Každá budúca matka je zvedavá, ako bude jej dieťa vyzerať. Aké oči, vlasy a pleť zdedí. Naše gény sa delia na silné a slabé, pričom silné gény sa môžu prenášať po mnoho generácií a slabé sa môžu vyskytnúť jednorazovo a nečakane. Vzhľad dieťaťa môže byť prekvapujúci, a to aj vtedy, ak sa zdá, že sa na nikoho nepodobá. Tento článok sa zaoberá genetikou farby vlasov a očí a vysvetľuje, prečo môžu nastať zdanlivo nemožné kombinácie.
Ako sa dedí farba očí?
Farba očí je zložitý znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Ak majú obaja rodičia hnedé oči, dieťa bude mať s 75% pravdepodobnosťou tiež hnedé oči. Existuje však 18,75% šanca, že budú zelené, a 6,25% šanca, že budú modré. Ak má jeden rodič zelené a druhý hnedé oči, dieťa bude mať hnedé oči s 50% pravdepodobnosťou, zelené s 37,5% pravdepodobnosťou a modré s 12,5% pravdepodobnosťou. Ak sú obaja rodičia modrookí, dieťa nemôže mať hnedé oči. V tomto prípade má až 99% detí modré oči a len 1% zelené. Gény pre modré oči sú dominantnejšie ako gény pre zelené oči.
Pravdepodobnosť farby očí:
- Obaja rodičia hnedookí: 75% hnedé, 18,75% zelené, 6,25% modré
- Jeden rodič hnedooký, druhý zelenooký: 50% hnedé, 37,5% zelené, 12,5% modré
- Obaja rodičia modrookí: 99% modré, 1% zelené
Ako sa dedí farba vlasov?
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú tmavé vlasy. Naopak, za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy. Vzhľad dieťaťa môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
Blond vlasy v Európe
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov.
Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Prečítajte si tiež: Kráľovská rodina sa rozrástla
Existuje viacero teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, prečo sa blond vlasy vyvinuli v Európe. Jedna teória hovorí, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Iná teória hovorí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi.
Ryšavé vlasy
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1).
Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy.
Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy.
Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť zimnicu u dojčiat
Skúsenosti rodičov
Mnohí rodičia sa pýtajú, či môžu mať ryšavé dieťa, ak sú obaja blond alebo špinaví blond. Odpoveď je áno, je to možné. Dieťa nemusí mať farbu vlasov len po rodičoch, ale aj po starých rodičoch. Ryšavé dieťa sa môže narodiť, ak obaja rodičia nesú recesívny gén pre ryšavé vlasy.
Ako sa dedí farba pleti?
Farba pleti je polygénny znak, čo znamená, že je ovplyvnený viacerými génmi. Pozorovaná farba kože je spôsobená prítomnosťou pigmentu melanínu v kožných bunkách. Nejde len o syntézu tejto zlúčeniny v bunke, ale aj o jej typ, množstvo, transport a distribúciu v bunkách - všetky dieliky tejto skladačky sú výsledkom interakcie mnohých bielkovín, ktoré sú produktmi mnohých rôznych génov.
Na procese, ktorý vedie k farbe pleti, sa podieľa viac ako 120 génov, ale tých, ktoré priamo ovplyvňujú variabilitu farby pleti v populácii, možno uviesť približne 20. Pre zjednodušenie predpokladajme, že každý z týchto génov môže existovať v "tmavom" a "svetlom" variante. Farba pokožky bude výsledkom interakcie variantov získaných od rodičov všetkých týchto génov. Účinok génov je tu aditívny, vyplýva zo súčtu účinkov jednotlivých génov - čím viac variantov zodpovedných za tmavú pleť z rôznych génov dieťa dostane, tým silnejší bude účinok (tmavšia pleť).
Dieťa môže mať tmavšiu pleť ako jeho rodičia, ak obaja rodičia mali oba varianty génov zodpovedných za tmavú aj svetlú pokožku. Ak sa narodí dieťa s kávovou alebo svetlohnedou pokožkou, mulat, bude to znamenať, že medzi predkami rodičov boli ľudia s tmavými génmi. Gény zodpovedné za tmavú pleť môžu zostať skryté niekoľko generácií, aby sa zrazu prejavili.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca pre rodičov: Spánok bábätiek