Pôrod je za vami a vy prežívate prvé ozajstné spoločné mesiace s vaším bábätkom. Vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa krok za krokom starať o dieťa a ako si užiť prvé mesiace s novým členom rodiny.
Prvé týždne s novorodencom: Medové týždne s prekvapeniami
Rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď. Ak sa ponúka podpora rodiny alebo priateľov, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať. Pokojne poproste prvé blízke návštevy, aby vám namiesto dvadsiatej hrkálky a desiatej rozkošnej vestičky priniesli radšej hrniec voňavej domácej polievky. Pomohlo by vám, keby vám zašli nakúpiť, pomohli s návštevou lekárky alebo s vybavovačkami na úradoch.
Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Spánok novorodenca
Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
Bonding: Budovanie emocionálneho puta
V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom. Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
- Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
- Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Úloha otca v starostlivosti o dieťa
Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.
Vývoj dieťaťa v 1. mesiaci života
V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.
Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý. Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.
Vrodené reflexy novorodenca
U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
- Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
- Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
- Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
- Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.
Plač ako forma komunikácie
Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.
Podpora zmyslov a motorického vývoja
Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.
Výživa novorodenca: Dojčenie vs. umelá výživa
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.
Dôležité body pri kŕmení:
- Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
- Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
- Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
- Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.
- Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia.
- V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku. Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.
Odgrgnutie po kŕmení
Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním.
Dávky mliečnej výživy závisia od veku dojčaťa a jeho hmotnosti.
Zdravotná starostlivosť o novorodenca
Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo. Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18.
Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie.
Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky a najn…
Prvé príkrmy: Kedy a ako začať?
Každá mamička si pár mesiacov po pôrode začne klásť otázku, či je materské mlieko stále plnohodnotným zdrojom potravy jej bábätka a kedy by mala riešiť otázku zavádzania prvých príkrmov do jedálnička svojho drobčeka.
Všeobecne platí, že ak materské alebo dojčenské mlieko nestačí dieťatku dodať potrebnú energiu a dieťa je už dostatočne zrelé a vo vhodnom veku, je vhodné premýšľať o podávaní príkrmov. Ide spravidla o obdobie, keď dieťa dokáže koordinovať a kontrolovať pohyby hlavy, rúk a očí, zvládne sedieť s oporou a dokáže prehĺtať z lyžičky stravu, ktorá nie je tekutá. Pediatri sa tiež často pýtajú rodičov, či ich dieťa so záujmom pozoruje, keď oni sedia pri stole a jedia. Aj to môže byť jedným zo znamení, že je dieťa pripravené na prvý príkrm.
Podľa najnovších odporúčaní je najvhodnejšie plné dojčenie do konca 6. mesiaca veku dieťaťa. Ak bábätko nemôže byť dojčené, pediater vždy posúdi, kedy je práve u neho najlepší čas začať s podávaním príkrmov. Najskôr je možné začať od ukončeného 4. mesiaca, najneskôr potom na začiatku 7.
Ak nemôžete z akéhokoľvek dôvodu svoje bábätko plne dojčiť, nie je dôvod na paniku. Na trhu dnes existuje celý rad veľmi kvalitných dojčenských mliek, ktorá dodajú vášmu dieťatku potrebné živiny. U nedojčených detí môžete začať s prvými príkrmami po dohode s pediatrom už od ukončeného 4. mesiaca. Stále však platí pravidlo, že je potrebné konzultovať zavádzanie prvých príkrmov so svojím pediatrom a vaše dieťatko vie kontrolovať pohyby hlavy a zvládne sedieť s oporou.
Prvá lyžička pre bábätko: Čo by mala obsahovať?
Všeobecne sa odporúča začínať zeleninou, a to iba príkrmom z jedného druhu zeleniny. Dôležité je byť trpezlivý a začať postupne. 1. deň sa podávajú len 2 lyžičky nového príkrmu, 2. deň sa podávajú 4 lyžičky, od 3. dňa, ak je všetko v poriadku, sa môže podať až 50 g rovnakého príkrmu ako v predchádzajúcich dvoch dňoch. Vždy po podaní príkrmu dojčíte alebo podáte dojčenské mlieko, ktoré bábätko dostáva. A akonáhle si dieťatko začne zvykať, môžete postupne pridávať viac lyžičiek, skúšať ďalšie druhy zeleniny a potom aj viacdruhové zeleninové príkrmy, neskôr aj s prídavkom chudého mäsa.
Ak máte pocit, že vášmu dieťatku už nestačí materské či dojčenské mlieko, a aj po vypití plnej dávky je stále hladné, konzultujte so svojím pediatrom, či je už vhodný čas na zavedenie prvých príkrmov. Odporúča sa, že ak je dieťa plne dojčené a dobre prospieva, stačí začať s príkrmami v 6. mesiaci. U detí kŕmených dojčenským mliekom je možné po odporúčaní pediatra začať už od ukončeného 4. mesiaca veku.
Či už sa rozhodnete svojmu malému maškrtníkovi zakúpiť hotový pohárik alebo doma uvariť, začnite najprv zeleninou, a to jemnými a jednoduchými chuťami. Vhodná je mrkva, hrášok, karfiol, brokolica či tekvica. Neskôr môžete zaradiť aj zemiaky, cuketu alebo špenát. Hotové poháre s vekovým určením majú tú výhodu, že suroviny použité na ich výrobu sú veľmi starostlivo a prísne kontrolované a testované. Musia vyhovieť celému radu požiadaviek a veľmi prísnych limitov (na rozdiel od bežných potravín) - na obsah ťažkých kovov, plesní a ich toxínov, dusičnanov a celého radu ďalších látok.
Vhodnou dobou na zeleninový príkrm je zvyčajne čas obeda. Avšak prvý deň nečakajte, že zelenina na lyžičke bude schopná pokryť celé jedlo. Nič nie je dobré uponáhľať. Bábätko si musí na novú potravinu zvyknúť postupne a naučiť sa s ňou v ústočkách pracovať, a rovnako tak si musí postupne zvyknúť aj jeho trávenie, pre ktoré je to veľká zmena po niekoľkých mesiacoch len na mliečku. Kým bábätko nebude na dávke asi 100 g príkrmu, tak vždy po kŕmení dokrmujte ešte mliekom.
Ovocné príkrmy: Kedy je správny čas?
Zavádzať ovocie do jedálnička malých stravníkov sa odporúča až po zelenine. Dôvod je prostý. Ovocie má ďaleko príjemnejšiu a sladšiu chuť, a ak by ste začali s ovocím na prvom mieste, môže sa stať, že malý maškrtný jazýček o zeleninu nebude mať záujem. Podobne ako u zeleniny sa odporúča začať len jedným druhom ovocia a pridávať ďalšie variácie neskôr. Ideálnou voľbou je jabĺčko, banán, hruška či marhule. Ovocie skvele poslúži ako desiata či popoludňajší olovrant.
Obilniny a lepok
Obilniny by rozhodne nemali chýbať v jedálničku vášho dieťatka. Sú plné dôležitých vitamínov - najmä skupiny B, tiež minerálnych látok, vlákniny, sacharidov a bielkovín. Akonáhle zvládnete so svojím bábätkom zavedenie zeleninových a ovocných príkrmov, je čas vyskúšať aj obilniny, a to vo forme obilných či obilno-mliečnych kaší. Na začiatok môžete zaradiť kaše ryžové, či kukuričné, ktoré majú jemnú chuť. Rozhodne ale neotáľajte so zavádzaním obilnín s lepkom (gluténom) do stravy vášho dieťaťa. Ich včasné zaradenie môže znížiť riziko výskytu alergie na lepok. Ideálne obdobie pre zavádzanie lepku je v dobe s prvými príkrmami, ešte v čase dojčenia, najneskôr počas 7. mesiaca, ešte pred jeho ukončením. Obdobie medzi ukončeným 4. až 7. mesiacom dieťatka sa niekedy nazýva tzv. „imunologické okno“ - niektoré výskumu ukazujú, že pri zaradení potenciálnych alergénov v tejto dobe dieťa lepšie reaguje (najlepšie keď je i dojčené).
Príprava na školu: Dôležité kroky pred nástupom
Pripraviť dieťa na školu je významným krokom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a správne vedenie. Príprava predškoláka by nemala byť len o tom, koľko písmen pozná alebo či napočíta do desiatich. Dôležitejšie je, či je dieťa celkovo „zrelé“ na základnú školu - teda pripravené zvládnuť školské prostredie nielen po stránke znalostí, ale aj psychicky, sociálne a fyzicky.
Čo by mal vedieť zrelý predškolák:
- Zvláda základnú sebaobsluhu - obliecť sa, prezuť, upratať si veci do tašky.
- Vie sa sústrediť aspoň 10-15 minút na danú úlohu.
- Rozumie jednoduchému zadaniu a je schopný vyjadriť potreby a pocity.
- Mal by byť zvyknuté si po sebe upratovať, hlásiť sa o slovo a nebáť sa povedať si o pomoc.
- Vedieť držať ceruzku, kresliť jednoduché tvary, strihať, lepiť alebo modelovať.
- Rozprávať svoje zážitky, rozumieť jednoduchým otázkam a pokynom.
- Poznať farby, tvary, rozlišovať pravú a ľavú ruku, orientovať sa na stránke zhora nadol a zľava doprava.
Ako prebieha príprava pre predškolákov?
Školskú pripravenosť si môžete napríklad rozdeliť do praktických oblastí a počas leta ich nenásilne rozvíjať.
- Grafomotorika: Obťahovanie čiar, tvarov, spájanie bodov, bludisko alebo omaľovánky s úlohami.
- Základy počítania a čísla: Ukazujte na prstoch, počítajte, hľadajte čísla v knižkách alebo využite interaktívne zošity.
- Pozornosť a sústredenie: Krátke úlohy typu „nájdi všetko modré v izbe“ alebo interaktívne knihy, ktoré odmeňujú správnu odpoveď.
- Vyjadrovanie a slovná zásoba: Rozprávajte sa o obrázkoch, opýtajte sa „čo sa stalo predtým?“ alebo „čo by sa stalo, keby…?“.
Hlavným cieľom prípravy na školu je posilniť v dieťati sebadôveru a radosť z učenia. Krátke každodenné aktivity, ktoré dieťa bavia, majú oveľa väčší efekt ako dlhé sedenie nad úlohami, ktoré môžu učenie akurát znechutiť.
#