Autizmus je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým dieťa vníma svet, komunikuje a interaguje s ostatnými. Deti s autizmom často potrebujú špecifické prístupy a prostredie, ktoré im umožnia efektívne sa socializovať, učiť a odpočívať. Integrácia autistického dieťaťa do bežnej materskej školy je proces, ktorý si vyžaduje pochopenie, trpezlivosť a systematickú prácu zo strany pedagógov, rodičov a odborníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, od diagnostiky a prejavov autizmu, cez terapeutické prístupy a dôležitosť sociálneho oddychu, až po praktické rady pre integráciu do bežného kolektívu a podporu rodiny.
Pochopenie Autizmu: Neurovývinová Porucha s Rôznorodými Prejavmi
Autizmus je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje vnímanie, poznávanie a učenie. Ako hovorí Jim Sinclair, autizmus nie je niečo, čo osoba má, ale je to spôsob bytia, ktorý preniká všetkým. Autizmus je multifaktoriálne podmienený, pričom rolu zohrávajú genetika, vonkajšie a vnútorné prostredie. Porucha autistického spektra (PAS) sa prejavuje s neuveriteľnou variabilitou príznakov, od mentálneho znevýhodnenia po vysoký intelekt a geniálne schopnosti.
Autizmus ako prvý definoval detský americký psychiater Leo Kanner v roku 1943, ktorý si všimol, že existuje rozdiel medzi autizmom a detskou schizofréniou a popísal autizmus ako samostatný syndróm dvomi kľúčovými charakteristikami: „autistická uzavretosť“ a „túžba po nemennosti“ spolu s ďalšími behaviorálnymi prejavmi a izolovanými schopnosťami. Autizmus (gr. autós - sám) je strešný pojem pre skupinu pervazívnych vývinových porúch, ktoré charakterizujú závažné deficity v troch oblastiach (tzv. triáda poškodení) - komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.
Prejavy Autizmu: Rôznorodosť a Individualita
Prejavy autizmu sú rôznorodé a môžu sa líšiť u každého dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetci autisti sú geniálni savanti a nemajú abnormálne vlastnosti. Medzi typické prejavy patria:
- Správanie: Zriedkavý očný kontakt, preferencia samostatnej hry, nezáujem o rovesníkov, nezávislosť.
- Komunikácia: Oneskorený vývin reči, opakovanie otázok, neplnenie inštrukcií, rozprávanie o obľúbenej téme bez prerušenia.
- Hra: Neadekvátne hranie s hračkami, zoraďovanie predmetov, preferencia komplikovaných skladačiek.
- Vnímanie: Nereagovanie na zvukové podnety, citlivosť na zvukové, vizuálne a taktilné podnety, zaujatie povrchmi a materiálmi, chôdza po špičkách.
- Iné indikácie: Mávanie rukami, rytmické pohyby telom, agresia voči druhým, sebapoškodzovanie.
Narušenie v oblasti komunikácie (kvantitatívne i kvalitatívne) sa môže prejaviť: echoláliou (opakovanie slov a viet), monotónnou rečou bez intonácie, nedostatkom v napodobňovaní, spontánnosti pri použití jazyka, nesprávnym používaním zámien, neschopnosťou chápať abstraktné pojmy, problémy porozumieť reči druhých a udržiavať zmysluplnú konverzáciu a pod. Narušený vývin predstavivosti, ale aj oblasti činnosti a záujmov sa manifestuje nasledovne: stereotypné a repetitívne vzorce správania (tlieskanie rukami, otáčanie tela, grimasovanie, poklepkávanie…), abnormálne zameranie na určitý vzorec správania či rutinnú činnosť a snaha o ich nemennosť, neobvyklé zaobchádzanie s hračkami - zameranie sa na časti predmetu, neschopnosť hrať sa s hračkami alebo s predmetmi imaginatívne… Autizmus je strešný pojem, ktorý v sebe zahŕňa viaceré klinické jednotky, líšiace sa etiológiou, prevalenciou a symptomatológiou. Niekedy sú autistické prejavy v správaní veľmi rôznorodé a predstavujú celé kontinuum zvláštneho až narušeného správania. V odbornej literatúre sa uvádza strešný pojem - poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP).
Prečítajte si tiež: Podpora detí s autizmom
Možné Príčiny Autizmu: Multifaktoriálny Vplyv
Teória emocionálneho chladu matky a nedostatku lásky pri výchove bola prekonaná. Dnes sa predpokladá, že príčiny autizmu sú multifaktoriálne a zahŕňajú:
- Genetické faktory: Vysoká pravdepodobnosť vzniku poruchy u jednovaječných dvojčiat a v rodinách s autistickým dieťaťom.
- Mozgové poškodenia: Funkčné poruchy ľavej polovice mozgu a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni.
- Nedostatočné prepojenie mozgových centier: Chýbajúce nervové prepojenia medzi rôznymi mozgovými centrami.
- Extrémne mužský typ mozgu: Vysoká hladina testosterónu v tele matky počas tehotenstva.
Až 80% populácie s PAS má mentálne postihnutie. Špecifickou podkategóriou je aj tzv. vysokofunkčný autizmus (VFA, z angl. High-functioning Autism - HFA), ktorý sa od osemdesiatych rokov používa pre podskupinu detí a mladých ľudí s diagnózou detský autizmus s intelektom v pásme normy. Deti s HFA majú výraznejšie jazykové deficity (ťažkosti s porozumením a použitím jazyka, výraznejšie ťažkosti v pragmatike a sémantike reči) a problémy v sociálnych interakciách, nadobudnuté vedomosti a schopnosti často nevedia preniesť do ďalších oblastí i praktického života a potrebujú väčšiu mieru asistencie a pomoci počas vzdelávacieho procesu, ale aj vo svojom ďalšom živote.
Príčinami vzniku sa zaoberajú odborníci z viacerých oblastí a vedných disciplín. Zrejme neexistuje jedna príčina, ale skôr komplex viacerých faktorov podieľajúcich sa na vzniku autizmu. Z pohľadu aktuálnej medicíny ide o neurovývinovú poruchu, na vznik ktorej má zásadný vplyv genetika (dedičnosť) a psychogénne faktory prostredia. Uvažuje sa aj o vplyve imunitného systému a metabolizmu na vznik tejto poruchy. Siklenková uvádza, že u 30% autistických detí bol pozorovaný excesívny nárast veľkosti mozgu medzi prvým a druhým rokom života (frontálna oblasť a amygdala). Následne u autistov nedochádza k predpubertálnemu zväčšeniu objemu mozgu. Býva zníženie objemu corpus callosum, čo je časť mozgu zodpovedná za spájanie nervových buniek oboch mozgových hemisfér (tzv. interhemisférová komunikácia). Všeobecne je dokázané, že u autistov je narušená konektivita medzi jednotlivými časťami mozgu, pre ktorú nie je možné navzájom integrovať vzdialenejšie oblasti mozgu v potrebnej miere. To vedie k nedostatočnému spracovaniu komplexných a náročných informácií či procesov, ako sú napríklad reč a sociálne správanie.
Teória hypermužského mozgu predpokladá súvislosť autistických čŕt so zvýšenou expozíciou plodu vplyvu testosterónu. Ten počas vnútromaternicového vývinu významne ovplyvňuje dozrievanie mozgu a prispieva k odlišným schopnostiam a danostiam oboch pohlaví. Muži sú vo všeobecnosti nadanejší v oblasti logického uvažovania, priestorovej predstavivosti, ich mozog je viac systematický. Naproti tomu u žien dominujú emocionálne prednosti ako empatia či rečové danosti. Osoby s PAS vykazujú zvýšené schopnosti systematizácie na úkor empatických schopností (záujem o systémy, poriadky, repetitívne správanie, rezistencia na akékoľvek zmeny a potreba rovnakosti, sociálna neobratnosť, znížená schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí). Ide o teóriu, ktorá vychádza zo staršej koncepcie psychológa Baron-Cohena, že za vznikom autizmu stojí tzv. Mindblindness Theory (Teória slepej mysle). Schopnosť 'teórie mysle' sa opisuje ako kognitívny komponent empatie, ako to, čo nám umožňuje vžiť sa do kože niekoho iného a predstaviť si, ako sa cíti a čo si myslí. Teória mysle (resp. uvedomovanie sa duševných stavov, ktoré umožňujú čítanie mysle) je špecifická kognitívna schopnosť, ktorá umožňuje vytvárať systém úsudkov a názorov o duševných stavoch, ktoré nemožno priamo pozorovať (na čo človek myslí, čo prežíva, po čom túži, o čom je presvedčený, čomu verí, čo zamýšľa). Ak je človek schopný rozpoznať duševný stav človeka, je tiež schopný odhadnúť dôvody jeho správania. Daná schopnosť nám tak umožňuje predvídať a kontrolovať správanie a je základom pre schopnosť empatie a poskytnutia útechy druhým.
Diagnostika a Intervencia: Včasná Pomoc pre Lepšiu Budúcnosť
Ak rodičia majú podozrenie, že s ich dieťaťom nie je niečo v poriadku, mali by sa obrátiť na pediatra, ktorý ich nasmeruje k ďalším odborníkom, ako sú pedopsychiater, klinický psychológ a logopéd. Dôležité je aj zapojenie do centra včasnej intervencie alebo špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré môžu dieťaťu ponúknuť stimuláciu vývinu. Systematická práca s dieťaťom a dôvera odborníkom sú kľúčové pre jeho napredovanie.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí
Aj v ambulanciách pediatrov je od roku 2019 povinný screening autistických prejavov u detí od 16 do 30 mesiacov. Robí sa osveta u pediatrov, aby vedeli, kam nasmerovať rodičov, ak z týchto screeningov vzíde podozrenie na pervazívnu poruchu. Je však žalostne málo pediatrov, ktorí by dieťa čo najskôr poslali k odborníkom.
Prvou fázou je prirodzené neprijatie. Potom sa naštartujú v dúfaní, kým prejdú cez niekoľkých odborníkov, pretože potrebujú informácie počuť z viacerých strán. Následne sa z pocitu, že dieťa z toho vyrastie, dostávajú do štádia, keď si uvedomia, že to tak nebude. Navyše môžu nastúpiť pridružené komplikácie, napríklad epileptické záchvaty či iné ťažkosti. Reagujú aj podľa toho, ako sú ovplyvnení partnerom, rodinou. Muži to zvládajú oveľa ťažšie. Náročné je to však pre celú rodinu, lebo starostlivosť sa upne len na jedno dieťa a ostaní členovia rodiny sa cítia sa ukrivdení, nechcú matke pomáhať a ona je nešťastná. Ale sú aj rodiny, ktoré to zvládajú úplne skvelo. Dôležité je poskytnúť im nádej, poradenstvo, neraz aj optimistický pohľad do budúcnosti a perspektívu, že netreba prestávať a s dieťaťom pracovať.
Pre možnosti edukácie a sociálnej integrácie je potrebné stanoviť silné a slabé stránky dieťaťa, mieru jeho podporných a rehabilitačných služieb, mieru opatrení vo vzdelávaní a výchove a osobitosti v správaní, výskyt agresívneho a ohrozujúceho správania pre okolie a dieťa samotné.
Terapie a Prístupy: Cielená Starostlivosť pre Kvalitnejší Život
Cielené terapeutické prístupy môžu výrazne zlepšiť symptomatiku a zvýšiť kvalitu života osôb s autizmom. Medzi účinné formy starostlivosti patria:
- Špeciálno-pedagogická intervencia: Individuálny vzdelávací prístup a špeciálne vzdelávacie metódy.
- Logopédia: Rozvoj komunikačných schopností.
- Fyzioterapia: Zlepšenie motorických zručností.
- Behaviorálna terapia (TEACCH, ABA): Jasná štruktúra a individuálna práca s dieťaťom.
- Alternatívna a podporná komunikácia: Obrázky, piktogramy a elektronické zariadenia pre osoby, ktoré sa nedorozumievajú rečou.
- Tréning sociálnych a komunikačných zručností: Pre staršie deti a mladistvých s vysokofunkčným autizmom a Aspergerovým syndrómom.
TEACCH Program: Štruktúrované Učenie pre Lepšiu Orientáciu
TEACCH program (Treatment and Education of Autistic and related Communication handicapped Children) je komplexný prístup, ktorý rešpektuje špecifický profil ľudí s autizmom. Ide o štruktúrované učenie, ktoré upravuje prostredie ľudí s PAS tak, aby vedeli čo sa od nich očakáva, ako dlho to bude trvať, kde a kedy sa daná aktivita uskutoční a čo bude nasledovať po nej.
Prečítajte si tiež: Autizmus u 2,5-ročných
Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, prehľad postupnosti činností a usporiadanie prostredia, v ktorom sa dieťa s PAS pohybuje. Tento špecifický prístup kompenzuje do istej miery ťažkosti v učení, ktoré autizmus so sebou nepochybne prináša. Miesto neistoty a zmätku nastúpi logika, poriadok, istota a bezpečie, ktoré umožnia akceptovať nové úlohy, požiadavky a lepšie znášať situácie a udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Štruktúra prostredia pomáha dieťaťu v priestorovej orientácii a odpovedá na otázku KDE. Vytvára tak spojenie medzi miestami, činnosťami a správaním, a tak ponúka dieťaťu istotu. Štrukturalizácia je takisto nevyhnutná pri organizovaní a usporiadaní pracovného miesta. Priestor pre vyučovanie by mal byť pohodlný a bez rušivých podnetov. Uplatňuje sa systém práce zľava doprava.
Dieťa s PAS veľmi ťažko chápe abstraktný pojem čas, jeho myslenie je konkrétne, preto nedokáže organizovať svoju prácu v čase. Potrebuje nielen počuť pokyn, ale pridať k tomu vizuálnu podporu. Neschopnosť predvídať udalosti a vytvárať súvislosti kompenzuje väčšinou rituálmi a stereotypným správaním. Ak mu sprostredkujeme informáciu vo vizuálnej podobe, zmierňujeme tak jeho nedostatky v komunikačných, pamäťových a abstraktných schopnostiach. Vizualizovaný denný program odpovedá dieťaťu s autizmom KEDY, napomáha mu orientovať sa v čase, odlišovať od seba jednotlivé aktivity a vedie k väčšej samostatnosti.
Typy vizuálnej podpory sú napríklad (od najjednoduchších po najzložitejšie: výber závisí od mentálnej úrovne dieťaťa): konkrétny predmet (3D rozmer), fotografie, farebné obrázky, piktogramy, nápisy, diár, písané rozvrhy… Deťom musíme zviditeľniť deň tzv. denným plánom. Obvykle má formu panelu, kde je meno dieťaťa, fotografia. Je umiestnený tak, aby dieťa malo k nemu prístup. Jeho funkcia spočíva v tom, aby vo zviditeľnenej podobe napovedal dieťaťu, čo má práve robiť, čo bude robiť potom, kedy bude robiť to, čo má rado. Môže byť orientovaný vo vodorovnej alebo zvislej polohe, podľa potrieb dieťaťa. Na konci plánu je umiestnený tzv. zberný kôš. Pri používaní vizualizácie pomocou plánu, musíme vedieť na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je, a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť.
Aplikovaná Behaviorálna Analýza (ABA): Posilňovanie Žiaduceho Správania
ABA (Applied Behavior Analysis) vychádza z teórie, že autizmus je neurologicky podmienený syndróm, ktorý sa prejaví v správaní dieťaťa. ABA tak pracuje so správaním jednotlivca tak, že učí a posilňuje žiaduce správanie. Ide teda o stratégiu, ktorá vychádza z KBT (kognitívno-behaviorálna terapia) a napomáha redukovať nevhodné (agresívne) správanie jednotlivcov s PAS tak, že ho nahrádza správaním spoločensky akceptovateľnejším. Paralelne táto metóda buduje u autistických detí také schopnosti, ktoré napomáhajú k lepšej adaptabilite, sebaobsluhe, komunikácii a celkovej sociálnej interakcii.
Správaniu dieťaťa najlepšie porozumieme, ak podrobne posúdime súbor okolností pred a po sledovaných prejavoch správania. Po vyhodnotení okolností môžeme začať meniť správanie a učiť dieťa správať sa iným spôsobom. Napríklad ak chceme zistiť, prečo dieťa zahodilo hračku, musíme vedieť, čo tomu predchádzalo. Možno hračka nefunguje tak, ako by dieťa chcelo, možno bolo dieťa zavolané iným menom, možno je hračka pre dieťa loptou. Aby sme porozumeli, prečo dieťa opakovane hádže hračky, musíme vedieť, čo sa opakovane deje potom, čo sa dieťa správa určitým spôsobom. Možno človek v miestnosti vyjde von, keď dieťa hračku hodí, možno mama hračku opraví…všetky tieto udalosti posilňujú v dieťati hádzanie hračiek.
ABA je založená na učení postupnými krokmi, kedy pri výuke inštruktor (rodič, učiteľ, terapeut a pod.) ponúkne dieťaťu Sd (diskriminačný stimul), t.j. inštrukciu a čaká na reakciu dieťaťa. Existuje celá rada rôznych diskriminačných stimulov: verbálne; vizuálne (nápisy či obrázky, ktoré symbolizujú pokyn alebo prvok v prostredí, napríklad skladačku, s ktorou sa má dieťa hrať), gestá (napr. ukazujeme smer, kam sa má dieťa pozerať alebo na predmet, ktorý si má dieťa vziať) či výraze tváre. Ak dieťa reaguje správne, učiteľ posilňuje žiaducu reakciu pochvalou, prípadne odmenou za dobre vykonanú prácu. Ak dieťa reaguje chybne, inštruktor ho okamžite usmerní tak, aby reagovalo správne. Usmernenie je vedené tak, aby sa dieťa učilo správnej reakcii na danú inštrukciu.
Typy pozitívneho posilňovania sú napríklad: jedlo a pitie; verbálne ako „dobrá práca“, „si jednotka“, „vynikajúco“; materiálne ako obľúbená hračka, bábika, autíčko; sociálne ako pohladenie, potľapkanie, pesnička…Negatívne posilňovanie spočíva v odobratí nepríjemného podnetu, a to okamžite po žiaducom správaní. Negatívne posilňovanie má za následok rast intenzity tohto správania.
Niet pochýb o tom, že behaviorálne techniky sú do určitej miery úspešné a v intervencii hrajú ústrednú úlohu. Efektívne je možné ich využívať k zlepšovaniu deficitov, k zmierňovaniu a redukcii problémového správania, ktoré pervazívne vývinové poruchy prinášajú. Avšak nemožno na ne hľadieť ako na prostriedok, ktorý dokáže autizmus vyliečiť.
Floortime: Rozvoj Prostredníctvom Hry a Vzťahov
Floortime (čas na podlahe) je jednou zo základných stratégií modelu DIR (Developmental, Individual-difference, Relationship-based model). Autormi sú psychologička S. Wieder a profesor psychiatrie a pediatrie S. I. Greenspan a prevažne je využívaný v USA. Cieľom je dosiahnuť zdravý vývin a nepracovať iba na vonkajších prejavoch a správaní. Program môže byť zakomponovaný doma alebo v škole alebo je súčasťou ďalších prístupov.
Časť D (developmental - rozvoj)tohto modelu popisuje každý krok pri budovaní určitých schopností dieťaťa. Znamená to konkrétne pomôcť dieťaťu s autizmom naučiť ho vytvárať vzťahy s druhými, odpovedať primerane na otázky, rozumieť i používať sociálne a emocionálne gestá, vedieť sa postarať o seba, zostať pokojný v situáciách a pod. Časť I (Individual-difference - individuálne rozdiely) modelu popisuje jedinečné i biologické spôsoby, akými dieťa prijíma, rozumie a odpovedá na pocity a vnemy, akými sú napríklad zvuk či dotyk a tiež ako plánuje a zatrieďuje svoje myšlienky či aktivity. Niektoré deti napríklad reagujú veľmi citlivo na dotyk a zvuky.
Sociálny Oddych: Kľúč k Pohode a Rozvoju
Sociálny oddych je pre autistické deti mimoriadne dôležitý, pretože im umožňuje spracovať informácie, znížiť stres a obnoviť energiu. Nasledujúce tipy a stratégie môžu pomôcť rodičom a opatrovateľom vytvoriť vhodné podmienky pre sociálny oddych:
- Vytvorenie bezpečného a predvídateľného prostredia: Autistické deti sa cítia lepšie v prostredí, ktoré je predvídateľné a má jasnú štruktúru. Pravidelný režim, vizuálne pomôcky a jasné pravidlá im pomáhajú zorientovať sa a znižujú úzkosť.
- Identifikácia spúšťačov stresu: Je dôležité identifikovať situácie, zvuky, vône alebo iné podnety, ktoré spôsobujú stres a úzkosť. Snažte sa ich eliminovať alebo minimalizovať.
- Poskytnutie senzorických pomôcok: Niektoré autistické deti upokojujú senzorické pomôcky, ako sú hračky na stláčanie, deky s váhou alebo slúchadlá na zníženie hluku.
- Vytvorenie oddychovej zóny: Vytvorte v dome oddelené miesto, kde sa dieťa môže cítiť bezpečne a pokojne. Táto zóna by mala byť tichá, pohodlná a vybavená obľúbenými hračkami, knihami alebo inými predmetmi, ktoré dieťa upokojujú.
- Podpora samostatnej hry: Samostatná hra je pre autistické deti dôležitá, pretože im umožňuje spracovať informácie a rozvíjať vlastné záujmy. Podporujte ich v hre s hračkami, ktoré ich zaujímajú, alebo im ponúknite kreatívne aktivity, ako je kreslenie, maľovanie alebo modelovanie.
- Učenie relaxačných techník: Naučte dieťa relaxačné techniky, ako sú hlboké dýchanie, meditácia alebo progresívna svalová relaxácia. Tieto techniky im môžu pomôcť upokojiť sa v stresových situáciách.
- Obmedzenie sociálnych interakcií: Po náročných sociálnych situáciách potrebuje autistické dieťa čas na oddych a spracovanie informácií. Obmedzte sociálne interakcie a doprajte mu čas na samotu.
- Podpora záujmov a rutín: Autistické deti majú často silné záujmy a rutiny, ktoré im poskytujú pocit istoty a stability. Podporujte ich v týchto záujmoch a rituáloch, pretože im to pomáha cítiť sa pokojne a uvoľnene.
- Komunikácia a porozumenie: Komunikujte s dieťaťom jasne a zrozumiteľne. Používajte vizuálne pomôcky, ako sú obrázky alebo piktogramy, aby ste mu pomohli porozumieť pokynom a očakávaniam.
- Trpezlivosť a pochopenie: Autistické deti potrebujú trpezlivosť a pochopenie. Buďte trpezliví, ak sa im nedarí socializovať alebo ak majú problémy so správaním. Snažte sa im porozumieť a ponúknuť im podporu.
- Spolupráca s odborníkmi: Spolupracujte s odborníkmi, ako sú terapeuti, psychológovia a špeciálni pedagógovia, ktorí vám môžu poskytnúť ďalšie rady a stratégie pre sociálny oddych.
Integrácia do Bežného Kolektívu: Krok za Krokom
Každé dieťa s autizmom, ktoré je schopné čerpať z prostredia bežnej materskej či základnej školy, môže byť začlenené. Ak má dieťa komunikačné, spoločenské a sebaobslužné zručnosti, ktoré mu umožnia fungovať v bežnom kolektíve, tak tam aj patrí.
Pre väčšinu detí je pobyt v škôlke v prvých dňoch mimoriadne stresujúci. Neprítomnosť rodičov, hluk a potreba stráviť polovicu dňa s cudzími deťmi je pre deti s autizmom obzvlášť ťažkým zážitkom. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby autistických detí súvisia s potrebou zabezpečiť im vhodné podmienky, preto je taký dôležitý výber dobrej škôlky.
Obľúbenou voľbou medzi rodičmi detí s autizmom sú integračné škôlky, ktoré navštevujú deti s oneskoreným vývinom, ale aj úplne zdravé deti. Program aktivít v takýchto zariadeniach zahŕňa špeciálne terapeutické hodiny. Veľký dôraz sa kladie na podporu psychomotorického a emocionálneho vývinu a na pomoc pri formovaní reči. V ponuke integračných a terapeutických materských škôl sú aj výtvarné krúžky, logopédia, rytmika, nápravná gymnastika, psia terapia či arteterapia.
Pri výbere škôlky pre autistické dieťa by rodičia mali dbať na to, ako je usporiadaný detský jedálny lístok, pretože pri liečbe autizmu má veľký význam správna strava a u detí s touto poruchou dochádza k poruchám bakteriálnej rovnováhy v tráviacom trakte a tráviacim ťažkostiam.
Rola Školy a Pedagógov
V špeciálnej škole pre deti s autizmom sa výchovno-vzdelávací proces prispôsobuje individuálnym potrebám dieťaťa. V triede je malý počet detí a prítomný je učiteľ a pedagogický asistent. Vzdelávanie detí, u ktorých boli diagnostikované poruchy autistického spektra, vyžaduje od pedagógov správnu prípravu, ako aj zabezpečenie špeciálnych pomôcok na vybavenie terapeutických miestností. Komplexná starostlivosť o deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami zahŕňa psychoterapeutické, rehabilitačné, socioterapeutické oblasti, ako aj špeciálne vzdelávanie. Rodičia, opatrovatelia a učitelia môžu počítať so širokou ponukou moderných riešení dostupných v internetových obchodoch, ktoré ponúkajú didaktické pomôcky určené pre deti s Aspergerovým syndrómom a autizmom. Hračky pre autistov, hry a multimediálne programy sú didaktické a terapeutické pomôcky, premyslene vytvorené na základe najnovších výskumov, ktoré využívajú rôzne metódy terapie autizmu. V ponuke sú okrem iného priateľské senzorické pomôcky a terapeutické pomôcky, ktoré pomáhajú deťom učiť sa rozpoznávať rôzne emócie - u seba aj u iných, ako aj edukačné zostavy, ktoré rozvíjajú trpezlivosť, predstavivosť a slúžia ako vynikajúci tréning manuálnej zručnosti, napríklad pomôcky na prevliekanie.
V materskej škole je dôležité vytvoriť pre dieťa s autizmom štruktúrované prostredie s jasnými pravidlami a vizuálnou podporou. Denný režim by mal byť predvídateľný a činnosti by mali byť rozdelené na menšie kroky. Pedagógovia by mali byť trpezliví, empatickí a mali by sa snažiť porozumieť špecifickým potrebám dieťaťa. Dôležitá je spolupráca s rodičmi a odborníkmi, ktorí môžu poskytnúť cenné rady a usmernenia.
Praktické Rady pre Integráciu
- Individuálny prístup: Každé dieťa s autizmom je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup. Je dôležité zistiť silné a slabé stránky dieťaťa a prispôsobiť tomu vzdelávacie aktivity.
- Vizuálna podpora: Používajte vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, piktogramy a denné plány, ktoré dieťaťu pomáhajú orientovať sa v prostredí a porozumieť pokynom.
- Štruktúrované činnosti: Rozdeľte činnosti na menšie kroky a používajte jasné a jednoduché inštrukcie.
- Sociálne príbehy: Používajte sociálne príbehy, ktoré dieťaťu pomáhajú pochopiť sociálne situácie a naučiť sa správnemu správaniu.
- Pozitívne posilňovanie: Používajte pozitívne posilňovanie, ako sú pochvaly a odmeny, ktoré dieťa motivujú a podporujú jeho snahu.
- Senzorické potreby: Rešpektujte senzorické potreby dieťaťa a poskytnite mu vhodné senzorické pomôcky, ako sú hračky na stláčanie alebo slúchadlá na zníženie hluku.
- Komunikácia: Komunikujte s dieťaťom jasne a zrozumiteľne. Používajte krátke a jednoduché vety a vyhýbajte sa abstraktným pojmom.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví. Integrácia dieťaťa s autizmom do bežného kolektívu si vyžaduje čas a úsilie.
tags: #autisticke #dieta #v #materskej #skole