Boh dal rodičom sväté povolanie vychovávať svoje deti s disciplínou a napomínaním v Pánovi. Našou najdôležitejšou úlohou je pomôcť im porozumieť evanjeliu, aby mohli uveriť v Ježiša a byť zachránení. Výchova detí v kresťanskom duchu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen teoretické poznatky, ale aj praktické uplatňovanie princípov viery v každodennom živote. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty kresťanskej výchovy, ktoré pomáhajú deťom rásť v láske k Bohu a blížnym, a zároveň ich pripravujú na život v spoločnosti.
Dôvera a Viera: Základné Kamene Výchovy
Cesta viery je ročníkovou témou tretiakov, ktorá vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. V prítomnosti milujúcej osoby si dieťa dokáže uvedomiť a uznať aj svoje nedostatky a chyby a pracovať na ich odstraňovaní. Dieťa sa učí viere pohľadom na dôležité biblické postavy a následne pohľadom na Pána Ježiša, v ktorom sa Boh stal blízky a zrozumiteľný pre nás.
Uvedomenie si hriechu a potreby Spasiteľa
Uvedomenie si hriechu - potreby Spasiteľa - je absolútnou nevyhnutnosťou pri znovuzrodení. Keď vám vaše dieťa povie, že sa chce stať kresťanom, alebo keď začne rozprávať o krste, spýtajte sa ho, prečo nad týmito vecami uvažuje. Zistite z jeho vlastných slov, či cíti usvedčenie z hriechov a vie, že potrebuje Spasiteľa.
Rozhovory o Ježišovi
Ak si vaše dieťa uvedomuje svoj hriech a je z neho usvedčované, začnite sa spolu rozprávať o Ježišovi. A nejde nám o debaty o jeho hypostatickej jednote, či o jeho zástupnej obete zmierenia. Vie vaše dieťa, že Ježiš je Boží Syn? Verí, že je skutočný a že žil dokonalý život, aký by sme my nikdy nemohli žiť? Vie vysvetliť základné fakty o jeho smrti a vzkriesení? Vie vlastnými slovami povedať, čo pre ňu alebo pre neho Ježiš urobil?
Spasenie skrze vieru
Rozprával som sa s našimi dcérami o spasení, ktoré môže prísť len skrze vieru. Vyrastajú v kresťanskej rodine a nepamätajú si čas, kedy by nechodili do kostola a nepočúvali evanjelium. Musíte sa ubezpečiť, že vaše deti rozumejú tomuto: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás. . .” (Ef 2:8-9).
Prečítajte si tiež: Výchova sebavedomého dieťaťa
Znaky práce Ducha Svätého
Znaky práce Ducha v živote vášho dieťaťa možno nie sú až také viditeľné, ako by boli u dospelého. Váš 6-ročný syn asi nevydá svedectvo takého kalibru, ako muž zo zboru s pochybnou minulosťou, ale spasenie vášho dieťaťa je rovnakým zázrakom. Ak uverili Ježišovi, sú znovuzrodené a Duch Svätý v nich prebýva. Praví veriaci rastú vo svojom pochopení hriechu, v milosrdenstve voči iným a na ich živote je vidieť ovocie Ducha.
Skúmanie motívov
Výzvy, aby deti prišli dopredu, detské tábory napumpované tlakom a kamaráti, ktorí sa dávajú pokrstiť, môžu na deti vytvárať tlak, vplyvom ktorého urobia vyznanie viery, hoci evanjelium ešte celkom nepochopili. V baptistických zboroch sa deti niekedy pýtajú, prečo sa nemôžu zúčastniť Večere Pánovej. Nikdy si nemôžeme byť istí, či má naše dieťa čisté motívy, keď vyjadruje túžbu nasledovať Krista, ale mali by sme podrobne skúmať vonkajšie podnety, ktoré na nich môžu vytvárať tlak. Spýtajte sa ich, čo ich priviedlo k tomu, že začali nad Kristom uvažovať. Chcú si len zobrať chlieb a piť z kalicha, alebo ich význam Večere Pánovej pritiahol k Ježišovi? Deti neprechádzajú fyzickou zmenou, keď prídu k Ježišovi a preto sa musíte rozprávať, modliť a rozlišovať. Poproste jedného z vašich pastorov, aby sa s vašim dieťaťom porozprával. Nadovšetko, neprestávajte svojim deťom hovoriť evanjelium milosti. Rozprávajte sa o ňom vo vašom každodennom živote, na rodinných stíšeniach, aj okolo nedeľného stola. Spievajte spolu chvály, modlite sa so svojimi deťmi a vyznávajte im svoje hriechy, keď ste im ublížili. Božie Slovo nikdy nevyjde navnivoč, naša práca v Pánovi nie je nadarmo a v tom správnom čase budeme žať, čo sme zasiali.
Desatoro Božích Prikázaní: Cesta k Slobode
Náš svet je čoraz rozmanitejší a neprehľadnejší. Mnohí ľudia preto túžia po niečom, čo by im pomohlo zorientovať sa. Hľadajú návod na šťastný život. Desatoro Božích prikázaní je tým sprievodcom, ktorý nám ukáže správny smer. Predkladá nám cestu, ktorou sa máme vydať, a súčasne nám aj dáva silu vykročiť na ňu. Lebo človek, ktorý pozná smer, cíti, že má väčšiu silu a motiváciu než ten, kto zmätene tápe.
V desiatich slovách, ktoré Boh adresoval ľudu na Sinaji, mu ukázal cestu k šťastnému životu. Izrael vždy Boha velebil za múdrosť, ktorú mu daroval v prikázaniach. Izraelský ľud vnímal prikázania ako výsadu, nie ako bremeno. Božie slová chcú ľud naučiť ako žiť v slobode, čiže Boh nám chce v Desatore prikázaní povedať desať slov o slobode. Sú to slová zmluvy, ktorými sa Boh zaväzuje darovať nám slobodu, keď budeme pripravení pripútať sa k nemu, k Bohu, ktorý vyvádza z domu otroctva do zeme slobody. Boh sa pripúta k ľudu. Boh je verný. Pridŕža sa svojich prisľúbení.
Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe. Skutočným základom nášho života je láska. Bez nej nenaplníme žiadne prikázanie, lebo láska napĺňa prikázania životom. Preto nejde len o to, aby sme prikázania dodržiavali, ale ich aj meditovali. Tak môžeme spoznať, kto je Boh, kto som ja. Tak môžeme spoznať Božiu múdrosť v prikázaniach a cestu k pravému životu pre nás ľudí.
Prečítajte si tiež: Ako podporiť dieťa
Božie prikázania nechcú byť bremenom, ale majú človeka potešiť a osviežiť. Majú osvietiť oči, aby videl svet taký, aký je. Len v tomto význame ich môžeme správne pochopiť. Sú pomôckou na dosiahnutie dobrého života a chránia slobodu, ktorú Boh daroval človeku. A sú zdrojom vnútorného pokoja a radosti, múdrosti a rozumnosti. Zachovávanie prikázaní znamená stavať dom na skale.
Vzor Rodičov: Najdôležitejší Aspekt Kresťanskej Výchovy
Základ a začiatok celej kresťanskej výchovy spočíva v tom, že otec a matka darujú svojim deťom prvé zážitky stretnutia s Bohom svojím bytím a konaním. Rodičia a vychovávatelia môžu vychovávať k schopnosti veriť. Teda pripraviť deťom také detstvo, ktoré im neskôr uľahčí slobodne sa rozhodnúť pre vieru. Pre dieťa je rozhodujúca láska rodičov k nemu a k sebe navzájom - ich vzájomné pochopenie, odpúšťanie, pomoc, podriaďovanie. V prostredí dobrého a láskyplného manželstva sa dieťa učí úcte k ľuďom a veciam, učí sa žasnúť nad nepochopiteľným tajomstvom, skrytým za všetkým dianím.
Pre budúci úspech našej kresťanskej výchovy je rozhodujúce, aby sme deťom darovali veľa lásky, aby sme im dôverovali, aby sme v deťoch pomáhali budovať ich sebauvedomenie a sebadôveru; aby sme boli k nim spravodliví a súčasne láskaví, aby sme vedeli odpúšťať, ovládať svoj hnev a aby sme šírili okolo seba ovzdušie pokoja a radosti. Veľká časť nedôvery voči viere je zapríčinená nedôverou voči láske. Ako rodičia mať pevný základ, na ktorom staviame svoje životy a ktorý obstojí v skúškach času - tento pevný základ je Osoba živého Boha. Jeho najväčším prianím je byť naším Otcom, ale nedomáha sa toho násilím. Čaká na teba i na mňa. Osobný a dôverný vzťah s Bohom je najdôležitejšou vecou v živote. Je to „niečo“, po čom túžia naše deti: zmysel života, niečo, na čo sa môžu spoľahnúť. Deti potrebujú cítiť, že ich rodičia milujú bezpodmienečne. Takouto láskou nás miluje Boh, a preto ak sa takto snažíme milovať svoje deti, môžeme im odovzdať posolstvo o Božej láske.
Vaše deti potrebujú Váš vzor a Vaše sprevádzanie. Potrebujú vidieť prejavy Vašej viery v Boha, potrebujú Váš citlivý postoj k ich chybám a priestupkom, Vaše odpúšťanie im a sebe navzájom, Vaše pevné a správne postoje v spleti informácií, situácií, ktoré život prinesie. Súčasne potrebujú aj Vašu modlitbu za nich a spoločne s nimi. Vaše deti používajú na hodinách náboženskej výchovy pracovné listy. Využijeme ich tiež v našich témach a odporučíme Vám niektoré aktivity, do ktorých by ste sa spolu s deťmi mohli zapojiť. Veľmi potrebujú Váš záujem, Vašu spoluúčasť na kráčaní po ceste viery. Je to pre nich motiváciou k aktivite. Buduje vzťah viery a dôvery k Bohu i ku Vám.
Modlitba s deťmi
Tvoja prítomnosť pri spoločnej modlitbe je kľúčová, pretože ty si kľúčový. Pre deti si symbolom sily, bezpečia a s obdivom k tebe vzhliadajú. Ak ty vzhliadaš k niekomu väčšiemu, čítajú v tom silné posolstvo, že je v poriadku cítiť sa zraniteľný, nebyť najsilnejší a byť odkázaný na iných. Skús sa s nimi modliť pravidelne, každý deň. Iste, starostlivý otec rodiny má vždy veľa dôvodov, pre ktoré by potreboval spoločnú modlitbu len dnes vynechať. Buď uveriteľný. Hodnota tvojej prítomnosti pri spoločnej modlitbe porastie tým vyššie, čím viac budeš autentický. Vyvaruj sa toho, aby u teba existovali dva typy modlitby - tá s deťmi a tá skutočná. Nemusíš pred deťmi rozprávať Bohu všetko to, čo s ním preberáš pri súkromnej modlitbe. Formu modlitby je potrebné prispôsobiť veku a zrelosti detí. Postoj úprimnosti nech je však vždy jej uholným kameňom. Nech i najprostejšia modlitba zrkadlí to, čím je práve naplnené tvoje srdce. Pros Boha o pomoc do toho, čo ťa v blízkej dobe čaká, ďakuj za to, čo sa ti v tento deň podarilo, popros o odpustenie toho, čo si dnes nezvládol, alebo mu len porozprávaj, čo ti dnešok priniesol. Daj si pozor, aby deti namiesto tvojho rozhovoru s Bohom nevideli len akési divadielko v zbožnom prestrojení. Ak sa bez zmeny reprízuje už týždne, hoci dni sú jasnejšie aj tmavšie, vydarené i „spackané“, spoločná modlitba bude skôr prázdnou rutinou než tvojím svedectvom o živom Bohu. To, že deti sa najviac učia napodobňovaním, je svetu dobre známe. Nebuď duchovný minimalista. Nerob len to, čo musíš, čo treba, čo sa patrí. Umožni deťom vnímať, že vzťah s Bohom prežívaš veľmi prirodzene, mimo hraníc ciferníka a bez diktatúry kalendára. Nech zažívajú, že viera je spontánne včlenená do tvojich dní. Že dnešok ani dovolenkový deň nie sú o nič menej hodné Božej blízkosti ako Vianoce či prvý piatok v mesiaci. Že nielen ráno a večer, ale každý okamih dňa je vhodný na čas s Bohom. Pravidelné pristupovanie k sviatostiam, účasť na duchovnom programe, čas na duchovnú literatúru, modlitba pred jedlom, pri kostole, počas jazdy autom, pred vážnym rozhodnutím či pred prácou, ale aj v prípade náhlej potreby hocikedy cez deň. Zasievaj a zveľaďuj v deťoch silné presvedčenie, že to stojí za to, aby sa ich malý svet na chvíľu zastavil pred Stvoriteľom vesmíru. Buď ich prvým duchovným vodcom. Rozprávaj im o Bohu, kým žijú v domnení, že ocko všetko vie a nikdy sa nemýli. Zrozumiteľne im vysvetľuj, keď sa začnú pýtať. Maj odvahu pravdivo argumentovať a hájiť Krista a Cirkev, ak budú pochybovať, namietať alebo znevažovať všetko spojené s Cirkvou. Buď im nablízku duchovnou radou, keď sa zoznamujú s utrpením, prehrou, zradou alebo aj so sebou samým, ale aj vtedy, keď sa im darí. Uč ich postoju odovzdanosti do Božej vôle a vzbudzuj v nich dôveru, že Boh sa vždy postará. A najmä, vždy, keď máš možnosť, povedz im o prejavenej Božej moci vo svojom živote. Nech vedia, že to o Bohu nie je len rozprávka, ale že je reálny a živý. Aby si to všetko v pravý čas dokázal, pracuj na sebe. Neuspokoj sa s tým, že niečomu nerozumieš. Študuj, zaujímaj sa, pýtaj sa - aby si mal kapacitu vysvetliť alebo usmerniť deti v križovatkách, v ktorých ide o veľa.
Prečítajte si tiež: Úžasné dieťa a Montessori
Podporujte zvedavosť a otázky
Podporujte deti, aby kládli náročné otázky. Čo sa stane ak zomriem? Pôjde do neba aj náš pes? Prečo musíme neustále opakovať tie isté modlitby keď ich už Boh počul milión krát? Prečo som sa musel narodiť na zemi a nie priamo v nebi? Deti vedia častokrát klásť oveľa lepšie otázky ako dospelí ľudia. Deti svojimi otázkami odkrývajú najväčšie tajomstvá Božieho plánu spásy. Otázky sú súčasťou porozumenia a rastu vo viere. Na niektoré otázky máme odpovede, ale na veľa otázok nebudeme vedieť odpovedať a úprimne pred deťmi priznajme, že Boh je tak veľkolepý, že žiaden človek ho nikdy nevie poňať a každý, aj dospelý, musí vo viere rásť. Týmto spôsobom, že dokážeme priznať aj svoju nevedomosť, snahu hľadať odpoveď, ukážeme deťom, že aj my rastieme celý život vo viere a úplnosť nenájdeme na zemi, ale v nebi. Nikdy deti nezakríknime, ale podporujme ich v otázkach a hľadaní. Je lepšie rásť a hľadať spolu, ako nehľadať vôbec.
Trávte čas v prírode
Trávte spolu čas v prírode. mori, na púšti. Príroda je neobmedzený nástroj, cez ktorý k nám Boh hovorí. našu myseľ, prináša pokoj a ticho. nej, aj keby to mal byť čo i len miestny park. zvieratá, zvelebujme Božiu dokonalosť ako Stvoriteľa. nás. Krásu nenájdeme len v prírode, ale aj v ľudskej tvorbe. Muzika, filmy, umelecké diela. Ukážte deťom múzea, rozmanitosť hudby, podporujte deti v poznávaní umenia.
Ticho a reflexia
Naučte deti tráviť čas v tichom prostredí. hlučným miestom. sa v tichu pohodlne. vytvoríte priestor pre to, aby sa hrali v tichu. cvičenie, že pár minút denne bude ticho sedieť. súčasťou denného života.
Vzťah s Bohom
Ako rodičia by sme mali pred deťmi hovoriť o Nebeskom otcovi ako našom otcovi. Mali by sme denne pred deťmi hovoriť o Ježišovi ako živej osobe, ktorá je prítomná v našom živote a snažíme sa žiť podľa toho. O Duchu Svätom by sme mali hovoriť pred deťmi ako zdrojom každej inšpirácie. Deti potrebujú vidieť, že ich rodičia majú vzťah s Bohom.
Čítajte spolu Bibliu
Sväté Písmo je živým Božím Slovom a je v ňom Boh. Čítanie tých istých pasáži Biblie pokaždé dáva nové obzory a odkrýva hlbšie poznanie Boha. Pre deti sú podľa veku rôzne úrovne biblie. Podporujte u svojich deti pravidelné čítanie Biblie ako súčasť ich kresťanskej identity, ktorá sa stane pozitívnym zvykom.
Svätí a anjeli
Rozprávajte o svätých a anjeloch ako o svojich priateľoch. Deti sú veľmi fascinované anjelmi a svätými. Túto náklonnosť je dobré využiť na to, aby upriamili zvedavosť na Boha a duchovný život. Naučte svoje deti pravidelne utiekať sa na orodovanie svojho anjela strážneho. Naučte deti spoznať životopisy nejakých svätých, ktorí im budú osobitne blízky. Najjednoduchšie je to pri svätých, ktorí majú rovnaké meno alebo majú sviatok v deň narodenia dieťaťa.
Cirkevné spoločenstvo
súčasťou duchovného života je byť súčasťou širšieho spoločenstva. aby človek zostal sám. ale aj duchovnú, iných ľudí a pomáhať im s láskou. svätú spoveď. spoveď. milosrdenstve. milosti.
Modlitba doma
Rodina spoločne modliť. jedlom a pred spaním. sprevádzaniu. Mnohí rodičia povedia, že deti vodili celé detstvo do kostola, ale v priebehu puberty či ranej dospelosti ich potomkovia svoju vieru opustili. Prečo je to tak? Jednoducho povedané - ich deti vieru nikdy nemali, nemali s Bohom vzťah, iba „chodili do kostola“. Títo mladí odišli preč a možno sa už nikdy nevrátia späť. Ich rodičia sú potom nešťastní: „Deti predsa chodili do katolíckej školy. Boli sme v kostole každú nedeľu. Viera bola pre mňa vždy dôležitá. Neurobil som všetko?“ Nie, neurobil. Vaša viera je vašou vierou. Viera vášho dieťaťa je niečo úplne iné. Príde čas, keď vaše dieťa už viac nebude veriť len preto, že veríte vy. Mali by sme sa aspoň raz denne, okrem modlitby pred jedlom, spoločne celá rodina pomodliť. Najjednoduchšia je ranná modlitba typu: „ Ó, môj Bože, obetujem ti dnes svoje myšlienky, slová a skutky. Tu nastáva problém. Sadneme si dopredu. Snažme sa, aby boli deti čo najviac zapojené do liturgie. Povzbudzujeme ich k spoločným modlitbám a spevu. Potíšku nabádame deti k sadaniu, kľakaniu či vstávaniu. Pri premenení môžeme pošepkať: „Pozri, to je Ježiš! Snažíme sa byť príkladom pri modlitbe. Ukážeme deťom, že sme na svätom mieste a sme svedkami zázraku. Ak sú deti hlučné viac ako minútu, treba ich vyviesť. Nedeľa nech je výnimočným dňom. Použime toalety pred začiatkom svätej omše. Nenechať dieťa počas svätej omše behať hore - dole. Rozprávajme sa po omši o omši. Na ceste domov hovoríme o čítaniach alebo homílii. Ako by sa dali niektoré myšlienky z kázne zaradiť do praktického života. Nečakajme od detí dokonalosť. Môžeme očakávať len to, čoho sú naozaj schopné. Nepodplácame deti sľubmi (sladkosti, hračky, výlety), ak budú „dobré“ počas omše. Vynechanie omše nie je hriechom, lebo pápež to tak chce, ale preto, lebo sme odmietli Pánovo pozvanie na hostinu. Hovoríš svojmu Otcovi, Stvoriteľovi, Záchrancovi a Priateľovi, že je menej dôležitý ako spánok, kamaráti, zábava. Pán pripravil miesto pri svojom stole práve pre teba. Raz mesačne zaraďme do rodinného harmonogramu sviatosť zmierenia. Tieto príbehy sú príbehmi našej širšej kresťanskej rodiny. Hovoria nám, kto sme (Božie deti), odkiaľ kam prechádzame (z tmy do svetla) a kam ideme (tráviť večnosť s Otcom v nebi). Vyhraďme si denne čas na čítanie Božieho Slova. Môže to byt pred jedlom alebo spaním. Môžeme každý deň prečítať príbeh svätého, ktorý je v kalendári, a potom ho poprosiť o príhovor za nás u Boha. Majme doma svätenú vodu. Používajme ju, ak potrebujeme špeciálnu pomoc od Boha. Majme doma kríže. Zaobstarajme si požehnaný olej, ktorým sa môžeme pomazať, ak sme chorí. Naša nebeská Matka nenechá nikoho samého, ak ju prosíme o ochranu. Odporúčame rodičom denne sa doma modliť ruženec. Hľadajme príležitosť, kedy by sa deti mohli modliť s nami. Deti často frflú na modlitbu „celého ruženca“, ale vytrvaním v modlitbe sa neskôr deti samy a dobrovoľne začnú zapájať do desiatkov ruženca, až nakoniec zabudnú, že chceli skončiť. Ak deti naučíme mať vzťah s našou nebeskou Mamou Máriou, budú mať v nej priateľku, ktorá ich povedie k svojmu Synovi. A to práve vtedy, keď už my pri nich nebudeme. Svätý Augustín povedal, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Môžeme spievať chvály počas jázd autom. Ak žiadne chvály nepoznáme, dajú sa kúpiť CD nosiče a púšťať si ich cestou. Pred spaním žehnajme svoje deti napríklad takto: „Pane Ježišu požehnaj toto dieťa. Pošli svojho Ducha Svätého do jeho/jej srdca a pomôž mu/jej Ťa ľúbiť viac než čokoľvek iné. Daj mu/jej svoju milosť, aby z neho/nej vyrástol/a muž/žena akého/akou ho/ju Ty chceš mať. Amen.“ Potom urobíme znak kríža na ich čelo. Naše deti to milujú! Pri objatí našich detí môžeme spomenúť, že jediná osoba, ktorá ich ma radšej ako my, je Boh a dajme im druhé objatie za Neho. Ak sa deti sťažujú, že omša je nuda, nekritizujeme ich, ale im vysvetlíme, ako veľa to znamená pre nás, byť s Ježišom v tento výnimočný čas.
Výchovné Princípy a Metódy
Deti sa potrebujú naučiť, čo je správne, úplne rovnako ako potrebujú, aby sme ich naprávali. Deti potrebujú, aby sme im každodenne pripomínali, ako byť priateľmi, ako sa správať na verejnosti, ako reagovať na to, keď vidia, že sa niekto správa neláskavo alebo ako sa ospravedlniť.
Niektorí rodičia sa boja deťom dávať odmeny, lebo to považujú za niečo podobné podplácaniu. Odmeny a podplácanie sú však kategoricky rozdielne v tom, čo komunikujú. Odmeny povzbudzujú a chvália dobré správanie. Podplácanie odmeňuje a povzbudzuje nesprávne správanie.
Ak svojmu dieťaťu poviete, že odídete z ihriska, ak niekoho udrie, tak to aj naozaj musíte urobiť, ak sa to stane. Ak svojmu synovi poviete, že nebude môcť ísť do kina, ak si neustelie posteľ, tak to musíte dodržať, ak vás neposlúchne. Jedna vec, ktorú k tomu treba dodať: keď deťom hovoríte o následkoch, ktoré ich neposlušnosť bude mať, musia to byť veci, ktoré ste ochotní naozaj uplatniť.
Rôzne rodiny používajú na výchovu svojich detí rôzne metódy. Dokonca aj v tej istej rodine, rôzne deti potrebujú rozdielne výchovné prístupy. Bez ohľadu na to, akú metódu výchovy použijete, musí to byť pre vaše dieťa niečo nepríjemné. Výchova je niečo, čo robíte pre dobro daného dieťaťa, nie je to miesto, kam má rodič smerovať svoj hnev. V našej rodine začína prvá fáza trestu prísnym napomenutím a pripomenutím následkov daného správania. Dieťa odstránime z krízovej situácie, znížime sa na jeho úroveň a jasne mu povieme, že to, ako sa správa nie je správne. Ak nezvládne zareagovať na naše varovanie, väčšinou mu na pár minút zakážeme hrať sa, v závislosti od veku.
Zistila som, že veľmi silnou metódou výchovy je povzbudzovanie. Chvála je veľmi mocný nástroj a požehnanie pre deti. Pomáha im uvedomiť si, čo je správne a komunikuje im to aj fakt, že vám na nich záleží. Každý z nás by sa potešil, keby náš šéf videl dobré veci, ktoré robíme a pochválil nás namiesto toho, aby len naprával naše chyby. Takýto typ povzbudzovania je výnimočne dôležitý pre deti, ktoré majú problém so správaním alebo deti, ktoré prechádzajú výrazným obdobím neposlušnosti. Ich ušká zareagujú aj na najmenší náznak pochvaly. Nachytajte ich ako robia niečo - hocičo - dobré.
Iba Boh dokáže zmeniť srdcia našich detí. Ani tá najmúdrejšia výchova na svete nedokáže zachrániť, či zmeniť naše deti. Pri našej snahe hľadať tie najmúdrejšie výchovné techniky, tá najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme robiť, je tráviť čas čítaním Slova a modlitbou, v ktorej budeme Boha prosiť, aby nás viedol. On načúva, rozumie a sľubuje, že nám bude verne dávať všetku múdrosť, ktorú potrebujeme (Jk 1:5).
Úloha vychovávať siaha svojimi koreňmi k počiatočnému povolaniu manželov mať účasť na Božom stvoriteľskom diele. Rodičia majú utvoriť rodinné ovzdušie, preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom, ktoré napomáha úplnú osobnú a spoločenskú výchovu detí. Rodina je prvá a základná škola sociálnych čností. Ako spoločenstvo lásky objavuje v darovaní seba zákon, ktorý ju vedie a napomáha jej rast. Výchova k láske, ako k sebadarovaniu sa, je tiež nepostrádateľným predpokladom pre rodičov povolaných na to, aby dali deťom jasnú a rozumnú pohlavnú výchovu.
Výchovné poslanie kresťanských rodičov, spočívajúce v ich účasti na Božom stvoriteľskom diele, má svoj nový a osobitný zdroj vo sviatosti manželstva, ktoré ich posväcuje pre skutočne kresťanskú výchovu detí. Povoláva ich k účasti na tej istej autorite a láske, akú má Boh Otec a Kristus, Dobrý Pastier, ako aj na materskej láske Cirkvi. Pritom ich obohacuje múdrosťou, radou, silou a všetkými ostatnými darmi Ducha Svätého, ktoré pomáhajú deťom v ich ľudskom a kresťanskom dozrievaní.
Kresťanskí rodičia majú poskytovať deťom, čo je nevyhnutné pre postupné dozrievanie ich osobnosti tak z kresťanského, ako aj z cirkevného hľadiska. Majú sa teda riadiť vyššie uvedenými výchovnými zásadami a usilovať sa deťom ukázať, k akým výškam ich môže priviesť viera a Kristova láska. Vedomie, že Pán im zveril rast Božieho dieťaťa, Kristovho brata, chrámu Ducha Svätého a člena Cirkvi, pomôže kresťanským rodičom v ich úlohe posilňovať v dušiach detí dar Božej milosti.
Synoda, ktorá si osvojila a rozvinula koncilové učenie, predkladá výchovné poslanie kresťanskej rodiny ako skutočnú službu, ktorou sa hlása a šíri evanjelium, a tak sa sám rodinný život stáva cestou viery a určitým spôsobom aj úvodom do kresťanského života a školou nasledovania Krista. Na základe výchovnej služby rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti prvými hlásateľmi evanjelia. Okrem toho, ako sa s deťmi modlia, čítajú s nimi Božie slovo a postupným zasväcovaním do kresťanstva ich uvádzajú do tajomstva Kristovho tela, eucharistického i cirkevného, stávajú sa v plnom zmysle rodičmi, ktorí plodia nielen telesný život, ale aj ten, ktorý obnovou skrze Ducha pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania.
tags: #ako #vychovat #dieta #krestanstvo