Dnešnou témou je nevinný žart alebo humor. O tejto téme je dôležité hovoriť z viacerých dôvodov. Humor je nevyhnutný pre zdravý život každého človeka. Musíme sa naučiť rozlišovať medzi humorom a nehumorom, medzi humorom konštruktívnym a humorom deštruktívnym, aby sme mohli byť nositeľmi iba takého humoru, ktorý ľudí spája a im a nám pomáha v napredovaní, a nie naopak. Zdravý zmysel pre humor je darom od Boha. Ak ho máme, sme schopní žiť v rovnováhe. Ak ho nemáme, strácame zmysel pre smer a tak sa stávame nebezpečnými nielen pre seba, ale aj pre tých, s ktorými žijeme či ktorým slúžime.
Čo je humor?
Mahátmá Gándhí napísal: „Zmysel pre humor je tyčou, ktorá vyvažuje naše kroky, ako tak kráčame po lane svojho života. Encyclopedia Britannica definuje humor takto: „Je to vnútorná schopnosť človeka dobrosrdečne uvažovať nad rozpormi života a toto svoje uvažovanie potom vyjadriť rečou, písmom alebo inou formou umenia.“ Je to teda schopnosť postrehnúť nelogiku ľudí, života a vecí a toto potom nejako vyjadriť.
Existuje niekoľko úrovní humoru.
(1) Prvou je humor, ktorý sa zameriava iba na nelogiku v slovách. Tento humor môže mať niekoľko foriem: prvou je tzv. slovná hračka. Je to forma humoru, keď sa povie slovo, no to slovo vyjadruje niečo úplne iné, než sa myslí. Je to zmätok v samotnom jazyku. Význam mnohých slov závisí od kontextu. Hyperbola, po slovensky nafúknutie, je zveličenie skutočnosti kvôli tomu, aby to znelo vtipne. Opakovanie nie je síce zvlášť vtipnou formou humoru, no používa sa často. Dvakrát opakujeme vetu, kde sa stane to isté, tretíkrát sa to stane inak, čo má situáciu vybičovať do absurdity. A konečne štvrtou formou slovného humoru je porovnávanie a kontrast.
(2) Existujú však nezhody či zmätky aj v životných situáciách a v ľuďoch a toto je druhá, už vyššia úroveň humoru. Spomeňte si na Charlieho Chaplina alebo Laurela a Hardyho. Ako krásne vedeli napodobňovať situácie každodenného života. Alebo našich humoristov, ako kedysi v 90. rokoch to boli Markovič, Piško, Skrúcaný či dvojica Satinský a Lasica. Tento posledný vedel krásne opisovať neresti ľudí napríklad vo svojom známom cykle fejtónov „Šľak ma ide trafiť!“, kde pranieroval hlúposť niektorých konkrétnych (aj keď nemenovaných) ľudí.
Prečítajte si tiež: Biografia Vlada Černého
(3) Na najvyššej úrovni humoru sa nachádza nelogika života vo všeobecnosti: hlúposť zameriavania sa na márnosti života a neschopnosť vyhnúť sa jeho koncu, čo stojí v priamom kontraste s jeho nádejami a snami.
Prvkom, ktorý odborníci pokladajú za srdce humoru, je, ako sme si povedali, rozpornosť, nelogika (tzv. inkongruita). V humornej situácii alebo v žarte sa neskutočné na okamih stane skutočným, napr. zvieratká zrazu rozprávajú a my sa zabávame na nelogike celej tejto situácie. Filozof Henri Bergson hovorí, že terčom humoru je pompéznosť a arogancia, ktoré sa humor snaží narušiť. Takýto incident vlastne poukáže na to, že každý človek, aj ten najnamyslenejší a najnafúkanejší, je pod vplyvom ľudských „zákonov“ nepredvídateľnosti. Sigmund Freud na to hovorí, že humor je v podstate rozbitím našej snahy o ovládanie a kontrolu situácie. Žart je povolením vedomej kontroly v prospech toho, čo je podvedomé. Aj Bergson aj Freud sa zhodujú v tom, že v humore je útok na predvídateľnosť, na pocit kontroly a ovládania situácie, a je v ňom povýšená sloboda a spontánnosť ľudskej osoby.
Humor ako politická manipulácia
Umenie humoru je v tomto prípade nasmerované proti nepriateľom štátu a odvádza pozornosť od neschopnej vlády a jej úradov. Vláda nepriamo zneužíva karikaturistov a komikov na svoje vlastné ciele. V Číne bude napríklad rola karikaturistov veľmi pravdepodobne nástrojom systému propagandy komunistickej strany, kde humor nahráva jej politike. Humor je v týchto okolnostiach manipulovaný tak, aby pomáhal udržiavať „status quo“. Kvôli tejto manipulácii je potom pochybné používať slovo „humor“ na praktiky, ktoré sú silným znásilnením ľudskej slobody.
Humor utláčaných
Jediným spôsobom, ako napadnúť utláčateľa, je urobiť z neho hlupáka. A tak sa tvoria žarty, v ktorých je viditeľná a zvýraznená ich hlúposť a arogancia (napr. policajti a vodiči; učitelia a žiaci; dôstojníci a vojaci). Takto sú utláčaní schopní upevniť si medzi sebou zmysel pre jednotu a znovu nastoliť pocit svojej vlastnej dôstojnosti.
Humor utláčateľov
V každej kultúre prekvitajú etnické vtipy. Keď sa však pozrieme na ne zblízka, neunikne nám, že ich cieľom je ponížiť členov inej kultúry. Vlastná kultúra či skupina je v celom tom procese predstavená ako normálna alebo nadradená. Etnické vtipy môžu byť nesmierne bolestivé a nespravodlivé pre členov menšiny a utláčaných kultúr. Okrem etnických vtipov patria do tejto skupiny aj vtipy iných skupín, ktoré môžu byť v istých kultúrach alebo spoločnostiach v pozícii nerovnosti, napr. mužov zo žien, vzdelaných z nevzdelaných, klerikov z laikov (alebo naopak, závisí to od toho, kto je v pozícii moci). Ak sa toto deje, takéto vtipy sa potom dajú pokladať za to, čo stojí proti duchu sociálnej spravodlivosti a lásky.
Prečítajte si tiež: 4 Baby City Čierny Golfový Kočík: Kompletný prehľad
Humor a karikatúra
V demokratických spoločnostiach sa humoru darí v snahe o redukovanie verejnej namýšľavosti, v snahe o privedenie vecí naspäť k ľudským proporciám. Vodcovia sú stavaní pod lampu a vysmievaní dosť často s mimoriadnym pocitom slobody. Karikatúra je obraz, ktorý spočíva v grafickej deformácii nápadných bodov na vzhľade človeka, aby u diváka vyvolal zábavu. Akákoľvek nezhoda na jeho osobnosti je uvážene a úmyselne premrštená. Ak napríklad tvár človeka je typicky guľatá, táto jeho guľatosť je vykreslená v extrémnej podobe. Karikaturisti sa vo všeobecnosti snažia vyhýbať tomu, aby ich karikatúry boli urážlivé. V takom prípade ide o humor.
Humor na kontrolu vybočení z vychodených chodníčkov
Strach z vysmiatia môže spôsobiť, že ľudia sa vo všetkom prispôsobia. Výsmech sa môže stať jednou z deštruktívnych síl aj v duchovných a náboženských spoločenstvách. Ľudia, ktorí nechcú kráčať vychodenými cestami, ale chcú byť otvorení pre nové výzvy od Ducha Svätého, či už vo svojom osobnom živote, alebo vo svojej pastoračnej práci, musia počítať s možnosťou výsmechu.
Humor ako forma vyhýbania sa konfliktu
V tradičných kultúrach je vtipkovanie medzi istými jedincami a skupinami často nepriamo „predpísané“. Vtipkuje sa, pretože je tu isté napätie, a spoločnosť, ktorej sa to týka, sa chce vyhnúť tomu, aby toto napätie vybuchlo do otvorených konfliktov. Vzťahy, kde je ustavičné vtipkovanie, udržujú ľudí v odstupe. Vtipkujúce vzťahy sa môžu ľahko vyvinúť nielen v bežnej komunite ľudí, ale aj v komunite duchovnej, náboženskej (napr. medzi členmi „stretka“) či dokonca rehoľnej. V snahe vyhnúť sa konfrontácii ľudia radšej jeden s druhým vtipkujú. Takéto vtipkovanie nie je humorom. Duchovná komunita, v ktorej sa vtipkujúce vzťahy stanú hlavnou formou medziosobnej komunikácie, bude komunitou veľmi plytkou.
Humor, ktorý je indiferentný
Toto je humor psiny a zábavy. Ide o humor, ktorý nemá žiaden špeciálny cieľ. Je to humor, ktorý dvíha srdce, ktorý nás uzdravuje uprostred vyčerpávajúceho a náročného sveta. Toto je typ humoru, ktorý nachádzame u Jána Pavla I., u Jána XXIII., sv. Filipa Neriho, v spisoch sv.
Humor, ktorého terčom si je človek sám
Toto je schopnosť človeka „smiať sa sám na sebe“. Keď si sami zo seba úprimne urobíme objekt vlastného humoru - našu vlastnú hlúposť, našu snahu brať sa príliš vážne, našu snahu byť niečím iným, ako v skutočnosti sme - potom sme získali vlastnosť, ktorá je nezaplatiteľnej hodnoty, vlastnosť, ktorá nám - ako kresťanom a ľudským bytostiam - pomôže udržať sa normálnymi a zdravými.
Prečítajte si tiež: Očkovanie proti čiernemu kašľu
Čierny humor
Čierny humor je formou satiry, no na rozdiel od satiry kritizuje ľudské správanie bez toho, že by mu dával nádej na zlepšenie alebo nápravu. Neverí v zmenu. Ak vám pripadá čierny humor smiešny, neznamená to, že ste zlí. Vypovedá to skôr o tom, že ste bystrí.
Vzťah medzi čiernym humorom, inteligenciou a agresivitou
Výskumníčka Willigerová z Viedne zistila, že ľudia, ktorí sa zabávali na čiernom humore vo forme kreslených vtipov, mali vyššiu inteligenciu a menšiu agresivitu (Kollárová, 2021). Je to „komplexný proces, ktorý si vyžaduje kognitívne a emočné predpoklady na vysokej úrovni.
Humor vo svätom Písme
V Písme sa nachádza veľa ľudí, ktorí sa smejú, ich smiech však nemusí vždy znamenať, že prežívajú humor. Naopak, často môže byť vyjadrením surovosti a neláskavého a sarkastického zmýšľania. Obaja, Abrahám a Sára sa napríklad smejú na prísľub Boha, že budú mať syna (Gen 17, 17; 18, 12). Ich smiech je sarkastickým smiechom, ktorý plynie z nedostatku hlbokej viery v Boha. Ľudia sa surovo smejú aj z utrpenia Jóba (30, 1). Humor je útokom na pompéznosť a márnosti ľudí. Prekrásnym príkladom tohto vysoko-stupňového humoru je úryvok zo Žalmu 2 (1-4). Králi tohto sveta sa tu opisujú ako jedinci, ktorí kujú plány proti Pánovmu Pomazanému. Zabúdajú však, že Boh na nich pozerá: „Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán na nich privedie posmech.“ Dôvodom pre Pánov humor je tu hlúposť, rozpor v ľuďoch, ktorí sa vážne snažia robiť sa väčšími, než v skutočnosti sú. Odmietajú uznať, že ich život úplne závisí od Boha. Ďalej je tu Žalm 37: „Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrípe proti nemu zubami. Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.“ (12-13). Aká veľkolepá hlúposť a nelogika, na ktorej sa dá zabávať! A Pán sa naozaj aj zabáva. Pýchou sa snažíme robiť bohmi. V Novom zákone sa prvok nelogiky humoru a stav prekračovania toho, čo je neprekročiteľné, používa veľmi ostro. Ako hovorí Pavol: pre židov bol Ježiš pohoršením, pre Grékov bláznom, no pre nás je tou pravou múdrosťou života. A tu sme vlastne pri podstate. Keď čítame evanjeliá, niektorí hovoria, že je to vlastne humorná kniha. Na mnohých miestach Ježiš hlása princípy, ktoré museli byť ľuďom jeho doby (a vlastne sú také pre ľudí každej doby) smiešne. Napríklad reč s Nikodémom alebo podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, kde nie spravodlivý farizej, ale darebák mýtnik vyšiel z chrámu ako ospravedlnený.
Kresťanský život ako vtip
Kresťania sú povolaní k tomu, aby boli spoločenstvami nádeje vo svete a v kultúrach, v ktorých ľudia stratili zmysel pre smer a cieľ. Postoje a životný štýl kresťanov by mali svedčiť o oddaní sa evanjelizácii. Ak by boli kresťania neodlíšiteľní od ľudí, medzi ktorými chcú svedčiť o Božom kráľovstve, prestali by byť symbolmi „Božej nelogiky“, prestali by byť „bláznami a vtipkármi“ pre Pána. Nezabúdajme, že komici a klauni majú v našej kultúre nízke postavenie. Ani kresťania, ako klauni alebo komici v napodobňovaní svojho Majstra, by nemali očakávať lepšiu pozíciu.
Humor, komika a satira v slovenskej literatúre
Humor je v živote človeka a spoločnosti veľmi dôležitý. Umožňuje nám povzniesť sa nad bežný každodenný život a odpútať sa od problémov. Autori ho často využívajú, aby upútali pozornosť čitateľov, zabavili ich a poukázali na rôzne nedostatky ľudí a spoločnosti. Môže mať viacero podôb: jemný láskavý humoru, vtip, irónia, satira, sarkazmus, absurdita. Humor sa realizuje formou slovnej a situačnej komiky. Satira je ostrý uštipačný výsmech, ktorým autor vyjadruje svoju nespokojnosť so spoločnosťou a jej nedostatkami. Irónia je druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny význam. Sarkazmus je uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom.
Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra
Satirická veselohra, ktorú autor nazval „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Už samotný hlavný hrdina je tragikomickou postavou. Kým sa správal pri vyšetrovaní pasívne, je hrdinom, ktorého podporujú dobročinné spolky, aby vykázali svoju činnosť. Keď vyjde najavo, že je nevinný, nikto nemá oňho záujem. Postavy vykreslil autor kontrastne. Hru schválne nezakončil verejným odhalením Rohatého, lebo chcel zdôrazniť, že spoločnosť trpí takýchto ľudí a dokonca môžu žiť pod nálepkou dobročinného spolku.
Stanislav Štepka: Jáááánošííík
Satira spoločenských pomerov pod rúškom ľudovosti. Štepka vynaliezavo spojil charakteristické črty vidieckeho ochotníckeho divadla a mestského intelektuálneho kabaretu. Svoje hry píše a hrá, okrem spisovnej reči, aj v rodnom radošinskom nárečí, ktoré mieša s prvkami miestneho žargónu. Mnohé výroky jeho dramatických postáv „zľudoveli“ a prenikli do bežnej hovorovej reči. Protagonistami hier sú drobní hrdinovia, ktorí vnímajú svet detsky priamym spôsobom, a tak prenikavo odhalia jeho absurdnosť a abnormalitu. Ich naivnosť nie je hlúpa a prízemná, je to ľudová múdrosť prefíkaných šašov a klaunov.
Martin Kukučín: Rysavá jalovica
Poviedka s groteskno - humoristickým dejom, Kukučín skutky svojich postáv neodsudzuje, využíva láskavý humor. Mená postáv, dialógy a situačná komika (hádky susedov, návrat opitého Krta domov, prechádzanie cez lavičku, útek pred mátohou, pomýlenie si svojho domu s Trnkovým) dodávajú dielu komickosť. Autor využil rozprávkovosť v časti, keď sa Krtovi pri návrate do rodnej dediny prihovárajú neživé predmety.
Peter Jaroš: Tisícročná včela
Využíva láskavý, ale aj jadrný ľudový humor s miernymi vulgarizmami, sny, predstavy a bizarné situácie:- napr. - keď si napr. Samo predstavuje, ako by to bolo, keby v potoku tiekla hovädzia polievka- alebo v predstave Martina Pichandu o Móricovi Beňovskom. Predstavuje si ho, ako prichádza na Madagaskar, rozšíri medzi domorodcami spisy Ľ. Štúra, založí pobočku Matice slovenskej.
Psychologický pohľad na humor
Humor je široký pojem, ktorý zahŕňa to, čo ľudia povedia alebo urobia a ostatných to rozosmeje a považujú to za vtipné. Vnímam to tak, že humor jedného človeka je príčinou veselosti druhého. Vyvodzujem, že aby niekto vedel druhého rozosmiať, musí mať istý stupeň inteligencie, okrem mentálnej inteligencie myslím aj emočnú a sociálnu inteligenciu, ktorá je potrebná na to, aby svojím humorom nezranil druhého. Pretože humor a výsmech je rozdiel. Humor je smiešny pre obe osoby, výsmech iba pre toho, kto sa vysmieva, a je znakom verbálnej agresivity (Lehenová, 2013).
Paradoxná intencia a humor
Myslím si, že autor logoterapie Frankl mal emočnú inteligenciu na vysokej úrovni, keďže si napriek väzneniu v koncentračnom tábore dokázal zachovať psychické zdravie. Neskôr vyvinul metódu paradoxnej intencie, ktorú odporúčam pre udržanie nášho psychického zdravia. Používa sa napr. pri tréme. Metóda paradoxu má skoro 100 rokov, Frankl ju vyvinul v r. 1929 a využíva humor v psychologickej praxi. Humor v rámci odbornej teórie využil aj súčasný uznávaný psychológ Robert Sternberg, ktorého som viackrát citovala, napr. s jeho nerovnovážnou teóriou nerozumnosti (Sternberg, 2004). Zaoberá sa aj praktickou inteligenciou, ktorá existuje ako vyváženie akademickej a tvorivej inteligencie. Humor, čiže schopnosť vtipne si poradiť v rôznych bizarných situáciách, zaraďujem do praktickej inteligencie.
Humor a flow
Czikszentmihalyi (1997) tvrdí, že ľudia prežívajú flow, ak robia to, čo im pôsobí zaujatie a radosť, sú to pozitívne zážitky plynulého procesu, ktorý okrem výsledkov prináša subjektívne uspokojenie. Každý deň je dobré ako korenie do jedla použiť humor. Aj český psychológ Křivohlavý (2001) uvádza, aký je dôležitý ako prevencia zachovania nášho psychického zdravia. Ak už prežívate stresovú situáciu a máte negatívne emócie, je podľa mňa neskoro na vtipné chvíle, často ani nemáme chuť používať humor. Preto si myslím, že je ho treba používať preventívne, keď sa máme príjemne, aby sme si naplnili psychiku pozitívnym obsahom. A keď prídu ťažké chvíle, prípadne pribúda negatívnych obsahov v psychike človeka, dá sa čerpať z uchovaného. Humor je dobré použiť vopred, v súlade s Greenglassovej teóriou proaktívneho zvládania, ktoré sa deje ešte v čase pokoja pred vypuknutím stresovej situácie (Greenglassová, Nash, 2008).
Záver
Humor je dôležitou súčasťou ľudského života, má mnoho podôb a funkcií. Čierny humor, hoci kontroverzný, môže byť prejavom inteligencie a bystrosti. Je dôležité rozlišovať medzi konštruktívnym a deštruktívnym humorom a používať ho s citom a ohľadom na druhých. V konečnom dôsledku, humor nám môže pomôcť lepšie zvládať ťažkosti, upevňovať vzťahy a nájsť zmysel života.