Nástup do materskej školy predstavuje významný krok pre dieťa aj pre celú rodinu. Nie vždy však tento prechod prebieha hladko. Čo robiť, keď dieťa odmieta chodiť do škôlky? Ako mu pomôcť prekonať strach a nechuť? Tento článok ponúka komplexný pohľad na problematiku a prináša praktické rady a stratégie pre rodičov.
Príprava na nástup do materskej školy
Ešte predtým, ako dieťa prvýkrát prekročí prah materskej školy, je dôležité ho na túto zmenu pripraviť. Školská psychologička Mgr. et Mgr. Katarína Dobrovodská radí deťom vysvetliť najmä praktické zmeny, ktoré ich čakajú.
Praktické rady pre prváčikov
Vysvetlenie zmien: Deťom treba vysvetliť, kde nájdu toaletu, že sa nebudú stále iba hrať a že v škole bude zvoniť.
Rozhovory a príbehy: Rodičia môžu dieťa pripraviť bežnými rozhovormi alebo pozeraním rozprávok o deťoch, ktoré chodia do školy a zvoní.
Modelové situácie: Je dobré prejsť si modelové situácie, ktoré môžu nastať. Odporúča sa všetko podať cez príbehy. Hľadajte knihy s tematikou detí v škole, videá, rozprávky a hovorte o tom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Orientácia v prostredí: Pomôžte dieťaťu sa v novom prostredí zorientovať. Napríklad ho pripraviť na to, čo robiť, keď bude chcieť ísť na záchod. Škola je možno väčšia ako bola škôlka, je potrebné, aby sa vedelo orientovať. Keď sa nevie zorientovať, koho sa má spýtať, nehanbiť sa.
Dôvera: Ďalej už ostáva len veriť učiteľom, škole, dieťaťu a sebe samému.
Ako prváčika pripraviť?
Deti, ktoré idú do prvej triedy, to už v tomto čase určite vedia. Aj v škôlke ich na to pripravujú. Väčšina malých predškolákov zažíva počas prázdnin otázky typu: A čo, tešíš sa do školy? Prázdniny tiež môžeme venovať výberu školskej tašky a pomôcok. Dôležité ale je, aby túto zmenu rodičia neprežívali viac ako deti. Mali by sa na to spolu s nimi tešiť. Je to veľký medzník v živote dieťaťa, ale to bol aj nástup do škôlky.
Zmena zamerania na výkon
Zmena spočíva v tom, že v škole už ide o výkon. Pokiaľ v škôlke bolo dieťa zvyknuté viac sa hrať, tu musí podať určitý výkon, ak chce byť úspešné vo svojich očiach alebo v očiach rovesníkov, rodičov či učiteľov, a bude to už na báze známok. V našich školách to tak bohužiaľ stále je. Druhá vec je, že majú čas štruktúrovaný do 45 minút.
Keď dieťa odmieta škôlku: Hľadanie príčin a riešení
Ak dieťa odmieta chodiť do škôlky, je dôležité zistiť príčinu tohto správania. Môže ísť o rôzne faktory, od strachu z odlúčenia až po problémy s kolektívom.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Identifikácia dôvodov
- Pokojný rozhovor: Na otázku „Prečo nechceš ísť do škôlky?“ nám deti pravdepodobne nedajú jasnú odpoveď. Dieťa totiž väčšinou nie je schopné povedať, prečo plače, neje alebo nekomunikuje. Dôvod je jednoduchý. Ono to jednoducho nevie. Možno ani jemu samému nie je veľakrát jasné, aká je vlastná príčina. Tu pomôže len pokojný rozhovor, napríklad večer pred spaním, kedy sa s dieťaťom porozprávame o pekných aj menej pekných zážitkoch zo škôlky, o piesňach a hrách, najlepších kamarátoch a aj o deťoch, ktoré dieťa nemá príliš v láske.
- Pozorovanie: Nechajte hovoriť dieťa a pozorujte pritom, kedy bude veselé a kedy bude pôsobiť utrápene. Tým získate prvé oporné body. Možno je v skupine dieťa, z ktorého má vaše dieťa strach alebo ktoré sa mu vysmieva. Možno došlo v poslednej dobe k hádkam alebo dokonca bitkám, ktoré odrádzajú dieťa od škôlky.
- Zmeny v rutine: Niekedy môžu viesť len malé zmeny v rutine všedného dňa v škôlke k tomu, že sa v nej deti nebudú cítiť dobre - obľúbená pani učiteľka je chorá, najlepší kamarát včera neprišiel, posunul sa čas desiaty a pod.
Riešenia a stratégie
Zvýšený dohľad: Sú deti, ktoré zo školy aj utekajú. Vtedy je najdôležitejšie zabezpečiť zvýšený dohľad, aby sa dieťatku nič nestalo.
Spolupráca s odborníkmi: Taktiež smerujeme rodiča k terapeutovi alebo k spolupráci s centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Vonkajšie faktory: Je dobré ale všímať si aj vonkajšie faktory. Napríklad, keď sa spájajú triedy alebo prídu noví spolužiaci. To býva často zdrojom nedorozumení.
Postupné odlúčenie: Niekedy rodič môže chodiť s dieťaťom na vyučovanie. Odlúčenie trénujeme postupne.
Rozhovor s učiteľkou: Môže to byť len poznámka, ktorej by sme my neprikladali váhu, ale oni si v tej maličkej hlavičke z toho spravia katastrofu. Napríklad, že je malý ako trpaslík. Zrazu taký žiak nechce byť v triede.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Tipy pre rodičov
- Buďte trpezliví: V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
- Hra na zvieratká: Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
- Čítanie kníh: Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
- Pýtajte sa na detaily: Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?
- Známa osoba: Keď nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho.
Zrelosť dieťaťa pre materskú školu
Dôležitým faktorom úspešnej adaptácie je zrelosť dieťaťa. Psychologička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Kedy je dieťa pripravené?
Dieťa je podľa psychologičky pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. „Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať," zdôraznila.
Faktory zrelosti
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť.
Sociálna zrelosť
Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci.
Ako podporiť adaptáciu v škôlke
Adaptácia na materskú školu je individuálny proces, ktorý závisí od povahy dieťaťa, jeho skúseností a prostredia, v ktorom vyrastá. Existuje však niekoľko spôsobov, ako tento proces uľahčiť.
Tipy pre rodičov
- Pozitívny prístup: Rodičia by dieťa nemali ľutovať, že do škôlky musí ísť. Práve naopak, mali by mu s úsmevom vysvetliť, čo všetko tam zažije, s akými novými hračkami sa tam bude môcť hrať a koľko nových vecí bude s ostatnými deťmi robiť.
- Postupné zvykanie: Dôležité je len zvoliť určitú taktiku, napríklad dieťa postupne nechávať v škôlke na dlhší čas. Prvý deň tam predsa nemusí stráviť od rána do večera, môžete sa so svojim novopečeným škôlkarom dohodnúť, že po obede sa uvidíte. Oplatí sa na začiatok zvoliť mierne tempo.
- Rýchle lúčenie: Odborníci zas varujú pred zdĺhavým lúčením sa, najmä ak začne plač. Plač podporuje ďalší plač a môže sa stať, že jedno uplakané dieťa spustí kolotoč plačúcich detí.
- Obľúbená hračka: Všeobecne platí, že ak sa nám za niečím cnie, chceme si to aspoň niečim pripomínať. Ak máme strach, cítime sa bezpečnejšie s niečím, čo poznáme, či už je to nejaký talizman alebo fotografia, spomienka, darček. To isté platí aj pri deťoch. Ak má teda svoju obľúbenú hračku, pribaľte mu ju so sebou. Dieťa bude mať pri sebe niečo, čo pozná a čo má rado. Obľúbená hračka mu tak môže pomôcť prekonať strach z nového miesta.
- Pozitívna komunikácia: Dieťa pred nástupom do škôlky neplašte a nevyhrážajte sa mu, že sa tam bude musieť naučiť „novým móresom“. Ak už aj začne chodiť do škôlky, tak určite mu nepripomínajte stále to, že sa tam musí niečo robiť a naopak, že sa tam zas niečo nesmie. Skôr sústreďte pozornosť dieťaťa na niečo pozitívne, z čoho by sa mohlo tešiť.
Dôležitosť spolupráce s učiteľmi
Detská psychologička Petra Arslan Šinková hovorí, že pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“
Čo robiť, ak adaptácia zlyháva
Niekedy sa stáva, že aj napriek všetkej snahe dieťa adaptáciu v materskej škole nezvládne. V takom prípade je dôležité zvážiť ďalšie kroky.
Možné riešenia
Odklad nástupu: Ak nútime takéto dieťa chodiť do škôlky, tak je obvyklá reakcia to, že sa začne opäť počurávať, je umrnčané, uplakané - prejaví sa nezvládnuteľný stres. Pokiaľ počkáme pol roka- rok, prebehne nový nástup do škôlky bez väčších problémov.
Zmena škôlky: Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové. Aj keď je to v škôlke.
Individuálny prístup: Ak to nejde, tak to nejde. Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku.