Každý rodič sa občas stretne s ťažkosťami pri komunikácii so svojím dieťaťom. Či už ide o plač, vzdor, alebo neposlušnosť, dôležité je vedieť, ako správne reagovať a predísť tak zbytočným konfliktom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako efektívne komunikovať s deťmi a zvládať náročné situácie.
Hranice ako prejav lásky
Hranice sú nevyhnutnou súčasťou výchovy a prejavom lásky. Keď deťom nedávame jasné hranice, sťažujeme im orientáciu vo svete a preťažujeme ich zodpovednosťou, ktorú ešte nedokážu uniesť. Klinická psychologička dr. Becky Kennedy upozorňuje, že výkrikmi ako "Prestaň kričať!" alebo "Prestaňte sa biť!" prenášame našu rodičovskú prácu na deti.
Čo nie sú hranice?
Upozorňovanie, vyhrážky a tresty nie sú efektívne hranice. Príkladom je situácia, keď celá rodina upozorňuje dieťa, aby prestalo kričať, lebo zobudí bábätko. Otec vysvetľuje, babka vydiera a dedko sa vyhráža. Takéto správanie však často vedie k ešte väčšiemu vzdoru a kriku.
Dr. Kennedy vysvetľuje, že hranice nie sú o tom, čo deťom zakazujeme. Príkazy typu "prestaň kričať" alebo "prestaň hádzať hračky" sú požiadavky, ktoré zvyčajne nevedú k úspechu. Nemôžeme kontrolovať správanie iných, môžeme kontrolovať len seba. Ak by rodičia v spomínanom príklade nastavili hranice, zobrali by kričiace dieťa na chvíľu bokom.
Čo sú hranice?
Hranice sú mantinely, ktoré dieťa potrebuje cítiť. Ak dieťa nemá hranice, nemá pevného dospelého, ktorý by ho udržal v bezpečí. Potrebuje, aby mu dospelý stanovil bezpečné, pevné a jasné hranice. Je to, akoby ste povedali: "Viem, že si vo vnútri dobrý, len máš náročnejšiu chvíľku, keď nemáš správanie pod kontrolou. Budem mantinelom, ktorý potrebuješ a zabránim ti, aby si sa takto ďalej správal."
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pochopenie plaču ako komunikácie
Plač je prirodzenou formou komunikácie, najmä u detí do 18 mesiacov. Je to spôsob, ako vyjadriť potreby, pocity a frustrácie. Namiesto snahy o "umlčanie" dieťaťa by sme sa mali pokúsiť pochopiť, čo nám chce plačom povedať.
Rôzne druhy plaču
Deti majú rôzne druhy plaču, ktoré signalizujú rôzne potreby:
- Hlad: Dieťa si cmúľa rúčky, pomľaskáva, plač je rytmický a postupne sa stáva hlasnejším.
- Únava: Dieťa sa ošíva, trie si oči, plač je nezvučný a prerušovaný.
- Bolesť: Plač je prenikavý, vysoký a od začiatku veľmi intenzívny.
Plač je právo dieťaťa, rovnako ako smiech a rozprávanie.
Vplyv plaču na dieťa a rodiča
Je dôležité rozlišovať medzi krátkodobým a dlhodobým stresom. Krátkodobý stres môže byť spôsobený aj krátkym plačom, ktorý síce zvyšuje hladinu kortizolu a adrenalínu, ale zároveň môže posilňovať imunitu a zlepšovať pamäť. Dlhodobý stres, naopak, imunitu znižuje a zhoršuje pamäť.
Nedostatok spánku bábätka prispieva k zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Stres matky a jej depresia negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok, čím sa rodiny dostávajú do začarovaného kruhu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môžu viesť k problémom v správaní v staršom veku.
Metódy "vyplakania": Kontroverzná téma
Myšlienka nechať dieťa "vyplakať" je kontroverzná a rozdeľuje rodičov aj odborníkov na dva tábory. Jedni vnímajú vyplakanie ako niečo, čo je síce krátkodobo nepríjemné, ale pre bábätko je to potrebné. Iní ho odsudzujú ako príliš násilné, kruté riešenie, ktoré bábätko poškodzuje.
História a typy metód vyplakania
Prvé zmienky o metóde vyplakania sa dajú nájsť už v roku 1895. V súčasnosti existuje niekoľko typov „vyplakávacích“ metód, ktoré vychádzajú z predpokladu, že dieťa si potrebuje vypracovať návyk, ako zaspať bez rodičovskej pomoci a že ak ho necháme samo, postupne na to príde.
Okrem klasickej metódy existuje aj postupný tréning, známy aj ako Ferberova metóda. Táto metóda má presné pravidlá aj intervaly, v ktorých treba za dieťatkom do miestnosti vojsť. Neodporúča sa však poskytnúť mu fyzický kontakt, len sa pokúsiť ho slovne upokojiť a znova odísť.
Kritika metód vyplakania
Metóda vyplakania vyzerá byť v priamom protiklade k zásadám citlivej výchovy. Podľa jej odporcov rodičia vystavujú dieťatko stresu, ktorý je pre jeho malé telíčko ťažko zvládnuteľný, nútia ho zotrvať v zúfalej situácií, v ktorej nevie, kde je, prečo tam je a prečo mu mama - ktorá doteraz vždy prišla ako na zavolanie - zrazu nejde na pomoc.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Psychológovia často nemajú na túto metódu lichotivý názor, nakoľko pri plači dieťaťa dochádza k veľkému stresu. Dieťa sa takto zvyčajne naučí spať i zaspávať samé. To, čo mu však týmto tréningom ukážete je, že nemá zmysel plakať, lebo mama či otec aj tak neprídu. Deti sa uzamknú do seba, pretože na ich plač nikto neodpovedá.
Vedecké dôkazy a výskumy
Téma vyplakávania - alebo spánkového tréningu - je kontroverzná aj medzi psychológmi a pediatrami. Neexistuje v nej jednoznačná zhoda, čo je čiastočne spôsobené tým, že rôzni experti považujú za kľúčové čosi iné. Časť výskumníkov sa napríklad sústreďuje najmä na otázku efektivity, teda toho, či spánkové tréningy fungujú.
V rozsiahlej analýze 52 štúdií, ktoré vyhodnocovali úspešnosť spánkových tréningov z roku 2006, zhodnotili autori takmer všetky prístupy ako efektívne, teda fungujúce. Je však zarážajúce, že len 13 z nich vôbec zbieralo údaje o tom, či a ako sa zmení správanie dieťaťa cez deň alebo či spánkový tréning ovplyvňuje jeho psychiku.
Je zjavné, že nám stále chýbajú presvedčivé dôkazy o tom, že vyplakávacie spánkové tréningy sú pre malé deti bezpečné.
Alternatívne prístupy k spánkovému tréningu
Ak sa rozhodnete nepoužívať metódy vyplakania, existujú aj iné prístupy k spánkovému tréningu, ktoré sú citlivejšie k potrebám dieťaťa. Medzi ne patrí napríklad metóda "no-tears", ktorá je založená na okamžitej reakcii na plač dieťaťa a snahe o jeho utíšenie.
Podľa mnohých rodičov, ale aj odborníkov, sa vďaka tejto metóde prehlbuje vzťah rodič-dieťa, pretože rodičia okamžite reagujú na plač dieťatka a prichádzajú ho utíšiť. Zástancovia tejto metódy ju síce vnímajú ako dlhšie trvajúcu, no zároveň je menej traumatizujúca pre obe strany.
Kedy je plač v poriadku a kedy je potrebné zasiahnuť?
Ak má dieťa menej ako 6 mesiacov, je dôležité reagovať na jeho plač okamžite. V tomto veku je dieťa ešte príliš malé na to, aby sa naučilo upokojiť samo. Ak je dieťa staršie ako 6 mesiacov, môžete skúsiť počkať niekoľko minút, kým prídete na pomoc. Ak plač neustáva, je potrebné zistiť, čo dieťa trápi.
Je dôležité rozlišovať medzi plačom, ktorý je spôsobený bežnými potrebami (hlad, únava, prebalenie), a plačom, ktorý signalizuje bolesť alebo nepohodlie. Ak máte podozrenie, že dieťa má bolesti, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Dôležitosť individuálneho prístupu
Každé dieťa je jedinečné a má iné potreby. Preto neexistuje univerzálny návod na to, ako dlho nechať dieťa plakať. Je dôležité riadiť sa svojím inštinktom a brať do úvahy individuálne potreby svojho dieťaťa.
Je normálne, ak sa vám dieťa aj po šiestich mesiacoch či po prvom, druhom alebo dokonca treťom roku života v noci párkrát zobudí. Niektoré sa budia raz, iné päťkrát. Nie je žiadne pravidlo, žiadny univerzálny meter na to, čo je normálne čo je už príliš. Každé dieťa je jednoducho jedinečné a možno sa práve to vaše potrebuje len častejšie uisťovať o tom, že ste pri ňom, že je v bezpečí. Ak drobcovi idú zúbky alebo mu začína nejaká choroba, môže byť jeho spánok horší.
Ako zvládať obdobie vzdoru
Obdobie vzdoru je normálnou fázou vo vývoji detí, ktorá zvyčajne prichádza medzi druhým a štvrtým rokom. Je to čas, keď si drobci začínajú uvedomovať, že sú vlastnými osobnosťami, a skúšajú, kam až môžu zájsť. Pre rodičov to síce môže byť dosť náročné, ale zároveň je to skvelá príležitosť naučiť deti, ako pracovať so svojimi emóciami, lepšie komunikovať a zvládať rôzne situácie.
Tipy pre rodičov v období vzdoru
- Pomenujte pocity dieťaťa: Namiesto napomínania pomenujte jeho pocity. Dieťa bude vnímať, že chápete jeho správanie.
- Poskytnite možnosť voľby: Dajte dieťaťu pocit kontroly tým, že mu ponúknete možnosť výberu.
- Používajte jednoduché frázy: Vysvetlite situáciu jednoducho a zrozumiteľne.
- Vyhnite sa nátlaku: Nátlak môže zvýšiť odpor dieťaťa.
- Vytvorte pravidelný režim: Pravidelný čas a rituály pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok.
Ako predchádzať kriku a hnevu
Zvyšovanie hlasu, rozčuľovanie sa a krik sú stále častou rodičovskou reakciou na emočne záťažové situácie vo výchove. Krikom však ničoho nedosiahnete a ešte aj zhoršíte vzťah s dieťaťom.
Tipy na predchádzanie kriku
- Prevencia je najlepšia: Budujte si s dieťaťom dobrý vzťah, venujte sa mu a správajte sa k nemu s rešpektom.
- Zaujímajte sa o svoju minulosť: Zamyslite sa nad tým, prečo reagujete krikom. Nie je to náhodou preto, že presne tak isto pristupovali vaši rodičia k vám?
- Zaujímajte sa aj o budúcnosť: Deti sa učia napodobňovaním a tak sa budú v záťažových situáciách správať rovnako ako ich rodičia.
- Naučte sa pár praktických krokov, ako hnev spacifikovať: Nájdite si spôsob, ako sa zbaviť napätia a zlosti bez toho, aby ste si ich vylievali na dieťati.
- Vžite sa do pocitov dieťaťa: Zo svojho vlastného pohľadu nerobí dieťa nič zlého. Ako na neho pôsobí váš krik?
- Starajte sa sami o seba: Keď sme unavení, vystresovaní, zažívame pracovné či partnerské problémy, sme náchylnejší k výbuchom hnevu.
- Vnímajte svoje pocity: Uvedomte si, ako sa cítite a prečo sa tak cítite a čo môžete urobiť, aby to bolo lepšie.
Zmena prístupu k výchove
Nie je ľahké meniť svoje zaužívané programy. Aké sú naše skutočné priority? Deti, ktoré od nás nič nechcú? Deti, ktoré sú chvalabohu zdravé a dokážu sa hrať väčšinu času potichu samé, aby som sa ja mohla venovať pre seba dôležitým veciam?
Oslovila som dve mamičky, aby sa s nami podelili, ako vnímajú svoju výchovu ony. Ako vyzerá ich snaha a pokusy. Nie, netvária sa, že je každý deň dokonalý. Našli však zmysel vo svojej snahe.
Skúsenosti mamičiek
- Ivana: Nemyslím si, že to robím inak. Robím to tak, ako viem. Myslím, že každý rodič to tak robí. Rozdiel je možno v tom, či ideš na vec iba čisto pudovo, alebo sa nad tým aj zamyslíš.
- Nela: Kým bol môj syn malý, nemala som potrebu riešiť nejaké výchovné prístupy. Potom sme čakali druhé dieťa. Ja som jedináčik, takže to bola pre mňa úplne nová situácia. Priala som si, aby si moje deti rozumeli a hrávali sa spolu a nie sa len bili a hádali.
Funguje to vôbec?
- Nela: Najobľúbenejšia a najčastejšie používaná metóda u nás doma, je priznanie pocitov dieťaťu. Polovicu problémov sa dá takto pekne vyriešiť bez kriku a vôbec nejakej veľkej snahy zo strany rodiča.
- Ivana: Starší syn mal teraz obdobie vzdoru: hryzenie, hádzanie sa o zem, obdobie, kedy je všetko nieeee… Skúšali sme všetko, aj pekné slovo, dohovoriť, aj sme mu dali po zadku- priznávam, aj krik. Nič nefungovalo. Tak sme začali z miesta, kde sa stal nejaký incident (konflikt s iným mrňúsom) odchádzať, to bola preňho forma trestu.
Drobné zmeny vo výchove majú zmysel
- Nela: Určite áno. Nič nie je zo dňa na deň. A ja nie som ešte ani na polceste k ideálnemu rodičovi. Veľa kričím, občas tresnem dvermi a už som rozdala aj zopár po zadku.
Stojí to za to?
- Nela: Povedala by som, že deti sú vyčerpávajúce. Nech už rodič zvolí akýkoľvek prístup. Ale priznám sa, že napríklad dodržiavanie pravidiel nie je len istotou pre dieťa, ale aj pre mňa.
- Ivana: Všetko stojí za to, uvediem príklad, ktorý mi povedala jedna múdra žena. Ja ako rodič nesmierne ovplyvňujem svoje dieťa.
Rady neuropsychológa Álvara Bilbao
Španielsky neuropsychológ Álvaro Bilbao ponúka návod pre rodičov, ako si s detským spánkom poradiť.
- Plač počas dlhej doby môže vyvolať stres, ktorý generuje hormón kortizol: A kortizol zas môže vyvolať neurologické poruchy.
- Je jedno či dieťa spí vo vlastnej izbe alebo s rodičmi: Počas prvého roka je kvalita spánku veľmi slabá.
- Je tiež dôležité, aby pochopili, prečo ich dieťa plače a zobúdza sa: Lebo ak tomu porozumejú, budú schopní vstávať k nemu s väčším pokojom a so zvýšenou toleranciou voči frustrácii.
- Televízor aj tablet majú aktivujú centrálny nervový systém a dieťa sa môže rozrušiť: No my chceme pred spánkom dosiahnuť pravý opak, aby sa uvoľnilo.
Ako pomáhať dieťaťu pri hre a prekonávaní prekážok
Do akej miery tedy dieťatku pri hre alebo iných činnostiach pomáhať? Pokiaľ ide o veci, ktoré už dieťatko dokáže urobiť samé, nemali by sme robiť tieto činnosti za neho. Pripravujeme tak totiž dieťatko o možnosť cítiť sa úspešne.
Ako zvládať frustráciu dieťaťa
Úlohou nás rodičov v tomto momente nie je “umlčať” plač a veľké emócie dieťatka, ale pomôcť ich dieťatku zvládnuť. Dieťatku pomôžete, ak budete prítomní, budete vnímať jeho frustráciu a prejavíte mu empatiu, napríklad vyjadrením porozumenia a popísaním situácie.
Kedy pomáhať dieťaťu
Dieťatku pomáhajte vo chvíli, keď vás o pomoc prosí. Pri deťoch, ktoré majú svoje verbálne schopnosti ešte obmedzené, pozorujete signály a neverbálnu komunikáciu. Tiež je úplne v poriadku pomôcť dieťatku, keď vidíte, že je dieťatko veľmi frustrované a čoskoro svoje snaženie vzdá.
Šťastný rodič = šťastné dieťa
Čo robí z rodiča šťastného rodiča? Väčšina rodičov zrejme odpovie, že šťastie jeho dieťaťa. A ako môžeme, ako rodičia, prispievať k nášmu spoločnému šťastiu?
- Venujme deťom svoju plnú prítomnosť: V čase, keď sa venujeme dieťaťu, buďme s ním „úplne“ a nielen fyzicky.
- Rešpektujme emócie dieťaťa: Každé dieťa má právo na svoje emócie a ich prejav, hoci im nemusíme v danej chvíli rozumieť.
- Každý rodič má nielen zodpovednosť, ale aj právo na chyby a omyly: Vďaka nim sa stávame skúsenejšími, tolerantnejšími, vnímavejšími, láskavejšími.
Starostlivosť o seba ako rodiča
Hoci deti nadovšetko ľúbime, stáva sa, že im obetujeme vlastný život a na seba úplne zabudneme. Iste, rodičovstvo a výchova sú záväzky, ich dôsledkom je však vyčerpaná matka a otec.
Ego-driven parenting
Takzvané ego-driven parenting, alebo egom poháňané rodičovstvo znamená, že sa zameriavate viac na uspokojenie svojich potrieb než na to, čo je najvhodnejšie pre dieťa. Väčšina dospelých si do rodičovstva prináša vlastnú záťaž a rany z detstva, ktoré ich výchovu ovplyvňujú.
Emocionálna bagáž
Emocionálna bagáž je najčastejším dôvodom, prečo začína byť rodičovstvo bezútešné. Deti zrkadlia našich démonov, stránky osobnosti, s ktorými máme my sami problém.
Najpodstatnejšie je, aký vzťah máme so sebou
Mnohí rodičia, a matky špeciálne, obetujú všetok svoj voľný čas a život dieťaťu. Prestávajú sa venovať záľubám, partnerovi, priateľkám.
Nepodceňujte svoje priania a neodsúvajte partnerstvo
Svet rodičov by sa nemal točiť len okolo dieťaťa; škodí to obidvom stranám. Rodič, podriaďujúci sa životu dieťaťa úplne, stráca svoju vlastnú identitu.
Neporovnávajte sa s ostatnými
Je nesmierne náročné nebrať si osobne kritické pohľady a poznámky, že vaša výchova je zlá alebo nesprávna.
Nechajte ich hrať sa a byť deťmi
Väčšina z nás robí jednu zásadnú chybu - očakávame, že sa deti budú správať ako dospelé.
Prestaňte s nimi jednať ako s dospelými
Aj vám lezie krkom novodobý trend deťom všetko vysvetľovať? Vrieskajúce a vyvádzajúce dieťa v obchode s matkou, ktorá mu kľudne vysvetľuje neadekvátnosť jeho správania a racionalizuje vhodnosť toho správneho, je neefektívne ako bitka.
Nesnažte sa z nich urobiť seba
Vaše deti síce vzišli z vás, ale nie sú vy. Sú to jedinečné osobnosti s vlastným charakterom, snami, preferenciami a potrebami.
Buďte konzistentní
Snáď všetky problémy, z výchovy plynúce sú zapríčinené nekonzistenciou rodičov.
Praktické rady zo sveta: Rodičovstvo je hlavne o kultivovaní vzťahu
- Dánske Hygge: Rodičia, vyznávajúci Hygge, prikladajú dôležitosť pravidelnému tráveniu chvíľ s rodinou.
- Vina u Francúzov nemá miesto: Francúzi si však povedali dosť, a vyhodili tento pocit z repertoáru.
- Pomalí Taliani: Spomaľte. Relaxujte. Užívajte si prítomnosť detí, neponáhľajte sa.
- Mexická srdečnosť: V Mexiku sa riadia heslom Saludar Bien, čo znamená: Si pre mňa dôležitý človek, preto venujem svoj čas tomu, aby som ťa pozdravil.