Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi nejedného novopečeného rodiča. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť.
Komunikácia plačom
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo vašu pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s vami komunikuje a dáva vám najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudete vedieť rozlúsknuť, čo presne vám chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budete cítiť bezmocní. Po čase naopak zistíte, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplníte, nárek ustane.
Príčiny nepokoja a plaču
Je dieťatko hladné? Unavené? Chce byť na rukách alebo ležať v postieľke? Má okolo seba príliš veľa alebo príliš málo podnetov? Každopádne, dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať.
Hlad
S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Únava
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si vašu prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.
Bolesť
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíte na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.
Detská kolika
Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
Strach alebo separačná úzkosť
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Nadmerná stimulácia
Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Dieťatko je rozrušené
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie, ako napr.
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou. Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží.
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Mýtus o vyplakaní
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou vášho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite ste aj vy počuli rady, ako by ste si svoje dieťatko nemali často brať na ruky, prípadne by ste k nemu nemali priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Ako utíšiť plačúce dieťa?
Ak chcete utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne vám chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžete vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
- Snažiť sa zostať v pokoji: Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Ak nebudete pokojní vy, neutíšite ani svoje dieťatko.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si vaše dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zvážte kúpu šatky alebo nosiča. Vaša chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budete mať počas dňa voľné ruky.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
Spánok a spánkové návyky
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Samostatné zaspávanie
Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Neignorujte pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujeme za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Dodatočné faktory ovplyvňujúce nepokoj
- Zúbky: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
- Moorov reflex: Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
- Nezrelá nervová sústava: Nezrelá nervová sústava môže spôsobiť aj ťažšie prispôsobovanie sa dieťaťa prostrediu, čo často môže uľahčiť len stav podobajúci sa pobytu v maternici: fyzická blízkosť, a stav: „nech je mama stále len pri mne“. Ako sa to môže prejaviť v neskoršom období života? Vyplývajúc z týchto problémov má dieťa väčší strach vyskúšať nové veci, lebo nie vždy je si vedomé reakcií svojho tela. Pri náhlych životných udalostiach je menej flexibilné. V škole sa vyskytujú ťažkosti s pozornosťou, učením a prispôsobením sa. Prvé a najdôležitejšie čo môžeme urobiť je nepodceniť skoré prejavy. Poraďme sa s odborníkom, ktorý je schopný posúdiť stav, úroveň vývoja a zrelosti nervovej sústavy u dieťaťa a vie zaznamenať odchýlky vo vývoji, preskúma ich príčinu, a pomôže vybrať vhodný spôsob terapie. Nezrelosť nervovej sústavy ovplyvňuje naše schopnosti, čo v budúcnosti môže vyvolať viac problémov v našom neskoršom živote.
Čo robiť, ak máte nepokojné bábätko?
Prvé a najdôležitejšie čo môžeme urobiť je nepodceniť skoré prejavy. Poraďme sa s odborníkom, ktorý je schopný posúdiť stav, úroveň vývoja a zrelosti nervovej sústavy u dieťaťa a vie zaznamenať odchýlky vo vývoji, preskúma ich príčinu, a pomôže vybrať vhodný spôsob terapie. Nezrelosť nervovej sústavy ovplyvňuje naše schopnosti, čo v budúcnosti môže vyvolať viac problémov v našom neskoršom živote.
Rodičovstvo vyžaduje úplne nový druh tvorivosti, obzvlášť keď príde na upokojovanie nepokojného bábätka. Je bežné, že deti v priebehu života upokoja rôzne veci a vy budete musieť čas od času prístup obmieňať. Ak neviete, kde začať, použite ako východiskový bod tohto sprievodcu, ktorý vám ukáže spôsoby, ako bábätko utíšiť. Upokojovanie a utešovanie dieťaťa je dôležitou súčasťou rodičovstva. Bohužiaľ neexistuje jednoduchý a univerzálny manuál na to, čo správne robiť, keď bábätko stále plače. Navyše to, čo fungovalo jeden deň, nemusí mať rovnaký efekt ďalší deň. Ako rodičia budete musieť vyskúšať mnoho techník a byť kreatívni.
Doba upokojenia
Využite čas, keď je vaše maličké pokojné a spokojné, aby ste preskúmali, čo ho najviac baví. Možno miluje niektorú konkrétnu hračku alebo sa mu skutočne páči nejaká melódia, uspávanka. Buďte pozorní a nechajte svoje dieťa, aby vám ukázalo, čomu dáva prednosť. Pozor na prílišnú snahu zahnať začínajúcu mrzutosť ohromným množstvom hračiek. Skúšajte jednu po druhej, aby ste vedeli, ktorá taktika vlastne zabrala.
Všetci ostatní
Vaša kamarátka by dala ruku do ohňa za to, že táto konkrétna technika, ako upokojiť bábätko, vždy zaručene funguje. Vy ale viete, že na vaše plačúce dieťa rozhodne nezaberie. Netreba vyskúšať všetky osvedčené rady, ktoré vám bude okolie dávať, a ani nebuďte sklamaná, keď tipy nezaberú. Vaše dieťa je jedinečný človek, rešpektujte jeho individualitu a dôverujte svojim inštinktom a putu, ktoré s ním máte. Ak bábätko plače zo spánku alebo vyžaduje, aby ste s ním boli v izbe dokiaľ nezaspí, tak buďte. Pár ďalších spoločných minút určite neuškodí, ak to znamená pokojnejší spánok vás všetkých. Svoje dieťa jedine vy poznáte najlepšie.
Z pohľadu dieťatka
Pozrite sa na veci z pohľadu dieťatka. V akej fáze vývoja sa práve nachádza? Bude teraz prechádzať obdobím rýchleho rastu? Je možné, že mu rastú zúbky? Nemá nočné mory? Nechce proste len zaspávať vedľa blízkej osoby? Niekedy budete môcť urobiť niečo, čo pomôže. Inokedy vás bude upokojovať vedomie, že toto obdobie nepokoja je len dočasné. Nevymýšľajte zložité stratégie, ako dieťa oklamať, veľmi často je tým najlepším riešením to najjednoduchšie a najprirodzenejšie
Vnímajte súvislosti
Niekedy je ťažké poznať jasnú príčinu rozrušenia dieťaťa. Na rozdiel od hladu, únavy alebo špinavej plienky. V týchto chvíľach je dôležité uvedomiť si, že vaše dieťa sa ešte len vyvíja, rozumovo i fyzicky, a to, čo mu spôsobuje nervozitu a podráždenie, môže byť niečo dočasné, ako napríklad rastový špurt, prerezávanie zúbkov alebo vývojový skok. Ale možno aj začínajúca choroba. Bábätká sú nešťastné aj z obyčajnej nádchy My dospelí vieme, že za pár dní budeme fit, ale dieťa nechápe, prečo sa mu horšie dýcha, prečo mu tečie z nosa a prečo ho napríklad aj škriabe v krku. Pre malé dieťa je toho veľa, s čím sa musí vysporiadať, či už fyzicky alebo psychicky, a nie div, že od nás občas potrebuje trochu viac pozornosti. Buďme k dieťaťu zhovievaví, aj keď máme pocit, že tie ufňukané dni sa ťahajú a že ten plač bábätka nikdy neskončí. Skončí. A až príde prvý vzdor a prvé odvrávanie, ešte s láskou budete spomínať na časy, keď bolo vašou jedinou starosťou len to, prečo máte doma nepokojné a plačúce bábätko.
Niekedy proste len plače a je to normálne
Neexistuje žiadne tajné kúzlo na to, ako utíšiť mrzuté dieťa. Aj tí najskúsenejší rodičia priznávajú, že niekedy dieťa proste plače nezávisle od toho, ako veľmi sa ho snažíte upokojiť. Zdanlivo bezdôvodne najviac plačú deti do 4 mesiacov, a tak neexistuje jediný a zaručený recept na to, ako utíšiť novorodenca. Ak vaše maličké nie a nie prestať s plačom, pamätajte, že je preň vždy najdôležitejšia vaša upokojujúca náruč a čas, ktorý mu venujete. Možno sa vám nepodarí vždy všetko napraviť, ale vždy budete v upokojovaní na prvom mieste.
5 tipov na upokojenie
- Túlenie: Priviňte dieťa tesne k sebe, hovorte naň tichým hlasom a jemne mu masírujte chrbátik Deti sa veľmi rady maznajú a často proste chcú byť len vo vašej blízkosti.
- Tiché zvuky: Je možné, že sa vášmu dieťaťu nepáčia hlasné zvuky? Skúste nejaký stály, rovnomerný zvuk či šum, v ktorom nevítaný rámus zanikne. Môžete skúsiť jemné bzučanie vetráka, pustiť sprchu alebo prehrávať zvuky z nejakej aplikácie - obľúbený je často tlkot srdca, ktorý dieťatku pripomenie dobu, kedy bolo ešte v maternici.
- Pohyb: Deti milujú pohyb a práve malý pohyb niekedy dokáže veľké veci, keď chcete, aby si dieťatko odpočinulo. Skúste sa prechádzať a dieťa pritom nosiť, tlačiť dieťa v kočíku alebo sa previezť autom s dieťaťom pripútaným v autosedačke.
- Cicanie: Cicanie predstavuje vyskúšanú a skutočnú metódu, ako dieťa upokojiť - či už cicia z prsníka alebo z fľaše, či cicia váš prst alebo cumeľ. Pamätajte, že by sa dieťa nemalo prekŕmiť: viedlo by to k bolesti bruška a ďalším problémom.
- Úľava pri prerezávaní zúbkov: Ak vaše dieťa sliní viac než obvykle, je pravdepodobné, že ho trápi bolesť prerezávajúcich sa zúbkov. Ponúknite mu hryzací krúžok alebo masírujte ďasná, aby ste dieťaťu trochu uľavili.
Problémy s dojčením a trávením
Problém s kolikami, boľavým bruškom a plačom bábätka nemusí súvisieť len s „plynmi v brušku“. Preto v drvivej väčšine prípadov nezaberajú rôzne prípravky, ktoré sú len marketingovým ťahom využívajúcim zúfalstvo rodiča, ktorý hľadá akýkoľvek spôsob, ako pomôcť svojmu bábätku byť menej uplakané. Ak sa zabezpečí, aby bábätko dokázalo lepšie regulovať príjem mlieka a aby na prsníku správne pilo, situácia sa môže zlepšiť. Niekedy zlepšenie dojčenia a efektívnejšie pitie môže pomôcť, aby sa znížilo množstvo plaču. A to aj napriek tomu, že bábätko objektívne vynikajúco priberá. Ak by situácia súvisela s refluxom, poraďte sa s odborníkom, ktorý vám odporučí spôsoby, ako zvládať život s refluxovým bábätkom jednoduchšie.