Bolesť u bábätiek je komplexný problém, ktorý môže mať rôzne príčiny. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príčin bolesti u bábätiek, od fyzických až po psychické, a ponúka praktické riešenia pre rodičov. Okrem toho sa zaoberá aj špecifickými problémami, ktoré sa môžu vyskytnúť u dojčiacich matiek, ako sú ragády, vazospazmus a kandidóza bradaviek.
Problémy s bradavkami pri dojčení
Dojčenie by nemalo spôsobovať bolesti, hoci na začiatku môže byť istý diskomfort. Nesprávne prisatie a poloha pri dojčení môžu bradavky poškodiť. Ideálne je problém riešiť hneď na začiatku.
Ragády
Ragády sú malé ranky na bradavkách, ktoré môžu byť veľmi bolestivé. Väčšina prvorodičiek sa s týmto problémom stretne. Signálom, že ide o ragády, je práve bolestivosť.
Riešenie:
- Upravte polohu a techniku dojčenia. Laktačná poradkyňa vám pomôže upraviť techniku tak, aby vaše bradavky ďalej netrpeli a mohli sa začať liečiť. Preto to neodkladajte a kontaktujte ju čo najskôr.
- Neodpájajte priebežne dieťatko, s cieľom dosiahnuť dobré prisatie. Jednak to zvyšuje bolesť, ale zároveň to frustruje bábätko, ktoré bude stále netrpezlivejšie.
- Bradavky si neumývajte mydlom, ani sprchovými šampónmi. Tie totiž pokožku viac vysušujú a problém zhoršujú.
- Dôležité je, aby bradavka nebola v mokrom uzavretom prostredí. To proces liečby spomaľuje.
- Papierové prsné vložky na zachytávanie mliečka sa zvyknú prichytiť na bradavku a problém s ragádou iba zhoršiť.
- Ak sa problém nezlepšuje, môžete použiť aj mastičky - poraďte sa ale predtým s pediatrom alebo lekárnikom.
- Ak má mama krvácajúcu ranu na bradavke, trošku krvi sa počas dojčenia môže dostať aj do tela dieťatka. Ak si teda bábätko odgrgne trošku krvi, alebo sa dostane do stolice dieťatka a zafarbí ju dočierna, neľakajte sa.
Vazospazmus
Vazospazmus (niekedy nazývaný aj Raynaudov fenomén) je charakteristický tým, že sa objaví po nadojčení dieťaťa. Vtedy bradavka postupne zbelie a prichádza pálivá, intenzívna bolesť. Tá trvá niekoľko minút, po nej nastupuje tupá pulzujúca bolesť.
Riešenie:
- Neodpájajte priebežne dieťatko, s cieľom dosiahnuť dobré prisatie. Jednak to zvyšuje bolesť, ale zároveň to frustruje bábätko, ktoré bude stále netrpezlivejšie.
- Hneď po odpojení dieťatka z prsníka si na bradavku/prsník priložte svoju dlaň a vdýchnite do nej teplý vzduch. Bradavka sa tak bude ochladzovať pomalšie a zníži sa pravdepodobnosť, že sa vazospazmus prejaví.
- Ohrievací vankúšik, nahriatu plienku ani fén nepoužívajte, pretože sú príliš horúce. Taktiež nie je vhodné vlhké teplo.
Kandidóza bradaviek
Infekcia spôsobená kvasinkami druhu Candida albicans sa prejavuje tak, že bradavky sú začervenané a boľavé nielen počas dojčenia, ale tento stav pretrváva aj po nadojčení. Kvasinkám sa veľmi dobre darí v mliečnom prostredí a ak sa dostanú do poškodenej bradavky (spôsobené nesprávnym prisatím), môže vzniknúť patogénny stav. Ten sa môže preniesť aj na bábätko, ktoré môže mať napríklad zaparený zadoček a biely výsyp v ústnej dutine.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Riešenie:
- Upravte polohu a techniku dojčenia. Laktačná poradkyňa vám pomôže upraviť techniku tak, aby vaše bradavky ďalej netrpeli a mohli sa začať liečiť.
- Dôležité je, aby bradavka nebola v mokrom uzavretom prostredí, to proces liečby iba spomaľuje.
- Nepoužívajte klobúčiky na dojčenie, ani prsné vložky - problém výrazne zhoršia, pretože sa v nich kvasinky rýchlo množia.
Dôležité: Tvar bradaviek neovplyvňuje dojčenie. Počas dojčenia sa totiž mení a okrem toho, bábätko sa prisáva na celý dvorec. Najdôležitejšia je preto technika prisatia a nie to, či sú vaše bradavky vpáčené alebo ploché.
Stres a bolesť u bábätiek
Stres a bolesť sú na prvý pohľad dva absolútne nesúvisiace faktory. No ľudia - a špeciálne deti, ktoré sú vystresované, môžu byť na bolesť i samotné stresové faktory podstatne citlivejšie.
Je dokázané, že deti, ktoré prežili silný emocionálny stres, reagujú niekedy až priveľmi citlivo na hluk, zvuky a iné potenciálne stresujúce faktory. Nový výskum sa zameral na súvislosť bolesti a stresu u novorodeniatok a priniesol veľmi zaujímavé výsledky.
Stresované viac trpia
Strach, úzkosť a následný stres nie je ani zďaleka záležitosťou iba dospelých, nezačína ani v školskom veku. Môžu ním trpieť deťmi omnoho menšie, dokonca už plod v brušku matky!
Nová štúdia University College v Londýne ukázala, že keď sú novorodeniatka stresované, ich mozgy vykazujú zvýšenú odpoveď na bolesť. Je to ďalším dôkazom predpokladu, že stres u detí vedie k odpojeniu aktivity mozgu od ich správania. Inými slovami, keď je dieťatko stresované, mozog nezmierňuje bolesť, ako inokedy, ale cítia ju omnoho intenzívnejšie.
Prečítajte si tiež: Recenzie a informácie o plávaní pre bábätká
Bolesť sa nemusí prejaviť na správaní
Výskumníci merali hladinu stresu na základe úrovne kortizolu a srdcového rytmu. Zároveň merali odpoveď detí na bolesť pomocou EEG mozgu a výrazu ich tváre. Zistili, že deti s vyššou úrovňou stresu mali intenzívnejšie mozgové reakcie, avšak táto zvýšená mozgová aktivita nezodpovedala zmene ich správania. Jednoducho povedané - aj keď trpeli viac, bolesť a nepohodlie prejavovali menej.
„Keď sa novorodenec stretne s bolestivým zážitkom, primerane nemu stúpa koordinovaná aktivita mozgovej aktivity a nasleduje správanie, ktorým dieťa bežne reaguje na bolesť - plač a grimasy. Avšak v prípade bábätiek, ktoré sú stresované, táto mozgová aktivita nezodpovedá ich správaniu,“ vysvetľuje Laura Jones z University College v Londýne.
Čo z toho vyplýva?
Zistenia majú pomôcť v novom spôsobe liečby, ktorá minimalizuje u detí stres a bolesť. Výsledkom tohto nesúladu medzi aktivitou mozgu a teda pociťovaním bolesti a jej prejavovaním, ktoré je do istej miery stresom ochromené, môže totiž dôjsť k podceňovaniu bolesti detí. Jednoducho, to že dieťatko nereaguje alebo reaguje len mierne, nemusí byť vždy dôkazom, že necíti bolesť a netrpí.
Príčiny plaču u bábätiek
Keď sa bábätko narodí, je ťažké plač počúvať, nieto ešte rozoznať jeh príčinu. Časom sa každá mama naučí rozpoznať “druh”. Je to akási zmes intenzity, tónov a dĺžky. Všetky druhy majú jedno spoločné - sú komunikačným nástrojom dieťaťa, ktorý spoľahlivo funguje po celom svete.
Väčšina žien pripisuje plaču nálepku hladného bábätka. Strach, že dieťatko je hladné pramení zo zlého začiatku v pôrodnici, kedy kompetencie matky a jej schopnosť nakŕmiť vlastné dieťa sú často narušené personálom. Ženy si nesú tento strach ešte dlho potom, čo budovu pôrodnice opustia. Keď dieťa prsník nepríjme, spochybňujú dostatočnú tvorbu mlieka a uchýlia sa k dokrmovaniu fľašou. Tak spustia kaskádu pridružených problémov s dojčením, najčastejšie bolesti bruška, úplného odmietania prsníka, narušenia spánkového rytmu. Hlad bábätka sa však DÁ ROZPOZNAŤ - deti s nízkym príjmom mlieka nepriberajú, sú apatické alebo naopak veľmi podráždené, necikajú alebo sa objavia kryštáliky moču v plienke a prisávajú sa na hocičo s cieľom napiť sa.
Prečítajte si tiež: Ideálne šaty pre dievčatko
Nezabudnite sledovať aj iné signály dieťatka, ktoré vám napovedia, či dôvodom ich plaču nie je niečo iné, napríklad bolesť bruška, zvracanie, časté úľaky a budenie sa zo spánku po krátkom čase.
Minimalizujte podnety
Keď sa dieťatko narodí, snažíme sa mu ukazovať svet. No zabúdame, že vo vašom brušku nemalo takmer žiadne podnety okrem vášho hlasu, tlmeného svetla, vlastne tam objavovalo nudu. Zachovajte mu toto aspoň pár týždňov po pôrode. Ak aj nejaký program vytvoríte, napríklad návštevu rodiny, tak mu to vykompenzujte následným kľudom a tichom. Buďte stále pri ňom, dieťa nie je evolučne uspôsobené na to, aby bolo samé. Potrebuje byť ubezpečené, že ste nablízku, iba vtedy kvalitne spí. Uspávajte na prsníku - dieťa potrebuje sať na upokojenie sa.
Niektoré deti si nesú aj psychickú záťaž z pôrodu. Nie každý pôrod je krásny a dokonalý. Nie každé dieťatko je ihneď pri svojej mamičke, naopak, musí zniesť odlúčenie a teda je citlivejšie na podnety a stres. Veľa sa mojkajte, hojdajte, noste - toto bábätko pozná z bruška a je mu to príjemné. Má to pozitívny vplyv na životné funkcie ako dýchanie, trávenie a vytváranie nervových spojení v mozgu. Snažte sa o bezpečnú a jemnú manipuláciu s telíčkom dieťaťa.
Asymetria tela a trávenie
Pôvod bolesti sa ťažko identifikuje. Môže mať psychické alebo fyzické príčiny. Áno, aj bábätká cítia. Niekedy zrkadlia náladu a psychické rozpoloženie rodičov. Môžu si niesť traumy z hospitalizácií bez vašej prítomnosti. Inokedy zase trpia asymetriou tela so svalovými blokádami. Všímajte si preto, či nepreferujú jednu stranu, nemájú úklon hlavičky, nereagujú citlivo na dotyk konkrétneho miesta na tele.
Osobitne venujte pozornosť tráveniu. Všetky deti majú horšie trávenie v šestonedelí, žiadne by sa ale nemalo zvíjať v kŕčoch a neutíšiteľne plakať. Doprajte mu jemnú masáž bruška pred každým kŕmením, nechajte ho chvíľu bez plienky pri prebaľovaní, často skúšajte rôzne bezpečné polohy. Pri detičkách trpiacich refluxom si pomáhajte častým polohovaním do vyvýšenej polohy vždy aspoň na 30 minút od dojčenia.
Návštevy a nespokojnosť bábätka
Keď sa do rodiny narodí dieťatko, nie je snáď jediného príbuzného, ktorý by ho nechcel hneď prísť navštíviť. Mnohokrát však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby. Existuje viacero možných dôvodov, ktoré vedú k nespokojnosti bábätka.
Po vylúčení všetkých fyziologických príčin, ako napríklad hlad, smäd, potreba spánku, únava, nadmerný hluk, prílišné teplo, pocit chladu, nepríjemná textília na oblečení, bolesť, choroba, mokrá plienka, je potrebné pristúpiť k skúmaniu psychického rozpoloženia dieťatka.
Mnohí rodičia zabúdajú, že dieťa sa svojím narodením nestáva samostatné, ale potrebuje byť len na opačnej strane matkinej kože. Dieťa sa najbezpečnejšie, najpohodlnejšie a najpríjemnejšie cíti práve v matkinej a otcovej náruči. Vzťah medzi matkou a dieťaťom začína tehotenstvom a medzi otcom a dieťaťom narodením. Čím intenzívnejšie a aktívnejšie sa otec podieľa na prvých dňoch dieťaťa, tým silnejšiu väzbu si medzi sebou vytvoria. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné. Málokedy sú rodinní príslušníci ochotní akceptovať tento fakt a keď je pri nich dieťatko nespokojné, cítia sa dotknuto.
Z biologického hľadiska však ide o úplne normálny a prirodzený jav, keďže dieťa v maternici počuje matkin a otcov hlas, je zvyknuté na časté zvuky, ktoré v domácnosti počuje a dokáže rozpoznať rodičovskú vôňu. Dieťa však nie je potrebné od príbuzných izolovať. Práve naopak. Široká rodina je obrovským benefitom pre dieťa v každom veku. Dieťa má viacero blízkych osôb, ktorým môže dôverovať, od ktorých sa môže učiť, zabávať sa s nimi a tiež, ktoré sa oň, v prípade potreby, vedia adekvátne postarať. Človek je spoločenský tvor a pokiaľ je dieťa zdravé, nemalo by s rodičmi žiť utiahnutý život v súkromí, bez častého kontaktu s rozvetvenou rodinou.
Kopírovanie pocitov rodičov
Najdôležitejší fakt, ktorý je potrebné brať na vedomie je, že dieťa kopíruje správanie a pocity rodičov. Ako sa cíti matka, rovnako sa cíti dieťa. Ak je matka nervózna, správa sa voči dieťaťu menej vnímavo ako vyrovnaná matka, nereaguje dostatočne na signály, ktoré jej dieťa vysiela a dieťa následne reaguje plačom a nespokojnosťou. Nahnevaný, nervózny hlas matky zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u dieťaťa a vyvoláva v ňom pocity ohrozenia. Nešťastná a vyčerpaná matka nie je schopná láskavo a bezpečne držať a upokojiť dieťa. Dieťa je plne závislé na rodičoch, čo sa týka jeho vlastného prežitia. Ak má pocit, že ho rodič môže odmietnuť alebo odložiť, reaguje hysterickým plačom, krikom, ale aj nadmerným priľnutím k rodičovi.
Najčastejším dôvodom detskej nespokojnosti býva podvedomý postoj rodičov, hlavne matky, voči danému človeku. Ak matka vedome alebo podvedome cíti nesympatie voči danej osobe, prípadne z nej má strach, je úplne pochopiteľné, že rovnaké pocity bude zdieľať dieťa. Dieťa sa prirodzene nemôže cítiť príjemne a bezpečne pri človeku, o ktorom mu rodič vysiela informáciu, že sa nachádza v ohrození. Môže ísť napríklad o nových partnerov našich rodičov, súrodencov, starších detí, s ktorými matka nie je stotožnená a neprijala ich. Navonok môže zo slušnosti preukazovať sympatie, ale dieťa vníma matku ako celok, so všetkými jej pocitmi. Citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu v jej hlase, triašku v rukách, nezvyčajnú roztržitosť. A hoci sa dospelý človek dokáže pretvarovať, dieťa vo svojej čistote a nevinnosti toho nie je schopné a reaguje priamo a úprimne.
Vôňa a zjav osoby
Človek, ktorého dieťa odmieta môže mať preň nepríjemnú vôňu. Hlavne dojčatá a batoľatá majú veľmi citlivé senzorické vnemy. Učia sa všetko neuveriteľnou rýchlosťou a ich schopnosti rastú zo dňa na deň. Spoznávajú svet dotykom, chuťou, vôňou, pohľadom, sluchom. Ak je jeden alebo viacero ich zmyslov prestimulovaný, vedie to u dieťaťa k následnej nervozite. Je vhodné, ak ľudia, ktorí prídu dieťa navštíviť sa vyvarujú silných parfémov, korenistých jedál, ak sú pre danú kultúru exotické, požitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a iných návykových látok. Kombinácia pachov v spojitosti s neznámym človekom vyvoláva v dieťati nepríjemné pocity a obavy. Dieťa reaguje najmä plačom, keďže je to jeho hlavný komunikačný prostriedok do doby, kým sa nenaučí rozprávať.
Nezvyčajný zjav osoby môže dieťa zaskočiť. V prípade, že má dieťa mladých rodičov, bez výrazných úprav vlasov, brady, okuliarov, môže u neho nastať nepokoj, ak ho vezme do náručia osoba s exotickým vzhľadom. Pre dieťa je všetko, čo okolo seba vidí nové. V maternici bolo schopné rozoznávať svetlo a tmu, ale po narodení je odrazu vystavené nespočetnému množstvu stimulov. Ak nie je zvyknuté stretávať rôznorodé typy ľudí, môže na iné etniká, exotický zjav, nezvyčajné doplnky reagovať citlivo. Dieťa sa zameriava hlavne na tvár človeka. Tá môže pôsobiť neprívetivo, strašidelne, nesympaticky.
Tón hlasu a očakávania
Tón hlasu, prízvuk alebo iná reč dokážu dieťa vyviesť z rovnováhy. Ak sa dieťa nenarodilo práve multikultúrnym a viacjazyčným rodičom a nie je zvyknuté na rôzne jazyky, môže ho vystrašiť aj cudzia reč, vysoký piskľavý tón hlasu, veľmi hlboký pochmúrny hlas alebo prehnané a nadmerné používanie citosloviec, ako jaj, júj, ojojój, prednášané nepríjemným tónom hlasu. Dieťa tiež dokáže vycítiť, ak napríklad daná osoba používa nadávky, ak na ne nie je vo svojej rodine zvyknuté, práve preto, že sa rodičia väčšinou pri nich strhnú a požiadajú osoby o používanie slušného jazyka.
Dieťa bolo vystavené danej osobe viackrát neúspešne a už vopred je očakávané ďalšie zlyhanie. Človek nemusí mať skúsenosti s malým dieťaťom a nevie ho, napríklad, správne držať. Dieťaťu je v jeho náruči nepríjemne, niečo ho bolí, tlačí. Mnohokrát sa s človekom už stretlo a každé stretnutie skončilo plačom. Dieťa môže mať vytvorený blok voči konkrétnej osobe a už vopred reagovať plačom, aby s ňou nemuselo byť.
Čo robiť v prípade citlivej reakcie dieťaťa na nejakú osobu?
Deti dokážu z človeka vycítiť každú negatívnu energiu, a to, či už z rodičov, aký majú postoj voči človeku, alebo priamo z toho človeka. Vedia, čo je úprimné, čo je hrané. Ony ešte predstierať pocity nedokážu, čiže keď sa s niekým alebo v nejakej situácii necítia dobre, prirodzene reagujú plačom, majú záchvat, triašku. Tieto pocity potom môžu pretrvávať aj niekoľko dní a ostávajú v podvedomí dieťaťa.
Nikdy nenúťte dieťa byť v spoločnosti človeka, pri ktorom sa necíti dobre. Je veľmi dôležité rešpektovať pocity a názor dieťaťa na konkrétneho človeka a nenútiť ho do kontaktu s človekom, ktorého sa bojí. Dieťa tak môže stratiť oporu a dôveru v rodičov. Nie je v tomto prípade podstatné, či ide o mladšie alebo staršie dieťa, alebo o novorodenca. Situácia sa môže po pár týždňoch zmeniť sama od seba a z neobľúbenej osoby sa stať obľúbená. Dieťa dozrieva každým dňom. Ako sa vyvíja jeho fyzická stránka, rovnako sa učí i sociálnym zručnostiam a spoločenskému správaniu. Kým, napríklad v prvých mesiacoch nemusí vedieť vychádzať s nejakým človekom, neskôr na ňom môže objaviť niečo sympatické a človek sa stane jeho obľúbeným kamarátom. Ľudský mozog sa vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou a je tvorený z viac ako 100 miliárd mozgových buniek, z ktorých každá je spojená s minimálne ďalšími 7000. Mozog dieťaťa pracuje niekoľkonásobne intenzívnejšie ako mozog dospelého človeka.
Ako zmierniť negatívne reakcie
- Poprosiť danú osobu, aby si dieťa nevšímala, respektíve ho prehnane nekontaktovala. Veľakrát sa dieťa osmelí samo, keď prestane cítiť nátlak okolia. Ak si ho človek nevšíma a nesleduje každý jeho pohyb skúmavým pohľadom, dieťa sa samo odváži pozrieť na človeka, dôkladne si ho popozerať a pomaly k nemu nájsť preň bezpečnú cestu.
- Pokúsiť sa navodiť v rodine príjemnú atmosféru. Často o konkrétnom človeku rozprávať, spomínať veselé zážitky, ukazovať ho dieťaťu na fotkách alebo videu, byť s ním v kontakte prostredníctvom videohovoru. Snažiť sa osobu začleniť do bežného života rodiny.
- Poradiť človeku konkrétnu hračku, ktorá by určite potešila dieťa a často spomínať, že hračka je práve od neho.
- Vysporiadať si vlastné pocity voči danému človeku. Vnútorne sa zmieriť s človekom, ktorý bude súčasťou života dieťaťa, pokúsiť sa v sebe objaviť pozitívne pocity voči konkrétnej osobe a pristupovať k nej láskavo, veselo a pokojne.
V prípade, ak nastane situácia, že všetky opatrenia zlyhajú a dieťa ani s pribúdajúcim vekom nie je ochotné určitú osobu akceptovať, je veľmi dôležité jeho rozhodnutie rešpektovať. Rešpekt je vzájomne sa vytvárajúci atribút, ak rešpektujeme pocity a rozhodnutia dieťaťa, dieťa automaticky rešpektuje nás ako rodičov. Nedostatok vzájomného rešpektu vedie k zlyhaniu väzby medzi rodičom a dieťaťom.
Deti vnímajú okolitý svet oveľa intenzívnejšie, citlivejšie a vnímavejšie ako dospelí ľudia. Dôkazom toho je i fakt, že si všimnú každú maličkosť, každú zmenu v komunikácii, nálade, výzore človeka. Je veľmi dôležité nepodceňovať dieťa a neobhajovať správanie dospelých ľudí frázami, že dieťa je aj tak malé, aj tak si to nevšíma, aj tak nás nepočúva, aj tak na to zabudne, pretože to nie je pravda. Dieťa preto môže byť schopné identifikovať človeka so zlými úmyslami skôr ako dospelý človek a práve počúvanie intuície a dôverovanie vlastným pocitom a vnútornému hlasu, je dôležitou zručnosťou, ktorú sa dieťa potrebuje naučiť. Dieťa sa učí niekoľkonásobne rýchlejšie ako dospelý človek a jeho mozog pracuje neuveriteľne rýchlo. V priebehu prvých pár rokov sa naučí jazyku a fyzickým zručnostiam na celý život.
Fetálna terapia
Fetálna terapia je odvetvie medicíny, ktoré poskytuje farmakologické a chirurgické zákroky na liečbu chorôb a vrodených chýb nenarodeného dieťaťa. Vznik a pokračujúci rozvoj tejto špecializácie, ktorá zaobchádza s nenarodeným dieťaťom ako s osobou, je v súlade s katolíckymi morálnymi zásadami a je v ostrom protiklade s radikálnym prijatím potratov na požiadanie zo strany kultúrnych elít.
Lekári, ktorí sa starajú o tehotné ženy, často podávajú matke lieky, ktoré prospejú matke aj dieťaťu, alebo v niektorých prípadoch prospejú len dieťaťu bez toho, aby matke ublížili. Prinajmenšom jeden autor kladie začiatky fetálnej terapie do konca 40. rokov 20. storočia, keď sa zistilo, že liečba syfilisu matky počas tehotenstva zabraňuje aj prechodu infekcie na jej nenarodené dieťa. pred zavedením penicilínu mal vrodený syfilis za následok potrat, narodenie mŕtveho dieťaťa a/alebo devastujúce neurologické a multisystémové ochorenia u detí. Prenatálne užívanie vitamínov tehotnými ženami je ďalším príkladom úspešnej liečby oboch pacientov prostredníctvom medikácie matky. Výživové potreby sú počas tehotenstva zvýšené. Suboptimálna výživa u tehotných žien je spojená s komplikáciami u matky aj so závažnými zdravotnými problémami u dieťaťa. Propagácia prenatálnych vitamínov pre tehotné ženy sa začala v 80. rokoch 20. storočia a ich význam v prevencii vrodených chýb bol medzinárodne uznaný v 90. rokoch 20. storočia. Je pozoruhodné, že užívanie prenatálnych vitamínov tehotnými ženami významne znižuje riziko vzniku mozgových, chrbticových, srdcových, orofaciálnych, pľúcnych, placentárnych a mnohých iných abnormalít u ich detí.
Tri príklady, pri ktorých sa tehotným ženám môžu poskytovať lieky výlučne v prospech ich nenarodených detí, zahŕňajú vakcínu RhoGam, injekcie kortikosteroidov a progesterón. Už viac ako päť desaťročí sa vakcína RhoGam podáva Rh negatívnym ženám, aby sa zabránilo Rh ochoreniu u ich budúcich Rh pozitívnych detí. Akonáhle je Rh negatívna žena’senzibilizovaná, zvyčajne počas pôrodu jej prvého Rh pozitívneho dieťaťa, vytvorí protilátky proti krvným bunkám budúcich Rh pozitívnych nenarodených detí. Tieto materské protilátky môžu prejsť placentou a zničiť červené krvinky budúceho Rh pozitívneho nenarodeného dieťaťa, čo vedie k potratu, poškodeniu mozgu alebo smrti novorodenca. Podobne môžu tehotné ženy s rizikom predčasného pôrodu dostávať progesterón na prevenciu predčasného pôrodu a kortikosteroidové injekcie na urýchlenie vývoja pľúc svojich nenarodených detí.
Fetálna chirurgia sa vzťahuje na chirurgické zákroky vykonávané na nenarodených deťoch v maternici (in utero) s cieľom liečiť choroby a vrodené chyby dieťaťa pred narodením. Sir William Liley otvoril tento odbor v roku 1961, keď vykonal prvú úspešnú perkutánnu transfúziu krvi plodu. Do roku 1964 sa podarilo uskutočniť priamu transfúziu nenarodenej krvi pomocou otvorenej hysterotómie.
Dnes centrá pre liečbu plodu na celom svete disponujú odbornými znalosťami na liečbu širokej škály predtým oslabujúcich vrodených chýb vrátane, ale nielen, syndrómu amniového pásu, bronchopulmonálna sekvestrácia pľúc, vrodená cystická adenomatoidná malformácia pľúc, vrodená bráničná hernia, vrodený syndróm vysokej obštrukcie dýchacích ciest, fetálna anémia, obštrukcia dolných močových ciest, mediastinálny teratóm, útvar na krku, sakrokocygeálny teratóm, spina bifida, sekvencia dvojčiat anémia-polycytémia, sekvencia obrátenej arteriálnej perfúzie dvojčiat, a syndróm transfúzie dvojčiat.
Anestéziológovia v centrách fetálnej terapie si našťastie veľmi dobre uvedomujú dôležitosť liečby bolesti a sedácie pre matky aj ich nenarodené deti počas fetálnej operácie. Títo anestéziológovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri hodnotení rizík oboch pacientov, uľahčujú multidisciplinárnu koordináciu a udržiavajú homeostázu matky a plodu, čo optimalizuje podmienky pre ich kolegov operatérov.
Fetálna terapia je odvetvie medicíny, ktoré poskytuje farmakologické a chirurgické zákroky na liečbu chorôb a vrodených chýb u nenarodených detí. Lekári a zdravotnícki pracovníci v tomto odbore sa starajú o nenarodené deti a snažia sa ich v čo najväčšej miere liečiť rovnako ako všetky ostatné ľudské osoby. V praxi je to v súlade s katolíckymi morálnymi zásadami a je to v ostrom protiklade s radikálnym duchom potratov na požiadanie západných elít. Odborníci aj laici by urobili dobre, keby seba aj ostatných poučili o tejto lekárskej špecializácii, ktorej existencia je výzvou pre pokračujúcu depersonalizáciu a zabíjanie nevinných nechcených ľudských osôb v najranejších štádiách života.
Nočné budenie bábätka
Budí sa vaše bábätko v noci často a neviete, čo je za tým? Je to normálny jav, alebo by ste sa mali obávať?
Nočné prebúdzanie je u dojčiat bežným javom, ktorého frekvencia sa s rastom dieťaťa postupne znižuje. Podľa výskumov väčšina bábätiek začne bez pravidelných prebudení spať okolo šiestich mesiacov. Avšak u niektorých detí sa časté nočné budenie môže objavovať až do batoľacieho veku. Ako rodičia sa preto nemusíte obávať, pretože tieto situácie sú normálne.
#