Svet detí je fascinujúci, plný objavov, radosti, ale aj výziev. Porozumieť tomu, čo sa odohráva v ich mysliach a srdciach, je kľúčom k ich zdravému vývinu a šťastnému detstvu. Práve tu vstupuje do hry psychológia detí, vedná disciplína, ktorá nám pomáha nahliadnuť do komplexného vnútorného sveta najmenších. Tento článok vám poskytne základné informácie o detskej psychológii, kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako rozlíšiť medzi psychológom a psychiatrom.
Detská Psychológia: Kľúč k Porozumeniu Vývinu Dieťaťa
Detská psychológia je odvetvie psychológie, ktoré sa zameriava na štúdium psychického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho vývinu človeka od narodenia až po adolescenciu. Porozumenie princípom detskej psychológie je nesmierne dôležité pre rodičov, opatrovateľov, učiteľov a všetkých, ktorí s deťmi pracujú alebo prichádzajú do kontaktu.
Prečo je dôležité rozumieť detskej psychológii?
- Lepšie chápať správanie detí: Prečo sa dieťa v určitom veku správa špecificky? Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím vlastným tempom.
- Podpora zdravého vývinu: Rozvoj dieťaťa prebieha v niekoľkých oblastiach:
- Kognitívny (poznávací) vývin: Týka sa rozvoja myslenia, učenia, pamäti, pozornosti, riešenia problémov a jazyka.
- Emocionálny vývin: Zahŕňa schopnosť rozpoznávať, chápať, vyjadrovať a regulovať vlastné emócie, ako aj chápať emócie druhých.
- Sociálny vývin: Zameriava sa na to, ako si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými (rodičmi, rovesníkmi), učí sa sociálnym pravidlám, spolupráci, komunikácii a rozvíja svoje sociálne zručnosti.
Každé vývinové obdobie prináša svoje typické míľniky, ale aj výzvy. Môže ísť napríklad o obdobie vzdoru v batoľacom veku, nástup do škôlky alebo školy spojený so separáciou, nadväzovanie rovesníckych vzťahov, zvládanie školských povinností či búrlivé obdobie dospievania.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
Niekedy môžu rodičia spozorovať signály, ktoré naznačujú, že dieťa môže prežívať výraznejšie ťažkosti alebo stres. Pamätajte, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania, ale zodpovedným krokom a prejavom starostlivosti o blaho vášho dieťaťa. Je dôležité zdôrazniť, že len kvalifikovaný odborník môže posúdiť situáciu a stanoviť prípadnú diagnózu.
Varovné Signály: Kedy Spozornieť?
- Výrazné a pretrvávajúce zmeny v správaní dieťaťa: Častý plač na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Ťažkosti v sociálnych vzťahoch: Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
- Problémy s jedením: Nejedenie môže byť príznakom rôznych problémov. U niektorých detí môže ísť o poruchu príjmu potravy.
- Zmeny nálady: Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo, izolácia a nechutenstvo vstať z postele môžu byť príznakmi depresívnej poruchy.
- Riskantné správanie: Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Problémy so spánkom: Zlý spánok, resp. nespánok, zlá adaptácia a plač pri zmenách, niekedy strata pohľadu, zasnivanie, nepocúvanie.
Psychológ vs. Psychiater: Ako Rozlíšiť?
Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sú tieto pojmy rovnaké, v skutočnosti ide o rozdielne profesie. To, čo ich spája, je starostlivosť o ľudskú dušu. Mnohí ľudia riešia dilemu, či navštíviť psychológa alebo psychiatra. Niekedy stigma spojená s niečím neznámym nám bráni vyhľadať nakoniec akúkoľvek pomoc. Téma duševného zdravia je neraz opradená skreslenými informáciami a predstavami, ktoré neraz nereflektujú realitu.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku
Psychológ
Termínom psychológ sa označuje odborník, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v jednoodborovej psychológii. Už počas štúdia naberá praktické zručnosti. Po ukončení základného 5-ročného vzdelávacieho programu môže ďalej pokračovať vo vedecko-výskumnej činnosti, alebo v špecializácii na konkrétnu oblasť psychológie (klinická, poradenská, dopravná, pracovno-organizačná, atď.). Psychológ (všeobecne) pracuje ako štátny, alebo súkromný zamestnanec. Klinický psychológ pracuje vo svojom alebo inom zdravotníckom zariadení (ambulancii), spolupracuje so zdravotnými poisťovňami.
Čo robí psychológ?
- Venuje sa pacientom formou rozhovoru.
- Učí ich, ako pracovať s myšlienkami, rôzne techniky na zvládanie určitých situácií.
- Venuje sa diagnostike pacienta pomocou rôznych škál a testov.
- Nemôže predpisovať lieky, lebo nemá medicínske vzdelanie.
Ako sa dostať ku psychológovi?
- Krokom je uvedomiť si, že moja duša potrebuje pomôcť, poradiť, vypočuť, pohladiť.
- Krokom je kontaktovanie psychológa, s ktorým sa dohaduje na ďalšom postupe. V niektorých prípadoch si ťažkosť vyžaduje pomoc iného odborníka (napríklad psychiatra, neurológa, a pod.), nemusíte sa ale báť - psychológ Vás vie nasmerovať a informovať o možných formách pomoci a prípadných riešeniach. Po vyčerpaní informácií sa priestor na rozhodnutie prenecháva kontaktujúcemu. Po zvážení možností a s prihliadaním na kontext sa spoločne hľadá (pre daného človeka) najlepšie možné riešenie.
- Krokom, ak prv nie je potrebná pomoc iného špecialistu, je dohodnutie sa na najbližšom možnom stretnutí.
Psychoterapeut
Psychoterapeut takisto dosiahol vysokoškolské vzdelanie - najčastejšie v odbore psychológia. Psychoterapeutom sa však môže stať aj človek, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v inom odbore, napríklad v odbore špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, sociálna práca, či medicína - psychoterapeutom môže byť aj psychiater aj psychológ. Typ vzdelania môže predstavovať jednu zo vstupných podmienok psychoterapeutického výcviku. Absolvovanie akreditovaného (niekoľkoročného) psychoterapeutického výcviku je jednou zo základných podmienok začatia psychoterapeutickej činnosti. To, aký výcvik si „budúci“ psychoterapeut zvolí, je jeho slobodnou voľbou, pričom zohľadňuje viacero faktorov (napríklad preferencie, osobnosť, záujmy, dostupnosť, časové a finančné možnosti, atď.). Každý výcvik odráža určitý psychoterapeutický prístup a každý prístup pri práci s klientom/pacientom využíva svoje metódy. Základom psychoterapie je kontrakt („dohoda“ medzi psychoterapeutom a klientom/pacientom), najdôležitejším je však terapeutický vzťah, ktorý má uzdravujúcu funkciu - preto sa o psychoterapii hovorí, že je to liečba vzťahom. Psychoterapia má (v porovnaní s poradenskou psychologickou činnosťou) zväčša dlhodobejší charakter. Dĺžka psychoterapeutického stretnutia je zväčša 50 minút. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Psychiater
Psychiater je odborníkom, ktorý študoval všeobecné lekárstvo a po ukončení základného 6-ročného programu sa špecializoval na oblasť psychiatrie. Taktiež môže absolvovať psychoterapeutický výcvik, ktorý je pri práci s pacientmi veľmi užitočný. Pracuje v štátnom zdravotníckom (nemocnica) alebo súkromnom zariadení (ambulancia). Vo svojej práci sa zaoberá prevenciou, epidemiológiou, diagnostikou, liečbou, prognózou duševných porúch. Venovať sa môže taktiež konziliárnej, posudkovej a výskumnej činnosti so zameraním na duševné poruchy. Pri liečbe využíva rôzne spôsoby podľa potrieb svojich pacientov. Jeden zo spôsobov liečby, ktorý bol pri predchádzajúcich profesiách viackrát zdôraznený, je medikamentózna liečba, ktorá je nápomocná pri náprave narušenej rovnováhy neuro-chemických procesov v mozgu.
Čo robí psychiater?
- Má možnosť liečiť pomocou liekov.
- V rámci diagnostiky používame diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
- Pri prvom vyšetrení sa najprv pýtame na anamnézu pacienta. To znamená, že nás zaujímajú jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou. Postupne riešime terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú…Potrebujeme vedieť aj prípadné psychiatrické ochorenia aj v rodine.
- Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie.
Kedy navštíviť psychiatra?
- Ak máte podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta.
- Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky.
Ako Prebieha Návšteva u Detského Psychológa?
Návšteva u detského psychológa sa zvyčajne líši od návštevy psychológa pre dospelých. Odborník často využíva hru, kreslenie, rozhovor (primeraný veku dieťaťa) a pozorovanie na to, aby lepšie porozumel prežívaniu a správaniu dieťaťa. Súčasťou bývajú aj rozhovory s rodičmi, aby psychológ získal komplexný obraz o situácii a rodinnom kontexte.
Čo Robiť, Keď Máte Podozrenie na Problém?
- Konzultujte s pediatrom: Pediatrička môže dať prvé odporúčania a vylúčiť fyzické príčiny problémov.
- Vyhľadajte odborníka: Detského psychológa alebo psychiatra. V BA je centrum Calma (súkromné), kde sa venujú diagnostike. Skontaktuj sa s centrom včasnej intervencie v tvojom okolí.
- Buďte trpezliví: Diagnostika a liečba môžu trvať dlhšie.
- Podporujte svoje dieťa: Vytvárajte bezpečné a láskavé prostredie.
Príklady Detských Psychických Ťažkostí
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov.
Prečítajte si tiež: Heligónka a deti: Sprievodca
- Úzkostné poruchy: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
- Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
- Depresívne poruchy: To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia.
Duševné Zdravie Po Pôrode
Duševné zdravie po pôrode je často spojené s témami depresie a úzkosti. Ako s tým pracovať? Ako s tým pracovať vás veľmi dobre naučí psychológ a psychiater. Máte možnosť psychoterapie, prípadne možnosť užívať lieky. Neznamená to, že tieto lieky budete užívať do konca života, pokiaľ sa váš stav zlepší a je istý čas stabilný, je možné zvážiť postupné zníženie až úplné vysadenie liekov. Pravdaže sú ľudia, ktorí zažili len jednu epizódu depresie a dostali sa z toho aj natrvalo. Je dobré si to odkomunikovať so svojimi najbližšími, ktorí vám pomôžu nadobudnúť pocit bezpečia a kľudu. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, zvažovala by som návštevu psychiatra. Môže vám odporučiť lieky, ktoré dokážu zredukovať tieto stavy, prípadne ich úplne odstrániť, aby sa vám tieto myšlienky nevracali.
Prečítajte si tiež: Rozpoznávanie Prerezávania Zubov