Výchova detí je plná výziev a dilem. Jednou z nich je aj otázka, ako učiť deti ostražitosti voči cudzím ľuďom a zároveň im nebrániť v rozvoji sociálnych zručností. Rodičia sa často snažia chrániť svoje deti pred nebezpečenstvom, no nie vždy je jasné, ako to robiť správne. Tento článok sa zaoberá touto problematikou z rôznych uhlov pohľadu a ponúka praktické rady pre rodičov.
Úvod: Ochrana detí vs. rozvoj sociálnych zručností
Malé deti nedokážu rozlíšiť medzi „dobrým“ a „zlým“ človekom. Preto je prirodzené, že rodičia majú obavy a snažia sa ich chrániť. Zvyčajne deťom zakazujú komunikovať s cudzími ľuďmi alebo prijímať od nich darčeky. Hoci má tento prístup svoje výhody, môže mať aj negatívne dôsledky na sociálny vývoj dieťaťa. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi ochranou a podporou zdravého rozvoja.
Riziká a výhody zákazu komunikácie s cudzími ľuďmi
Jedna mamička urobila zaujímavý test. Nechala svoje dve deti hrať sa pred domom a sledovala ich cez okno. K deťom prišiel cudzí starší muž. Dievčatko sa s ním začalo rozprávať, zatiaľ čo chlapec váhal, no nakoniec sa tiež pridal. Matka bola šokovaná, že sa jej deti tak dôverne bavia s niekým, koho nikdy predtým nevideli.
Tento príbeh ilustruje, aké ťažké je pre deti pochopiť, kto je cudzí človek a ako sa k nemu majú správať. Príliš prísny zákaz komunikácie s cudzími ľuďmi môže viesť k tomu, že dieťa bude v budúcnosti ťažko nadväzovať kontakty a bude mať problémy so sociálnou komunikáciou. Na druhej strane, prílišná otvorenosť môže dieťa vystaviť nebezpečenstvu.
Ako učiť deti ostražitosti bez vyvolania strachu
Dôležité je deťom vysvetliť, že nie každý cudzí človek je zlý. Mali by vedieť, že len ich rodičia dokážu odhadnúť, či je niekto „dobrý“ alebo „zlý“, a preto by bez nich nemali s cudzími ľuďmi nič riešiť. Podporujte deti v komunikácii, učte ich rozprávať sa s ľuďmi, ktorých nepoznajú, ale ktorých poznáte vy. Vždy, keď im predstavíte nového človeka, povedzte im, že je to OK, že je „dobrý“. Zároveň im môžete ukázať príklady ľudí, na ktorých by si mali dávať väčší pozor a najmä, neveriť každému.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Kedy začať s pravidlami?
Dvoj- a trojročné deti ešte nerozumejú konceptu cudzích ľudí a nevedia rozlíšiť, s kým sú v bezpečí a s kým nie. Hoci ich už môžeme učiť niektoré bezpečnostné pravidlá, nie sú ešte dostatočne zrelé na to, aby pochopili, ako sa majú správať k neznámym ľuďom. Okolo štyroch rokov už väčšinou vnímajú rozdiel medzi známymi a cudzími ľuďmi a môžu sa začať učiť základné bezpečnostné pravidlá. Napriek tomu sú ešte stále malé na to, aby sme ich nechali na verejnosti bez dozoru. Päť- a šesťročné deti sú už na tom s týmito schopnosťami oveľa lepšie.
Ako viesť rozhovor s deťmi o cudzích ľuďoch
Vyhnite sa desivým detailom a hrozbám, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa. Rozhovor by sa mal týkať toho, čo pomôže dieťaťu postarať sa o seba, nie toho, čoho sa ako rodičia bojíte. Zaveďte jedno dôležité pravidlo: V každom okamihu musíte vedieť, kde sa vaše dieťa nachádza! Vysvetlite mu, že toto je jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré nikdy nesmie porušiť!
Pravidlá v každodennom živote
Keď sa chce ísť hrať vaše dieťa k susedom, musí vás o tom informovať. Ak potom chce ísť so svojím kamarátom na detské ihrisko, tiež vám to musí dať vedieť! Dohodnite sa preto s rodičmi kamarátov vašich detí na tomto pravidle! A trvajte na ňom aj za iných okolností: Ak sa chce napríklad vaše dieťa vzdialiť v supermarkete k inému regálu, kým si vy napríklad listujete v časopisoch, musí vám toto prianie bezpodmienečne oznámiť!
Dobrý alebo zlý? Ako vysvetliť deťom, kto je cudzí človek
Príliš zjednodušujúci pokyn „Nikdy sa nepúšťaj do rozhovoru s cudzím človekom!“ môže byť mätúci. Vysvetlite deťom, že nesmú rozlišovať ľudí podľa toho, či vyzerajú ako dobrí alebo zlí, ale musia ich deliť podľa toho, či sa jedná o ľudí cudzích alebo známych. Známi sú tí ľudia, ktorých deti a ich rodičia veľmi dobre poznajú. Cudzí ľudia sú opakom známych.
Ľudia v uniformách
Vysvetlite dieťaťu, že v prípade núdze, napr. ak sa stratí, sa môže obrátiť i na cudzích ľudí, ale podľa možností sa musí poobzerať po takých, čo majú na sebe nejakú uniformu: policajtov, predavačky, bezpečnostnú službu v obchodoch, čašníkov, lekárov, ľudí pracujúcich za prepážkou v banke alebo na pošte a pod. Ak nikto taký nablízku nebude, je dobré naučiť deti, že sa majú obrátiť na nejakú inú mamu s deťmi alebo na nejakú „tetu“ či „babičku“.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?
Rolové hry
Ak chcete poučiť deti o možných nebezpečenstvách, resp. si zopakovať to, čo ste im o danej problematike už hovorili, je vhodné to robiť i formou rolovej hry - tzn. uvediete deťom modelové situácie a pokúšate sa zistiť, ako by sa v nich zachovali. V prípade, že nepostupujú správne, netreba ich hneď hrešiť a hnevať sa na ne, že to nezvládli i napriek tomu, že ste im to už veľakrát vysvetľovali.
Strach z cudzích ľudí: Ako ho prekonať
Deti sa nerodia s vrodeným pocitom strachu. Je to niečo, čo nadobudnú počas života. Ak strach komplikuje dieťaťu každodennú rutinu a mení to jeho správanie, je to už veľký problém nielen pre neho, ale aj pre rodičov.
Krátkodobý strach
Pokiaľ je to len prirodzená fáza života dieťaťa, nemá to trvať viac ako jeden až dva mesiace. Obvykle za tým stoja rôzne maličkosti ako napríklad negatívne postavy z rozprávok alebo zlá skúsenosť zo škôlky.
Dlhodobý strach
Najčastejšie sa objavuje v období predškolského veku. Vtedy má už dieťa bohatú fantáziu a tá mu bráni oslobodiť sa od tohto zlého pocitu. Zároveň ešte nemá dostatok vedomostí na to, aby rozlišovalo niektoré detaily reálneho sveta a tak ľahko prepadnú neodôvodneným predstavám strachu, ktoré sa postupne môžu rozširovať na viacero oblastí.
Príčiny dlhodobého strachu
Vždy musíte hľadať pravú príčinu správania dieťaťa. Niekedy môže byť spúšťačom zlý vzťah s učiteľom v škole. Zároveň si dávajte pozor, aby ste si nezmýlili nesmelosť so strachom.
Prečítajte si tiež: Všetko o prerezávaní zúbkov
Energia, ktorú na dieťa prenášate
Deti sú veľmi vnímavé a veľmi dobre dokážu rozpoznať zmeny našich nálad bez toho, aby ste s nimi vôbec hovorili. Pokiaľ sa nedokážeme upokojiť my a máme obavy zo všetkého, čo sa deje okolo drobca, nemôžeme očakávať niečo iné aj v jeho správaní.
Stres v rodine
Vlna neúmerného strachu často prichádza v spojení s veľkou stresovou záťažou. Keď sa dieťa nevie vyrovnať s nejakou situáciou, postupne ho to zožiera a stráca pocit istoty.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach
Nezvoľte prísny chlapský prístup. Rozprávajte sa o tom. Pri odhalení tohto problému sa snažte dieťa najprv podrobne pozorovať. Hľadajte, čo skutočne stojí za takýmto správaním a premýšľajte, ako tento problém odstrániť. Ak napriek všetkým snahám tieto pocity neustupujú, mali by ste zájsť za psychológom.
Čo robiť, ak sa cudzí človek správa podozrivo
Nikdy nezabúdajte, že úchylní ľudia existujú a na pohľad ich ťažko rozoznáte. Aj napriek slovám odborníkov, že pedofil má deti rád, a preto im nechce ublížiť, sa musíte správnou výchovou postarať o to, aby u našich detí nemal žiadny neznámy chlap či žena ani tú najmenšiu šancu.
Pravidlo štyroch „NIE“
- Nerozprávaj sa s cudzími!
- Nechoď nikam, nikdy so žiadnym neznámym! Ani keby čo sľuboval.
- Za žiadnu cenu si nikdy nesadaj k cudzím ľuďom do auta!
- Nič si nikdy neber od neznámeho človeka!
Známi neznámi
Ak ste svoje dieťa viedli k tomu, aby sa nerozprávalo s cudzími ľuďmi, nesmiete od neho očakávať radosť alebo milé správanie, keď stretnete napríklad svoju bývalú spolužiačku, ktorú vaše dieťa nikdy nevidelo. Ak budete často meniť pravidlá z „nerozprávaj sa s cudzími“ na „povedz ahoj a podaj rúčku“, môžete vaše dieťa celkom zneistiť. Ak chcete, aby bolo milé k novému človeku, zoznámte ho: „Toto je teta Julka, s ňou sa kamarátime, poď a pekne sa jej pozdrav.“
Nemilosrdné deti?
Vychovať láskavého a citlivého človeka sa dá aj bez toho, aby ste riskovali bezpečnosť vlastného dieťaťa. Je predsa úplne jasné, že pomoc malého, troj- až päťročného dieťaťa nemôže naozaj žiadny dospelý potrebovať. Preto je lepšie, keď malým deťom zdôrazníte, že ak ich neznámy cudzí poprosí o pomoc, musia zavolať vás, tatka, starú mamu a tí už budú najlepšie vedieť, ako treba pomôcť.
Falošné hrozby
Jednoduchšie ako trpezlivé vysvetľovanie sú, samozrejme, hrozby „ak sa budeš rozprávať s cudzími, zoberú ťa do pivnice“ alebo „ak budeš odo mňa utekať na ulici, odnesú ťa zlodeji detí“. Tie však môžu mať nepredvídané dôsledky na dušičku vášho drobca. Takže, chce to naozaj trochu času a trpezlivosť. Pri každej možnej situácii vysvetľujte deťom, že neznámy človek je KAŽDÝ dospelý, ktorého nepozná. Aj ak ho oslovuje menom, aj ak vysvetľuje, že prišiel, lebo ho poslala mamina, rozprávať sa s niekým, koho nepozná, je zakázané! A rozhodne nie je neslušné ignorovať cudzieho človeka.
Ako reagovať na zasahovanie cudzích ľudí do výchovy
Často sa stáva, že sa do výchovy mieša staršia generácia alebo okoloidúci. Ako reagovať v takýchto situáciách? V zásade máte štyri možnosti:
- Nadviazať hovor: Možno zistíte, že pani, ktorá sa vám prihovorila, je osamelá dôchodkyňa, ktorá vám dieťa občas rada a dokonca zadarmo postráži.
- Asertívne sa vymedziť: Samozrejme, netreba byť drzým, len slušne, ale jednoznačne a dôrazne ukázať svoj postoj.
- Použiť humor: Z nepríjemnej situácie poľahky vykĺznete s pomocou humoru.
- Ignorovať: Nemáte predsa povinnosť odpovedať na výčitky či príhovory cudzieho človeka, je to na vašom rozhodnutí.