevo rýchlejšie zotavili.

Pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb - kedy už môžete vybehnúť?

Ak má dieťa horúčku neodporúča sa vyťahovať ho z postele von - treba veľa odpočívať a spať, teda nevystavovať telo fyzickej námahe, ale mu poskytnúť čo najviac času, aby sa s chorobu mohlo vysporiadať a bojovať. U dieťatka bez teploty, ktoré má kašeľ či soplík by som však s prechádzkou do prírody neváhala.

Bylinky, vzácne a liečivé bylinky: ako ich zaradiť do stravy?

Príroda na nás myslí a ponúka nám úžasných pomocníkov v podobe byliniek. Čo sa teda oplatí pridať do detského jedálnička na jar či v lete?

Pažítka: bohatá na mikroživiny, teda vitamíny, minerály a antioxidanty
Jarná cibuľka: je výborným zdrojom rozpustnej vlákniny s bohatým zastúpením inulínu, ktorý milujú naše črevá, obsahuje tiež množstvo špecifických látok s antimikrobiálnym a protirakovinovým vplyvom
Reďkovka: fenomenálny zdroj celého radu fytoživín (flavonoidy, polyfenoly, terpény, glukozinoláty) so širokým spektrom zdraviu prospešných účinkov - okrem koreňa možno spracovať aj listy na rôzne spôsoby
Žerucha: práve klíčené semienka sú považované za kľúčový zdroj živín potláčajúcich oxidačný stres, rozvoj zápalu či mutáciu vedúcich k nádorovému bujneniu.

Nezabúdajte ani na kôpor, petržlenovú vňať či bazalku, v letnej sezóne napr. na mätu, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie. A ako ich najlepšie zaradiť do jedálnička? Napr. v podobe chutných nátierok, do omáčok, šalátov, pyré, placiek, polievok alebo len tak.

tags: #co #jest #ked #je #dieta #chore