Prispôsobenie sa požiadavkám prostredia je závislé od schopnosti myslieť a prijímať nové informácie. Táto adaptácia vypovedá o inteligencii, ktorá však nemá priamy vplyv na samoodstránenie porúch učenia. Oslabená motorika u detí predstavuje komplexnú problematiku, ktorá môže mať vplyv na rôzne aspekty ich vývinu. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho rozvoja dieťaťa. Tento článok sa zameriava na diagnostiku oslabenej motoriky u detí, jej možné príčiny a prejavy, ako aj na dostupné možnosti terapie a podpory.
Poruchy učenia a ich prejavy
Poruchy učenia sú rôznorodé a môžu sa prejavovať v rôznych oblastiach. Medzi najčastejšie patrí dyslexia (problémy s čítaním), dysgrafia (problémy s písaním), dysortografia (problémy s pravopisom) a dyskalkúlia (problémy s matematickými schopnosťami).
- Dyslexia: Dieťa lúšti písmená a hláskuje, nadmerne dlho slabikuje, domýšľa si slová. Dyslektik môže zvládnuť čítanie, prevádza tvar slova na zvukovú podobu, ale nie je schopný pochopiť obsah čítaného textu.
- Dysgrafia: Porucha, ktorá postihuje grafické prevedenie písaného prejavu. Oslabená motorika tvorí podklad pre špecifickú poruchu učenia - dysgrafiu.
- Dysortografia: Prejavuje sa zvýšeným počtom dysortografických chýb, teda v rozlišovaní krátkych a dlhých samohlásiek, v rozlišovaní slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, v rozlišovaní sykaviek, môže vynechávať, pridávať, prešmykovať písmená alebo slabiky.
- Dyskalkúlia: Porucha v oblasti matematických schopností.
Málokedy sa vyskytuje deficit izolovane, častejšie ide o kombináciu deficitov. Nepresné vnímanie cudzieho jazyka spôsobí problémy pri opakovaní slov, viet. Poruchy krátkodobej pamäte spôsobujú neschopnosť zachytiť práve vypovedané fakty. Problémy sa objavia v predmetoch, kde je potrebná aspoň čiastočná zručnosť.
Vývinová jazyková porucha (VJP)
Vývinová jazyková porucha, známa aj ako vývinová dysfázia, má u detí rôzne prejavy, a preto jej potvrdenie musí stanoviť komplexná logopedická a psychologická diagnostika. Môžu sa však vyskytovať súvislosti, ktoré vedia rodičom napovedať, či je potrebná návšteva logopéda na zhodnotenie vývinu reči.
Čo si všímať vo vývine?
- Oneskorenie rečového vývinu a jeho odlišnosť od normy: Prvým prejavom zvykne byť to, že dieťa má oneskorený vývin reči. Neskôr dieťa hovorí gramaticky nesprávne, vety sú krátke, kostrbaté. Slovná zásoba sa často obmedzuje len na základné výrazy, dieťa si vypomáha ukazovaním a pomocnými slovami ako „hento, no to, tak, …“ Pre dieťa s vývinovou jazykovou poruchou je typické, že nemá záujem o čítané rozprávky a básničky. Vo vzťahu k cudzím sú tieto deti zvyčajne neisté. U mnohých sa vyskytuje aj horšie porozumenie reči.
- Zlá výslovnosť: Dlho pretrváva zlá výslovnosť, najmä cudzí ľudia jeho reči nerozumejú. Dieťa možno vie vysloviť jednotlivé hlásky, ale v slovách ich vynecháva, prehadzuje, slová komolí. Typická je tvrdá výslovnosť, dieťa nemäkčí ď, ť, ň, ľ.
- Slabá orientácia v čase, priestore a osobných údajoch: Deti často nevedia, koľko majú rokov, kde bývajú, ako sa volá mama a otec. Nechápu časové pojmy ako včera - dnes - zajtra, ráno - večer, najprv - potom. Dlho sa nenaučia rozlíšiť pravú a ľavú stranu.
- Neobratná motorika: Deti s vývinovou jazykovou poruchou majú často problémy s chôdzou po schodoch, s poskokmi, s kopaním do lopty, bicyklovaním, kotúľom atď. Dlho si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach, sú nešikovné pri jedení. Z toho vyplýva aj typická neobratnosť pri kreslení a neskôr pri písaní. Nesprávne držia ceruzku a nerady kreslia.
- Nerozvinutý zmysel pre melódiu a rytmus: Deti s vývinovou jazykovou poruchou nemajú častokrát zmysel pre rytmický pohyb, riekanky a básničky, nerady spievajú a tancujú.
- Slabá sluchová pamäť: Typická je slabá pamäť pre počuté a dobrá pamäť pre videné. Deti sa ťažko učia naspamäť básničky, nezopakujú dlhšiu vetu alebo viac slov, ťažko si pamätajú čísla. Keď počujú rozprávku, po chvíli si už všetko nepamätajú.
Prvé príznaky narušeného vývinu reči môžu byť zlá zrozumiteľnosť, komolenie slov, malá slovná zásoba, oslabená pozornosť spojená s podráždenosťou. Reč ovplyvňuje rozumový vývin, schopnosť učiť sa a komunikovať, preto je dôležité pri pochybnostiach dať sa do rúk odborníkom - logopédom, aby sa z poruchy reči nestal hendikep.
Prečítajte si tiež: Ako interpretovať výsledky tehotenského testu?
Poradenstvo pre rodičov predškolákov a školákov
Počas návštevy dieťaťa v materskej škole je možné identifikovať prvé príznaky porúch učenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť neskorší školský úspech dieťaťa. Tieto príznaky môžu byť veľmi nenápadné. Včasné rozpoznanie je kľúčové pre poskytnutie intervencie.
Znaky porúch učenia u dieťaťa
Najčastejšie sa však u detí stretávame s ťažkosťami v reči, jemnej a hrubej motorike, pamäti a koncentrácii. Rodičia a učitelia detí v materských školách by mali zbystriť pozornosť, ak má dieťa napríklad:
- Rečové problémy: Dieťa má problémy s výslovnosťou, tvorbou viet alebo má obmedzenú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, nedokáže prerozprávať príbeh - vypočutú napr. rozprávku. Má slabé naratívne - rozprávačské schopnosti.
- Jemná motorika: Problémy s jemnou motorikou, ako je držanie ceruzky, kreslenie, alebo manipulácia s drobnými predmetmi.
- Hrubá motorika: Problémy s hrubou motorikou, ako sú behanie, skákanie, chodenie po schodoch, obliekanie alebo udržiavanie rovnováhy.
- Problémy s pamäťou: Dieťa má ťažkosti zapamätať si jednoduché informácie, ako sú farby, čísla alebo mená.
- Slabá pozornosť a koncentrácia: Dieťa sa ľahko rozptýli, má problém sústrediť sa na jednu aktivitu alebo dokončiť začatú úlohu.
- Sociálne a emocionálne ťažkosti: Problémy so zapojením sa do aktivity, hry s ostatnými deťmi alebo má časté zmeny nálady.
Včasné rozpoznanie týchto príznakov umožňuje vhodnú špeciálnopedagogickú diagnostiku a intervencie, ktoré môžu dieťaťu výrazne pomôcť. Materské školy zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože majú možnosť pozorovať deti v rôznych situáciách a identifikovať potenciálne problémy.
Oneskorený vývin reči (OVR) vs. Vývinová jazyková porucha (VJP)
Znalosť typického vývinu reči je pri práci s deťmi s poruchami komunikácie mimoriadne dôležitá.
Fázy vývinu reči
Už pred prvým rokom života dieťa vníma a rozvíja pasívnu slovnú zásobu - rozumie známym hlasom, intonácii a niektorým slovám. Okolo prvého roku sa objavuje hrkútanie, džavotanie, bľabotanie, hra s artikulačnými orgánmi a dieťa začína vytvárať jednoduché zvuky, ktoré pripomínajú slová, napríklad pomenovanie členov rodiny alebo známych predmetov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika pohlavných chorôb u gynekológa
Do približne 1,5 roka sú pre komunikáciu typické gestá a jednoduché zvukové napodobenia. Okolo druhého roku sa dieťa pokúša spájať slová a citoslovcia do krátkych viet, napríklad "mama ham", "tato pá-pá".
Medzi 2. a 3. rokom pribúdajú slovesá, prídavné mená a zámená, neskôr aj predložky, číslovky a spojky. V troch rokoch by dieťa malo tvoriť viacslovné vety, používať množné číslo či minulý čas a odpovedať na jednoduché otázky.
Od 3. do 4. roku sa reč stáva plynulejšou a zrozumiteľnejšou, dieťa spája jednoduché vety do súvetí. Okolo štvrtého roku už dokáže rozprávať, viesť rozhovor, rozprávať príbehy a aktívne používa všetky slovné druhy. V tomto veku by sa už nemali objavovať výrazné gramatické chyby - s výnimkou detí, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí.
Za plynulé hovorenie sa zvyčajne považuje obdobie okolo 4. až 5. roku života.
Oneskorený vývin reči (OVR)
Ak sa po treťom roku u dieťaťa stále objavujú ťažkosti - napríklad malá slovná zásoba, nesprávna výslovnosť (tzv. patlavosť - dyslália, keď je narušená výslovnosť jednej alebo viacerých hlások) - a dieťa pritom nemá žiadne iné zdravotné problémy (poruchy sluchu, intelektové oslabenie, motorické ťažkosti), ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči.
Prečítajte si tiež: Ako gynekológ potvrdí tehotenstvo
Príčiny bývajú rôzne - často dedičnosť, oneskorené dozrievanie centrálnej nervovej sústavy, nepodnetné prostredie alebo mierne poruchy sluchu. Tento typ oneskorenia môže zasahovať všetky roviny reči - od výslovnosti až po gramatiku či slovnú zásobu.
- Charakter poruchy: Dočasné spomalenie prirodzeného vývinu reči. Reč sa vyvíja rovnakým smerom ako u zdravých detí, len pomalšie.
- Príčina: Najčastejšie dedičnosť, oneskorené dozrievanie CNS, menej podnetné prostredie, mierne poruchy sluchu.
- Postihnuté oblasti: Väčšinou len niektoré roviny reči (napr. slovná zásoba, výslovnosť).
- Porozumenie reči: Väčšinou zachované - dieťa rozumie, čo sa mu hovorí.
- Rečový prejav: Jednoduchšie vety, chudobnejšia slovná zásoba, ale zrozumiteľná komunikácia.
- Sluchové spracovanie: Bez výrazného narušenia.
- Motorika rečových orgánov: Môže byť mierne oslabená (napr. neskorší vývin jemnej motoriky).
- Intelektuálne schopnosti: V norme, bez väčšieho nesúladu medzi verbálnou a neverbálnou zložkou.
- Vývin a prognóza: Reč sa postupne spontánne upravuje, niekedy s pomocou logopéda.
- Diagnostika: OVR sa potvrdzuje najčastejšie po 3. roku života.
Vývinová jazyková porucha (VJP)
Na rozdiel od oneskoreného vývinu reči je vývinová jazyková porucha (špecifická porucha vývinu reči) hlbšia a dlhodobejšia porucha jazykových schopností. Postihuje nielen výslovnosť, ale aj gramatiku, slovnú zásobu, porozumenie reči a schopnosť sociálnej komunikácie.
Problémy sa zvyčajne prejavujú v týchto oblastiach:
- Slovná zásoba: Chudobná, pomalé osvojovanie nových slov, časté opakovanie rovnakých výrazov.
- Gramatická stavba viet: Po 4. roku sa objavujú tzv. dysgramatizmy (nesprávne skloňovanie či časovanie).
- Sociálne používanie reči: Ťažkosti v rozhovore, slabá schopnosť udržať tému.
- Výslovnosť: Rôzne artikulačné chyby.
Tým, že jednotlivé roviny reči spolu úzko súvisia, porucha v jednej oblasti ovplyvňuje aj ostatné. Logopedická starostlivosť zahŕňa aj prácu s gramatikou, porozumením reči, slovnou zásobou a komunikačnými schopnosťami, motorikou, lateralitou… U detí s vývinovou jazykovou poruchou je terapia spravidla dlhodobá a systematická.
Ak sa po prelomovom štvrtom roku života reč dieťaťa viditeľne nezlepšuje a zároveň sa objavujú ťažkosti aj v iných oblastiach vývinu, je potrebné, aby dieťa bolo odborne vyšetrené - nielen logopédom, ale aj psychológom, špeciálnym pedagógom, foniatrom alebo neurológom. V takom prípade môže ísť o vývinovú jazykovú poruchu, teda o špecifickú poruchu vývinu reči, ktorá nie je spôsobená vplyvmi prostredia ani nedostatočnou stimuláciou.
- Charakteristika poruchy: Vývinová jazyková porucha sa prejavuje zníženou schopnosťou alebo neschopnosťou verbálnej komunikácie, ktorá nie je podmienená mentálnym postihnutím. Deti s touto poruchou majú spravidla primeraný intelekt, hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť ako deti s intelektovým deficitom, čo býva častým omylom laickej verejnosti.
Kľúčová je včasná a cielene koordinovaná intervencia tímu odborníkov. Pri diagnostike je nutné odlíšiť vývinovú jazykovú poruchu od iných stavov - napríklad od poruchy sluchu či od selektívneho mutizmu, pri ktorom dieťa v určitých situáciách odmieta hovoriť (napr. Na rozdiel od týchto stavov má dieťa s vývinovou jazykovou poruchou komunikačné ťažkosti stále - bez ohľadu na prostredie alebo situáciu.
Príčiny a formy VJP
Príčinou vývinovej jazykovej poruchy je narušené spracovanie rečového (auditívneho) signálu v mozgu. Vo väčšine prípadov ide o vrodenú, geneticky podmienenú poruchu, ktorá sa častejšie vyskytuje u chlapcov.
Rozlišujeme dva základné typy vývinovej jazykovej poruchy:
- Motorická (expresívna): Dieťa má výrazne zníženú spontánnu potrebu hovoriť, reč je ťažkopádna, pomalá a často využíva neverbálne formy komunikácie (gestá, mimiku).
- Senzorická (receptívna): Dieťa síce prejavuje záujem o komunikáciu, ale nerozumie významu slov a viet, čím sa jeho reč stáva nezrozumiteľnou a chaotickou.
Vývinová jazyková porucha sa môže vyskytovať v kombinácii s inými vývinovými poruchami (napr. poruchy pozornosti, motoriky), nie však s mentálnou retardáciou. Typický je nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou zložkou inteligencie - dieťa často lepšie chápe neverbálne podnety, než dokáže vyjadriť slovami.
Prejavy vývinovej jazykovej poruchy
Porucha zasahuje štruktúru aj povrchovú rovinu reči. Typicky sa vyskytujú:
- Nesprávny slovosled a vynechávanie slov.
- Chybné používanie gramatických tvarov (skloňovanie, časovanie).
- Obmedzená slovná zásoba.
- Redukcie alebo zámeny hlások a slabík.
- Ťažkosti s používaním abstraktnejších slovných druhov (spojky, predložky, zámená).
Deti s vývinovou jazykovou poruchou majú často aj oslabené sluchové spracovanie - ťažkosti s vnímaním rytmu, melódie a akustických rozdielov, čo negatívne ovplyvňuje analýzu a syntézu slov. K rečovým problémom sa často pridružujú aj poruchy zrakového vnímania - deti majú problém rozlišovať tvary, farby a orientovať sa v čase a priestore (napr. nerozumejú pojmom ako "ráno" či "večer"). Časté sú aj motorické ťažkosti, poruchy pozornosti, psychomotorický nepokoj a emocionálna labilita. Dieťa môže pôsobiť roztržito alebo nereaguje primerane na podnety z okolia. Tieto ťažkosti sa prirodzene odrážajú aj v sociálnom správaní a adaptácii. Dieťa má problém nadväzovať kontakt s rovesníkmi, ťažšie sa zapája do hier, často sa vyhýba komunikácii a má nízku toleranciu k zmenám v prostredí.
Vývinová jazyková porucha preto nepredstavuje len "rečový problém", ale komplexnú vývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje celkový psychický, sociálny a školský vývin dieťaťa.
- Charakter poruchy: Špecifická porucha vývinu reči - narušené spracovanie rečového signálu v mozgu.
- Sociálne správanie: Obmedzený kontakt s rovesníkmi, problémy s adaptáciou a začleňovaním do kolektívu.
- Vývin a prognóza: Vyžaduje dlhodobú a intenzívnu logopedickú a špeciálnopedagogickú terapiu. Zlepšenie je možné, ale pomalé.
- Diagnostika: Diagnostika VJP sa stanovuje po 4. roku, keď sa ukáže, že reč sa spontánne nevyvíja.
Vývinová jazyková porucha u detí s poruchami autistického spektra alebo Aspergerovým syndrómom
- Charakteristika: Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie a komunikácie. Znížená schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty. Oslabené porozumenie metakognícii a generalizácii poznatkov. To znamená, že oslabené je porozumenie, dieťa má problém pochopiť význam slov, viet alebo inštrukcií. Ťažkosti so správnym vyhodnotením kontextu a súvislostí. Metakognícia je schopnosť uvedomovať si vlastné myslenie, učenie a stratégie riešenia problémov, V tomto prípade sa jedná o oslabenú metakogníciu, čo znamená, že dieťa nedokáže plánovať, monitorovať ani hodnotiť svoje učenie. Generalizácia poznatkov je schopnosť preniesť naučené vedomosti alebo zručnosti do nových, odlišných situácií, oslabená generalizácia znamená, že dieťa vie riešiť úlohy len v známych alebo nácvikových kontextoch a nezvláda ich aplikovať v reálnom živote. Jazyk formálne zvládnutý, no sociálne neadekvátne používaný.
- Jazykové a komunikačné prejavy: Deficity v sémantickej a pragmatickej rovine. Nedostatky v prekurzoroch vývinu reči (obsah, forma). Poruchy neverbálnej komunikácie (zrakový kontakt, gestá, spoločná pozornosť). Oneskorený vývin reči, atypická prozódia - narušenie rytmicko-melodických zložiek reči - teda intonácie, prízvuku, tempa, rytmu a melódie rečového prejavu. Slabé porozumenie reči. Atypický spôsob osvojovania jazyka - echolálie. Jedná sa o opakované alebo mechanické opakovanie slov, slovných spojení či fráz, ktoré dieťa počulo u iných. Ide o atypický spôsob osvojovania jazyka, ktorý môže byť súčasťou normálneho vývinu reči v rannom veku, ale pri neskoršom alebo nadmernom výskyte môže signalizovať vývinové alebo neurologické poruchy. Sémantické deficity - ťažkosti s abstraktnými pojmami, zámenami, časovo-priestorovými vzťahmi, neologizmy. Deficity v pragmatike - neprimerané používanie reči v sociálnych situáciách.
- Sekundárne prejavy: Pri neskorej diagnostike - poruchy správania, nezáujem o školu, regres vedomostí. Vývinové poruchy učenia ako je dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia a dyspraxia.
- Logopedická terapia: Zameranie na oslabené jazykové roviny (výslovnosť - foneticko-fonologická, slovná zásoba - lexikálna, sémantická, gramatika - morfológia, syntax - skladba vetná). Rozvoj porozumenia reči a pragmatických schopností. Nácvik funkčného používania reči v sociálnej interakcii. Využitie princípov aplikovanej behaviorálnej analýzy, rozvoj verbálneho správania a prístup podporujúci rozvoj jednotlivca prostredníctvom budovania vzťahov, hravej interakcie a emocionálneho zapojenia, ďalej terapeutických metód ako je ergoterapia, arteterapia, muzikoterapia, hippoterapia, canisterapia, animoterapia a aplikácie alternatívnej a augmentatívnej komunikácie - AAK, predovšetkým u neverbálnych jednotlivcov.
ADHD a oslabená motorika
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda hyperkinetická porucha pozornosti, je v súčasnosti najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Prejavuje sa hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť.
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.
Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
Liečba ADHD
Správna liečba by mala byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Ďalšie možnosti terapie:
- Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia - logopédia.
- Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Jemná motorika a jej rozvoj
Jemná motorika predstavuje jednu zo základných psychomotorických činností. Medzi odborníkmi sa často zvykne používať aj termín koordinácia oko-ruka. Jemná motorika sa u detí vyvíja postupne už od narodenia. Má niekoľko štádií vývinu. Dieťatko postupne zvláda uchopiť aj menšie predmety. Jednoročné dieťa sa už zvládne samo nakŕmiť a vie otočiť zopár strán v knižke. Rado prekladá predmety na rôzne miesta. Dieťatko vie v tomto veku kývať, tlieskať, stavať kocky či používať kopatku. Deti vo veku troch rokov už výborne zvládajú kreslenie niektorých jednoduchých tvarov podľa predlohy. Jemnú motoriku používa človek takmer pri všetkých denných činnostiach. Schopnosť využívať jemnú motoriku však nie je vrodená, ale zdokonaľuje sa časom.
Jemná motorika dieťatka sa bude najlepšie rozvíjať v dostatočne podnetnom prostredí. Pohyby rúk u novorodencov sú spontánne a nekoordinované. Dieťatko v tomto období hračku síce uchopí, ale namiesto jemnej motoriky využíva skôr vrodený úchopová reflex. Dieťatko od približne 4 mesiacov už začína uvedomelo uchopovať hračky. V tomto veku preto začína čas na výber správnych hračiek na rozvíjanie jemnej motoriky. Batoľa už má presnejšou koordináciu rúk a zmysluplnú manipuláciu s predmetmi. Hračky zamerané na rozvoj jemnej motoriky u batoľaťa by mali obsahovať množstvo rôznych podnetov. Ideálne sú interaktívne knižky, hry spojené so šnurovaním, stláčaním gombíkov či pripínaním. Predškolský vek predstavuje jedno z najdôležitejších období na rozvoj jemnej motoriky. Pri činnostiach ako je čistenie zeleniny, krájanie banánu na kolieska, vykrajovanie koláčikov z cesta pomocou formičiek, vaľkanie cesta valčekom, triedenie strukovín (napr. Výber hračiek na rozvíjanie jemnej motoriky v predškolskom veku je kľúčový pre fungovanie dieťaťa v ďalšom živote.
Vývinovú poruchu jemnej motoriky a schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti označujeme dyspraxia. Deti s dyspraxiou majú problém vytvárať, pamätať si a reprodukovať pohybové stereotypy a pôsobia neobratne a nemotorne. Nestojí za ňou žiadne ochorenie, mentálna retardácia ani nemá súvis so psychosociálnymi faktormi. Dyspraxia sa u detí zvyčajne prejavuje už v rannom detstve.
Doprajte dieťaťu dostatok priestoru medzi jednotlivými aktivitami. Motoriku s ním trénujte pravidelne, ale pomaly. Nezabudnite, že najlepšia škola je škola hrou.
Motorika a jej vplyv na vývoj dieťaťa
Úroveň motorických schopností a zručností prelína celý vývoj dieťaťa. Menej obratné deti sa líšia v presnosti vykonania pohybov i v rýchlosti. Často sa niektorým pohybovo náročnejším aktivitám pre menšiu úspešnosť stránia. Motorika má vplyv na zdravotný stav. Oslabenie a chybné návyky z detstva sa premietajú do zdravotného stavu po celý život jedinca. Motorika ovplyvňuje fyzickú zdatnosť dieťaťa, výber pohybových aktivít, zapojenie do kolektívu detí, do pohybových hier.
Dieťa môže mať problémy s učením, s písaním jednotlivých tvarov písmen, písmo je neúhladné, znižuje sa čitateľnosť. Grafomotorická neobratnosť sa často odráža do tempa písania, ktoré je oproti rovesníkom znížené. Samotný akt písania tak odčerpáva veľa pozornosti, ktorá potom nezostáva na obsah písaného čím sa zvyšuje chybovosť.
Aby dieťa mohlo kresliť a neskôr písať, musí byť schopné súhry (koordinácie) najmä medzi okom a rukou (vizuomotoriky). Tá úzko súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky, zrakovej diferenciácie, zrakovej analýzy a syntézy, priestorovej orientácie.
Koordinácia zraku a rúk má vplyv na každodenné činnosti, sebaobsluhu, kreslenie, písanie, najmä prepis textu a ďalšie. Lateralitou rozumieme prednostné užívánnie jedného z párových orgánov, tj. asymetrii párových orgánov hybných (ruky,nohy) alebo zmyslových (oka,ucha). Lateralita je prejavom dominancie odpovedajúcich kôrových polí mozgu. Podľa prevahy užívaného orgánu rozlišujeme praváctvo, ľaváctvo a ambidextriu (nevyhranenosť). Preferencia ruky má najvýznamnejší vzťah ku stranovým nesúmernostiam mozgu. Deti, u ktorých nie je vyhranená lateralita, môžu mať problémy na začiatku školskej dochádzky, pretože používajú k písaniu obe ruky, ceruzku si predávajú z pravej do ľavej. Tak isto problémy vo vzťahu k učeniu môže robiť i skrížená lateralita (napr. pravá ruka a ľavé oko).