V dnešnej dobe plnej vymožeností a "pomôcok" na uľahčenie života je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako pristupujeme k rodičovstvu a či skutočne vnímame potreby našich detí. Vnímavé rodičovstvo kladie dôraz na rešpektovanie signálov dieťaťa a reagovanie na ne s láskou a porozumením. Jednou z oblastí, kde sa vnímavý prístup prejavuje, je aj odstavenie dieťaťa od dojčenia a prechod do vlastnej izby.
Cumlík, fľaša a perinka: Pomocníci alebo prekážky vnímavého rodičovstva?
Mnohé "parádne doplnky pre deti", ktoré sú dnes dostupné, môžu v skutočnosti narúšať vnímavý prístup k dieťaťu. Cumlíky, fľašky a perinky boli často vynájdené v dobe, keď nebol čas na vnímavé rodičovstvo a bolo potrebné deti "zapchať", aby sa dospelí mohli venovať iným povinnostiam.
Cumlík: "Šidítko", ktoré ničí signály dieťaťa
Cumlík, prezývaný aj "šidítko", v skutočnosti dieťa oklame. Namiesto vnímania a počúvania potrieb dieťaťa, my vymyslíme cumeľ, aby sme tieto potreby oddialili. Cumlík ničí signály dieťaťa, ktorými dáva najavo hlad, smäd, únavu, pocikanú plienku a podobne. To je podobné tomu, keď sme my dospelí hladní a kamarát nám povie "napi sa, alebo si daj žuvačku". Reagujeme tak na signály nášho dieťaťa neskoro, čo okrem nenaplnených potrieb ovplyvňuje aj psychiku dieťatka. Zároveň pri odúčaní má dieťa ďalší stres a nerozumie, prečo mu cumeľ teraz berieme, keď sme ho na to dobrovoľne naučili a v neposlednom rade má negatívny vplyv na vývin podnebia a zuboradia, čo následne vedie k problémom s vývinom reči a výslovnosťou, taktiež prehĺtaním a dýchaním.
Fľaška: Nevhodná náhrada prsníka
Aj napriek dokonalým tvarom a všemožným napodobeniam ženského prsníka je fľaška absolútne nevhodná pomôcka. Zdá sa ako dobrý pomocník, avšak má mnoho negatívnych vplyvov na dojčenie, ale aj vývin ortofaciálnych svalov, ktoré sa pri satí z fľašky vôbec nezapájajú ako by sa mali, ak je dieťa dojčené z prsníka, kedy musí veľmi a dôsledne zapájať niekoľko veľkých aj menších svalov tváre. To ma v prvom rade vplyv na správny vývin týchto svalov, opäť na správny vývin mäkkého podnebia, zuboradia a ich neskoršie používanie, s čím úzko a priamo súvisí vývin reči, fonologické problémy, artikulácia, ale aj problémy s prehĺtaním. Jazyk sa musí totižto týmto cumľom uhýbať a je v inej polohe, akoby bol pri dojčení a bez používania cumľov. Taktiež skracuje dĺžku dojčenia a urýchľuje samo odstavenie dieťaťa.
Novorodenecká perinka: Znehybnenie a obmedzenie prirodzeného vývinu
Novorodenecká perinka je ďalšou "super" pomôckou, ktorá opäť len nahrádza a kamufluje matkinu náruč bez toho, aby sme vnímali signály nášho dieťaťa. Podľa Frédéricka Leboyera je dôležité nechať dieťatko prvé dni po pôrode v polohe C tak, ako bolo v brušku a nevyrovnávať ho, pretože jeho chrbtica bola 9 mesiacov v tomto tvare. Je to úplne prirodzené a aj logické, avšak je to jedna z prvých vecí, ktoré sa v pôrodnici udejú. Perinka bola vymyslená na jednoduchšiu a bezpečnejšiu manipuláciu s novorodencom, avšak dieťa nemá možnosť pohybu a tréningu svalov, možnosť zmeny polohy, narovnania alebo skrčenia sa tak, ako samo potrebuje. Potom sa môžeme čudovať prečo má dieťatko koliky, keď sa nemôže hýbať a pomôcť tráviacemu traktu, aby správne fungoval. Perinkou znehybňujeme vlastné dieťa a zakazujeme mu používať svaly, kĺby a pohybový aparát, čím spomaľujeme a komplikujeme jeho prirodzený vývin. Zároveň ho "šálime" že je v matkinom náručí prípadne v brušku, ale nič mu tento stav nepripomína, ani mamine hojdanie, ani jej vôňu, jej tlkot srdca, či hlas…
Prečítajte si tiež: Asistovaná reprodukcia: Postupy a informácie
Postieľka: Riziko pre citlivé deti a narušenie prepojenia s matkou
Dieťa je prepojené s mamou a mama so svojim dieťaťom. Niektoré detičky sú extrémne citlivé na vonkajšie podnety a práve taká postieľka môže byť pre nich veľmi riziková. Dieťa pri kontakte s mamou a v jej blízkosti má ňou stimulovaný krvný obeh, mozgové vlny a rytmus dýchania. Toto je veľmi dôležitá informácia, pretože práve to je jedna z kľúčových faktorov pri syndróme náhleho úmrtia. Matka je najsilnejším monitorom pre svoje dieťa. Nie je však schopná vnímať svoje dieťa cez stenu (nebodaj, ak dieťa spí v inej izbe) čí sa dieťa hmýri a či dýcha. Ženská intuícia je veľmi silná a je schopná reagovať aj v noci na svoje dieťa veľmi citlivo, ak je samozrejme v tesnej blízkosti. Taktiež nočné pohyby mamy a jej dych vysielajú k dieťaťu neustály stimul, ktorý jeho mozog zaznamenáva aj keď spí.
Hopsadlá a odrážadlá: Imitácia vývinu a spomalenie prirodzeného rastu
Hopsadlá a odrážadlá imitujú určitý vývinový stupeň, kde dieťa ešte nie je a vtedy ani poriadne nesedí, ale ani poriadne a správne nechodí. To znamená, že namiesto posilňovania svalov a kĺbov je dieťa zavesené v popruhoch, ktoré ho držia v polohe, ktorá nie je vôbec prirodzená. Mnoho výskumov potvrdzuje, že všetky takéto pomôcky, ktoré pomáhajú dieťaťu v nejakej polohe, kde by samo nevydržalo, celkovo zhoršuje a spomaľuje jeho prirodzený vývin. Deti treba nechať prirodzene a podľa vlastných potrieb, stupňa a úrovne prechádzať jednotlivými pohybovými a vývinovými štádiami, prípadne s našou jemnou dopomocou nasmerovať a povzbudzovať k aktivite.
Dojčenie: Upevňovanie citového puta a cesta k vnímavému odstaveniu
Dojčenie je neodmysliteľnou súčasťou života čerstvých matiek a upevňuje citové puto dieťaťa s matkou. Je dôležité pre dieťatko, aj pre matku, no zároveň prináša množstvo otázok i pochybností. Materské mlieko je pre novopečené matky dôležitou témou. Už v tehotenstve môžu mamičky pre zlepšenie dojčenia urobiť viacero krokov. Medzi nimi je absolvovanie kurzu prípravy na dojčenie, ktorý robia laktačné poradkyne, ale aj zahrnúť do pôrodných prianí nerušený, najmenej dvojhodinový kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode, pretože ten vytvára ideálne podmienky pre začiatok dojčenia.
Dôležité je tiež vybrať si pôrodnicu nielen podľa toho, ako pristupuje k pôrodu, ale aj podľa toho, ako podporuje dojčenie. Už pred pôrodom je dobré získať o dojčení čo najviac kvalitných a praktických informácií. Pomáha pozrieť si videá a fotografie dojčenia, aby obaja rodičia už pred pôrodom získali vizuálny obraz toho, ako dojčenie môže vyzerať a aby toto potom vedeli napodobniť.
Kľúčová zručnosť pre dojčenie, ktorú je možné nacvičiť už pred pôrodom, je poznanie toho, či bábätko z prsníka pije mlieko. Vďaka tomu je možné mať istotu, že je s dojčením všetko v poriadku a že má bábätko už od prvých chvíľ po pôrode plné bruško materského mlieka. Už v tehotenstve môže ženy sprevádzať informácia, že s materským mliekom v prsníkoch už k pôrodu prichádzajú a že bábätko má čo piť ihneď po narodení.
Prečítajte si tiež: NPR: Zodpovedný prístup
Kedy je čas na odstavenie?
Neexistuje jednoznačný vek, kedy by malo dieťa byť odstavené. Všetko závisí od individuálnych potrieb dieťaťa a matky. Dôležité je sledovať signály dieťaťa a rešpektovať jeho tempo. Odstavenie by malo byť postupný proces a prebiehať v láskyplnej atmosfére.
Kedy dať dieťa spať do vlastnej izby? Rešpektovanie potrieb dieťaťa a rodičov
Dni, týždne a mesiace plynú a vy už rozmýšľate, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby, aby ste mali opäť spálňu sami pre seba - aspoň v rámci možností, kým k vám začne dieťatko v noci alebo ráno prichádzať. Tak ako asi pri všetkom, čo sa týka vývoja detí, aj tu platí, že sa netreba zbytočne unáhliť. Sú rodičia, ktorí dávajú dieťa spať do samostatnej miestnosti už od narodenia. Na druhej strane stoja tí, ktorí majú pri sebe v spálni dieťatko aj niekoľko rokov.
Praktické dôvody pre spoločné spanie a potreba blízkosti
Mať dieťa pri sebe je praktické, najmä v prvých mesiacoch po jeho narodení. Bábätká sa často budia v noci na hlad, preto je výhoda, ak za nimi nemusíme chodiť do druhej izby. Navyše, malé dieťatko potrebuje cítiť svoju mamu, dodáva mu to istotu a bezpečie. Je to však na každom rodičovi, aby zvážil, čo mu najviac vyhovuje.
Väčšina rodičov zdieľa izbu so svojím bábätkom. Skôr či neskôr však nastane čas, keď už môže byť spoločné spanie obmedzujúce - tak pre rodičov, ako aj pre dieťa samotné. Neexistuje jednoznačná odpoveď, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby. Každé dieťatko je iné. Niektoré deti prespia celú noc od narodenia, alebo už od veku pár mesiacov. Iné sa v noci budia častejšie napríklad aj ako štvorročné. Poväčšine si rodičia nechávajú dieťatko v spálni po dobu dojčenia.
Odstavenie a presťahovanie do vlastnej izby: Postupný proces
Odstavenie by však nemalo byť dôvodom na to, aby sme dieťa hneď presťahovali vedľa. Dieťatko by malo mať možnosť spať s rodičmi tak dlho, ako to potrebuje. Z psychologického hľadiska dieťa nevyhnutne potrebuje blízkosť mamy do veku dvoch rokov. Počas prvých dvoch rokov je dieťa na matku najviac naviazané a presťahovanie do inej izby by mohlo uňho vyvolať separačnú úzkosť. Neriaďte sa však tabuľkami, ale povahou vášho dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Psychologické aspekty rodičovstva
Zohľadnenie potrieb rodičov a partnerské nezhody
Nielen povahu dieťaťa berieme do úvahy, keď aktuálne riešime, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby. Zohľadniť treba aj to, ako to vyhovuje/nevyhovuje rodičom. Často sa stáva, že dieťa doslova vytlačí ocka zo spálne a keď tento stav pretrváva dlho, môže spôsobovať partnerské nezhody. Tie neraz vedú až k vzájomnému odcudzeniu, čo teda rozhodne nechceme.
Pripravenosť dieťaťa a obdobie vzdoru
Dieťa vo veku dva roky sa začína výrazne osamostatňovať, presadzuje svoje vlastné požiadavky a skúša, kam až môže zájsť. Prichádza obdobie vzdoru. Hoci je to veľmi individuálne, dalo by sa povedať, že dieťa je pripravené spať v samostatnej izbe vtedy, keď už dokáže prespať celú noc. Treba však tiež myslieť na to, že premiestnenie dieťatka do inej miestnosti môže byť preň veľkou psychickou záťažou. Môže sa báť, cítiť sa neisté.
Vytvorenie bezpečného a príjemného prostredia v detskej izbe
Pokiaľ to priestorové možnosti domu alebo bytu umožňujú, dieťa by malo mať svoju detskú izbu. Aj keď je ešte bábätko, ktoré spáva s rodičmi v spálni, potrebuje nejaký svoj kútik, kde sa môže hrať a realizovať primerane svojmu veku. Áno, malé dieťa lozí, štvornožkuje a napokon chodí všade po byte, nehrá sa iba v detskej izbe. Keď sa budete s dieťaťom hrávať v detskej izbe, zvykne si na ňu a spojí si ju s príjemnými zážitkami, čo je pre úspešné samostatné spanie kľúčové.
Detskú izbičku zariaďte spoločne. Vyzdobte ju obľúbenými hračkami, plyšákmi či rozprávkovými postavičkami, ktoré má vaše dieťa rado. Každý rodič pozná svoje dieťa a vie zútulniť izbičku tak, aby jej malému obyvateľovi vyhovovala čo najlepšie.
Postieľka ako "kamoška" a pozitívne asociácie
Mnoho bábätiek nechce spávať v postieľke, alebo sa po preložení do postieľky budia a plačú. Už v bábätkovskom veku nášho dieťaťa sa usilujme urobiť z postieľky „kamošku“, s ktorou je zábava. Aby si ju dieťa nespájalo iba s niečím zlým a desivým, ako je plač v tme a samote. Hrajte sa s dieťatkom počas dňa v postieľke. Dajte mu dnu hračky, pozerajte si spolu knižky a hlavne buďte pri ňom. Smejte sa, spievajte si. Keď dieťa naznačí, že už v postieľke nechce byť, nenúťte ho a vyberte ho z nej. Ide o to, aby si dieťa spojilo postieľku s niečím milým a príjemným. Pozor však na bujaré hry, prílišné šantenie a zábavky, tie sa v súvislosti s postieľkou neodporúčajú.
Rituály a postupný prechod do vlastnej izby
V prvom rade sa zamerajte na to, aby sa dieťa v detskej izbe cítilo príjemne a aby sa v nej rado hrávalo. Vytvorte si s dieťaťom rituál - po večernom kúpaní ho vezmite do detskej izby a na posteli mu spievajte, prečítajte rozprávku alebo sa len tak pomojkajte a pritúľte. Uložte dieťa do postieľky ešte v bdelom stave. Môžete mu nechať zasvietené tlmené svetlo, aby sa nebálo. Keby plakalo, vráťte sa k nemu, upokojte ho, uistite ho, že ste nablízku a znova odíďte. Ak treba, zopakujte to aj niekoľkokrát.
tags: #vnimave #rodicovstvo #odstavenie