Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Celé to všetko začalo práve tam. Áno, v Betleheme, v chudobnej maštaľke, na zime, na slame. Tam sa mladá žena stala matkou, tam v jasličkách zaspalo jej novonarodené dieťa, tam sa na nich díval jej manžel, tam sa mu prišli pokloniť pastieri z hôr aj traja vážení mudrci od východu.
Pôvod a Význam Betlehema
Tak je opísané narodenie Ježiša Krista v Biblii, a tak je prespievané do krásnych vianočných kolied. Tak je stvárnené aj v podobe malých figúrok či veľkých postáv, ktoré boli súčasťou tohto mystéria. Betlehem, či jasličky sú aj dnes jedným zo symbolov Vianoc a stredobodu nášho bytia. Za tvorcu prvého betlehema sa považuje sv. František z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil v lesnej jaskynke pri dedinke Greccio v talianskej Umbrii jednoduché jasle medzi živými zvieratami - oslíkom a teliatkom. Obyčajným ľuďom tak sprítomnil narodeného Ježiša ako chudobné dieťa a pri Ňom práve pre chudobných odslúžil polnočnú vianočnú omšu. Zvyk stavania betlehemských jaslí sa šíril ďalej. K pôvodnej scéne s Jezuliatkom postupne pribúdali aj iné postavy - anjel, pastieri, traja králi, Mária s Jozefom a výtvarná scenéria sa menila na krajinu s mestečkom, prírodou a zvieratami. Okrem samotného stvárnenia biblických udalostí slúžili betlehemy aj ako kulisa k vianočným hrám, ktoré sa predvádzali už v stredoveku.
Náboženské divadelné hry sa nazývali mystériá alebo „hry zázračné“ a interpretovali výjavy z Biblie alebo zo života svätých. Ľuďom tak sprístupňovali evanjelium zrozumiteľnou, hranou formou. Pôvodne sa hrávali v kostoloch a postupne sa dostali aj na námestia. Pribúdali odchýlky od oficiálneho výkladu biblickej predlohy, vsúvali sa nebiblické prvky, žarty, do latinských textov prenikala ľudová reč. Ústrednou témou bola zvesť anjela pastierom o narodení Spasiteľa a ich poklona Božiemu Dieťaťu, no postupne sa hry obohacovali aj o ďalšie scény. Pribudli Mária s Jozefom hľadajúci nocľah, žiara betlehemskej hviezdy a putovanie troch mudrcov s darmi, Herodes a vražda nemluvniatok, útek svätej rodiny do Egypta. Objavili sa dokonca aj starozákonné motívy: dedičný hriech Adama a Evy, vyhnanie z raja a niektoré proroctvá a narodení Mesiáša.
Vianočné mystéria sa tešili obľube aj u nás, najstaršie záznamy o nich pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. S príchodom františkánov na Slovensko sa od konca 13. storočia rozšíril zvyk stavania betlehemov aj v našich kostoloch a postupne aj na verejných priestranstvách. Najstarší záznam o figurálnom betleheme na Slovensku hovorí, že od začiatku 16. storočia boli v kežmarskej radnici vystavené vianočné jasličky. V 18. storočí sa betlehemy stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. No stavanie pompéznych betlehemov vyhlásil za nedôstojné a rušivé cisár Jozef II. vo svojich osvietenských reformách v roku 1780.
Paradoxne, s obmedzením budovania betlehemov kostole sa stavanie jasličiek rozšírilo v domácnostiach jednoduchých ľudí. Na rozdiel od kostolných scén sa figúrky domácich betlehemov zmenšovali, ich výjavy tvorili drobné sošky. V dedinských domoch mali svoje miesto v stolovom - svätom kúte izby, kládli sa pred Vianocami a rozoberali až po Hromniciach. Vyrábali sa z dreva, sadry, keramiky, vosku, vypletali z drôtu, čipky a šúpolia, špecifické boli figúrky z cesta či medovníkov. Ľudoví umelci spestrovali jasličky výjavmi z domáceho prostredia, dopĺňali ich o pastierikov, muzikantov, remeselníkov, postavičky obliekli do kroja.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre anjelskú diétu ovečky
Spojenie biblického motívu a pastierskej tradície v sebe nesú aj naše jasličkové hry. Prenikanie ovčiarskych piesní do betlehemských hier a do kolied môžeme považovať za slovenské špecifikum. Veď práve pastieri strážiaci v noci svoje stádo boli prví, ktorým anjel zvestoval radostnú zvesť o narodení Spasiteľa. Biblický motív je vsadený do prostredia salaša, ľudové je aj prostredie - odev, rekvizity, repliky a spev. Jasličková hra má taký charakter, akoby sa príbeh neodohral v minulosti a ďaleko, ale akoby sa odohrával teraz a tu, doma. Takéto prevedenie biblického príbehu bolo určite bežným ľuďom bližšie.
S betlehemom sa začínalo chodiť už v advente a končilo sa na Nový rok alebo na Troch kráľov. Domáci sa už nevedeli dočkať, všetci so vzrušením očakávali, kedy im „jasličkári“ zaklopú na dvere. A tak postupne vchádzali do izby, najskôr anjel v bielom rúchu s vencom na hlave, ktorý niesol betlehem. Za ním bača s valachmi Fedorom a Stachom oblečení v súkenných nohaviciach, bielych košeliach a s vysokými papierovými čapicami. V kožuchu naruby a so začiernenou tvárou prichádzal nemotorný Kubo, či - ako ho niekde volali - Starý, Klimo, Dedo, Gric. Glória!
Napriek regionálnym špecifikám mala betlehemská hra pomerne jasnú štruktúru. Začína sa predstavením pastierov, ktorí postupne - vrátane baču a Kuba - prichádzajú na scénu. Každý prednáša svoju žartovnú repliku, pričom sa navzájom doberajú. Stretnú sa v pastierskej kolibe, najedia sa, napijú a zaspia, ležiac jeden cez druhého. Vtedy sa objaví anjel spievajúci Glória! a zvestuje im radostnú novinu o narodení Vykupiteľa. Nasleduje ich cesta do Betlehema, kde obdarujú Jezuliatko ležiace v jasliach. Napriek hravosti a určitej komediálnosti cítiť z hier jemný lyrizmus, obradnosť a dôstojnosť. Počas hry betlehemci recitujú verše, spievajú, búchajú palicami aj tancujú odzemok. Na záver zaspievajú koledy a prednesú domácim vinš. Tí ich z vďaky obdarujú a vyprevadia preč, aby mohli dobrú novinu priniesť do ďalších domov.
Adventné Obdobie: Príprava na Vianoce
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok.
Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január). Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily.
Prečítajte si tiež: Symbolika Anjela pre Dieťa
Stridžie Dni a Pohanské Tradície
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám.
Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali tzv. Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.
Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.
Advent ako Čas Očakávania
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa Ryby
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma.
Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre.
Svätý Mikuláš: Štedrý Biskup
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné.
Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky. Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných. V dedinách často bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom počas tohto sviatku, čím sa symbolicky napodobňovala štedrosť svätého Mikuláša.
Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
Prípravy na Štedrý Deň
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista.
Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok. Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček.
Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky. Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter.
Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý Deň: Čas Pôstu a Rodinnej Večere
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).
Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám. Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to.
Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Sviatky Vianočné: Od Božieho Narodenia po Troch Kráľov
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave. Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6.
Kresťanský Význam Vianoc
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.
Adventné Nedele a Ich Symbolika
Advent začína štyri nedele pred Vianocami. Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.
Význam Štedrého Dňa a Sviatkov Vianočných
Štedrý deň (24. Hoci ešte stále patrí k adventu, Štedrý deň má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Prvý sviatok vianočný (25. Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali.
Druhý sviatok vianočný (26. Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Sviatok Zjavenia Pána (6. Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).
Vianočný Stromček a Ďalšie Symboly
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní. Stromček symbolizuje strom z raja, pod ktorým spáchali hriech Adam a Eva. Vianočný strom je ako Spasiteľ, ktorý očisťuje ľudstvo od hriechov a jeho umiestnenie doma je znakom prítomnosti Spasiteľa. Svetielka na stromčeku môžu pripomínať vyžarovanie Kristovho ducha. Darčeky pod stromčekom sú symbolom dobra a lásky.
Ďalšie Vianočné Symboly a Ich Význam
- Hviezda a anjeli: Podľa Biblie doviedla troch mudrcov z Východu do Betlehema hviezda. Anjeli sú duchovné netelesné, dokonalé stvorenia, ktorým dal Boh úlohu sprostredkovateľov s ľuďmi. Chránia pred zlom, pomáhajú a starajú sa o nich. Sú zosobnením dobra.
- Imelo: Pobozkať svojich najmilších pod vetvičkou imela je stará vianočná tradícia, ktorá prináša šťastie, zdravie a trvalú lásku.
- Adventný veniec: Vymyslel ho Johann Henrich Wichern v nemeckom Hamburgu. Kruhový tvar symbolizoval ľudskú súdržnosť, sviece boli symbolom svetla a nádeje.