Vývin reči je u detí individuálny proces, ktorý prebieha postupne a v určitých vekových obdobiach by dieťa malo ovládať určité hlásky. Mnoho rodičov sa zaujíma o to, kedy by malo dieťa začať rozprávať, kedy má vedieť prvé slová a ako ho v tomto procese podporiť. Tento článok sa zameriava na vývin reči u detí, s dôrazom na problematickú hlásku R, a ponúka praktické rady a cvičenia na podporu správnej výslovnosti.
Vývin reči u detí: Kedy má dieťa vedieť prvé slová?
Podobne ako prvé krôčiky a samostatná chôdza, aj vývin reči je u každého dieťaťa individuálny. Dieťa začína vyslovovať prvé hlásky a učí sa správne používať hovoridlá - jazyk, pery a pod. Slová sú najskôr nedokonalé, dieťa si ich zjednodušuje, obvykle vyslovuje nejakú skomoleninu alebo len časť slova. Logopédi majú približne takéto kritériá na posudzovanie primeraného vývinu reči:
- Do 3 rokov: n, m, p, h, t, k
- Do 4 rokov: f, v, g, b, j, d
- Neskôr: tupé sykavky - č, š, ž, dž, ostré sykavky - c, s, z, dz. Sykavky obvykle dieťa zvláda bez problémov po 5. roku.
- Medzi 4. a 7. rokom: r, l. Do šiestych narodenín by dieťa malo bez problémov zvládnuť aj tieto hlásky.
Približne do 7. roku sa rôzne odchýlky v reči, nie úplne správna výslovnosť považuje za niečo normálne. Neskôr sa už ale vnímajú ako poruchy reči - dyslália.
Podpora vývinu reči u dieťaťa
Deti sa učia rozprávať tak, že najprv „nasávajú“ zvuky. Neskôr ich aj začnú používať a tvoriť prvé slová. Dieťa využíva svoje zrakové a sluchové vnímanie a musí mať aj dobrú motoriku hovoridiel. Je preto nesmierne dôležité, aby ste s dieťaťom komunikovali, aby vás videlo - ako narábate s jazykom a perami pri vyslovovaní slov.
Hovorte teda s dieťatkom kedykoľvek a o čomkoľvek. Opisujte, čo robíte, kam sa chystáte. Pomenúvajte veci, deje. Zároveň buďte trpezliví. Nerobte všetko za dieťa a počkajte, kým sa ono aspoň ako tak vyjadrí. „Nepredbiehajte ho“. Čítajte si s dieťaťom - knižky, časopisy, opisujte fotky v albumoch. Pri čítaní si deti neuveriteľne rozširujú slovnú zásobu - aj pri tom pasívnom, keď si ešte len pozerajú obrázky a vy ich komentujete.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Motorika hovoridiel: Cvičenia pre správnu výslovnosť
To, aby sa dieťa správne naučilo vyslovovať hlásky a slová, je podmienené dobrou pohyblivosťou hovoridiel. Tú môžete spoločne s dieťatkom rozvíjať rôznymi hrami. Je fajn, ak tieto hry zaradíte do bežného života, aby dieťa nemalo pocit, že niečo nacvičuje, ale naozaj sa len hrá. Efektívne je, ak dieťatko cvičí krátko (cca 3 minúty), ale často, aj viac razy za deň. Napr.:
- Grimasy: dieťa nás napodobňuje alebo ich samo vymýšľa.
- Pohyb jazyka dopredu a dozadu: jazyk miery von z úst (čertík).
- Pohyb jazyka sprava doľava: z jedného kútika úst do druhého (čertík sa rozhliada).
- Pohyb jazyka hore (k nosu) a dolu (k brade).
- Pohyb jazyka po kruhu: (oliznúť pery dookola) - dieťa sa môže napr. oblizovať po papaní zmrzliny alebo nutelového chlebíka …
- Napodobniť zvuk koníka.
- Špúlenie pier do kruhu: „pusinka“, olizovať prst, napodobniť vláčik.
- Roztiahnuť pery doširoka: zahrajte sa na zvieratká v lese a na nebezpečného vlka, ktorý cerí zuby.
- Pomocou horných zubov sťahovať z dolnej pery jogurt.
- Oblizovať ďasno tesne za dolnými zúbkami sprava doľava a späť. Môžeme po ďasne posúvať lentilku. To isté skúsime za hornými zubami.
- Ťukáme špičkou jazyka tesne za hornými jednotkami.
- Urobíme z jazyka mištičku.
- Oblizujeme jazykom podnebie smerom zozadu dopredu.
Správna výslovnosť hlásky R: Prečo je taká problematická?
Väčšinu hlások, ako n, m, t, k, p, h, f, v, g, b, j, ch či d, deti zvládajú vo veku 3 až 4 rokov, postupne sa ďalej pridávajú aj mäkké, tvrdé hlásky a sykavky c, č, s, š, z, ž, dž. Najproblematickejšie sú však hlásky L a R, ktoré sa v reči u detí objavujú najneskôr. Schopnosť dieťaťa artikulovať sa vyvíja zhruba do 5. až 6. rokov (predškolský - školský vek) a v tomto veku by malo dieťa zvládať výslovnosť všetkých hlások správne.
Faktom je, že v spojení s výslovnosťou sa všetko točí okolo správnej artikulácie, ktorú ovplyvňuje vývoj centrálneho nervového systému, ale tiež oromotorické schopnosti dieťaťa. Oromotorické schopnosti v podstate charakterizuje obratnosť hovoridiel. Pod obratnosťou hovoridiel (rečového aparátu) si predstavte pohyby jazyka, podnebia, pier a ich správne časovanie pri rozprávaní. Pretože hláska R si vyžaduje zrelosť týchto faktorov.
Samotná hláska R sa tvorí v prednej časti úst, pričom je dôležitý pohyb špičky jazyka smerom hore, pričom sa dostáva za horné zuby. Tým, že jazyk sa dostáva do takejto polohy, kmitaním sa vytvára prúd vzduchu, ktorý prechádza stredom úst a vzniká akusticky hláska R.
Mnoho odborníkov podmieňuje správnu výslovnosť hlásky R práve tým, že dieťa by malo najskôr zvládať správne artikulovať slová s hláskou L. Prečo? Ide o to, že R a L sú hlásky, ktoré sa tvoria v rovnakom artikulačnom bode. Hoci sú pohyby jazyka a jeho kmitanie mierne odlišné, pri artikulácii hlásky L jazyk takisto smeruje svojou špičkou smerom hore až k vrchnému podnebiu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako naučiť dieťa vysloviť R: Overené postupy a techniky
Existuje viacero postupov a odporúčaní logopédov, ktoré môžete aplikovať v domácom prostredí a zabezpečiť tak, že vaše dieťa zvládne vyslovovať túto problematickú hlásku správne. Najlepším spôsobom, akým dosiahnete pokroky, je učenie hrou, čo odporúčajú aj odborníci.
V prípade, že dieťa vie hlásku R vysloviť v niektorých slovách a v iných, kde patrí zasa nie, nenúťte ho nasilu a neopravujte ho. Skôr ako sa dostaneme ku konkrétnym logopedickým cvičeniam a budete sa s deťmi učiť logopedické básničky na R, začnite najskôr artikulačnými cvičeniami. Vďaka nim dokáže byť nácvik hlásky R omnoho efektívnejší.
Pokojne skúste spolu s dieťaťom hru na zvieratá pred zrkadlom, otvárajte ústa ako ryba, zaerdžite ako koník, vyplazujte jazyk, stískajte ho medzi perami alebo trénujte polohu jazyka tým, že sa dieťa musí dotýkať horných zubov, dolných zubov a hýbať do strán. Následne využite napríklad artikulačné cvičenia, počas ktorých budete hlásku R najskôr nahrádzať hláskou D (tdnkanie). Práve vďaka „tdnkaniu“ je možno dostať jazyk dieťaťa do správnej polohy, čím sa docieli potrebná oromotorická zdatnosť.
Pri vyslovovaní hlásky R je dôležité, aby boli ústa otvorené, pričom horný a dolný chrup sa nedotýkajú. Špička jazyka sa dostáva za horné zuby (takmer prichádza do kontaktu s horným podnebím). Pozor, pri začiatkoch nácviku sa vyvarujte toho, aby ste hlásku R vyslovovali správne a zvučne. Kým sa ju dieťa naučí vyslovovať, nahrádzajte ju v slovách hláskami D alebo TD - vdana (vrana), sveted (sveter), stdašidlo (strašidlo). V bežnej reči však používajte R normálne, aby sa dieťa snažilo to po vás zopakovať.
Potom, čo sú hovoridlá - artikulačné orgány rozcvičené, môžete ešte k nácviku pridať a pomôcť si slovami, ktoré majú hlásku R na začiatku slova - vrana, drak, prak, trh, tráva, vrak, drnká. Vyskúšať môžete aj rôzne logogymnastické cvičenia, ktoré sú zamerané na hlásku R. Pri precvičovaní hlásky R je vhodné striedanie rôznych hier. Zakúpiť je dnes možné logopedické knižky s obrázkami, básničkami, rýmovačkami či riekankami, ktoré vám umožnia precvičovať s vašimi deťmi konkrétne hlásky. „Boli traja trpaslíci, žili spolu v drevenici. Využiť môžete aj obrázkové knihy a poukazovať na predmety, v ktorých sa hláska R nachádza. Pokojne môže ísť o obrázkové knihy so zvieratkami alebo pexeso. Dieťaťu veľmi pomáha, ak si v spojitosti s hláskami trénuje tiež sluchovú a zrakovú pamäť. Je veľmi dôležité, aby dieťa dokázalo hlásku R v reči najskôr rozpoznávať. Dostupné sú dokonca praktické logopedické videá alebo aplikácie, ktoré umožňujú precvičovanie hravou formou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kedy navštíviť logopéda? Prevencia je dôležitá
Včasná návšteva logopéda, v prípade, že pozorujete určité príznaky rečového oneskorenia alebo chyby reči, nie je na škodu. A to už minimálne z dôvodu prevencie. Pamätajte, čím je dieťatko menšie, tým je jednoduchšie rečové chyby odstrániť. V súvislosti s nesprávnou výslovnosťou hlások, teda aj hlásky R, ide o rečovú vadu nazývanú dyslália. Samozrejme, na internete nájdete množstvo obsahu o tom, akými spôsobmi odstrániť problémy s výslovnosťou, no rady odborníka sú vždy najcennejšie. Niekedy je možno náročné odhadnúť, či už je potrebný zásah odborníka alebo dieťa potrebuje len viac času.
Logopéd je odborník, ktorý sa nesústredí len na jeden konkrétny problém, s ktorým za ním prídete. Skúma tiež celý komunikačný proces, to, ako dieťa rozumie významu slov, aký má rozsah slovnej zásoby, ako plynulo dieťa rozpráva, ako iniciatívne komunikuje, pozoruje dýchanie počas rozprávania a takisto hodnotí pohyblivosť hovoridiel - artikulačných orgánov.
Vývin reči môže byť ovplyvnený aj krátkou uzdičkou jazyka, čo limituje pohyb jazyk a spôsobuje problémy vo výslovnosti. Hrdelné R alebo račkovanie je vada reči, ktorá vzniká často ešte predtým, ako je dieťa vôbec schopné hlásku R vysloviť správne.
Samozrejme, sú deti, ktoré s hláskou R nemajú problém a skorším precvičovaním sa jej správna výslovnosť len podporí. Na základe zistení sú však oromotorické schopnosti dieťaťa dostatočne vyvinuté až okolo 5. roku života. Do tohto obdobia je teda prirodzené, ak sa v reči a tiež vo výslovnosti hlásky R u dieťaťa objavujú chyby. Dôležité je, aby sme do tohto veku nenútili dieťa vyslovovať hlásku R alebo dlhé Ŕ príliš často a nasilu. Dieťa totiž R nedokáže vysloviť správne a namiesto toho vzniká tzv. hrdelné R, ktoré zapríčiňuje račkovanie.
Zaujímavé je, že vplyv na vývin reči u dieťaťa má takisto genetika zo strany rodičov. Ak mal jeden z rodičov v detstve nejakú rečovú vadu, je vysoko pravdepodobné, že podobný problém bude mať aj dieťa. To isté sa týka oneskoreného vývinu reči.
Rečové schopnosti podľa veku: Kedy spozornieť?
Aby ste dokázali odhadnúť prípadné rečové poruchy, mali by ste mať prehľad o rečových schopnostiach, ktoré by malo mať dieťa v určitom veku. Môžete počítať s istou odchýlkou, situáciu však nezľahčujte a radšej sa poraďte aspoň o preventívnych opatreniach, ktoré máte uplatniť, ako keby ste to podcenili.
- 10 - 12 mesiacov: Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.
- 12 - 18 mesiacov: Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.
- Do 2 rokov: Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.
- 2 - 3 roky: Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.
- 3 - 4 roky: V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.
- 4 - 5 rokov: Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov.
- 5 - 6 rokov: Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare.
Logopedické riekanky: Hravá cesta k správnej výslovnosti
Logopedické riekanky sú jednou z ciest, ako prirodzene a nenásilne rozvíjať reč u detí. Sú rytmické, veselé a šité na mieru detskému jazýčku. Logopedické riekanky sú krátke, rytmické verše, ktoré sú špeciálne zostavené na podporu rozvoja rečových schopností dieťaťa. Logopedické riekanky spájajú viaceré jazykové činnosti do jedinej aktivity. Dieťa ich počúva, opakuje, rytmizuje a niekedy aj spája s pohybom. Podporujú správnu artikuláciu a zároveň rozvíjajú schopnosť rozlišovať hlásky v slovách - tzv. fonematické uvedomovanie. To je mimoriadne dôležité pred nástupom do školy, kde sa deti učia deliť slová na slabiky, určovať prvú hlásku či skladať slová z hlások. S logopedickými riekankami môžete začať už v útlom veku, ideálne medzi 1. a 2. rokom života. Vtedy si dieťatko rozvíja cit pre rytmus a zvuky. Od 2,5 až 3 rokov je ideálny čas na jednoduché logopedické veršíky so zameraním na konkrétne hlásky.
Najlepšie výsledky dosiahnete, ak riekanky prirodzene zapojíte do bežného režimu dňa - pri obliekaní, jedení, kúpeli či hre. Logopédi pri posudzovaní rečového vývinu vychádzajú z určitých vekových noriem. Ak si všimnete, že Vaše dieťa má s výslovnosťou niektorej z týchto hlások ťažkosti aj po prekročení príslušného veku, odporúčame obrátiť sa na logopéda. Pre deti bývajú najviac problémové hlásky R, L, a sykavky (S, Š, Z, Ž, Č, DŽ). Aj keď logopedické riekanky predstavujú skvelý doplnok pri podpore výslovnosti, samotné riekanky na osvojenie správnej artikulácie často nestačia. A to najmä pri náročných hláskach ako R, L, Č, Š či DŽ. Príkladom je výslovnosť hlásky R, ktorá sa často buduje postupne cez tzv. predstupeň „TD“, ktorý pomáha dieťaťu aktivovať správny pohyb jazyka. Vhodným doplnkom k riekankám, či už bežným alebo logopedickým, sú logopedické kartičky. Sú navrhnuté podľa odporúčaní logopédov a ľahko ich zaradíte do bežného dňa - či už pri hre, cestovaní alebo večer pred uspávaním.
Problémy s rečou: Dôsledky a riešenia
Detí s rečovými problémami je čoraz viac. Niekomu stačí pár sedení u logopéda, iným trvá náprava reči roky. V predškolskej triede nie je výnimočné, že hoci dievčatá zväčša rozprávajú čisto, mnohým chlapcom nie je takmer vôbec rozumieť. Oproti minulosti však vidíme celkovo nárast detí s problémami vo vývine reči, pribúdajú deti s oneskoreným vývinom reči.
Dnešné deti trávia veľmi veľa času pri pozeraní televízie, rozprávok, pri hraní počítačových hier, pri hraní na tablete či mobilných telefónoch už v útlom veku. Treba si uvedomiť, že vtedy je dieťa len pasívnym prijímateľom informácií. V minulosti neboli takéto formy zábavy a rodičia deťom venovali viac času, hrali sa s nimi a hru komentovali, učili sa riekanky, básničky, pesničky a čítali si s nimi knižky. Pri čítaní rodič intuitívne zjednodušuje svoju reč na úroveň dieťaťa tak, aby mu rozumelo a poskytuje mu tiež rečový vzor. Dieťa zas má možnosť reagovať, pýtať sa. Rodič mu tak rozvíja slovnú zásobu, porozumenie aj schopnosť viesť dialóg.
Sú, samozrejme, aj iné príčiny rečových problémov, napríklad genetické predispozície, skrytá ľahká porucha sluchu a mnohé ďalšie. Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže odpočuť ani správnu výslovnosť. Takisto je dôležité, nakoľko je jazyk obratný, niektoré deti majú veľmi dobrú oromotoriku, mnohé však nie. Majú oslabené svaly jazyka, prípadne aj skrátenú jazykovú uzdičku. Veľa detí má myofunkčnú poruchu, teda poruchu funkcie jazyka, často otvorený zhryz. Na rozprávanie tiež vplýva aj správny rečový vzor. Ak má dieťa dvoch ráčkujúcich rodičov, je veľká pravdepodobnosť, že samo bude ráčkovať.
Najčastejšie prichádzajú deti predškolského veku s dysláliami, teda poruchami artikulácie. Tiež deti so zajakavosťou, s oneskoreným vývinom reči a narastá aj počet detí s narušeným vývinom reči, teda vývinovou dysfáziou. Pri nej je narušená nielen zvuková stránka reči, ale problémy sú aj v ostatných jazykových rovinách, v obsahovej, gramatickej stránke reči, v porozumení Dieťa môže mať problém zopakovať aj jednoduchú vetu alebo ju vytvoriť. Často sa k tomu pridávajú aj poruchy pozornosti. V takom prípade treba intenzívne s dieťaťom pracovať, pretože v školskom veku to môže viesť až k poruchám učenia.
Návšteva logopéda: Ako prebieha vyšetrenie?
Keď prídete prvýkrát s dieťaťom na logopédiu, logopéd najprv dieťa vyšetrí. či sa v rodine vyskytli problémy s rečou - napr. Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova. Napríklad hlásku Š v slovách šaty, uši a myš; hlásku S v slovách sedí, misa, pes a podobne. Logopéd potrebuje vidieť skutočné schopnosti dieťaťa.
V závislosti od zvyklostí logopéda alebo od úrovne spolupráce dieťaťa môže logopéd požiadať rodiča, aby počkal v čakárni. Naopak, niektoré deti potrebujú sedieť rodičovi na kolenách a len tak sú ochotné spolupracovať s logopédom. Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne. Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R. Fonologická porucha znamená, že dieťa má problém sluchom si uvedomiť rozdiel medzi podobne znejúcimi hláskami, napríklad S a Š. Alebo môžeme ukázať dieťaťu obrázok, na ktorom budú supy (vtáky) a šupy (z banánu). Často si dieťa na príklade druhých uvedomí nesprávnu výslovnosť, ale u seba ju ešte „nepočuje“. Je preto dôležité zistiť príčinu, prečo dieťa danú hlásku netvorí - dve rôzne deti môžu mať rovnakú nesprávnu výslovnosť, ale každé z iného dôvodu.
Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov. Logopéd zisťuje, či dieťa dokáže zdvíhať jazyk smerom k nosu, robiť s ním rýchle pohyby do strán, špúliť pery a podobne. Všíma si, aké sú podmienky v ústach dieťaťa - aké má podnebie, vzťah medzi horným a dolným zuboradím (napr. či dieťa nemá protrúziu - tzv. Ak ide o predškoláka, logopéd môže zisťovať, či dieťa „počuje“ prvú hlásku v slove. Napríklad sa môže spýtať: Čo počuješ na začiatku slova mmmmmačka? Väčšinou je slabikovanie pre deti prirodzené (mač-ka), hláskovanie (m-a-č-k-a) je náročnejšia úloha, ktorú zvládajú väčšinou až prváci v základnej škole. Najmenšie deti vnímajú len význam slova. Neuvedomujú si, že slovo má aj svoju formu, svoje „kocky“ - hlásky, z ktorých je poskladané. Logopéd ďalej aspoň orientačne zisťuje, akú slovnú zásobu má dieťa. Či je dostatočne široká vzhľadom na vek dieťaťa, či si dokáže primerane rýchlo vybaviť slovo, ktoré chce povedať a či je jeho slovná zásoba utriedená. To znamená, či vie zatriediť predmety do kategórií, ako napríklad ovocie, hračky, zvieratá a podobne. Pri rozhovore si logopéd všíma, či je reč dieťaťa gramaticky správna. Ak je potrebné, realizuje ďalšie testy zamerané na gramatiku. Vo väčšine prípadov deti po 4. roku už dokážu hovoriť gramaticky správne. Ak dieťa po 4. Počas celého vyšetrenia si logopéd všíma aj pragmatické schopnosti dieťaťa. To znamená, či dieťa dokáže efektívne použiť svoje rečové a jazykové schopnosti v praxi. Či sa dokáže spýtať otázku, keď sa potrebuje dozvedieť nejakú informáciu. Či primerane reaguje na otázky komunikačného partnera. Či udrží tému rozhovoru alebo sa stále vracia len k svojej obľúbenej téme. Či si uvedomuje, čo komunikačný partner vie o danej téme („Keď sme tam boli, tak Riško vzal ten darček, vieš.“ - Kde ste boli? Kto je to Riško - tvoj brat? Alebo kamarát? Alebo tvoj ujo? Aký darček? Pozná človek, ktorému rozprávaš, tieto informácie?). Či nadväzuje očný kontakt. Občas sa stáva, že deti reagujú v neznámych priestoroch ambulancie inak. Môžu sa buď extrémne snažiť alebo sa hanbia. V prvom prípade sa môže logopédovi zdať, že dieťa všetky úlohy bez problémov zvláda. No v reálnom živote dané schopnosti nepoužíva, reaguje inak ako v testovacej situácií. Druhou možnosťou je, že dieťa napriek snahám rodiča i logopéda odmieta rozprávať a neprejaví svoj potenciál.
Kedy je čas na logopéda?
Podľa Logopedického slovníka by dieťa do 3 rokov malo vedieť vysloviť hlásky B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R - tieto by mali deti zvládnuť do 5. Ak teda štvorročné dieťa nevie povedať R, ale vyslovuje namiesto neho L (napríklad ryba = „lyba“), je všetko v poriadku. Artikulačné orgány ešte nemusia byť pripravené na to, aby túto ťažkú hlásku zvládli. Ak však štvorročné dieťa začne hovoriť R hrdelne, akoby francúzske R, ide o chybu. Preto sa môže stať, že ak idú dve rovnako staré deti k logopédovi, u jedného bude hneď zahájená terapia hlásky R, u druhého sa čaká, či sa nenaučí vyslovovať R spontánne. Ak dieťa do veku 5 rokov zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto sova povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, môže sa artikulácia upraviť aj spontánne, bez logopedickej intervencie. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“.
Produkcia reči je úzko spojená s dýchaním: rozprávame iba pri výdychu, nie pri nádychu. Hlásky P, B a M sú perno-perné. To znamená, že prúd vzduchu sa zastaví až na perách. Zdravé deti s artikuláciou týchto hlások zvyčajne nemajú ťažkosti. Už malé deti dokážu napodobniť pohyby pier, keď dobre vidia na tvár dospelého. Hlásky V a F sú perno-zubné, pri ich vyslovení sa dolná pera jemne dotkne horných zubov. Hlásky T, D a N sa artikulujú špičkou jazyka za hornými rezákmi. Niektoré deti majú problémy s hláskami Ť, Ď, Ň, posúvajú ich artikuláciu dopredu k zubom a teda sa ozve T, D alebo N. Hlásky T, D, N sa ľahšie odzerajú. Hláska H sa na rozdiel od všetkých ostatných slovenských spoluhlások artikuluje v hrtane.
Záver: Trpezlivosť a podpora sú kľúčové
Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a podporu zo strany rodičov. Dôležité je sledovať vývin reči dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na odborníka - logopéda. Včasná intervencia môže výrazne pomôcť pri odstraňovaní rečových problémov a zabezpečiť tak, aby dieťa mohlo plnohodnotne komunikovať a rozvíjať svoj potenciál. Nezabúdajte, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Podporujte ho v jeho snahe a vytvorte mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a motivovane rozprávať.