Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike neplatenia výživného, styku rodičov s deťmi a možnostiach vzdania sa rodičovstva v slovenskom právnom poriadku. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť práva a povinnosti rodičov a poskytnúť praktické rady, ako postupovať v rôznych životných situáciách.
Úvod
Rozvod, rozchod rodičov a s tým spojené otázky týkajúce sa starostlivosti o deti, výživného a styku s nimi sú náročné životné situácie. Zákon o rodine upravuje práva a povinnosti rodičov voči deťom, pričom prvoradým hľadiskom je vždy najlepší záujem dieťaťa.
Výživné
Povinnosť platiť výživné
Rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto povinnosť trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ak rodičia nežijú spolu, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Dôležité je, že otec je povinný si svoju vyživovaciu povinnosť plniť bez ohľadu na to, či mu matka umožňuje styk s dieťaťom alebo nie. Rovnako matka nemôže podmieňovať styk dieťaťa s otcom plnením vyživovacej povinnosti otcom k dieťaťu. To znamená, že otec má právo stýkať sa so svojím dieťaťom aj keď si neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Určenie výšky výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre stravovanie trojročných
Ak rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti (teda nie z pracovného pomeru) podliehajúcej dani z príjmu (sem patria najmä príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z cenných papierov, z príležitostných činností…) je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.
Ak si rodič nesplní vyššie uvedenú povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča.
Zmena výšky výživného
Ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu tohto výživného za minulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Ak nejde o výživné pre maloleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu len na návrh. O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa.
Vymáhanie výživného
Ak povinný rodič neplatí výživné riadne a včas, máte niekoľko možností, ako postupovať:
- Trestné oznámenie: Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí byť to trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov.
- Exekúcia: Môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, teda exekúciu, zameranú na vymoženie dlžného výživného. Exekútor môže vymáhať aj tzv. bežné výživné každý mesiac, kým otec nezačne platiť dobrovoľne. Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy (ak by sa zamestnal) alebo z iných príjmov.
- Náhradné výživné: Ak povinný rodič neplatí výživné, môžete požiadať o náhradné výživné.
Premlčanie výživného
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch rokov späť od tohto dňa.
Prečítajte si tiež: Prečo deti nie sú pripravené
Styk s dieťaťom
Právo na styk s dieťaťom
Obaja rodičia majú právo na styk so svojím dieťaťom, aj keď dieťa nie je zverené do ich osobnej starostlivosti. Matka nemôže otcovi brániť v styku s dieťaťom. Pokiaľ však otec nemá súdnym rozhodnutím určený styk s dieťaťom, nemôže sa obrátiť ani na políciu.
Úprava styku s dieťaťom
Ak rodičia nežijú spolu, súd môže upraviť styk dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Súd pritom prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa rodičia dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom.
Predbežné opatrenie
V prípade, ak je potrebné dočasne upraviť styk s dieťaťom, môže súd vydať predbežné opatrenie. Návrh na zrušenie predbežného opatrenia môžete dať v prípade, ak sa zmenila situácia.
Zamedzenie styku s dieťaťom
Súd môže obmedziť alebo zakázať styk s dieťaťom, ak by tento styk ohrozoval jeho vývoj alebo výchovu.
Vzdanie sa rodičovstva
Nemožnosť vzdať sa rodičovstva
Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdanie sa otcovstva k dieťaťu. Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť návrat do práce
Zapretie otcovstva
Ak otec nie je biologickým otcom dieťaťa, môže otcovstvo zaprieť. Lehota na zapretie otcovstva sa odvíja od spôsobu akým bolo otcovstvo určené.
Osvojenie
Jedinou možnosťou, ako sa zbaviť rodičovských práv a povinností, je osvojenie dieťaťa inou osobou. Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve.
Rozhodovanie o dieťati
Bežné a podstatné veci
V zmysle zákona možno záležitosti týkajúce sa dieťaťa rozdeliť na:
- Bežné - ide o veci, ktoré sa riešia na pravidelnej báze, dopad rozhodnutia o nich je v podstate krátkodobý (napr. čo si dieťa oblečie, z čoho bude v určitý deň zložená jeho strava a pod.).
- Podstatné - ide o záležitosti zásadného významu, ktoré môžu mať výraznejší alebo dokonca určujúci vplyv na celý ďalší život dieťaťa (ale aj jeho rodičov) alebo aspoň na jeho dlhšie trvajúci úsek.
V sporoch ohľadom bežnej veci sa rodičia musia dohodnúť medzi sebou. Súdy pri nezhode rodičov riešia len spory ohľadom podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.
Súhlas rodičov
Aj rodič, s ktorým dieťa nebýva, môže vo veciach týkajúcich sa dieťaťa spolurozhodovať. Iba jeden z rodičov rozhoduje napríklad vtedy, ak:
- druhý nežije alebo nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa,
- bol druhý pozbavený rodičovských práv resp. mu ich súd obmedzil,
- bola obmedzená spôsobilosť druhého rodiča na právne úkony.
Vyjadrenie dieťaťa
Súd musí o konaní informovať aj dieťa, ak:
- to nie je v rozpore s účelom konania,
- je dieťa natoľko rozumovo a vôľovo vyspelé, aby pochopilo jeho význam.
Sudca vášmu potomkovi objasní, čo by pre jeho ďalší život súdne rozhodnutie znamenalo a pri jeho formulácii by mal vziať do úvahy aj jeho stanovisko.