Tehotenstvo a materstvo sú významné etapy v živote ženy, prinášajúce so sebou radosť, ale aj stres, únavu a pocity vyhorenia. Je to obdobie mnohých zmien - mení sa telo, rodinná dynamika, denný rytmus a hladiny hormónov, nálady a emócie. Všetky tieto zmeny môžu spôsobiť aj zvýšený stres a plač v tehotenstve, čo môže mať vplyv na matku aj jej nenarodené dieťa. Ako teda získať nadhľad a zostať pohodovou mamou?
Prečo vzniká stres v tehotenstve?
Je normálne, že ženy počas tehotenstva zažívajú určitú mieru stresu. Tehotenstvo je však pre každého obrovskou životnou zmenou a transformáciou. Mierna úzkosť, výkyvy nálad a rozrušenie počas tehotenstva sú jeho normálnou súčasťou. Niekedy sa, bohužiaľ, stanú udalosti, ktoré ovplyvnia ženu bez ohľadu na to, či je tehotná alebo nie. Patrí k nim partnerská kríza, rozvod, úmrtie blízkeho človeka, strata zamestnania, dlhodobé zdravotné problémy alebo finančné ťažkosti. Je však dôležité sledovať intenzitu a trvanie týchto príznakov.
Dôsledky stresu v tehotenstve
Áno, dlhodobý a intenzívny stres a plač v tehotenstve môžu mať svoje následky. Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu. Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb. Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1].
Ako zvládať stres v tehotenstve a materstve
Každá žena prežíva tehotenstvo inak a to, čo funguje na jednu, nemusí nutne fungovať na druhú. Dôležité je nájsť metódy a spôsoby, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám tehotnej ženy a pomáhajú jej udržať si psychickú pohodu.
Zdravý životný štýl: Zamerajte sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Ak je to možné, buďte aktívna, chodievajte na prechádzky, plávajte alebo možno navštevujte kurzy tehotenskej jogy. Nezabúdajte na dostatok spánku. Do svojho denného režimu môžete zaradiť aj doplnky stravy. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu. Skôr ako začnete s doplnkami výživy, poraďte sa so svojím lekárom.
Prečítajte si tiež: Materská po RD: Kompletný sprievodca
Relaxácia a starostlivosť o seba: Myslite teraz hlavne na seba. Do svojho denného programu zaraďte relaxačné cvičenia, pokojnejšiu tehotenskú jogu alebo meditáciu. Plánujte si čas tak, aby vás žiadna činnosť nezaväzovala, a delegujte úlohy. Ak vaše obavy pramenia z toho, že neviete, čo tehotenstvo a pôrod obnáša alebo ako sa starať o novorodenca, môže byť pre vás prospešný predpôrodný kurz.
Podpora a komunikácia: Keď pomyselný pohár stresu pretečie, zverte sa svojim blízkym. V komunite tehotných môžete nájsť istú mieru podpory. Iné ženy môžu prežívať podobné problémy ako vy a zdieľanie terapie môže mať účinok. Samota môže stres ešte zhoršiť. Pocit, že nie sme samé, prináša bezpečie. Stačí rozhovor s kamarátkou alebo objatie od blízkeho - uvoľňuje sa oxytocín, hormón pohody.
Aktivity pre radosť: Maľovanie, pletenie, písanie či tvorenie dekorácií - všetko, čo nás baví, dokáže odbúrať stres. Hudba je univerzálny liek na dušu. Počas tehotenstva je najlepšie počúvať skladby, ktoré prinášajú pozitívne emócie - melodickú hudbu, jemné nástroje, ľudové piesne či vážnu hudbu. Čítanie je ako malý únik z reality - prináša nové myšlienky, upokojuje a pomáha zaspať. Večer pred spaním dokáže zázraky.
Vyhnite sa negatívnym vplyvom: Žiaľ, budúca mama sa často ocitne v rozhovore, ktorý jej nepridá na pokoji. Strašidelné príbehy od iných žien slúžia len na to, aby sa ony samy odbremenili od vlastného stresu. Pamätaj - skúsenosť inej ženy nie je tvoja skúsenosť.
Materstvo a tlak spoločnosti
Spoločnosť často kladie na maminky vysoké nároky. Očakáva sa od nich, že budú dokonalé, vždy usmiate a schopné zvládnuť všetko. Zároveň je našou prirodzenou vlastnosťou porovnávať sa s druhými. A vždy sa nám zdá, že tí druhí to zvládajú omnoho lepšie ako my, hoci to tak byť nemusí. Materstvo môže byť aj obdobím sociálnej izolácie. Mnoho žien cíti, že stratili časť svojej identity, keď sa stali matkami.
Prečítajte si tiež: Práca a doučovanie počas materskej
Dnešné ženy sú vystresované takmer rovnako ako špičkoví manažéri. Dôvod? Sebakritika a tlak spoločnosti. Po pôrode sa totiž začína kolotoč: dieťa, domácnosť, varenie, upratovanie, nedostatok spánku a riešenie tých najrôznejších problémov. Nehovoriac o určitej sociálnej izolácii. Niektoré ženy na materskej pracujú či študujú, či dokonca oboje. Večer príde domov z práce manžel, ktorému sa tiež, z posledných síl, snažia venovať a zmeniť sa z manželiek na milenky. No a napokon tlak spoločnosti: vyzerať takmer okamžite po pôrode ako zo škatuľky, zhodiť nadbytočné kilogramy raketovou rýchlosťou, vedieť sa popasovať so všetkými problémami bez pomoci. Takéto tempo je naozaj vražedné.
Do jedného z britských prieskumov sa zapojilo 2085 respondentiek vo veku od 25 do 66 rokov. Ukázalo sa, že zahanbenie, pocit viny a výčitky sú častými spoločníkmi žien, ktoré sa doma starajú o deti. Výsledky prieskumu sú naozaj prekvapujúce. Pocit, že musíme byť dokonalé a neustále súperenie s vlastným tieňom, nás doháňa k šialenstvu. Až 91 % žien vo veku od 25 do 47 rokov si myslí, že nemajú nárok požiadať niekoho o radu či dopriať si oddych. Myslia si, že všetko musia zvládnu samé. A aby ich okolie neodsudzovalo za to, že nestíhajú, tak radšej sa vyhýbajú napríklad aj návštevám. Dôvodom je, že doma nie je stopercentne poupratované. Priznalo to až 92 % žien! Zarážajúce je zistenie, že ich najväčšími kritikmi sú ony samé…
Ako sa vyhnúť pocitu vyhorenia v materstve?
O vyhorení v rodičovstve sa hovorí čoraz viac, no stále sú ľudia, ktorí to spochybňujú. Dá sa z materstva vyhorieť? Samozrejme, že áno. Prečo by sa vyhorenie malo ženám vyhýbať? Materstvo je náročný duševný proces, záťaž. Ženy nie sú hrdinky, ktoré všetko zvládnu a nevyhoria. Na jednej strane sú za tým aj isté stereotypné predstavy o tom, aké by sme mali byť, a čo by sme mali robiť. Ženy sa ich snažia spĺňať a vyčerpáva ich to, pričom často tým nevedome podporujú stereotypy.
Spravodlivé rozdelenie úloh: Dnes sa však muži oveľa viac podieľajú na domácich prácach a s deťmi trávia viac času ako generácie predtým. Ženy stále trávia starostlivosťou o domácnosť oveľa viac času ako muži. Manažovanie domácich prác je nerovnomerne rozdelené v neprospech žien. Je to pre ne obrovská mentálna záťaž. Nie je to len o tom, že žena perie, žehlí, ale je tam aj veľký psychický tlak, ktorý súvisí s tým, že musí všetko držať v hlave a manažovať úlohy, od toho, že treba ísť s dieťaťom na očkovanie, až po to, že musí kúpiť kapsuly do umývačky. V knihe Miláčik, neumyješ riad? autorka Eve Rodsky spravila s kamarátkami experiment: spísali si zoznam vecí, ktoré robia v domácnosti, napríklad nákup krmiva pre psa či umytie riadu. Vymyslela k tomu hru, ktorá sa volá Fair Play. Sadnete si s partnerom, rozdelíte si úlohy presne na polovicu a už sa o ničom nemusíte baviť. Samozrejme, treba k tomu pristupovať podľa situácie: ak máte náročný deň v práci, poviete partnerovi, že ste vyčerpaná a ak má viac energie, môže prebrať vaše povinnosti, a naopak. Prípadne sa v daný deň rozhodnete nespraviť už nič. Dôležitá je však komunikácia medzi partnermi. Ak je žena presvedčená, že jej úlohou je postarať sa o celú domácnosť, lebo je na materskej, tak sa k debate s mužom ani nedostane.
Matka sa nezrodí pôrodom: Od žien sa očakáva, že keď porodia, stanú sa hneď mamami. Rodičom sa nestanete momentom pôrodu. Ide o pokračujúci proces, veľmi hlboký a osobný. To, akým rodičom sa staneme, ovplyvňujú mnohé veci už dávno pred otehotnením. Okrem našej genetickej výbavy na to vplýva aj emočná výbava, ktorá sa formovala prostredníctvom našich rodičov v primárnych vzťahoch. Či boli vyrovnaní, či sme sa pri nich cítili bezpečne, ako vedeli reagovať na naše potreby, nielen fyzické, ale aj všetky ostatné. Samozrejme, dôležité je aj to, ako rodičovstvo vníma spoločnosť, ako vnímame rolu rodiča, čo chceme vštepiť deťom. Podstatný je aj systém podpory od nášho okolia - kvalita partnerského vzťahu, pomoc od širšej rodiny, priatelia, komunita a nakoniec okolitý svet - politika, štát a veci, ktoré sa dejú na globálnej úrovni.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výživou po pôrode
Dôverujte si a nenechajte sa ovplyvniť nevyžiadanými radami: Najmä prvorodičkám máme tendenciu radiť, čo a ako majú robiť. Veľakrát sú to nevyžiadané rady. Je normálne, že na začiatku je materstvo pre rodičov nové a len sa s ním zoznamujú. Keď prídete do akéhokoľvek nového prostredia, musíte ho najprv spoznať. Takto je to aj v materstve. Matka sa postupne učí dôverovať samej sebe, svojmu úsudku a vnútorne sa začne cítiť istejšie. Je tam však veľa vonkajších vplyvov, ktorým sa nevyhnete. Rady od ostatných môžu byť aj užitočné, avšak staršie generácie si mnohokrát myslia, že majú patent na pravdu. Treba si uvedomiť, že rozhodnutie je na konci dňa len a len na vás. Naše presvedčenia o tom, akými rodičmi by sme „mali byť“ sú často silnejšie než to, akými rodičmi chceme byť. To môže byť problém, pretože potom riadime svoje správanie nie na základe toho, čo potrebujeme my sami, ale na základe toho, čo „máme robiť“, čo sa od nás čaká. Napríklad, že rodič má obetovať všetok svoj čas rodine, deťom. Iste, je dôležité sa venovať deťom a rodine, ale takisto to má svoje hranice.
Nenechajte sa zlákať informáciami z internetu bez overenia: Často bývame kritickí k nevyžiadaným radám od rodiny, no stále viac ich prichádza aj z internetu a sociálnych sietí, keďže pretlak informácií je naozaj veľký. Ako k týmto informáciám pristupovať? Internet nás zbavuje zodpovednosti. Povieme si, že niečo bolo napísané na internete, tak je to pravda. Je dobré nezhltnúť tento obsah ako nemennú pravdu, ale si ho aj zanalyzovať. Nie je to však len otázka internetu, ale celých nevyžiadaných rád. Niekedy je ľahšie riadiť sa radou, aby sme nemuseli niesť vlastnú zodpovednosť. Každý však žije v inom kontexte. Napríklad 25 percent domácností je jednorodičovských. Povedzte matke, ktorá je na dieťa úplne sama, že by bolo dobré byť s ním doma do troch rokov, keď nemá z čoho žiť a do práce ísť musí. Rady sú v poriadku, ale treba sa zamyslieť, pre koho sú ideálne.
Nemusíme byť dokonalé: Tlak na ženy prichádza z viacerých smerov. Majú byť hlavne matkami, ale zároveň majú stíhať všetko a čo najskôr sa vrátiť do práce. Ak by sme odstránili všetky tie tlaky, ako vyzerá dobrá matka? To, ako vyzerá dobrá matka, sa mení. Máme viditeľné trendy, jeden z nich je super mama, ktorá všetko zvláda. Nestačí, že porodí, ale o dva týždne už behá a má dokonalú domácnosť. Môžu to byť ženy, ktoré sa narodili do podmienok, ktoré im to umožňujú, a cítia sa v tom dobre. Drvivá väčšina žien však nemala také šťastie, alebo majú tak veľa prekážok, že im to neumožňuje žiť takýto idealizovaný obraz. Dôležitá otázka je, čo dieťaťu stačí, alebo čo potrebuje na dobrý vývoj. Podstatná je primárna väzba s ním: ide teda o vzťah, ktorý je bezpečný, do veľkej miery napĺňa fyziologické, biologické, emočné, vzťahové či kognitívne potreby. Ide o rovnováhu: toho, čo ako matka dostávam, by malo byť viac, ako toho, čo mi dieťa berie. Koncept „dosť dobrej matky“ nie je niečo nové, platí už celé desaťročia. Nemusíme byť dokonalé matky. Koncept „dosť dobrej matky“ zaviedol anglický pediater Donald Winnicott v 60. rokoch. Hovorí, že ideálna matka nie je dokonalá, ale taká, ktorá sa dokáže prirodzene adaptovať na potreby dieťaťa. Je dobrá práve pre svoje dieťa a vytvorí mu bezpečný priestor pre rozvoj. Byť dosť „dobrou matkou“ však tiež môže byť náročné. Ako to dosiahnuť?
Podpora od okolia je kľúčová: Veľkú rolu tam hrá podpora okolia. Matky často vynechávajú otcov, hoci oni sú tiež rodičmi. Mnohé skupiny ľudí majú skreslenú predstavu o tom, čo je rodina. Vyhlasujú, že to je mama a otec a nič iné. Prečo sme rodinnú jednotku zúžili len na matku s otcom? Zbytočne vytvárame tlak na rodičov, že majú zvládnuť všetko sami. Môžu prežiť v tomto svete, ale budú veľmi rýchlo vyčerpaní. Komunitná sa dnes vytráca, kedysi však bola štandardom. Bolo to tak lepšie? Predtým sa deti vybehli hrať na ulicu, kde boli postaršie susedky, ktoré na ne dohliadli. Nehovorím, že to bolo lepšie, ale na tomto najlepšie vidíme zmenu v myslení. Už si nepýtame pomoc od širšieho okolia, ale postupne vyhorievame. Sme presvedčení, že to zvládneme len my, rodičia, a vďaka stereotypom sa pripravíme o pomoc. Ak rodičia požiadajú o pomoc, často sa im uľaví. Čo to však prináša dieťaťu? Stereotyp, že šťastná mama sa rovná šťastné dieťa, je zas len zbytočným tlakom na ženy, aby za každú cenu nezlyhali. Mnohé sú potom vyrovnané len naoko, nepýtajú si pomoc a raz to zákonite praskne. Skutočným benefitom pre dieťa môže byť napríklad to, že ak ho postráži napríklad babka, má interakcie s druhými ľuďmi. Zistí, že nie všetci sú ako tá trpezlivá mama, a reagujú aj inak. Spozná svet a zisťuje, že sa k niektorým ľudom musí správať inak.
Expresný oddych? Taký neexistuje: Najmä pre jednorodičov môže byť náročné nájsť si čas na oddych. Dá sa oddych urýchliť, respektíve existujú spôsoby, ako si kvalitne oddýchnuť za krátky čas? Buď oddychujete, alebo neoddychujete. Môžeme spraviť rýchly reset tak, že si zdriemneme, dáme si „power nap“, ale zdroje musíme dopĺňať stále. V rýchlom svete by nám vyhovovalo aj rýchlo oddychovať, aby sme opäť mohli byť výkonní. Mali by sme si však vedieť povedať: sme nevýkonní, unavení a vedieť počúvať svoje telo. Veľmi sa mi páči iniciatíva The Nap Ministry (Hnutie za odpočinok, pozn. red.) pochádzajúca z afroamerickej kultúry. Čerpá z černošského aktivizmu a spirituality a propaguje odpočinok ako formu odporu proti kapitalizmu a systémovej vyčerpanosti. Zdôrazňuje, že spánok a oddych nie sú luxus, ale základné právo, najmä pre marginalizované komunity. Prenáša sa to aj do rodičovstva.
Nezabúdajte na seba: V rodičovstve však v niektorých fázach môže byť oddych luxusom. Ako skĺbiť rodičovstvo s oddychovaním? S deťmi niekedy naozaj stačí len tak byť, netreba ich nonstop zabávať. Zoberte napríklad dieťa k potoku, polhodinu doňho bude hádzať kamene. Nemusíte vydávať kvantum energie na to, aby ste ho zabavili. Prijali sme model rodičovstva, ktorý je výkonový, a potom je pre nás ťažké nájsť si nastavenie, keď nemusíme tlačiť na pílu. Mali by sme sa zase učiť pasívne oddychovať, nič nerobiť. V našej kultúre je to však veľmi zaznávané. A čo jednorodičia? Keď neustále idete na nedostatok zdrojov, nevykompenzujete to. Jednorodičia prežívajú potenciálne traumatizujúcu situáciu, majú to extrémne ťažké. Tam by bola potrebná systémová podpora spoločnosti. Tiež nemôžu oddych len tak urýchliť.
Nie ste len mamy: Veľa matiek sa musí po pôrode popasovať s faktom, že popri materstve idú ostatné roly do úzadia. Dá sa byť dobrou matkou bez toho, aby bolo materstvo prioritou? Ak privedieme dieťa na svet, hoci aj neplánovane, musíme prevziať zodpovednosť. Na začiatku nás čaká veľká úloha: dieťa musí prežiť a potrebujeme ho naučiť všetko pre to, aby dokázalo fungovať samostatne. Trvá to dlho a pri určitých fázach treba mať rodičovstvo ako prioritu. Musíme dať dieťaťu porozumenie, lásku. V nejakom bode sa naozaj vzdávame svojej slobody pre potreby dieťaťa. Ale robíme to stále: aj v partnerskom vzťahu či iných vzťahoch. V nejakých situáciách. sa vzdáme kúska svojej slobody. Ale je dôležité, aby som mala dostatočné množstvo zdrojov pre svoj spokojný naplnený život. Materská rola by teda nemala prevalcovať všetky ostatné? To, že máte dieťa, neznamená, že nemáte aj svoju druhú rolu: ste napríklad novinárka, manželka a máte rada skialp. Áno, keď je dieťa od nás úplne závislé, niektoré roly idú do úzadia. Ale postupne môžu fungovať aj spolu, v symbióze. A keď máme príležitosť, mali by sme sa vrátiť k veciam, ktoré máme rady. Napríklad počas voľného víkendu nájsť priestor na to, aby sme išli na bežky.
Zmena je prirodzená: Dá sa stať matkou bez toho, aby nás to zmenilo? Bezo zmeny to nejde, ale tá zmena nemusí byť kompletná. Nemusí sa zmeniť celá naša identita. Ak mám povedzme identitu majiteľa psa, tú časť identity integrujem do života a všetko môže koexistovať spoločne. Rodičovstvo sa mení na základe veku detí, tá rola sa stále pretvára. Sloboda je dôležitá, ale nespočíva napríklad v tom, či si vyberám svoju materskú rolu nad svojou pracovnou. Sloboda je v tom, že si budem vyberať, čo je pre mňa kedy dôležitejšie a v rozhodovaní o tom, čo sa s mojim životom bude diať.
Popôrodná depresia: Keď radosť vystrieda smútok
Mnohé mamičky zažívajú po pôrode niečo, čomu hovoríme popôrodný alebo tiež baby blues. Ide o prirodzenú emóciu, ktorá k životu patrí. Baby blues je charakteristický výkyvy nálad. Je typické, že sa vyskytuje v období šestonedelia, nálada sa strieda (t. j. predovšetkým ráno po prebudení.
Ako teda možné popôrodnú depresiu rozpoznať? Nálada sa nezlepšuje, naopak, smútok a beznádej sa prehlbujú. Príznaky sa objavujú aj po šestonedelí a majú výrazný dopad na každodenný život. Medzi príznaky popôrodnej depresie patria dotieravé negatívne myšlienky (napr. už nie som príťažlivá; Moje dieťa ma nemá rado). S popôrodnou depresiou, radosť sa z jeho života úplne vytratí (neschopnosť prežívať radosť). Veci, ktoré mu predtým vyvolávali úsmev na tvári, sa zrazu zdajú vzdialené, odcudzené a fádne. Človek si nevie nič zorganizovať, nič naplánovať. Svet, na ktorý sa neho pozerali cez mliečne sklo, môže pôsobiť až neskutočne. Chýba motivácia čokoľvek robiť. Človek akoby sa stal pasívnym divákom vlastného života. Môže sa objavovať aj tzv. derealizácia (pocit odcudzenia od dieťatka a absolútna strata nádeje. (líši od spomínaného baby blues a obyčajnej zlej nálady).
Popôrodná depresia je choroba, ktorá sa dá liečiť (psychoterapia, lieky). Medzi rizikové faktory patria ženy, ktoré v minulosti trpeli depresiou či inými psychickými problémami, problémy v rodine, harmónia partnerského vzťahu. Dôležité je, že popôrodná depresia nie je o osobné zlyhanie!
Ak trpíte príznakmi popôrodnej depresie, je dôležité nebyť na to sama. Máte dlhodobo zlú náladu, beznádej a stratu záujmu o čokoľvek? Hovorte o svojich pocitoch, nebojte sa požiadať o pomoc blízkych. Pamätajte, depresia je choroba, nie je to vaše zlyhanie. Rozhodne nie sú samy! Kontakt s odborníkom je dôležitý. Ak máte podozrenie na popôrodnú depresiu, vyhľadajte odbornú starostlivosť psychológa alebo psychiatra.
Intenzívne rodičovstvo a ekonomická úzkosť
Výchova detí je dnes časovo o dosť náročnejšia a drahšia ako kedysi. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií, dnešní rodičia venujú svojim deťom všetkého viac. Viac času, pozornosti, peňazí. Matky, ktoré chodia do práce, trávia so svojimi deťmi rovnaké množstvo času ako matky v domácnosti v tridsiatych rokoch minulého storočia. Objem peňazí, ktorý rodičia míňajú za svoje deti, býval ešte nedávno najvyšší pri stredoškolákoch. Dnes však investujeme do detí najvyššie čiastky v období do ich 6 rokov a potom od ich osemnástky do dvadsaťpäťky. Kým v deväťdesiatych rokov minulého storočia bol tento spôsob intenzivného rodičovstva - neustáleho učenia a monitorovania detí - doménou vyššej strednej triedy, najnovšie prieskumy ukazujú, že tento prístup k výchove detí považujú za správny rodičia naprieč spoločenskými vrstvami.
Podľa sociológov sú títo neúnavní rodičia motivovaní tzv. ekonomickou úzkosťou. Tým, ako stále rastie počet členov tzv. strednej triedy, rastú aj nároky, ktoré na naše deti kladieme. Máloktorý rodič sa uspokojí s predstavou, že z jeho dieťaťa vyrastie predavačka alebo elektrikár. Pritom stále žijeme vo svete, kde jedno percento ľudí vlastní polovicu svetového bohatstva.
ACT terapia: Ako získať nadhľad a zvládať stres
ACT terapia sa zameriava na prijatie (acceptance) a odhodlané konanie (commitment to action). Ide o to, aby sme sa naučili prijímať naše emócie a myšlienky bez toho, aby nás ovládali, a zároveň sa zaviazali konať podľa našich hodnôt. Namiesto boja proti nepríjemným emóciám a myšlienkám sa môžete naučiť ich prijímať. Únava, frustrácia či strach sú prirodzené súčasti materstva.
- Byť v prítomnom okamihu: Byť v prítomnom okamihu a uvedomovať si, čo sa deje tu a teraz, môže pomôcť znížiť úzkosť a stres.
- Myšlienky nie sú fakty: Môžete mať množstvo negatívnych myšlienok, ako napríklad „Nie som dosť dobrá mama“ alebo „Nikdy to nezvládnem“. ACT terapia učí odstup od týchto myšlienok. Je dôležité uvedomiť si, že sú to len myšlienky, nie realita.
- Identifikácia osobných hodnôt: Dôležitou súčasťou ACT terapie je identifikácia osobných hodnôt. Čo je pre vás skutočne dôležité? Byť láskavou, trpezlivou, podporujúcou? Keď si uvedomíte svoje hodnoty, môžete sa snažiť konať v súlade s nimi, aj keď to znamená ísť do nekomfortnej situácie.
- Záväzok konať v súlade s hodnotami: Po identifikácii hodnôt nasleduje záväzok konať v súlade s nimi. To môže znamenať nastavenie realistických cieľov a postupné kroky k ich dosiahnutiu.
Praktické rady pre pohodové materstvo
- Stanovte si realistické očakávania: Buďte k sebe láskavá a uznajte, že nemusíte byť dokonalá.
- Hovorte so svojimi priateľmi, rodinou alebo inými mamami.
- Doprajte si čas pre seba: Aj krátky čas pre seba môže mať veľký vplyv na vašu pohodu.
- Nebojte sa požiadať o pomoc.
- Nepodliehajte dojmu, že musíte nonstop okolo svojho dieťaťa skákať. Nechajte ho, aby na veci prichádzalo same a aby nachádzalo zábavu v tom, čo ho práve zaujíma úmerne jeho veku a doprajte mu nudu.
Záver
Materstvo je cesta plná výziev, ale aj krásnych momentov. S pomocou uvedených rád môžete získať nadhľad, naučiť sa zvládať stres a užívať si materstvo s väčšou pohodou a radosťou. Pamätajte, že nie ste sama a je v poriadku požiadať o pomoc.