Výchova detí je plná radostných momentov, ale aj náročných otázok. Jednou z tých, ktoré rodičov často zaskočí, je otázka vzniku života: "Ako som sa dostal/a do bruška?" alebo "Odkiaľ sa berú deti?". Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako citlivo a primerane veku vysvetliť deťom túto komplexnú tému.
Význam ranného detstva a vzťahovej väzby
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
V príspevku priblížime Bowlbyho teóriu vzťahovej väzby, ktorá vysvetľuje vplyv kvality vzťahu medzi dieťaťom a matkou v rannom veku na psychický vývin dieťaťa. Poukazujeme na podmienky nevyhnutné pre vznik bezpečnej a neistej vzťahovej väzby. Ďalej sa zameriavame aj na možné dôsledky bezpečnej a neistej väzby na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin detí.
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu (Bowlby, 1958). Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. (Brisch, 2011).
Kedy začať rozhovor?
Deti sa o to, ako prišli na svet, začínajú zaujímať už v škôlke. Je dôležité vnímať signály dieťaťa a reagovať na jeho otázky primerane veku. Netreba čakať na "správny" vek, ale skôr sa zamerať na to, čo dieťa reálne zaujíma a na jeho aktuálnu úroveň porozumenia.
Prečítajte si tiež: Zrozumiteľný sprievodca oplodnením
Ako začať a čo povedať?
- Pravdivo a jednoducho: Vyhnite sa komplikovaným biologickým vysvetleniam. Používajte jazyk, ktorému dieťa rozumie. Napríklad: "Rástol si v maminom brušku, pretože ťa tam ocko s maminkou veľmi chceli."
- Používajte metafory: Prirovnania k prírode sú pre deti ľahko pochopiteľné. Môžete hovoriť o semienku a pôde, o láske a túžbe po dieťatku.
- Reagujte na otázky: Nezahlcujte dieťa informáciami, ktoré nepotrebuje. Odpovedajte len na to, na čo sa pýta.
- Buďte otvorení: Ak dieťa kladie ďalšie otázky, odpovedzte na ne úprimne, ale stále primerane veku.
Čo robiť, ak neviete, ako odpovedať?
Je v poriadku priznať, že neviete. Môžete povedať: "To je dobrá otázka, na to sa musím pozrieť/porozprávať s ockom/maminou a potom ti odpoviem."
Príklady vysvetlení pre rôzne vekové kategórie
Predškolský vek (3-6 rokov)
"Keď sa maminka a ocko veľmi ľúbia, chcú mať bábätko. Vtedy ocko dá mamine do bruška semienko lásky a z neho v maminom brušku vyrastie bábätko. Maminka ho tam nosí deväť mesiacov a potom príde k doktorovi, ktorý jej bábätko pomôže narodiť."
Mladší školský vek (7-10 rokov)
"Bábätko vznikne spojením dvoch buniek - jednej od maminky (vajíčko) a jednej od ocka (spermia). Tieto bunky sa spoja v maminom brušku a začnú sa deliť a rásť. Po deviatich mesiacoch je bábätko pripravené narodiť sa. Maminka ide do nemocnice, kde jej doktori pomôžu bábätko porodiť." Môžete použiť aj knihu, ktorá deťom vysvetlí, ako sa bábätko vyvíja v brušku.
Starší školský vek (11+ rokov)
V tomto veku už môžete použiť detailnejšie biologické vysvetlenie, ale stále dbajte na to, aby bolo zrozumiteľné a primerané veku. Môžete hovoriť o pohlavných orgánoch, oplodnení a pôrode. Je dôležité zdôrazniť, že sex je intímna záležitosť medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa majú radi a rešpektujú sa.
Dôležitosť lásky, bezpečia a vzťahovej väzby
Ako uvádza Haiman (2012) vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v rannom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane sú rodičia, ktorí nechápu význam rodičovskej lásky. Nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o príčinách potratu
Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania, tak ako sme to uviedli vyššie. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu. Bowlby (2012) zdôrazňuje, že fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba ,,citovo,, neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané. Rovnaký názor zastáva Haiman (2012).
Brisch (2011) v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami uvádza význam tzv. jemnocitu. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je podľa autora to, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane. Jemnocitní rodičia musia byť opatrní ako interpretujú signály dieťaťa, nakoľko jeden a ten istý prejav, ako napríklad plač môže v rôznych situáciách signalizovať rôznu potrebu (hlad, smäd, strach). Takíto rodičia sa snažia primerane reagovať na signály dieťaťa, kým neodhalia pravú potrebu. Autor ďalej vyzdvihuje význam slovnej výmeny. Rodičia, ktorí rozprávajú a pocitoch a správaní sa svojho dieťaťa, dávajú mu tým pocit, že chápu ako sa práve cíti. To dieťaťu poskytuje pocit bezpečia. Rodičia by mali s dieťaťom vytvárať krátke dialógy, pričom je dôležité, aby sa dieťa a rodič nerozprávali naraz a aby rodič nereagoval príliš intenzívne a rýchlo na každý malý ohlas dieťaťa. To u dieťaťa nevedie k pocitu bezpečia, ale naopak, môže sa cítiť ohrozené a prenasledované. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk. Očný kontakt umožňuje dorozumievať sa medzi dieťaťom a rodičom, ak to nie je možné pomocou reči. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Výskumy životných udalostí v rannom detstve potvrdili existenciu určitých protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami. Poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou (Hašto, 2005). Benoit (2004) uvádza, že kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin.
Vplyv bezpečnej väzby na vývin dieťaťa
Psycho-neuro-biologický model vývinu vyššie uvedenú skutočnosť vysvetľuje tým, že existuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Po druhé, je to obdobie, kedy je mozog plastický a citlivý na vplyvy zo sociálneho prostredia. Z toho vyplýva, že rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin (Malekpour, 2007, Nosková, 2011, Schore, 2001a).
Bezpečná vzťahová väzba ako uvádza Brisch (2011) je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch (Lečbych a Pospišilíková, 2012). Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Gearity (1996) uvádza, že primerane uspokojená potreba väzby posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Rovnaký názor zastáva aj Brisch (2011). Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie. Dokážu sa lepšie vcítiť do myšlienok a pocitov svojich kamarátov. Na druhej strane dokážu sa lepšie vcítiť aj do úmyslov a potrieb matky a to im umožňuje nachádzať kompromisy. Deti s istou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Van Ijzendoorn, Dikstra a Bus (1995) porovnali viacero výskumov, ktoré sa zamerali na kvalitu vzťahovej väzby vo vzťahu k inteligencii a rečovému vývinu. Dospeli k záveru, že kvalitná vzťahová väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt. Vysvetľujú to tým, že väčšina výskumov skúmajúcich vzťah medzi kvalitou väzby a intelektom sa zameriavalo na rodiny zo strednej vrstvy z nerizikovej populácie. Domnievajú sa, že bezpečná vzťahová väzba môže byť významným protektívnym faktorom v súvislosti s intelektom predovšetkým v rodinách, v ktorých kognitívny vývin dieťaťa môže byť ohrozený rôznymi negatívnymi vplyvmi. Ako ďalšie možné vysvetlenie uvádzajú, že inteligenčné testy môžu byť menej kvalitné ako testy jazykových kompetencií. Tretie možné vysvetlenie spočíva v tom, že je málo výskumov zameriavajúcich sa na jazykové kompetencie. Z toho dôvodu výsledky ich metaanalýzy musíme brať s určitou rezervou. West, Matthews a Kerns (2013) poukázali na to, že deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Birsch (2011) v súlade s vyššie uvedenými zisteniami uvádza, že deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. Ako sme uviedli na začiatku, väzbové správanie nikdy nevymizne úplne. Na to, aby dieťa bolo schopné pokračovať v explorovaní, prijímať nové učebné ponuky v škôlke a v škole a tým dosahovať dobré výsledky, potrebuje vytvoriť ďalšiu bezpečnú väzbu k vychovávateľke v škôlke a neskôr k učiteľke v škole. Dôležitá je skutočnosť, že vzťah medzi vzťahovou väzbou a kognitívnym vývinom je recipročný. Kognitívne schopnosti dieťaťa môžu výrazne ovplyvniť kvalitu väzby medzi ním a rodičom.
Narušenie citovej väzby a jeho dôsledky
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Tým, že tú osobu ignorujú, dávajú navonok najavo, že odlúčenie nevnímajú ako problém. Keď sa osoba vráti, tieto deti neprejavujú žiadne pozitívne emócie ako radosť alebo spokojnosť. V niektorých prípadoch sa k cudziemu človeku správajú priateľskejšie ako k matke. Lečbych a Pospišilíková (2012) tento typ väzby označujú ako dištancovane vyhýbavý typ. Na vzniku tejto väzby sa podieľa odmietnutie alebo nedostatočný kontakt matky s dieťaťom ako aj nejasná komunikácia. V tomto prípade sa jedná o také osoby pre vzťahovú väzbu, ktoré vedú svoje deti k tomu, že v situáciách, keď sa dieťa cíti byť ohrozené nepotrebuje pomoc ani podporu dospelého človeka (Brisch, 2011). Dôraz kladú na autonómiu dieťaťa. Tak si dieťa pomaly zvykne na to, že svoje potreby prestane signalizovať a prestane tak hľadať blízkosť rodiča (Kirschke & Hörmann, 2014). Napriek tomu, že sa nám zdá, že tieto detí nepociťujú žiaden stres pri odlúčení od matky, opak je pravdou. Rodičia, ktorí reagujú na signály svojho dieťaťa odmietavo často vo vlastnom detstve zažili to isté (Brisch, 2011).
Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Protestujú, plačú a sú viditeľne vystresované. Veľmi prudko reagujú už pri najmenšom odlúčení od matky. Nakoľko aj deti s bezpečnou väzbou reagujú veľmi prudko a intenzívne na neprítomnosť matky, v tejto fáze je veľmi ťažké rozlíšiť tieto dva typy väzby. Rozhodujúcu úlohu preto má reakcia dieťaťa na príchod matky. Takéto deti na návrat matky reagujú tak, že na jednej strane prejavujú potrebu vzťahovej väzby, ale sú prítomné aj signály, ktorými sa tej väzbe snažia vyhnúť (Brisch, 2011, Ruppert, 2011). Pre tento typ väzby je charakteristická ambivalencia. Môže sa nám zdať, že dieťa na jednej strane matku trestá, že ho opustila a na druhej strane sa snaží signalizovať potrebu jej prítomnosti (Lečbych a Pospišilíková, 2012). Takéto správanie dieťaťa zneisťuje osobu, ktorá sa o neho stará, nakoľko dieťa vysiela protirečivé signály (Brisch, 2011). Tento typ väzby môže vzniknúť napríklad vtedy, ak matka v niektorých situáciách reaguje primerane na signály dieťaťa, ale v iných sa správa odmietavo. Takéto nepredvídateľné správanie zo strany matky vyvoláva u dieťaťa pocit neistoty, čo vedie k nerozhodnosti (Kirschke & Hörmann, 2014). Aj v tomto prípade zohrávajú dôležitú rolu ranné skúsenosti matky, ktoré môžu viesť ku vzniku neistej-ambivalentnej väzby (Brisch, 2011).
Napriek skutočnosti, že vyššie uvedené dva typy väzby sú neisté, môžeme ich označiť ako organizované. U detí s vyhýbavou a ambivalentnou väzbou sa totiž vyvíjajú vzorce správania, ktoré sú predvídateľné. Na rozdiel od toho dezorganizovaná väzba je charakterizovaná ,,rozpadom,, organizovaného správania (Shakar-Maharik a Oppenheim, 2016). Tento typ väzby vzniká vtedy, ak matka správa dlhodobo zmätene a náladovo, pričom v pozadí môže byť nedostatočne spracovaná trauma (Kirschke & Hörmann, 2014). Rovnaký názor zastáva Benoit (2004). Autor uvádza, že v súlade s rôznymi výskumnými zisteniami k dezorganizovanej pripútanosti detí môže viesť správanie matky, alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu, ktoré označujeme ako „atypické“ a ku ktorému môže viesť akákoľvek nespracovaná trauma alebo smútok. Autor ako príklad uvádza posttraumatickú stresovú poruchu. U detí s dezorganizovanou väzbou sa rýchlo striedajú afiliatívne a vyhýbavé prejavy. Tieto deti často dávajú najavo svoj zmätok bizarným správaním ako napríklad stereotypie alebo strnulosť výrazu. Môžu sa k matke približovať, pričom majú odvrátenú tvár a môžu pri tom pociťovať strach (Main a Solomon, 1990).
Ako hovoriť o sexe: Slovník a terminológia
Debata na tému sex môže byť pre rodičov náročná aj preto, že slovenčina nemá slušné výrazy pre pohlavné orgány okrem strohých biologických. Odborníci sa zhodujú na zásade dať jednoduchú odpoveď na to, čo sa dieťa pýta. Nezahlcovať ho s tým, čo ho zatiaľ nezaujíma alebo čo by ešte nemuselo vedieť stráviť. Treba sa však uistiť, že rozumieme otázke.
Použitie literatúry a pomôcok
Pomôcť popasovať sa s veľkou detskou dilemou môže aj dobrá literatúra, ku ktorej si sadnete s dieťaťom. Predáčová upozorňuje na knihu Ľubice Brix Kľúče od tabu, ktorá vyšla na Slovensku v roku 2011. Tá začína „tabu“ tému jednoduchým rozprávaním o našich potrebách, príjemných a nepríjemných pocitoch a rozdieloch medzi mužom a ženou.
Dôležitosť dialógu a dôvery
Ak v rodine fungujú vzťahy založené na vzájomnej láske a dôvere, ideálne podľa nej je, ak tabu témy preberú s deťmi rodičia. Je to pre mňa znak toho, že je u nás otvorená atmosféra a deti nebudú mať problém riešiť s nami hocičo," hovorí Lucia. Nemyslí si, že by u nich prebudila zbytočne zvedavosť. Ja som sa od malicka, od kedy sa pamatam take veci pytala. Vzdy mi na to rodicia odpovedali pravdivo, veku primerane. Ak mi nestacilo, pytala som sa dalej na konkretne detaily. Deti nerozlisuju, ci sa ta opytaju odkial sa na strome vezme jablko, alebo odkial sa beru deti - ze jedno je bezna tema a jedno je nieco haklive, intimne. Pre nich je vsetko uplne normalne a rovnako dolezite, alebo rovnako bezne. Co sa pamatam, tak som podrobne vedela rozdiel ymedzi muzom a zenou, u zien menstruacny cyklus - ako to teda funguje, ze vajicko caka na oplodnenie a ak sa neoplodni, tak zena krvaca, ak sa spoji so sprmiou tak vznikne babatko. Ale nikdy som sa nepytala ako sa dostanu k sebe, teda ako sa to spoji. Toto ma akosi netrapilo, nenapadlo mi pytat sa na to :D
Komunikácia s deťmi v rôznych situáciách
Keď sa narodí nový človiečik, jeho rečou je reč tela a reč lásky. Bábätká sú závislé od našej lásky a opatery. Je na nás, aby sme pochopili, čo dieťatko potrebuje. Je hladné? Je mu zima? Alebo teplo? Bolí ho bruško alebo je unavené? Alebo potrebuje cítiť moju blízkosť? Alebo všetko z toho, prípadne niečo celkom iné? Neverbálna zložka tvorí 70 až 80 percent komunikácie. Mimika, gestika, ale aj vycítenie nálady. Aká je to radosť, keď vám dieťatko (konečne) povie „mama“. Rozmýšľali ste, ako sa vlastne človek naučí svoju materinskú reč? Určite inak, ako keď sa učíme „cudziu reč“. Nevieme použiť prekladový slovník, namemorovať sa slovíčka, naučiť sa gramatické poučky. Dieťa potrebuje pri sebe živého človeka, ktorý zmysluplne rečou sprevádza svoje konanie. Keď bábätko opatrujeme, ideme ho kŕmiť, prezliekať, umývať, je dobré mu hovoriť, čo s ním ideme robiť. Tak ako by ste dospelému človeku, ktorý potrebuje vašu pomoc, povedali: „Teraz ťa zdvihnem a oblečiem ti tričko.“ Alebo: „Idem ťa preložiť inde.“ Je to základná ľudská slušnosť a rešpekt, upozorniť ho na to, že s ním idem niečo robiť. Bábätkám môžete hovoriť aj: „Daj rúčku, oblečieme jeden rukáv, druhý rukáv, teraz zapneme gombíky.“ Takto majú deti celostný vnem. Môžeme si to predstaviť tak, že každé slovo, ktoré vyslovíme, sprevádza čosi ako mentálny obláčik toho, čo hovorím. Stále je viac porúch reči u malých detí. Rozprávame príliš rýchlo, „o ničom“, používame médiá (deťom chýba celostný vnem).
Ako reagovať na náročné otázky?
Deti sa pýtajú aj ťažké otázky, ako je smrť, vojna, terorizmus. Je dôležité odpovedať úprimne, ale primerane veku. Vyhnite sa detailným opisom násilia a zamerajte sa na to, ako sa cíti dieťa. Ubezpečte ho, že je v bezpečí a že ho ľúbite.
Obdobie vzdoru a ako s ním súvisí komunikácia
„Už som ti stokrát hovorila, že to nemáš robiť!“ Známy refrén našich mám, ktorý aj my používame. Keď sa narodí nový človiečik, jeho rečou je reč tela a reč lásky. Bábätká sú závislé od našej lásky a opatery. Je na nás, aby sme pochopili, čo dieťatko potrebuje. Je hladné? Je mu zima? Alebo teplo? Bolí ho bruško alebo je unavené? Alebo potrebuje cítiť moju blízkosť? Alebo všetko z toho, prípadne niečo celkom iné? Neverbálna zložka tvorí 70 až 80 percent komunikácie. Mimika, gestika, ale aj vycítenie nálady. Prechod, zmena z jednej činnosti na druhú je vždy výzvou. Jedna činnosť sa končí, druhá sa ešte nezačala, dieťa sa na chvíľu ocitá v neistote.
Tipy pre rodičov, ako zvládnuť náročné situácie
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby ste reagovali pokojne a trpezlivo.
- Empatia: Snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa tak správa.
- Hranice: Stanovte jasné hranice a dôsledne ich dodržiavajte.
- Rituály: Vytvorte si rituály, ktoré dieťaťu pomôžu cítiť sa bezpečne a predvídateľne.