Zakláňanie hlavy u dojčiat môže byť pre rodičov znepokojujúce. Tento článok sa zaoberá rôznymi príčinami tohto javu, od bežnej zvedavosti až po vážnejšie zdravotné stavy, a ponúka praktické rady, ako postupovať.
Úvod
V prvých mesiacoch života dieťaťa sa rodičia stretávajú s rôznymi prejavmi správania, ktoré môžu vyvolávať otázky a obavy. Jedným z nich je aj zakláňanie hlavy, ktoré môže mať viacero príčin a vyžaduje si individuálny prístup. Je dôležité rozlišovať medzi bežnou zvedavosťou a príznakmi, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť.
Zvedavosť a vývoj
Najčastejšou príčinou vykláňania hlavy u detí je ich zvedavosť a túžba po poznávaní okolia. S týmto javom sa môžete stretnúť už od tretieho mesiaca ich života, kedy by mali už pevne držať hlavičku. Zároveň ich procesy v mozgu nútia k prirodzenej zvedavosti a napomáhajú tak jeho vývinu.
V týchto prípadoch odporúčame nosiť ich v bdelom stave na boku alebo na chrbte. Tieto polohy zabezpečujú bezprostrednú blízkosť rodiča a ponúkajú dostatočný rozhľad na všetky strany. Na bok môžete použiť buď niektorý zo šatkových úväzov alebo Ring Sling. Na chrbte môžete dieťatko nosiť v šatke alebo v nosiči.
Nevhodné úväzy a nosiče
Ak sa dieťatko vykláňa aj tesne pred zaspatím, skúste použiť nosič. Upevní ho viac ako šatka. V prípade, že sa vám takto vykláňa dieťa, ktoré ešte nemá spevnenú hlavičku, môže to byť zapríčinené nesprávne zvoleným úväzom (pre bábätká a začiatočníkov preto odporúčame základný úväz Kríž s kapsou), slabým dotiahnutím šatky, prípadne slabým dotiahnutím nosiča. Tieto príčiny sa dajú ľahko odstrániť, môžete nám napísať o online poradenstvo.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Uloženie v maternici
Dieťa do troch mesiacov môže inklinovať viac k prehýbaniu sa na jednu stranu z uloženia v maternici. V tomto prípade skúste viac dbať na techniku a správnosť doťahovania a prehnutie sa časom zlepší alebo úplne vymizne.
Nevhodné polohy
Určite nenoste a neotáčajte dieťa tvárou od seba. V tejto polohe neviete docieliť správne zaguľatenie chrbátika, ani “M” polohu nožičiek. I keď potrebuje spoznávať svet okolo, naďalej je príliš slabé a malé, aby samé čelilo všetkým podnetom z vonkajšieho prostredia.
Hypertonus a hypotonus
Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Prejavy hypertonu
Medzi najčastejšie prejavy zvýšeného svalového napätia patria:
- Zakláňanie sa dieťaťa
- Prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri polohe na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
Príčiny hypertonu
Príčin hypertonu je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Dôsledky neriešeného hypertonu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie hypertonu
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Cviky na uvoľnenie
- Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
- Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Torticollis (krč)
Torticollis je označenie pre jednostrannú poruchu svalu nazývaného m. sternocleidomastoideus (kývač hlavy). Takéto svaly máme dva - jeden napravo, druhý naľavo, prebiehajú krkom a umožňujú nám kývať a otáčať hlavu. Pri torticollis nie je napätie v pravom svale rovnaké ako v ľavom, čo môže viesť k skráteniu napätejšieho svalu. Takáto nerovnováha vplýva aj na svaly šije, kde dochádza k obmedzeniu pohyblivosti krčnej chrbtice. Výsledkom je natočená hlavička v úklone sprevádzaná bolesťou. Hoci torticollis si všimneme napríklad u malých bábätiek, túto poruchu si môže “vyrobiť” aj pubertiak v dlhodobej snahe udržať si strnulým držaním hlavy napríklad nestabilnú vlnu vlasov.
Príčiny torticollis u najmenších detí
- Asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice.
- Krvácanie do kývača počas pôrodu, ktoré môže vyzerať dramaticky a pripomínať nádor. Všimnete si ho po 2-4 týždňoch po pôrode.
- Ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.
Torticollis u dojčiat a starších detí
- Problém so stavcami, môže za tým byť úraz - niekedy aj nevýznamný pád, náraz.
- Chybné držanie tela a poruchy zakrivenia chrbtice, a to už aj u malých detí, napríklad ročných.
- Po prekonaní niektorých, najčastejšie respiračných infekcií kvôli dráždeniu a bolestivosti kývača hlavy sa niektoré deti budia ráno s tzv. “zaležaným” krkom, čo ich núti mať vykrútenú hlavu.
- Medzi vážne príčiny patria nádory nervovej sústavy, čo sa zvyčajne prejaví skôr úklonom ako vytočením hlavy, niekedy je prítomný záklon hlavy.
- Za akútnym vznikom torticollis sú niekedy aj iné vážne príčiny, ktoré vyžadujú okamžité riešenie, napríklad retrofaryngeálny absces či krvácanie v oblasti mozgu a jeho obalov. K najbežnejším príčinám akútne vzniknutej torticollis sú infekcie dýchacích ciest či drobné poranenia v oblasti krku.
- Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča.
- Za vznikom torticollis stoja často aj nesprávne návyky a zlozvyky: vykrivený žiak píšuci si úlohy alebo asymetricky sklonený nad mobilom, asymetrický účes a snaha o jeho zachovanie počas celého dňa. Aj tu vzniká skôr úklon, vykrútenie hlavy menej.
- Existuje aj benígna paroxyzmálna torticollis, kedy sa objavujú obdobia torticollis bez zistenia príčiny. Striedajú sa s obdobiami bez ťažkostí.
Následky torticollis
Ak si poruchu nevšimneme alebo ju podceníme, nesprávne napätie sa prenáša na ďalšie a ďalšie svaly. Kývač hlavy sa po čase skráti, zaťaženie je asymetrické, čo môže viesť napríklad k oplošteniu záhlavia či obmedzeniu rastu ucha a celkovo asymetrickému vývoju. Problémom je často nadväzujúca skolióza, čiže vykrivenie chrbtice smerom nabok.
Liečba torticollis
Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, najmä či sa za torticollis neskrýva nejaká vážna porucha. Liečba sa preto líši, práve podľa príčiny. Často býva súčasťou liečby vhodná rehabilitácia, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Prevencia torticollis
Vrodenej torticollis nevieme zabrániť, niektorým prípadom získanej torticollis vieme predchádzať. Dbajte na správne držanie tela, posilňujte vhodným cvičením hlboké svaly chrbta napríklad pomocou pilates. Vyhnite sa asymetrickému strnulému držaniu tela napríklad pri práci. Dbajte na dostatok priestoru pri počítači, aby ste neboli nútení sedieť v neprirodzenej polohe.
Deformity hlavičky (Plagiocefália)
Hlava dojčiat je ešte tvarovateľná a vo veľa prípadoch sa deformity tvaru hlavy samé vyrovnajú. Ale v niektorých prípadoch to neplatí a vznikajú deformity hlavičky, ktoré môžu v staršom veku ovplyvniť psychiku dieťaťa. Plagiocefália je širší pojem deformít hlavičky z dôvodu oploštenia. Určite ste sa stretli už s pojmami ako uležaná, zležaná, preležaná, alebo šišatá hlava. Deformity hlavičky často vznikajú u novorodencov a dojčiat vplyvom vonkajších síl, ako napríklad:
- Intrauterinne - ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjajúci na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo.
- Peripôrodne - počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte, alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovanej pôrodnej fázy.
- Postnatálne - po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním najmä u detí s refluxom násilím, alebo u predčasne narodených detí.
Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je úplne normálne vplyvom tlaku vo vnútromaternicovom vývoji a po pôrode prechodom cez pôrodné cesty. Deformity alebo asymetrie lebky sa udáva u 1. dieťaťa na 300 narodených detí. U niektorých detí je deformita zvýšená, hlavne u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a detí, ktoré niektoré polohy vôbec netolerujú. Hlavička sa správnym polohovaním dokáže pekne vytvarovať. Spánok na chrbte, napätie krčných svalov môže brániť otáčať hlavu do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.
Lebka novorodenca
Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého jedinca. Nielen svojou veľkosťou, ale i jej tvarom. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej časti. Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast i vývoj mozgu. V prvých 6. mesiacov lebka rýchlo rastie a svoju veľkosť zdvojnásobí, a do veku 2. rokov strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví. Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového, alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. Kosti lebky novorodenca sú ešte veľmi mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Kosti lebky predčasne narodeného dieťaťa sú ešte mäkšie, ako u donoseného novorodenca.
Lebečné švy a fontanely
Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Švy pokiaľ neosifikujú zvyšujú pružnosť lebky i umožňujú pohyb klenby. Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo má dôležitú úlohu pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí. U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste kde sa švy spájajú nachádzajú fontanely - väzivové pásky. Dôležité sú dve fontanely nazývané ako malá a veľká fontanela, ktoré sú hmatné, a sú dôležitým ukazovateľom vnútorno lebečného tlaku.
- Veľká fontanela - sa nazýva aj ako čelová fontanela. Nachádza sa medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má kosoštvorcový tvar a zaniká do konca druhého roku.
- Malá fontanela - sa nachádza medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života.
Na lebke sa nachádzajú ešte ďalšie dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, a to sfenoidálna fontanela, ktorá sa nachádza spánkovej jame, a mastoidálna fontanela v zadnej časti lebky za uchom.
Príčiny deformovania hlavičky
Príčiny vzniku deformít sú kraniosynostóza alebo polohovanie. Lebka novorodenca v prvých mesiacoch života má schopnosť sa formovať, a preto je náchylná na vznik deformít vplyvom vonkajšieho prostredia. Sploštená hlava sa často vyvinie u detí, ktoré veľa času trávia v rovnakej polohe, najčastejšie počas spánku a následným stiahnutým svalov na krku. Slabé, alebo napäté krčné svaly bránia otáčať hlavičku dieťatka, a to vytvára tlak na jedno miesto. Deformovaná hlavička z polohovania nemá vplyv na vývoj mozgu a rast dieťatka. Dieťatko nemá bolesti ani iné príznaky. Vyvíja sa normálne, ako každé iné a nejde len o kozmetický problém, ktorý v dospelosti môže vyvolať zníženie sebavedomia a sebaúcty.
Detský pediater počas pravidelnej prehliadky kontroluje dieťatko a všíma si jeho tvar hlavičky. Ak si pediater všimne nerovnosť rastu hlavičky odosiela dieťa k ortopédovi, ktorý sleduje nie len symetriu dolných končatín, ale sleduje aj tvar, veľkosť a formovanie lebky. Pri diagnostike sa zisťuje kraniosynostóza - predčasné zrastenie kostí lebky, alebo hydrocephalus - nadmerné hromadenie mozgomiešneho moku vo vnútri lebky, ktoré patria k vážnym diagnózam ovplyvňujúce vývoj mozgu a psychomotorický vývin dieťaťa. Prevaha v deformitách sa vyskytuje viac u chlapcov, než u dievčat. Dôvodom býva vyššia pôrodná hmotnosť dieťaťa. Deťom vo veku 1. - 4. mesiace je možné deformity upraviť pomocou správneho polohovania. V neskoršom veku si už úprava tvaru hlavy vyžaduje špecialistu v odbore ortopédie, ortopedickej protetiky, neurochirurga, chirurga, a rehabilitácie.
Tvary deformít lebky
Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti, pomocou merania kranio cemetrom, a výpočtami s vytvorením 3D fotografii pomocou špeciálneho skenu.
Plagiocefália
Je nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojení s deformitou ušníc, a niekedy aj spojený s vytlačením prednej časti čela. Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Preto dieťa drží hlavičku v jednej polohe dlhší čas. Sploštenie hlavičky sa vytvára, keď je ešte lebka dieťaťa mäkká a je na hlavu vyvíjaný opakovaný tlak na jednu stranu. Najčastejšie sa vyvíja z dôvodu pravidelného spánku v jednej polohe. Typické pre tento typ tvaru hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca. Pri plagiocefálii je viditeľná nerovnosť tvaru hlavičky. Hlavička nemá správny tvar, uši môžu byť nerovnomerne zarovnané, jedno uško dieťatka býva viditeľne posunuté. Na strane zadného sploštenia je čelo a ucho vysunuté dopredu. Oko a tvár môže byť tiež posunuté dopredu, čo spôsobuje nerovnosť tváre. Z pohľadu z hora vyzerá hlava ako rovnobežník.
Brachycefália
Celé záhlavie hlavičky je symetricky stlačené. Hlavička je širokého tvaru. Stačenie záhlavia môže byť asymetrické, ako napríklad stlačenie boku záhlavia. Táto deformita lebky spôsobuje, že hlavička má nižší pomer dĺžky v porovnaní s jej šírkou. Dochádza k skráteniu lebky v predo-zadnom rozmere. Symetrická brachycefalia je deformita, ktorá vedie zlej proporcionalite hlavičky. Sploštenie je vzadu v strede hlavičky. Hlava je široká s prominenciou oboch temenných kostí. Z boku je hlavička vyššia a sploštená. Čelo je veľké a niekedy posunuté dopredu. Často sa vyskytuje u detí, ktoré ležia len na chrbte a neotáčajú hlavičkou. Asymetrická brachycefalia je kombinácia plagiocefalie a brachycefalie. Zvyčajne je spojená s nehybnosťou krčnej chrbtice. Zadná časť je sploštená nepravidelne, pričom je jedna strana plochejšia ako druhá. Hlava môže byť vyššia na jednej strane a je nezvyčajne široká. Ucho, čelo, oko a časť tváre na strane väčšieho sploštenia môže byť trochu posunuté dopredu. Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie. Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita.
Dolichocefália
Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.
Turicefália
Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. Hlavička má vydutú temennú časť a hlavička má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.
Kraniosynostóza
Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu i zrakový nerv, čo vedie k slepote. Kraniosynostóza môže mať dva druhy:
- Primárna je predčasné zrastenie lebečných kostí.
- Sekundárna, ktorá je súčasťou syndrómu (Apertov, Cruzov…).
Ako si všimnem či má moje dieťa sploštenú hlavu?
Najčastejšie sa sploštenie hlavy vyvinie u 2. - 3. mesačných detí. Na hlavičke sa začnú vytvárať ploché škvrny buď na bokoch, alebo vzadu na hlavičke. V oblasti s pravidelným tlakom sa na hlavičke v mieste tlaku nenachádzajú vlásky a má tam plešinku. Najlepšie je spozorovateľná deformita z pohľadu z vrchu hlavy. Niektoré deformity môžu spôsobiť aj deformovanie časti tváre. A môže sa zdať, že je jedno ucho vpredšie ako druhé. Čelo môže byť viac vytlačené, alebo pri bočnej deformite sa čelo na jednej strane môže viac vyduť.
Ako predchádzať deformitám lebky?
Rodičia by mali byť poučení o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa. Preto je dôležité, aby aj rodičia doma sledovali rast a formu hlavičky a správne ju polohovali, keď dieťa spí, pri kŕmení, alebo počas dňa, keď je hore. Novorodenec a nedonosenec nevie udržať hlavičku a zakláňa ju. Je ešte slabý, veľa nevládze a jeho držanie tela je nerovnomerné. Zdravé dieťatko musí však zvládnuť otočiť hlavičku do oboch strán. Pri otáčaní len na jednu stranu sa hovorí o predilekcii hlavy a nemal by trvať dlhšie ako 6 týždňov. Hlavne pri nedonosencoch, pri ktorých sa počíta korigovaný vek (ak sa dieťatko narodilo o dva mesiace skôr, tieto mesiace sa musia odčítať po určitú dobu a riadiť sa podľa dátumu pôrodu). U nedonosencov je veľmi dôležité ho polohovať, lebo dieťatko je veľmi slabé a nevládze otočiť hlavičku. Na zabránenie deformít hlavičky sa odporúča polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie. Plochá hlava sa vo väčšine prípadov prirodzene svojim rastom zlepšuje. Rastom dieťatka a naberaním sily sa dokážu samé napolohovať, otáčať hlavičku a prevrátiť sa na bruško, čím si posilňuje aj krčné a chrbtové svalstvo.
Polohovanie na bruchu
Od roku 1992 sa neodporúča dieťa polohovať na bruško z príčin zistenia, že táto poloha zvyšuje syndróm náhleho úmrtia novorodencov. Tým sa aj zvýšil počet deformít lebky, pretože veľa rodičov dieťa nepolohuje a je stále uložené len na chrbte. Je otázka, či dávať dieťatko na bruško. Veľa fyzioterapeutov odporúča polohu na bruchu, čím sa znižuje riziko preležania hlavičky. Dieťatko však ukladajte na bruško, keď je hore, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Začínajte ho dávať postupe viackrát denne na minútu až dve, čo sa neskôr môže predlžovať. Základnou zásadou je nedávať dieťatko na bruško, keď je unavené. Vtedy bude plačlivé, alebo neaktívne, a to vedie k svalovému napätiu, dráždivosti či k jeho zlej nálade. Dieťatko s refluxom by malo byť viackrát počas dňa polohované na bruško, čím si spevňujú brušné svaly, zlepšuje sa jeho trávenie a pôsobí proti kolike.
Pri polohe na bruchu dieťatko cvičí, dvíha hlavičku, posilňuje šijové svalstvo a aktivuje vzpriamenú polohu. Pri polohovaní na brušku sa má dieťa opierať o predlaktie, zadkom je pritlačené o podložku v jednej rovine s hlavou. Ruky by nemalo mať v pästi a uvoľnené. Touto polohou sa formuje prvá oporná báza, ktorá je dôležitá pre správny vývin chrbtice.
Ďalšie odporúčania
- Meňte polohy dieťatka v postieľke: Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke. Väčšina rodičov, najmä praváci nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím sa neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
- Nosenie na rukách: Veľa rodičov nepreferuje nosenie dieťaťa na rukách. Ale aj to je možnosť, ako zmierniť oploštenie hlavičky. Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku. Zdravé a prospešné je nosiť dieťa v klokanke, či v klbku. Táto poloha je vhodná aj pre formovanie hlavičky a trénuje si posturálne svaly potrebné na udržanie tela, ktoré majú tendenciu ku skráteniu.
- Polohovanie počas spánku: Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupne aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
- Ukladanie dieťatka na podložku: Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.
Remodelačná ortéza
Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácie KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale. Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky. Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18. mesiaca.