Zvedavosť ohľadom vzhľadu budúceho dieťaťa je prirodzená. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá.
Genetika Farby Očí: Viac Ako Len Dominantné a Recesívne Gény
Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie. Dva hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Pri dedičnosti farby očí aj vlasov treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu.
Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených. Hneda-dominantna a modra-recesivna. Zelena, seda, orieskova si len urcite formy modrej, podla toho kolko pigmentu je v oku. Rodic dava dietatu polku genetickej vybavy.
Ak ma niekto hnede oci moze mat bud dva hnede geny alebo jeden hnedy a jeden modry gen. Pretoze hneda je dominantna, prebije ten modry gen a vysledne oko je hnede ale modry gen stale ostava a moze byt preneseny na dieta. Ak aj druhy hnedooky rodic prenesie na dieta modry gen, tak potom maju dvaja hnedooky ludia modrooke dieta.
Prečítajte si tiež: Rady pre strihanie vlasov u detí
Ak ma niekto modre oci, ma dva modre geny a teda moze na svoje dieta preniest len a len mdry gen.HH - dva hnede geny - vsledne oko je HNEDEHm - hnedy a modry gen - vsledne oko je HNEDEmm - dva modre geny - vsledne oko je modre
Myslim ze ten graf nie je spravny. Neda sa povedat zeHnede + More = 50% hnede a 50% modre. Ten pomer moze byt aj iny. Zalezi od toho aku geneticku vybavu ma rodic. Zistit sa to da ze sa pozriete na svojich rodicov a prarodicov.HH (hnede oci) + HH (hnede oci) = 100% HNEDAHH (hnede oci) + Hm (hnede oci) = 100% HNEDAHH (hnede oci) + mm (modre oci) = 100% HNEDAHm (hnede oci) + Hm (hnede oci) = 75% HNEDA, 25% modraHm (hnede oci) + mm (modre oci) = 50% HNEDA, 50% modramm (modre oci) + mm (modre oci) = 100% modra
Genetika Farby Vlasov a Ryšavosť: Komplexná Hra Génov
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť. Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Genetika vlasov je ovela komlikovanejsia. Tam sa tusim jedna o 20 genov alebo take nejake cislo. Takze tie blondave vlasky su od vas dvoch akurat tie geny sa u vas neprejavili.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o farbení vlasov počas dojčenia?
Ryšavé Vlasy: Vzácnosť Určená Génom MC1R
Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide sa o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy.
Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Ako je to teda s ryšavými rodičmi a tmavším dieťaťom?
Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď…
Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy. Avšak, ak sú v ich rodinách prítomné aj gény pre tmavšie vlasy, existuje možnosť, že sa u dieťaťa prejavia a dieťa bude mať tmavšie vlasy.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať pomôcky na umývanie vlasov bábätka
Farba Vlasov u Novorodencov a Jej Zmeny: Čo Očakávať?
Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.
Farba vlasov sa môže meniť aj v priebehu detstva. Moje dieťa malo vlásky blond s jemným nádychom do ryšava.
Vplyv Genetiky na Iné Vlastnosti Dieťaťa
Fyzická podobnosť detí s rodičmi nie je niečo, čo by nás prekvapilo. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že geneticky deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou jeho charakteru. Niektoré vás prekvapia! A na čo si dať pozor pri dedení po starých rodičoch?
Diskusia o dedičnosti osobnostných vlastností sa vedie už celé stáročia. Táto skutočnosť by nemala byť prekvapením, veď osobnosť je vlastne mimoriadne zložitá problematika. Existujú dva názorové tábory.
Prvý tvrdí, že dedičnosť osobnosti je záležitosťou prostredia a výchovy. Druhý zase, že osobnosť je vo väčšej miere determinovaná génmi a dedičnosťou.
Gény verzus Výchova: Dedičnosť Osobnosti
Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, tvrdil, že dedičnosť vlastností sa riadi pravidlami matematiky. Napríklad samotná inteligencia je dedičná, a preto možno nové populácie „vylepšovať“ prostredníctvom eugeniky - umelého výberu zameraného na zdokonalenie ľudského genotypu kontrolou dedičnosti genetických vlastností.
Opačnou myšlienkou, ktorá pretrvávala väčšinu 20. storočia, bol behavioristický prístup. Vedci obhajovali platnosť tézy, že ľudské vlastnosti a správanie sú formované vplyvmi prostredia a bezprostredného okolia.
Dodnes sa uskutočnilo množstvo výskumov ľudského genómu, ktoré sa stali základom pre tvrdenie, že určité črty správania dedíme od svojich rodičov. Je tiež známe, že genetika má oveľa väčší podiel na rozvoji osobnosti, ako sa doteraz predpokladalo.
Výskum Dvojčiat: Prelom v Pohľade na Dedičnosť
Vedci z Minnesotskej univerzity 20 rokov skúmali 350 párov dvojčiat. Niektoré z nich vyrastali v rovnakom domácom prostredí, zatiaľ čo ostatné vyrastali v oddelených rodinách. Zozbierané pozorovania im umožnili určiť približný vplyv dedičnosti a prostredia na vývoj osobnostných vlastností.
Dvojčatá boli podrobené rôznym testom osobnosti, najmä otázkam inšpirovaným testom osobnosti Veľkej päťky. Ako už názov napovedá, je založený na piatich kľúčových vlastnostiach:
- O - otvorenosť voči skúsenostiam (miera zvedavosti)
- C - svedomitosť (úroveň pracovnej etiky)
- E - extroverzia (úroveň spoločenskosti)
- A - prívetivosť (úroveň priateľskosti)
- N - neuroticizmus (úroveň hanblivosti alebo úzkosti)
Výsledky ukázali, že viac ako polovica rozdielov medzi dvojčatami je spôsobená genetickými faktormi. Osobnostné črty, ktoré sa považujú za najviac geneticky podmienené, sú ochota riskovať, zraniteľnosť voči stresu, ctižiadostivosť, pohoda a vodcovské schopnosti.
Zaujímavým zistením minnesotských výskumníkov je navyše fakt, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene sú si navzájom podobnejšie ako jednovaječné dvojčatá vychovávané spoločne, v jednej rodine. Súrodenci, ktorí vyrastajú spolu, majú možnosť uvedomiť si vzájomnú podobnosť a premyslene meniť svoje správanie.
Aké Osobnostné Črty Dediame po Rodičoch?
Vedci približujú, že osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Ktoré z nich sú najčastejšie podmienené geneticky?
- Ochota riskovať a vyhľadávať riziko - niektorí ľudia sú zjavne odvážnejší ako iní, a preto častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky, ako je napríklad bungee jumping. Túto osobnostnú črtu nemožno získať nasilu, a to ani tým, že sa budete pohybovať v blízkosti ľudí, ktorí sa rizika a extrémnych zážitkov neboja.
- Neuroticizmus - bolo dokázané, že úroveň úzkosti súvisí dokonca s niekoľkými génmi. Táto osobnostná črta sa môže prenášať od oboch alebo jedného rodiča.
- Ambiicióznosť - podľa zistenia vedcov sú ambície a úroveň odhodlania ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
- Vodcovstvo - dá sa naučiť, ale štúdia na University College London zistila, že existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
- Radosť zo života - odhaduje sa, že táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov. Zvyšok pochádza z každodenných skúseností, rozhodnutí, zážitkov a činov.
Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia.
Keď zostáva so svojimi vychovávateľmi až do ranej dospelosti, výchova je ovplyvňovaná matkou a otcom, takže určité modely sa reprodukujú a výraznejšie sa prejavujú v každodennom správaní.
Čo Môžeme Zdediť po Babke a Dedkovi?
Proces dedenia génov je zložitý - zjednodušene: dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“.
Z hodín genetiky si pamätáme, že gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť.
Ak si všimnete, že vaše dieťa je podobné vašej babičke alebo dedkovi, nie je na tom nič nezvyčajné. Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší.
Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke.
Niekedy sa stáva aj to, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Všetko závisí od špecifických kombinácií génov.
Jedna štúdia, ktorú v roku 2002 uskutočnil doktor Lars Bygren z Karolinského inštitútu v Štokholme, odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Výskumník zistil, že ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.
Pozor na Zdedené Choroby po Starých Rodičoch
Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb. Pri niektorých ochoreniach, vrátane napríklad rakoviny, je genetická záťaž rizikovým faktorom.
Niektorí ľudia zdedia gény, ktoré ich klasifikujú ako osoby so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny. To však neznamená, že u nositeľov genetickej mutácie sa rakovina vyvinie v 100 percentách prípadov. Existuje však vysoká pravdepodobnosť, že sa tak môže stať.
Ak sa vo vašej rodine vyskytla rakovina (najmä u blízkych príbuzných, napr. starých rodičov), je dobré pravidelne absolvovať preventívne vyšetrenia, aby sa prípadná rakovina odhalila v ranom štádiu. Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Existujú na to vzorce. Na to, aby ste zistili, aké bude asi vysoké vaše dieťa, stačí výška oboch rodičov a jednoduchý vzorec. Výšku matky spočítame s výškou otca, výsledok vydelíme dvoma a ak ide o chlapca pripočítame 7,5 a ak o dievča 7,5 odpočítame. Výsledok je predpokladaná výška dieťaťa v dospelosti. Je však možná aj niekoľkocentimetrová odchýlka. "Boli skonštruované rovnice, ktoré dokážu výšku dieťaťa predpovedať na základe výšky rodičov s relatívne vysokou presnosťou," potvrdil.
Skôr modréNezvyčajné nie je ani to, ak majú hnedookí rodičia modrooké dieťa. "Veľmi približne platí to, že tmavookí rodičia môžu mať svetlooké deti, ale modrookí rodičia tmavooké deti nie," hovorí súdny znalec z oboru genetika Vladimír Ferák.
Ak ste tmavovlasí, môže sa vám narodiť aj dieťa s ryšavými vlasmi. A ani v tom nemusí mať prsty sused. "Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov," hovorí Ferák. "Samozrejme sú zákony v genetike, kedy to spôsobí, že dieťa vyzerá, ako keby nebolo svojich rodičov. Stáva sa, že je matka čierna, otec svetlý a dieťa je hnedé," vysvetľuje detská lekárka Mariana Krupcová. V prírode hrá matematika neraz dôležitú úlohu. Napríklad priemerná váha dieťaťa po narodení je 3,5 kilogramu a meria 50 centimetrov. Za rok sa však radikálne zmení. Genetická kalkulačka
Nie sú to však iba vzorce. Existuje tiež genetická kalkulačka, ktorá vie odhaliť aj genetické ochorenie. "Jedna americká firma uviedla na trh kalkulačku, ktorá na základe DNA rodičov vypočíta pravdepodobnosť genetického ochorenia . Vznikli však pochybnosti, či je to vôbec etické," hovorí Ferák. Ak sa na vás dieťa nepodobá, má inú farbu očí, vlasov, alebo má inú výšku, skúste testy DNA alebo zazvoňte u poštára.
Starostlivosť o Vlasy: Viac Ako Len Genetika
ZISTITE, Z ČOHO SA SKLADÁ VLASOVÉ VLÁKNO A ČO PROSPIEVA JEHO RASTU. Každá žena túži po hustých a žiarivo lesklých kučerách. Svet je ale našťastie rôznorodý a každé vlasy sú trochu iné. Trpia rozdielnymi problémami a potrebujú odlišnú starostlivosť. Svetlé, tmavé, jemné alebo kučeravé. Blonďavé po babičke alebo husté po otcovi? Genetika do veľkej miery určuje štruktúru a farbu našich vlasov. Z toho dôvodu sa Afričanom alebo Aziatom nikdy nenarodí blonďavé dieťa - dominantná tmavá farba je totiž zapísaná v ich DNA. Vlasy Európanov sú väčšinou svetlejšie a ich farba sa počas života dokonca môže meniť. Nie je výnimkou, že blonďavým či ryšavým deťom okolo 10. roku života vlasy výrazne stmavnú. Genetika ovplyvňuje aj pevnosť a objem našich vlasov. Patríte medzi tých, ktorým dedičnosť na objeme príliš nedopriala? Sú čiernovlásky a červenovlásky divokejšie než blondínky alebo brunetky? Aj keď sa to hovorí, veda dokazuje opak. Chemické zloženie vlasov obsahuje asi 50 % uhlíka, 21 % kyslíka, 17 % dusíka, 6 % vodíka a 5 % síry. Aj keď si to často neuvedomujeme, naše vlasy sú neživé. Vlas je jedným z najpružnejších vlákien na svete. Starostlivosť o vlasy? Prajete si, aby vám vlasy rýchlejšie rástli alebo boli lesklejšie? Bunky a proteíny pevne zviazané k sebe v štruktúre našich vlasov spôsobujú, že sú vlasové vlákna také odolné. Pripadajú vám vaše vlasy príliš slabé na to, aby vydržali takú dlhú dobu? Nemôžete sa dočkať, kedy si zase dlhé vlasy zapletiete do pôsobivého drdolu? Každý vlas rastie približne 6 rokov a potom niekoľko mesiacov „odpočíva“, než vypadne. Farbu našich vlasov má na svedomí pigment melanín: v jednotlivých typoch vlasov je však zastúpený v rôznej forme. Charakterizuje váš vzhľad červená hriva a početné pehy na tvári? Potom je vo vašich vlasoch aj pokožke v najväčšom zastúpení červenohnedý feomelanín. Styling nemusí len škodiť, ale môže aj chrániť. Napríklad práve pred slnečnými lúčmi. NIVEA Regeneračný lak na vlasy CARE & HOLD váš účes perfektne zafixuje, vďaka šetrnému zloženiu však vlasy nepoškodzuje a chráni ich proti škodlivému UV žiareniu. V starostlivosti o vlasy existujú jednoznačné pre a proti. Zdravie vlasov vychádza zo zdravia celého organizmu. Ak svojmu telu poskytnete správnu výživu, všetky dôležité zložky doputujú aj k vašim vlasom. Nadmerné užívanie chemických prípravkov vlasy zaťažuje a oslabuje. Zdraviu vlasov neprospieva ani pôsobenie vysokých teplôt.
Mýtus o Vymieraní Ryšavých Ľudí s Modrými Očami
Hovorí sa, že ľudia s ryšavými vlasmi s modrými očami vymierajú. Aká je skutočne pravda o budúcnosti tejto najzriedkavejšej genetickej kombinácie farieb?
Na každých 100 ľudí na svete má len jeden alebo dvaja ryšavé vlasy. Približne 17 percent ľudí má modré oči a keď sa kombinuje s 1-2 percentami s ryšavými vlasmi, pravdepodobnosť, že budú mať oboje, je okolo 0,17 percenta. "Ryšavé vlasy a modré oči sú recesívne znaky, čo znamená, že človek potrebuje zdediť obidva gény pre ryšavé vlasy a modré oči od oboch rodičov. Naopak, hnedé vlasy a hnedé oči sú dominantnými znakmi, a preto sú oveľa rozšírenejšie. V niektorých regiónoch sveta sú červenovlasí čoraz bežnejší, čo predstavuje napríklad 10 - 30 percent populácie v Škótsku a Írsku. "Existuje niekoľko spôsobov, ako sa z obyvateľstva vytratia zriedkavé znaky. Bežná nesprávna koncepcia spočíva v tom, že ak je rys zriedkavý, môže zaniknúť tak, že niekoľko jedincov, ktorí nosia gén, sa nerozmnožujú. Hoci je to recesívne, ryšavé vlasy pravdepodobne netrpia týmto účinkom. MC1R je ako kontrolný bod pre pigmentový melanín. Účinok mutácie nie je len bledá koža, ale tiež ryšavé vlasy a často aj pehy. V červenej farbe vlasov môžu byť aj iné gény, ako napríklad na chromozóme 4, ale zmeny v MC1R sú bežným faktorom. Niekoľko štúdií odhalilo prekvapujúci, neviditeľný účinok mutácie MC1R. V roku 2008 výskumníci zistili genetickú mutáciu, ktorá sa uskutočnila pred 6 000 - 10 000 rokmi a je považovaná za pôvodný genetický zdroj všetkých ľudí s modrými očami, ktorí žijú na dnešnej planéte. Vedci si pôvodne mysleli, že farba očí bola určená jediným génom a nasledovala jednoduchý model dedičnosti, v ktorom hnedé oči dominovali modrým očiam. Hlavné zodpovedné gény sú OCA2 a HERC2 umiestnené na chromozóme 15. Oblasť blízkeho génu HERC2 tiež riadi aktivitu (expresiu) génu OCA2 a podľa potreby ho zapína alebo vypína. Nedávna štúdia našla 42 percent mutácií DNA spojených so slnkom v melanómoch od ľudí, ktorí nesú len jednu kópiu variantu génu MC1R "ryšavých vlasov". Profesor Elgar poukazuje na to, že mutácia na bledšiu pokožku môže byť skutočne výhodou, pretože ľudia sa presťahovali z Afriky do severných šírok, kde je slnečné svetlo menej intenzívne. "Naopak, červenovlasí, ktorí teraz žijú v regiónoch s intenzívnym slnečným žiarením, napríklad v Austrálii, sú v nevýhode, pretože v ich koži chýba pigment eumelanín. Tento pigment spôsobuje, že pokožka je tmavšia a pôsobí ako prirodzený opaľovací krém. Vysoké množstvo melanínu v dúhovke hnedých očí tiež poskytuje ochranu pred slnkom, ktoré modré oči nemajú.