Televízia je neoddeliteľnou súčasťou moderného života a pre mnohé rodiny predstavuje bežný zdroj zábavy a informácií. Tretina slovenských rodičov púšťa televízor svojim deťom už v najútlejšom veku. Je však dôležité si uvedomiť, že sledovanie televízie, najmä v ranom detstve, môže mať významný vplyv na vývoj dieťaťa. Preto je dôležité vedieť, čo vaše dieťa pozerá a ako to ovplyvňuje jeho vývoj.
Vplyv televízie na deti: Pohľad odborníkov
Odborníci na duševné zdravie upozorňujú na to, že nadmerné sledovanie televízie môže u detí nahrádzať ľudskú komunikáciu neosobnou komunikáciou z prístroja. Štúdia vedcov z Ohio State University zistila, že matky, ktoré s deťmi čítajú knihy alebo sa hrajú s hračkami, s nimi komunikujú podstatne viac ako tie, ktoré s nimi pozerajú televízor. Vzájomné zhováranie sa s najbližšími je pre sociálny rast dieťaťa kľúčové.
Ďalšou výhradou je ohrozenie vývinu nervového systému detí, ktoré môže viesť k poruchám pozornosti až hyperaktivite. Výskumníci z Washingtonu sa obávajú, že veľmi malé deti vystavované programom s náhlymi zmenami a množstvom dejových zvratov sú neskôr náchylné na poruchy koncentrácie. Vedúci štúdie Dimitri Christakis upozorňuje na prestimulovanosť krehkej detskej psychiky, ktorá môže viesť k tomu, že myseľ malého dieťaťa začne neprirodzenú plošnú stimuláciu považovať za normálnu. V dôsledku toho sa skutočný život stane pre dieťa neuspokojivým a v sociálnych kontaktoch tak ostane neohrabanejšie.
Pozitívny potenciál televízie
Detská psychologička Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková vidí v televízii aj pozitívny potenciál. Podľa nej, ak sa matka a dieťa zameriavajú na rovnaký objekt, či už je to kniha, hračka, alebo televízna šou, reakcie matky majú významný vplyv na detské chápanie a vnímanie seba samého. Dieťa je od narodenia súčasťou rodiny a prirodzene sa chce zúčastňovať aj na spoločenskej udalosti, ako je sledovanie televízie. Vhodný program dokáže podporiť výchovné úsilie rodičov a rozvíjať citlivosť a empatiu.
Obsah a forma: Čo je dôležité?
Podľa washingtonského tímu vedcov sú najohrozenejšou skupinou deti mladšie ako tri roky vystavené programom s násilným obsahom. Vedci porovnávali reakcie detí do päť rokov po zhliadnutí rôznych programov a zistili, že deťom do troch rokov Leví kráľ škodil. Aj rozprávky ako Tom a Jerry či Počkaj, zajac, prispievajú k agresívnym sklonom a k väčšej zhovievavosti k nej. Psychologička Tóthová-Šimčáková preto odporúča výlučne vzdelávacie relácie typu Bambuľka, ktoré nenápadne oboznamujú dieťa s novým svetom okolo seba a učia ho tolerancii, zodpovednosti a slušnému správaniu.
Prečítajte si tiež: Problémy so záškoláctvom? Tipy a stratégie
Dôležitá je aj forma. Rýchlo sa meniace vizuálne scény a obrazy sprevádzané hlasným zvukom môžu počas citlivého obdobia malých detí výrazne ovplyvňovať mozog a zmysly. Ak dieťa sedí pred televízorom ohromene a strnulo, môže to byť signál, že jeho zmyslové centrá majú s dvojrozmerným blikajúcim cirkusom riadny problém. Čím častejšie sledovali televíziu deti mladšie než tri roky, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že vo veku sedem rokov budú mať problémy s pozornosťou.
Primerané sledovanie televízie: Ako na to?
- Primeraný obsah: Do troch rokov iba vzdelávací charakter stimulujúci komunikačné zručnosti a rozvoj zmyslov.
- Primeraná forma: Pomalo animácie rešpektujúce proces postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty sprevádzané jemnou hudbou.
- Primeraný čas: Do dvoch rokov ideálne vôbec, do roka maximálne dvakrát po pätnásť minút, do troch rokov najviac dvakrát po polhodine.
- Kontrolovaný program: Rodičia majú prehľad o programovej ponuke.
- Aktívna spoluúčasť rodiča s dieťaťom počas spoločného sledovania.
Názory odborníkov
- Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková, detská psychologička: Ak strávi dieťa pri televízii primeranú polhodinku, ešte lepšie rozdelenú len na malé sekvencie párminútových príbehov v primeranom tempe, je to v poriadku. Horšie je, ak čas strávený pri televízii supluje čas, ktorý mohlo dieťa stráviť s rodičom pri knihách či pri hračkách a tento čas už neskôr počas dňa nedostane.
- MUDr. Petra Senéšiová, oftalmologička: Z očného hľadiska nie je pozeranie televízie pre oči dieťaťa škodlivé. Rizikom je len únava očí, keďže dieťa pri zaujatom sledovaní menej žmurká a oko rýchlejšie osychá. Dôležitá je, samozrejme, aj vzdialenosť od televízora. Dieťaťu do dvoch rokov života by som neodporúčala pozerať televízor vôbec, u starších, ako dobrý spoločník vo vzdelávaní, môže byť pustený nie viac než dve až tri hodiny.
8 pravidiel zdravého pozerania televízie v detskom veku
- Nájdite rozumný čas: Najoptimálnejšie je maximálne hodinu denne. Pre deti mladšie ako tri roky tento čas skráťte na polovicu. Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že deti do dvoch rokov nemajú sledovať televíziu vôbec.
- Vymýšľajte dieťaťu voľnočasové aktivity: Po sledovaní televízie často siahajú deti, ktoré sa doma nudia a nemajú žiadne záujmy.
- Nedovoľte im pozerať všetko, čo v televízii dávajú: Starostlivo vyberajte programy vhodné pre ich vek.
- Sledovanie večerných programov dovoľte až v neskoršom veku: Ak vaše dieťa navštevujúce prvú triedu pravidelne sleduje reality show, asi to nebude veľmi "výchovné".
- Nedávajte sadnúť dieťa pred televízor, ak vy potrebujete niečo doma spraviť: Ak dieťa sleduje televíziu, buďte pri ňom a program si pozrite spoločne.
- I keď je dnes na trhu i televízny kanál pre bábätká, zvážte, či toto je vhodná aktivita pre maličké dieťa: Jeho pozornosť skúste zaujať skôr spevom, rozprávaním hračkami, hojdaním či inými aktivitami.
- Televízny príjmač nepatrí do detskej izby: Televízny príjmač vyžaruje pre deti škodlivý elektromagnetický smog a rodič ťažšie dokáže kontrolovať, koľko času dieťa trávi pozeraním televízie.
- Dávajte pozor na tínedžerov, ktorí sa pri zapnutom televíznom príjmači dokonca učia: Na kvalitné sústredenia sa na učebnú látku nemá byť dieťa rozptyľované inými vplyvmi.
Ako televízia ovplyvňuje vývoj dieťaťa?
Dieťa je od narodenia súčasťou rodiny a chce sa zúčastňovať na spoločenskom dianí, ako je sledovanie televízie. Batoľa berie televíziu ako hračku a napodobňuje aktivity, ktoré vidí v televíznych príbehoch. Dieťa má pri televízii emocionálne reakcie kontaktu, ako mávanie na postavičky a pozdravy.
Zrakom prijímame až okolo 90% informácií zo svojho okolia. Stimulácia vizuálnymi podnetmi má veľký význam už od raného detstva pri udržaní aktivácie. Dieťa sa vďaka zraku relatívne rýchlo oboznamuje s tým, čo sa okolo neho deje. Už malé dieťa vníma vzdialenosť, tvar, farebnosť predmetov, zaujíma ho sledovať pohyb. Vďaka zraku spoznáva seba a svoje prejavy, následne ich tak môže koordinovať.
Sluch je zmyslom, ktorý sa začína rozvíjať už v prenatálnom období. Po narodení sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Malé dieťa rozlišuje lepšie vysoké zvuky a uprednostňuje ľudský hlas pred iným zvukovým podnetom. Schopnosť lokalizovať zdroj zvuku sa objavuje v 3. mesiaci.
Aký je primeraný čas, ktorý má batoľa stráviť pri TV?
Všetko s mierou platí v tomto prípade rovnako ako všade. Je dôležité, koľko času denne trávi batoľa pre televíziou a aký program sleduje. Ak sleduje televíziu cca. pol hodinu, v lepšom prípade len v krátkych sekvenciách 2-4 minútových príbehov, v primeranom tempe, ktoré je dieťa schopné vnímať, tak to pre neho môže byť prínosom a nezaťažuje ho.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o Xanaxe a deťoch
Ak je to odborne a s rešpektom na detského diváka pripravený a kontrolovaný program, je sledovanie takéhoto programu pre dieťa vhodné, rozvíjajúce a dokonca povzbudzujúce jeho vývoj. Takouto stanicou je napr. slovenská televízia ducktv, ktorá spĺňa všetky parametre vyhovujúce batoľaťu.
Horšie je to však v prípade, že čas strávený pri televízii supluje čas, ktorý mohlo stráviť s rodičom pri knihách či hračkách a tento čas už neskôr počas dňa nedostane.
Podľa slovenského prieskumu z roku 2007 až 37 % detí na Slovensku trávi pred televíznou obrazovkou v priemere 1,5 až 3 hodiny denne. Viac ako tretina rodičov (36 %) im to dovoľuje už od 2 rokov.
Čo vlastne môže batoľa v televízii sledovať?
Deti by mali sledovať programy určené pre deti, u malého batoľaťa to platí obzvlášť. Tieto televízne programy by mali:
- Stimulovať komunikačné zručnosti
- Rozvíjať všetky zmysly, a to zrakové, sluchové, priestorové funkcie.
- Vhodný televízny content rozvíja detský cit pre farby, diferenciáciu tvarov, obrazov i priestoru.
- Na dieťa pozitívne vplývajú aj zvuky, ako aj jemný ľudský hlas a detský smiech.
- Vhodná je jemná hudba, ktorá môže byť napr. v pozadí príbehov a podčiarkuje dej. Malé dieťa uprednostní túto jemnú hudbu pred inými zvukmi.
- Uprednostniť animácie, ktoré pomáhajú aj procesu postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty, a taktiež na vzrastanie počtu ním vnímaných objektov.
Interaktívna komunikácia dieťaťa v súvislosti s pozeraním TV
Odporúčam podporovať aktívnu komunikáciu malých detí s dianím na televíznej obrazovke.
Prečítajte si tiež: Pôrod: Čo očakávať
Riziko pornografie
Každé dieťa sa môže dostať k pornografii, nezáleží na tom, či úmyselne alebo náhodou. Vhodnejšie je, nájsť najlepšiu stratégiu, ako spolu otvoriť túto trinástu komnatu. To, že vaše dieťa bolo náhodou vystavené nechcenému sexuálnemu obsahu, prípadne mu ho niekto vedome ukázal, nevypovedá nič o vás, o vašom rodičovskom štýle, ani o dieťati. Dnes je v online svete oveľa náročnejšie vyhnúť sa pornografii ako ju vyhľadať. Zodpovednosťou rodiča je ochrániť dieťa do maximálnej možnej miery, čo znamená, pripraviť ho na to, ako reagovať keď sa dostanú do styku s týmito videami.
S deťmi musíte prebrať množstvo rizikových tém, ako napríklad drogy, sexuálnu výchovu, ale aj online pornografiu. Pravdepodobnosť toho, že dieťa s ňou totiž príde do styku ešte pred tým, než dospeje, je vysoká. V prvom rade, dostať sa k takémuto obsahu je záležitosťou pár klikov. Riziko sa tiež zvyšuje s ohľadom na množstvo času, ktoré deti trávia online. Ďalším problémom je, že pornografia ako taká sa zmenila v porovnaní s obdobím spred niekoľkých desaťročí. Tá dnešná je oveľa detailnejšia, grafickejšia, násilnejšia a deštruktívnejšia.
Pre deti je prirodzené, že sú zvedavé na veci týkajúce sa sexu. Rovnako ich zaujíma aj prečo je obloha modrá, prečo sa strieda deň a noc a čo sa stane, keď zomrieme. Mladšie deti zvyčajne na porno narazia náhodou, nevyhľadávajú ho cielene. Ak ho hľadajú úmyselne, je to skôr zo zvedavosti, než z dôvodu, že už nejaké porno videli. Takýto materiál zvyčajne nájdu vďaka reklamám a upútavkám pop up, v aplikáciách, na sociálnych sieťach, kliknutím na linky, ktoré vyzerali nevinne, keď sa pomýlia pri vyhľadávaní a pod.
Priemerný vek, kedy si dieťa pozrie prvé porno video, je 11 rokov.
Čo urobiť, keď sa už dieťa dostalo k pornografickému materiálu
Najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie je nainštalovať potrebné filtre a obmedzenia cez rôzne aplikácie, no nie sú komplexnou odpoveďou. Na to, aby sme dieťa ochránili pred škodlivým účinkom predčasného vystavenia pornografii musíme spraviť viac.
Začnite náročným, ale nevyhnutným dialógom, už vo veku od päť či šesť rokov. V prvom rade sa pokúste zistiť, čo vlastne videlo - ako sa k tomu dostalo, ako sa pri tom cítilo. Nemali by ste dieťa strápňovať, zahanbovať, privádzať do rozpakov. Ak mu nejaké video ukázal kamarát, pokúste sa spolu nájsť vhodnú odpoveď, čo mu povedať nabudúce, aby váš potomok dokázal od kamaráta odísť a necítiť sa zahanbene.
Povedzte dieťaťu, prečo si myslíte, že pornografia je nevhodná. Vysvetlite mu, že ide o obrázky alebo videá, na ktorých robia dospelí veci určené do súkromia, môžu byť pri tom nahí a môže sa zdať, že si navzájom ubližujú. Navyše mnohé skutčnému intímnemu životu partnerov vôbec nezodpovedajú. Je to vec, ktorá je určená výučne dospelým a nie je dobrá pre deti. Používajte slovník s ohľadom na vek dieťaťa, navyše platí, čím mladšie, tým menej detailov.
Upozornite dieťa aj na to, že môže takéto obrázky alebo videá nájsť na počítači, tablete, telefóne, pri hrách, ale aj v knihách či časopisoch. Požiadajte ho, aby v momente, keď na niečo podobné narazí, vyplo svoju elektroniku a dalo vám o tom vedieť.
Rozhovor o pornografii nie je jednorazová záležitosť. Je to konverzácia dlhodobého charakteru, ktorú by ste mali s dieťaťom viesť podľa potreby. Tiež dajte pozor, aby ste neskĺzli do roviny poučovania a lekcií, vtedy deti zvyčajne vypnú a prestanú vás počúvať. Pamätajte, že ak sú deti dosť staré na to, aby otázku položili, sú dosť staré aj na to, aby dostali odpoveď.
Čo sa stane, keď necháte svoje dieťa pridlho pozerať televíziu?
Atypické zmyslové vnímanie ako napr. nezáujem o rôzne aktivity, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí vôkol seba a zahltenie vnemami… Poškodíte tiež schopnosť dieťaťa spracovať svet vôkol seba.
Keď hovoríme o zmyslovom spracovaní, hovoríme o schopnosti tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety, ktoré dieťa zmyslovými receptormi prijíma to svojho okolia a prostredia. Napríklad jeho reakcie na to, čo počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva či ovoniava.
Výsledky senzorického spracovania napokon zhodnotili v 33 mesiacoch veku detí pomocou dotazníka rodičia či opatrovatelia.
Deti sa radili do troch kategórií - typického zmyslového spracovania a potom priveľmi nízkeho (vyhýbanie sa zmyslom, aktívna snaha kontrolovať okolie, aby sa dieťa vyhlo aktivitám ako čistenie zúbkov) alebo priveľmi vysokého (napr. nadmerné dotýkanie sa, čuchanie predmetov, zmyslová citlivosť ako nadmerné rozrušenie, podráždenie svetlom či hlukom).
Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.
Tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania.
Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat.
Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.
Táto štúdia má význam aj z hľadiska posudzovania trávenia času pred obrazovkami u detí s problémami autistického spektra. Práve pre dôsledky v oblasti pozornosti, hyperaktivity, pretože tieto skupiny detí samy častejšie vykazujú atypické zmyslové vnímanie a spracovanie vnemov.
Atypické zmyslové vnímanie a správanie u detí s PAS
U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov.
Zdravé návyky: 2-ročné a staršie deti len hodinu denne
Dodržiavanie zdravých návykov spojených aj s časom stráveným pred obrazovkami zdôrazňujú ako naši psychológovia a psychologičky, psychiatri a psychiatričky - odvolávajú sa na odporúčania Americkej pediatrickej akadémie (AAP):
- Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vstavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.
- Pre deti vo veku 2 až 5 rokov odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať.
Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času.
Ako deti vnímajú televíziu?
Deti pri sledovaní televízie, nevidia to, čo dospelí. Pokúste sa zistiť, ako premietaný obsah skutočne vnímajú. Sledovať televíziu stojí batoľatá veľa úsilia. Unavuje ich to. Príliš malé deti navyše nerozumejú reklame. Páčia sa im len žiarivé farby a veselé džingle. Korporácie toto obdobie využívajú na budovanie „vernosti značke“, kedy deti od útleho veku podvedome prichádzajú do kontaktu s populárnymi logami a produktami.
Spomienky na príšery, odpudzujúce zvieratá a strašidelné výrazy, zostávajú v mysliach detí na dlhý čas. Obzvlášť ich desí, ak sa normálna prirodzená postava premení na príšeru. Nezáleží na tom, aké pohnútky táto škaredá postava mala, alebo o čo išlo v príbehu.
Zhruba v piatich rokoch deti upúšťajú od detských programov, detskej hudby a klasických rozprávok a začínajú sa zaujímať o dospelejšie žánre. Veľmi radi kopírujú to, čo vidia v televízii. A to aj vtedy, keď vôbec nepochopili o čo šlo. Je to veľmi nebezpečné, hlavne v agresívnych a sexuálnych podobách.
Ak predškoláci sledujú priveľa televízie, nevedomky sa učia rozoznávať populárne značky a ich produkty. Začínajú si ich asociovať s niečím vzrušujúcim, prinášajúcim šťastie.
Vo všeobecnosti, staršie deti už dokážu sledovať jednoduchú zápletku, alebo pochopiť ako jednotlivé udalosti ovplyvňujú dej. Avšak stále si príbeh veľmi pripúšťajú, stotožňujú sa s ním a nepýtajú sa, či to alebo ono je skutočné. Obzvlášť strašidelné je pre nich sledovanie televíznych správ. Uvedomujú si, že reportáže sú založené na skutočných udalostiach.
Mnoho programov a filmov pre deti vysiela signál, že je normálne, ak ich hrdina používa násilie tak dlho, pokým má na to dobrý dôvod. Veľa detí si preto myslí, že hrubá sila je správna cesta ako dosiahnuť čo chcú.
Deti v tomto veku sú vďačným terčom reklamných spotov. Jedlo a hračky, ktoré sú obsahom reklám, v nich vyvolávajú pocity šťastia i nešťastia. Zamýšľajú sa nad tým, kto vlastne sú a čo vlastnia, ako vyzerajú a čo by mali robiť. Nie každá reklama je čitateľná na prvý pohľad. Existuje aj tzn. skrytá reklama , ktorá je súčasťou programu alebo filmu. Napríklad hudobný videoklip je reklamou pre speváka a deti ho chcú kopírovať.
Prostredníctvom televízie sa deti dostávajú do magického sveta fantázie. Je to spôsob, ako vidieť dosiaľ nevidené a spoznať dosiaľ nepoznané.
Televízia a zdravie očí
Platí to, čo pre každý čas pred monitorom. Neprimeraná dĺžka môže spôsobiť únavu očí a iné problémy, najmä u mladých očí, ktoré sa ešte vyvíjajú. Mozog vašich detí sa stále vyvíja, vlastne až do dvadsiatich rokov.
Niektoré veci, ktoré si treba zapamätať:
- Vy i deti by ste si mali dať oddýchnuť očiam na 15 minút po každých 2 hodinách času pred obrazovkou.
- Každých pár minút odvráťte na pár sekúnd pohľad (výborne to funguje, ak sa na program pozeráte spolu a komunikujete pri tom navzájom).
- Televíziu by ste vy ani vaše dieťa nemali nikdy pozerať v úplnej tme.
- Ak vaše dieťa sedí príliš blízko pri televízore, môže to byť príznakom toho, že potrebuje okuliare. Zabezpečte kontrolu zraku vášho dieťaťa v pravidelných intervaloch a vždy sa poraďte s očným lekárom o všetkých otázkach alebo obavách.