Zvýšená hladina kyseliny močovej (hyperurikémia) je pomerne častým laboratórnym nálezom. Môže sa vyskytovať u klinicky zdravých osôb, ale aj pri rôznych ochoreniach. V nemocničnej populácii sa vyskytuje približne u 7 - 8 % pacientov. Kyselina močová sa v našich organizmoch produkuje neustále. Jedná sa o chemickú látku, ktorá vzniká, keď telo rozkladá látky nazývané puríny. Puríny sú normálne produkované v tele a nachádzajú sa aj v niektorých potravinách a nápojoch. Normálne sa kyselina močová rozpúšťa v krvi, filtruje sa obličkami a vylučuje sa močom. Aj napriek tomu, že sa kyselina močová často spomína v súvislosti so zdravotnými problémami, má aj niekoľko dôležitých funkcií a potenciálnych výhod pre ľudský organizmus. Jednou z nich je jej úloha ako antioxidant. Pomáha neutralizovať voľné radikály a chrániť bunky pred poškodením (oxidačným stresom). Taktiež funguje ako signálna molekula, ktorá ovplyvňuje imunitné reakcie či rôzne metabolické dráhy.
Hyperurikémia: Marker ochorenia alebo rizikový faktor?
V súčasnosti stále nie je vyriešená otázka, či je hyperurikémia markerom ochorenia alebo samostatným rizikovým faktorom. Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi, známa ako hyperurikémia, môže byť spôsobená viacerými faktormi.
Negatívne dôsledky zvýšenej hladiny kyseliny močovej
Zvýšená hladina kyseliny močovej môže mať viacero negatívnych dôsledkov na zdravie:
Dna: Chronické metabolické ochorenie charakterizované zvýšenou hladinou kyseliny močovej v krvi. Symptómy dny zahŕňajú bolesť, opuch a začervenanie v kĺboch, najmä v palci na nohe, členkoch, kolenách alebo iných kĺboch. Ak pociťujete opakujúce sa alebo chronické príznaky, je dôležité poradiť sa s lekárom. Nočné bolesti - záchvaty označované aj ako akútne dnavé záchvaty sa často začínajú v noci. Postihujú najmä kĺb palca na nohe (ale môžu aj ostatné kĺby).
Obličkové kamene: Tvrdé usadeniny minerálov a solí, ktoré sa tvoria v obličkách. Vznikajú, keď je moč príliš koncentrovaný, čo umožňuje kryštalizáciu a hromadenie týchto látok. Kamene môžu spôsobovať silnú bolesť v oblasti chrbta alebo boku, najmä pri pohybe z obličiek do močovodu.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Genetická porucha metabolizmu.
Vysoká hladina kyseliny močovej nie je choroba. Tento problém však môže prehupnúť do závažnejších zdravotných problémov.
Diagnostika zvýšenej hladiny kyseliny močovej
Diagnostika zvýšenej hladiny kyseliny močovej sa vykonáva prostredníctvom niekoľkých testov:
Krvný test: Hladina kyseliny močovej sa meria v krvi. Normálne hodnoty kyseliny močovej sa môžu líšiť. U dospelých mužov sú populačné koncentrácie 180 - 420 μmol/l a u žien 180 - 360 μmol/l.
Močový test: Test na kyselinu močovú v moči (24-hodinový močový test) sa môže vykonať, aby sa zistilo, koľko kyseliny močovej sa vylučuje z tela.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Analýza kĺbovej tekutiny: Ak máte príznaky dny, lekár môže odobrať vzorku tekutiny z postihnutého kĺbu (artrocentéza).
Liečba a prevencia
V prípade počiatočných symptómov vysokej hladiny kyseliny močovej môže liečba zahŕňať dodržiavanie diéty s nízkym obsahom purínov. Alopurinol patrí do skupiny liekov nazývaných ako inhibítory enzýmov (xantín dehydrogenáza zodpovedná za tvorbu kyseliny močovej z purínov). Používa sa pri dlhodobej a preventívnej liečbe dny. Pri vysokých hladinách kyseliny močovej je dôležité upraviť stravu tak, aby sa znížil príjem purínov a podporilo sa vylučovanie kyseliny močovej.
Význam vody pre ľudský organizmus
Najväčšiu časť ľudského organizmu tvorí voda (novorodenci 75-80%, vekom postupne klesá), prebiehajú v nej všetky biochemické procesy, nachádza sa v telesných tekutinách, krvi, lymfe, žalúdočnom, črevnom obsahu, v telesných bunkách a medzibunkovom priestore. Poruchy hospodárenia s vodou („málo“ vs „veľa“ - opuchy) majú dopad na organizmus ako celok. Ak nebudete piť dostatok vody, moč sa stane koncentrovanejším - to sa odráža v jeho farbe a pachu. Vysoko koncentrovaný moč, spôsobený nízkym príjmom tekutín, často silno zapácha. Ak je moč príliš koncentrovaný, taktiež dráždi výstelku močového mechúra. Medzi stavy, ktoré môžu viesť k dehydratácii, patrí horúčka, ochorenie obličiek, hnačka alebo zvracanie. Dehydratovaný môže byť ktokoľvek, ale niektorí ľudia sú viac ohrození, napr. malé deti, osoby v seniorskom veku alebo ľudia s chronickým ochorením alebo chorobou. Ak máte podozrenie na dehydratáciu u seba alebo u iných, dôležité je konať. Značne zapáchajúci moč, ktorý je tmavý a zakalený, sa môže zamieňať s príznakmi infekcie močového traktu alebo tzv.
Riziko dehydratácie je najväčšie u novorodencov a dojčiat napriek relatívne vyššiemu obsahu vody v ich organizme. Ako spozná laik, že je dieťa dehydratované? - dieťa málo močí (aspoň každých 6 hod.
Prekvapivé momenty u bábätiek
Bábätká vedia poriadne prekvapiť. Vstup do rodičovstva je pre mnohých poriadnou studenou sprchou. Je to ako emocionálna hojdačka niekde medzi absolútnym šťastím a konštantnou neistotou. A hoci mnohé mamy majú v malíčku teóriu, v reálnom svete novorodencov je niekoľko prekvapivých momentov. Najkrajšie momenty s bábätkom sú občas plné otáznikov. Novorodenec je totiž poriadne špecifický a prax často prinesie javy, ktoré môžu rodičov poriadne znepokojiť. Telo bábätka totiž prechádza vážnymi zmenami, ktoré sú priamym dôsledkom prechodu z bezpečnej maternice do vonkajšieho sveta. Adaptácia bábätka sa môže prejaviť aj poriadne dramaticky vyzerajúcimi prejavmi, ktoré vedia zdvihnúť tlak.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Krvavý výtok v plienke
Pohľad na krv v plienke u novorodenca poriadne znepokojí každú mamu. A hoci to na prvý pohľad vyvoláva malú drámu, nemusí to byť až také vážne. Najmä ak sa objaví v prvých týždňoch života. Ak máme dievčatko, môže ísť o tzv. pseudomenštruáciu. Je to vlastne reakcia na matkine hormóny. Počas svojho pobytu v maternici totiž bolo dievčatko vystavené vysokým hladinám matkiných hormónov. Po pôrode hormóny klesnú a môže dôjsť k miernemu krvavému alebo hlienovitému výtoku z pošvy. Ide o celkom prirodzený stav, ktorý sám odznie. Spozornieť by sme mali, ak to pretrváva viac než tri až päť dní, krvácanie je silnejšie a dieťatko má horúčku. V tom prípade je nutné kontaktovať lekára. Sfarbenú plienku môžu mať pokojne aj chlapci. Konkrétnejšie ide o drobné oranžovo-červené, tehlové alebo ružové škvrny v moči. Na prvý pohľad vyzerajú ako krv, ale v skutočnosti sú to soli kyseliny močovej. V tomto prípade to naznačuje, že dieťatko málo pije a moč je priveľmi koncentrovaný. Malo by to odznieť hneď, ako dieťatko začne viac piť. Krv v stolici bábätka sa môže objaviť aj v prípade, že dieťa je alergické na bielkovinu kravského mlieka. V tomto prípade je treba kontaktovať lekára. Všeobecne platí, že u novorodencov je lepšie nečakať, a ak sa rodičovi čokoľvek nezdá, mal by okamžite kontaktovať pediatra. Je dobré, ak mu presne popíše stav ale omnoho lepšie je odložiť si plienku s krvavou stopou alebo si urobiť fotografiu. Vizuálna ukážka totiž lekárovi uľahčí stanovovanie diagnózy.
Plač bez sĺz
Jedna z najprekvapivejších vecí, ktoré mnohí rodičia zažívajú so svojimi bábätkami je fakt, že novorodenec dokáže intenzívne plakať, no nevyroní ani jednu slzu. Tento jav je medzi malými bábätkami bežný a je spojený s nezrelosťou ich slzného aparátu. Pravdou je, že slzné žľazy novorodenca sú funkčné už pri narodení. Produkujú malé množstvo tekutiny nevyhnutnej na zvlhčovanie oka. No slzné kanáliky a žľazy, ktoré produkujú slzy pri emočnom plači, sú ešte vo fáze vývoja. Zjednodušene povedané, slzné žľazy ešte nie sú schopné vyprodukovať toľko sĺz, aby mohli stekať po lícach. Ich produkcia sa rozbieha až postupne, zväčša medzi prvým a tretím mesiacom života. Mali by sme však spozornieť, keď sa slzy neobjavia ani u štvormesačného bábätka. Rovnako by sme mali vyhľadať pediatra, ak je oko zahnisané, má žltý alebo zelený výtok či opuch viečka. Môže to znamenať nepriechodný slzný kanálik. Častokrát sa to rieši masážou vnútorného kútika, ktorá by mohla pomôcť, no lepšie je poradiť sa s odborníkom.
Divné chĺpky
Hovorí sa - má pokožku ako bábätko. Čo však keď si na vašom novorodencovi všimnete, že má zvláštne ochlpenie? Netreba to dramatizovať. Jemné a tmavé chĺpky, ktoré sa volajú lanugo, chránili bábätko v maternici. Zvyčajne odpadnú v záverečných štádiách tehotenstva, ale sú celkom bežné aj u predčasne narodených detí. Lanugo sa objavuje aj u detí narodených v termíne. Dobrou správou však je, že chĺpky samé odpadnú.
Drobné vyrážky
Ktorú mamu by neznepokojilo, že na tváričke jej bábätka sa objavili nepekné malé biele alebo žltkasté bodky. Tzv. mílie sa objavujú na nose, brade ale aj líčkach. Ide o uviaznuté kožné bunky, ktoré odumreli pod povrchom kože. A hoci mnohým mamičkám tieto „vyrážky“ prekážajú, netreba ich vôbec riešiť. Sú úplne neškodné a zmiznú celkom samé v priebehu pár týždňov. Tieto prejavy na koži má asi polovica bábätiek. Veľmi častým prejavom na koži bábätka je aj novorodenecké akné. Ani v tomto prípade sa netreba znepokojovať, hoci to vyzerá nepríjemne. Novorodenecké akné sa zvyčajne objavuje medzi 2. až 4. týždňom života dieťaťa. Ide o drobné, červené alebo ružové pupienky, niekedy s bielym stredom. Bábätká ho najčastejšie majú na tváričke ale pokojne aj na krku a hornej časti hrudníka. Príčinou sú opäť hormonálne prejavy, konkrétnejšie nesúlad medzi hormónmi z matkinho tela. Pred pôrodom totiž materské hormóny prechádzajú do krvného obehu plodu, kde stimulujú mazové žľazy dieťaťa. Táto nadmerná produkcia mazu vedie k upchávaniu pórov a vzniku zápalových prejavov. Pupáčiky by sme nemali špeciálne liečiť. Zvyčajne tento stav odznie v priebehu pár týždňov až mesiacov. Jediné, čo je odporúčané, je udržiavať pokožku bábätka v čistote. Jemne ju umývať vodou alebo jemným detským mydlom. Čo je však veľmi dôležité, v žiadnom prípade by sme vyrážky nemali vytláčať. Riskujeme totiž infekciu a tvorbu jazvičiek. Tiež by sme nemali používať mastné krémy. Pediatra by sme mali vyhľadať, ak je akné priveľmi rozsiahle alebo trápi dieťa, ktoré má viac než pol roka. Rovnako ak sa pupienky viac zapaľujú.
Neustále zovreté pästičky
Mnohí rodičia si všímajú, že ich drobček má takmer neustále pevne zovreté dlane a pršteky v malých pästičkách. Ide o dôležitý prejav nervovo-svalovej nezrelosti. Dôvodom je primárny úchopový reflex, jeden z najstarších a najdôležitejších novorodeneckých reflexov. Keď sa chytíme dlane novorodenca, automaticky zovrie prsty. Pre mnohých sila tohto zovretia môže byť až prekvapivá. Súvisí aj so zvýšeným napätím svalov a ide o dôsledok stavu, keď bolo dieťatko v maternici v skrčenej polohe. Pästičky sa začínajú uvoľňovať v priebehu prvých troch mesiacov. Už štvormesačné bábätko sa viac naťahuje za predmetmi. Na lekára by sme sa mali obrátiť ak náš štvormesačný drobček má pästičky stále pevne zovreté. Pretrvávanie tohto reflexu môže byť signálom, že motorický vývoj nepostupuje podľa očakávania.
Ochorenia močových ciest u mačiek (FLUTD)
Aj tieto ďalšie prejavy bábätka vedia poriadne prekvapiť. Príčiny vyvolávajúce FLUTD sú: močové kryštáliky, močové kamene, uretrálna zátka, bakteriálna infekcia, idiopatická cystitída a behaviorálny problém. Všetky tieto príčiny spôsobujú zvieraťu bolesť, diskomfort a stres, pričom prvé tri spomenuté môžu mať, pri upchatí močovej trubice, za následok život ohrozujúci stav až smrť.
Felinná idiopatická cystitída
Veľmi dôležitú úlohu spúšťača tohto ochorenia hrá stres. Pokiaľ sa k pôsobeniu stresových faktorov pridá napr. infekcia, koncentrovaný moč, nedostatočný príjem tekutín alebo prítomnosť kryštálikov v moči, naruší sa ochranná vrstva steny močového mechúra (GAG) a dochádza k vzniku zápalu a lokálnej bolestivosti.
Močové kamene
Močové kamene sa líšia veľkosťou aj zložením, najčastejšie sú struvitové a oxalátové kamene. Spôsobom terapie je chirurgické odstránenie.
Uretrálne zátky
Uretrálne zátky sú zložené z bielkovinovej hmoty (napr. bielkoviny a bunky steny močového mechúra a krv) a kryštálikov. Sú obzvlášť nebezpečné, pretože môžu spôsobiť upchatie močových ciest t.j. akútny až život ohrozujúci stav.
Infekčné príčiny
Bakteriálna infekcia sa vo väčšine prípadov objavuje sekundárne, čiže ako následok prítomnosti kryštálikov, močového kameňa, nádoru, anatomickej vady a nevhodného ph moču. Podstatnú úlohu v náchylnosti na bakteriálnu infekciu môže zohrávať oslabená imunita zvieraťa.
Diagnostika FLUTD
Základom diagnostiky ochorenia močových ciest je odber vzorky moču. Najvhodnejším spôsobom získania moču je cystocentéza / punkcia cez brušnú stenu/, príp. katetrizácia u kocúrov, kedy týmto spôsobom môžeme súčasne prekontrolovať priechodnosť močovej trubice. V moči sa stanovuje jeho špecifická hmotnosť, prítomnosť zápalových buniek, bielkovín, červených krviniek, kryštálov a baktérií. Pomocnými vyšetreniami sú USG a RTG na odhalenie močových kameňov alebo nádorových zmien. Ďalším pomocným vyšetrením je vyšetrenie krvi, ktoré slúži na vylúčenie iných systémových ochorení ako sú napr. zlyhanie obličiek alebo cukrovka. Ak nie je možné odhaliť fyzickú príčinu ochorenia, môže ísť o behaviorálny problém.
Manažment ochorenia
Pri manažmente ochorenia by si mal každý majiteľ uvedomiť, že ochorenie močových ciest je pre mačku bolestivé a stresujúce. Zviera sa môže samovoľne traumatizovať, môže sa znížiť chuť do jedla, postihnutý jedinec môže zmeniť správanie voči majiteľovi alebo aj iným mačkám v domácnosti. Močenie na nevhodných miestach je spôsobom ako upozorňuje na tento konkrétny alebo aj iný zdravotný problém.
Základy terapie
Znížiť stres: Medzi identifikované stresové podnety zaraďujeme: náhle zmeny v diéte, zmeny prostredia, cestovanie, preplnenosť (veľa zvierat v obmedzenom priestore), príchod nových zvierat alebo ľudí do domácnosti. Obzvlášť významný môže byť stres v súvislosti s močením, napr. nevhodné umiestnenie mačacej toalety, nevyhovujúca podstielka, malý počet toaliet v závislosti od počtu zvierat, znečistená toaleta, agresívne správanie sa iných mačiek v domácnosti atď.
Zmena stravy: K dispozícii sú špeciálne veterinárne diéty, ktoré majú terapeutický účinok (majú upravený obsah jednotlivých zložiek, upravujú ph moču a podporujú príjem tekutín). Dôležitý je neobmedzený prístup k čerstvej vode a povzbudzovanie mačky k príjmu tekutín (fontánky, misky s vodou na viacerých miestach). Dostatočný príjem tekutín pomáha zrieďovať škodlivé látky v moči.
Adekvátne použitie liečiv: V prípade bolestivosti alebo kŕčov použitie analgetík/liekov proti bolesti/ a spazmolytík /liekov proti krčom/, v prípade zápalu a bakteriálnej infekcie, antibiotík. Medzi pomocné liečivá patria lieky na ochranu sliznice močového mechúra, ale aj prípravky s obsahom mačacích feromónov, napr. Feliway na zníženie stresového zaťaženia zvieraťa.
Pozorný majiteľ si môže všimnúť, že niektoré zvieratá vykazujú mierne príznaky ešte pred rozvinutím samotného ochorenia. Doba trvania týchto príznakov sa môže líšiť od niekoľkých hodín po niekoľko dní až týždňov. Dôležitá je včasná návšteva veterinárneho lekára. Liečba samotného ochorenia je časovo náročná pre majiteľa ale aj pacienta, preto je nutné dodržiavať inštrukcie týkajúce sa podávania liečiv, predpísanej diéty a pravidelných kontrol zdravotného stavu a účinnosti terapie. V prípade nedodržania potrebnej terapie, hrozí riziko doživotných následkov. Mačičky po prekonaní močových problémov môžu byť náchylnejšie na recidívu stavu, preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia- správna dieta, dostatočný príjem tekutín, udržiavanie optimálnej hmotnosti a minimalizovanie stresu.
Zakalený moč: príčiny a význam
Farba moču je závislá na rôznych faktoroch, ktoré nie sú príznakom choroby. Ako je to napríklad pri dehydratácii, horúčke alebo po ťažkej námahe. Avšak, zakalenie moču spôsobujú aj ochorenia, ako sú zápaly, obličkové kamene či iné príčiny. Zakalený moč je problém, pokiaľ jeho dôvodom nie je príjem určitej stravy, ktorá ho sfarbuje. Moč sa môže zakaliť po určitých jedlách, zelenine či po nápojoch, alebo účinkom niektorých špecifických liekov. V bežnom stave je moč číry a má zlatožltú farbu, a to aj vďaka farbivu zvanému urochróm.
Príčiny zakaleného moču
Moč môže byť zakalený a mení svoju farbu vplyvom prítomnosti bielkovín, hnisu, krvi alebo dokonca výkalov. V niektorých prípadoch možno pozorovať zakalenie moču aj bez toho, aby išlo o príznak nejakého vážneho ochorenia. Napríklad pri horúčke, prehriatí organizmu alebo naopak, pri jeho podchladení, ale aj ak človek vykonáva nadmernú fyzickú námahu. Tmavšia farba moču je aj pri dehydratácii. Podobne, aj ráno je farba moču iná, teda tmavá, a to vzhľadom na to, že v močovom mechúre sa nachádza koncentrovaný moč z celej noci. Na farbu moču má vplyv aj strava, napríklad červená repa a čučoriedky.
Skalenie moču môžu spôsobiť rôzne látky. Okrem stravy, moč farbí krv, hnis či prítomnosť bielkovín, alebo nedostatočný príjem tekutín a zvýšená námaha. Tmavo sfarbený moč, opisovaný aj ako farba kofoly, je taktiež príznakom problému, a to pri ochoreniach pečene, hlavne pri hepatitíde, a pri ochoreniach žlčníka.
Zakalený moč bielkovinami
Prítomnosť bielkovín v moči značí, že môže ísť o poruchu obličiek, nakoľko, za normálnych okolností sa bielkoviny v moči nenachádzajú. Moč je mliečne zakalený, teda do biela. Biely, bledo zakalený a spenený moč = možná prítomnosť bielkovín. Zakalený moč bielkovinami môže mať viacero príčin, ako sú zápal obličiek, obličkové kamene, nadmerný rozpad červených krviniek, rozpad svalového vlákna po úraze a nádorové ochorenie plazmatických buniek.
Krv v moči
Krv v moči je symptómom zápalu glomerúl, teliesok v obličkách, ktoré zodpovedajú za filtráciu krvi. Krv v moči signalizuje aj zápal močových ciest, močového mechúra či obličiek, vo väčšine prípadov má bakteriálny pôvod. Typicky sa prejavuje bolesťou v podbrušku, častým močením ale aj bolesťou pri močení. Pokiaľ sa zápal močových ciest nelieči, môže prerásť do zápalu obličiek, čo sa tiež prejavuje zakalením moči. Zápal obličiek môže byť buď akútny alebo chronický, pri ktorom je veľké riziko zlyhania obličiek. Zlyhanie funkcie obličiek so sebou prináša ďalšie komplikácie. Zlyhanie má akútnu, teda náhlu formu a aj chronickú. Pri akútnom zlyhaní sa môže znížiť až zastaviť tvorba moču. Pridružuje sa nevoľnosť, ale aj opuchy tela a tváre. Aj pri zápale prostaty, teda pristatitíde. Chronické zlyhanie funkcie obličiek sa vyznačuje únavou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy, tŕpnutím svalov a ich kŕčmi, ale aj chudnutím, šupinatením kože či pachuťou v ústach. Krv v moči sa vyskytuje aj pri obličkových kameňoch, ktoré sa tvoria v obličkách či v močových cestách. Dochádza k nim pri nerozpúšťaní solí a minerálov, ktoré sa zlučujú a vytvárajú konkrementy. Kamene následne putujú močovou sústavou a narúšajú jej steny. Toto dráždenie sliznice vyvoláva bolesť, teda koliku a pridružiť sa môže krv v moči, čiže hematúria. Kalný moč môže naznačovať aj nádor obličiek. Krv je však prvotne mikroskopická, čo znamená, že sa nedá pozorovať voľným okom. Typické je skôr chudnutie človeka a bledosť jeho pokožky. V niektorých prípadoch môže u mužov značiť rakovinu prostaty, ale aj zápal prostaty, čiže prostatitída.
Hnis v moči
Ak je prítomný hnis, ide hlavne o nadmerné množstvo bielych krviniek v moči, čo poukazuje na nejaký zápalový alebo infekčný problém. Ak je množstvo hnisu príliš vysoké, moč sa farbí biela alebo do žlta a zapácha. Zápaly močových ciest sú časté u žien a aj dievčat. Preto je možné pozorovať kalný moč aj u detí. Rovnako, okrem zakalenia moču je možné cítiť aj zápach. Najčastejšie pri hnisavom výtoku z močovej trubice ide o zápal obličiek či močového mechúra. Príkladom infekčného ochorenia je kvapavka. Moč sa kalí hnisom. Kvapavka je pohlavne prenosné ochorenie. Typická je v tomto prípade aj bolesť pri močení. U žien sa ľahko prenáša infekcia z pohlavného na močové ústrojenstvo. Tak to môže byť aj v prípade vaginitídy, čiže pri zápale pošvy. Ten môže spôsobiť chlamýdia alebo trichomonáza.
Výkaly v moči
Kalný moč s prímesou výkalov je závažný problém. Anatomické, a teda blízke uloženie močovej a tráviacej sústavy môže pri niektorých ťažkostiach spôsobiť tento jav. Tento stav nastáva v dôsledku divertikulózy, ale aj ako následok nádorového ochorenia či iného patologického prepojenia tráviacej a vylučovacej sústavy.
Zakalený moč v tehotenstve
V niektorých prípadoch sa môže zakalený moč vyskytnúť aj u tehotných žien v prípade preeklampsie. Preeklampsia je život ohrozujúci stav najmä pre plod, ale aj pre tehotnú ženu.
Leto a obličky: Rizikové obdobie
Leto je pre obličky rizikové nielen preto, lebo mnohí nepijeme dosť, ale môžu aj náhle zlyhať. Včas na to upozorní farba i zápach moču. Leto dáva zabrať, a obličkám obzvlášť - a to viac, než si mnohí uvedomujú. V horúčavách totiž naše telo rýchlo stráca tekutiny, čo môže viesť k dehydratácii, zahusteniu moču a zvýšenému riziku tvorby obličkových kameňov. Ak zanedbávate pitný režim, môžete pociťovať bolesti, tlak v krížovej oblasti či dokonca prvé príznaky zápalu. Obličky milujú rovnováhu - a leto ju dokáže poriadne narušiť.
Obličkové kamene trápia hlavne v lete
V lete rastie riziko vzniku obličkových kameňov najmä pre vyššie teploty a ich vplyv na hydratáciu organizmu. Ak nepijeme dostatok tekutín, moč sa koncentruje - obsahuje menej vody, ale rovnaké alebo väčšie množstvo minerálov a solí. Koncentrovaný moč podporuje kryštalizáciu napríklad oxalátov, vápnika, kyseliny močovej, čo je základný krok pri vzniku kameňov. Navyše, v lete častejšie jeme viac slanej stravy ako grilované pochúťky či čipsy, čo zvyšuje hladinu sodíka v moči - aj ten môže podporiť tvorbu vápnikových kameňov. O riziko pritom nejde len pri nezdravých prehreškoch. Konzumácia niektorých potravín s vysokým obsahom oxalátov, napríklad špenátu, čokolády, orechov v kombinácii s dehydratáciou rovnako zvyšuje riziko vzniku obličkových kameňov. Vyhýbajte sa aj nadmernému užívaniu vitamínu C v doplnkoch, pretože v tele sa mení na oxaláty a nadbytok, viac ako tisíc miligramov na deň, môže prispieť k tvorbe kameňov.
Čo škodí obličkám
Nejde len o obličkové kamene. Obličky v lete trpia všeobecne, a to viac ako v iné ročné obdobia pre mnoho ďalších príčin. Jednou sú, samozrejme, horúčavy. V horúčavách sa viac potíme, čo vedie k strate tekutín a elektrolytov, ako je sodík, draslík, vápnik a horčík. Tie sú kľúčové pre správnu funkciu obličiek a ich nedostatok môže zhoršiť ich schopnosť filtrovať a udržiavať rovnováhu tekutín. Ak nedopĺňame tekutiny, dochádza k dehydratácii, ktorá znižuje prietok krvi obličkami a zhoršuje ich funkciu. Nízky príjem vody môže viesť až k akútnemu poškodeniu obličiek. Ďalším dôvodom je, že v lete bývame fyzicky aktívnejší. Športovanie, ale aj práca pri vysokých teplotách, zvyšuje metabolickú aktivitu a tým aj produkciu odpadových látok, ktoré musia obličky spracovať. Ak pritom nedochádza k primeranej hydratácii, hrozí ich poškodenie. To, že zo sedenia na studenom chytíte zápal močových ciest či obličiek je čiastočný mýtus. Obličky neochorejú z vystavenia chladu. Zápal vzniká na bakteriálnom podklade, s chladom teda priamo nesúvisí, no kontakt tela so studeným povrchom môže dočasne zaťažiť imunitný systém. V takom prípade ste náchylnejší na akékoľvek infekcie. Pravdepodobnosť ešte zvýši dlhšie zotrvanie v mokrých plavkách - vlhké a teplé prostredie v intímnej oblasti je ideálne pre množenie baktérií. Teplé a vlhké prostredie podporuje množenie baktérií, čo môže viesť k infekciám dolných močových ciest, ktoré následne dokážu zasiahnuť aj obličky - ako je napríklad pyelonefritída, teda zápalové ochorenie.
#
tags: #babatko #koncentrovany #moc