Účinné cvičenia a stratégie, ako naučiť dieťa s poruchou reči hovoriť

Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý prechádza viacerými fázami. Rodičia a pedagógovia často hľadajú spôsoby, ako tento vývin podporiť, najmä ak sa objavia problémy s výslovnosťou alebo spájaním slov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku spájania viet u predškolákov, ponúka praktické rady a tipy, kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako efektívne cvičiť s deťmi doma.

Vývin reči u detí do 4 rokov: míľniky a očakávania

Do 4 rokov prechádza reč dieťaťa výrazným vývojom. Je dôležité vedieť, čo môžeme v jednotlivých obdobiach očakávať:

Nezámerná komunikácia: V najranejšom veku dieťa komunikuje prostredníctvom plaču a iných zvukov, ktoré vyjadrujú jeho potreby.
Zámerná komunikácia: Postupne dieťa začína používať gestá a mimiku na vyjadrenie svojich zámerov.
Prvé slová: Okolo prvého roku života dieťa začína používať prvé slová, ktoré sú zvyčajne jednoduché podstatné mená. Zdvojuje slabiky (napr.
Spájanie slov: Medzi 18. a 24. mesiacom dieťa začína spájať dve slová do jednoduchých viet (napr. "chcem mlieko").
Prvé vety a súvetia: Po 2. roku sa slovná zásoba dieťaťa rýchlo rozširuje a začína tvoriť zložitejšie vety a súvetia.
Gramatizácia: Okolo 3. roku dieťa začína používať gramatické pravidlá, hoci spočiatku s chybami.

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a vývin reči môže prebiehať rôznym tempom. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči. Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov. Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Ako podporiť vývin reči u detí do 4 rokov?

Existuje mnoho spôsobov, ako podporiť vývin reči u detí v predškolskom veku. Medzi najúčinnejšie patria:

Rozprávanie s dieťaťom: Aj keď dieťa ešte nerozumie všetkému, čo hovoríte, počúvanie hlasu rodičov a iných ľudí ho zoznamuje so zvukmi, rytmom a intonáciou jazyka. Rozprávajte sa s dieťaťom čo najviac, opisujte, čo robíte, čo vidíte a čo sa deje okolo vás.
Spev a melódie: Spievajte dieťaťu pesničky a recitujte riekanky. Pomáha to dieťaťu zachytiť jazykové vzorce a rytmy, čo je dôležité pre neskorší vývoj slovnej zásoby.
Čítanie kníh: Čítajte dieťaťu knihy s obrázkami. Pomáha to rozvíjať nielen sluchové, ale aj vizuálne vnímanie. Ukazujte na obrázky a pomenúvajte ich. Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka. Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
Očný kontakt a mimika: Pri rozhovore s dieťaťom udržiavajte očný kontakt a používajte výraznú mimiku. Dieťa sa tak učí rozpoznávať neverbálne znaky a emócie, čo je kľúčové pre celkovú komunikáciu.
Naplnenie potrieb a emočné spojenie: Okamžite reagujte na potreby dieťaťa a jeho zvuky. Posilňuje to dôveru a motivuje ho pokračovať v komunikácii.
Rozširovanie reči dieťaťa: Ak dieťa povie jednoduché slovo alebo frázu, zopakujte ju a doplňte. Napríklad, ak dieťa povie "auto", vy môžete doplniť: "Áno, je to veľké červené auto".

Kedy spozornieť a vyhľadať pomoc logopéda?

Je dôležité vedieť, kedy je oneskorenie vo vývine reči dôvodom na obavy a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc logopéda.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre deti, ktoré sa nechcú učiť

Do 12 mesiacov: Ak dieťa nereaguje na zvuky, neotáča sa na svojich rodičov, keď počuje svoje meno a nevydáva zvuky (napr. džavotanie).
Vo veku 18 mesiacov: Ak dieťa nemá slovnú zásobu aspoň 10-20 slov a nezačína používať jednoduché gestá na komunikáciu.
Vo veku 2 rokov: Ak dieťa nie je schopné kombinovať dve slová (napr. „chcem mlieko“) a nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov.
Vo veku 3 rokov: Ak dieťa nie je schopné hovoriť krátke vety a nie je zrozumiteľné aspoň pre blízkych ľudí.
Iné príznaky: Ak si všimnete nedostatok očného kontaktu, slabé sociálne interakcie, regresiu v reči alebo iných zručnostiach.

V každom prípade, ak máte akékoľvek obavy o vývin reči vášho dieťaťa, je lepšie nečakať a konzultovať to s odborníkom (pediater, logopéd, špeciálny pedagóg). Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra.

Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“. Hlavne neporovnávajteDeti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások, pretože dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak lepšie, než to naše.

Čo robiť, keď dieťa nerozpráva alebo hovorí málo?

Ak vaše dieťa nerozpráva alebo hovorí málo, je dôležité zistiť príčinu. Môže ísť o oneskorený vývin reči, jazykovú poruchu alebo iné problémy. Dôležité je:

Vytvoriť podporujúce prostredie: Vytvorte pre dieťa bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa môže učiť bez strachu z chýb.
Používať vizuálne pomôcky a znaky: Malé deti s absenciou reči alebo malou slovnou zásobou uchovávajú informácie v zrakovej pamäti. Logopedické kartičky môžu uľahčiť a zlepšiť porozumenie.
Byť vzorom: Pri komunikácii s dieťaťom dávajte sami pozor na správne vyslovovanie, spisovný jazyk a slovnú zásobu.
Chváliť dieťa: Nezabudnite dieťa chváliť, aj keď ide len o drobné pokusy o reč. Vďaka vašej trpezlivosti a povzbudzovaniu bude odvážnejšie a motivované k ďalšiemu rapotaniu.
Rozširovať reč dieťaťa: Opakujte a rozširujte to, čo dieťa povedalo.

Jednoduché tipy na podporu reči doma - komunikačné stratégie

Okrem vyššie uvedených tipov existuje mnoho ďalších komunikačných stratégií, ktoré môžete využiť na podporu reči u vášho dieťaťa:

Hrajte sa s dieťaťom: Hra je prirodzený spôsob, ako sa deti učia. Využívajte hračky a hry, ktoré podporujú rozvoj reči, ako napríklad bábkové divadlo, hry na povolania alebo hry s kockami.
Používajte jednoduché a zrozumiteľné slová: Pri rozhovore s dieťaťom používajte jednoduché a zrozumiteľné slová a vety. Vyhýbajte sa zložitým konštrukciám a odborným výrazom.
Opakujte slová a frázy: Opakujte slová a frázy, ktoré chcete, aby sa dieťa naučilo. Opakovanie pomáha dieťaťu zapamätať si nové slová a ich význam.
Používajte otázky: Pýtajte sa dieťaťa otázky, ktoré ho nútia premýšľať a vyjadrovať sa. Začnite jednoduchými otázkami (napr. "Čo je to?") a postupne prechádzajte k zložitejším (napr. "Prečo si to urobil?").
Dávajte dieťaťu čas na odpoveď: Dávajte dieťaťu dostatok času na odpoveď. Netlačte naň a neprerušujte ho.
Počúvajte, čo dieťa hovorí: Aktívne počúvajte, čo dieťa hovorí, a reagujte na jeho slová a emócie. Ukážte mu, že vám záleží na tom, čo hovorí.
Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Knižka zážitkov: Knižka zážitkov je jednoduchá, no účinná aktivita.
Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne. Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu.

Oneskorený vývin reči vs. jazyková porucha

Je dôležité rozlišovať medzi oneskoreným vývinom reči a jazykovou poruchou. Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa dosahuje míľniky vo vývine reči neskôr ako jeho rovesníci, ale postupuje rovnakým spôsobom. Áno, treba sa pozrieť aj do úst! - dýchanie, jazyk, zuby..Okrem samotnej reči je dôležité venovať pozornosť aj fyzickému stavu dieťaťa, ktorý môže ovplyvňovať vývin reči. Logopéd sa zameriava aj na:

Prečítajte si tiež: Diéta a vzdelávací systém: Je čas na zmenu?

Dýchanie: Správne dýchanie je dôležité pre tvorbu zvukov. Logopéd môže posúdiť, či dieťa dýcha správne (cez nos) a či nemá problémy s dýchaním, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho reč.
Jazyk: Pohyblivosť jazyka je kľúčová pre artikuláciu. Logopéd posudzuje pohyblivosť jazyka, jeho silu a koordináciu. Krátka uzdička jazyka môže obmedzovať pohyb jazyka a spôsobovať problémy vo výslovnosti.
Zuby: Stav zubov a zhryzu môže ovplyvňovať výslovnosť niektorých hlások. Logopéd môže odporučiť návštevu zubného lekára alebo ortodontistu, ak zistí, že zuby dieťaťa ovplyvňujú jeho reč.

Rapotačky a Rozprávačky: zábavné pomôcky pre rozvoj reči

Na trhu existuje množstvo logopedických pomôcok, ktoré môžu pomôcť pri rozvoji reči u detí. Medzi obľúbené patria Rapotačky a Rozprávačky.

Rapotačky: Sú kartičky s peknými obrázkami a jednoduchými slovami, ktoré pomáhajú deťom spoznávať nové slová a učiť sa ich správne vyslovovať. Sú vhodné pre deti s oneskoreným vývinom reči alebo pre deti, ktoré si chcú rozšíriť slovnú zásobu. Rodičia si ich obľúbili pre ich jednoduchosť, efektivitu a odolný materiál. Existujú rôzne sady Rapotačiek, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti rozvoja reči, ako napríklad prvé slová, spájanie slov do viet, porozumenie základných pojmov, jednotné a množné číslo, opozitá a predložky.
Rozprávačky: Sú komunikačné hry pre najmenších, ktoré podporujú rozvoj reči a komunikácie prostredníctvom zábavných aktivít a obrázkov. Sú navrhnuté tak, aby nútili deti viac rozprávať a vyjadrovať svoje myšlienky.

Správna výslovnosť hlásky R: častý problém a riešenia

Hláska "R" je pre deti často problematická. Vývin artikulácie je ukončený do približne 5. až 6. roku života a v tomto veku by malo dieťa zvládať výslovnosť všetkých hlások, vrátane hlásky R. Existuje viacero dôvodov, prečo je výslovnosť hlásky R taká náročná:

Zložitosť artikulácie: Hláska R sa tvorí v prednej časti úst, pričom je dôležitý pohyb špičky jazyka smerom hore, pričom sa dostáva za horné zuby. Tým, že jazyk sa dostáva do takejto polohy, kmitaním sa vytvára prúd vzduchu, ktorý prechádza stredom úst a vzniká akusticky hláska R.
Potreba zrelosti oromotorických schopností: Oromotorické schopnosti (obratnosť hovoridiel) sú potrebné na správnu artikuláciu hlásky R.
Genetická predispozícia: Ak mal jeden z rodičov v detstve nejakú rečovú vadu, je vysoko pravdepodobné, že podobný problém bude mať aj dieťa.

Ako naučiť dieťa vysloviť R?

Pri nácviku výslovnosti hlásky R je dôležité postupovať trpezlivo a systematicky. Tu sú niektoré tipy a cvičenia:

Rozcvičenie artikulačných orgánov: Začnite s artikulačnými cvičeniami, ktoré pomáhajú rozhýbať jazyk, pery a sánku. Môžete skúsiť hru na zvieratá pred zrkadlom, otvárať ústa ako ryba, zaerdžiť ako koník, vyplazovať jazyk, stískajte ho medzi perami alebo trénujte polohu jazyka tým, že sa dieťa musí dotýkať horných zubov, dolných zubov a hýbať do strán.
Nahrádzanie hlásky R hláskou D (tdnkanie): Počas artikulačných cvičení nahrádzajte hlásku R hláskou D (tdnkanie). Práve vďaka „tdnkaniu“ je možno dostať jazyk dieťaťa do správnej polohy, čím sa docieli potrebná oromotorická zdatnosť.
Využitie spojenia so slabikou L: Na výslovnosť R je vhodné využiť spojenie so slabikou L. Obe hlásky majú rovnaký artikulačný bod. Vďaka tomu si dieťa skvele natrénuje polohu jazyka.
Používanie slov s hláskou R na začiatku slova: Potom, čo sú hovoridlá - artikulačné orgány rozcvičené, môžete ešte k nácviku pridať slová, ktoré majú hlásku R na začiatku slova - vrana, drak, prak, trh, tráva, vrak, drnká.
Logopedické knižky, básničky a riekanky: Zakúpiť je dnes možné logopedické knižky s obrázkami, básničkami, rýmovačkami či riekankami, ktoré vám umožnia precvičovať s vašimi deťmi konkrétne hlásky. Využiť môžete aj obrázkové knihy a poukazovať na predmety, v ktorých sa hláska R nachádza.
Prípravné cvičenia na nácvik R: ohýbanie jazýčka smerom hore, hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať, držať lentilku za hornými zúbkami, pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní. prskanie perami, pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk, pretláčanie ukazováku jazykom, jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra. spievanie rýchlych rytmických pesničiek, Spievané sú pesničky bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn. bláznivá reč, Rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá: dnddn vdn hdn edn?
Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel: Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Nácvik hlásky R: Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne. Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).
Tipy na hry: Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi. Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)? Má pes, mačka, sliepka… ťapky alebo pazúriky? (padúdiky) Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, kedy si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáča a hovoria "Pes má padúdiky". Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil) Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo). Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí:"Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká." Prvá, druhá a posledná Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná? Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?" Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Čoho sa vyvarovať? Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod. V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td. Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom. Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky. Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy. Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.

Čo robiť, ak dieťa vyslovuje hrdelné R (račkovanie)?

Hrdelné R alebo račkovanie je vada reči, ktorá vzniká často ešte predtým, ako je dieťa vôbec schopné hlásku R vysloviť správne. Ak si všimnete, že vaše dieťa vyslovuje hrdelné R, je dôležité vyhľadať logopéda. Zlá výslovnosť dieťaťa v predškolskom veku trápi mnoho rodičov. Zväčša to však nie je nič závažné a po pravidelnom precvičovaní sa výslovnosť problémových hlások u detí upraví. Vhodné logopedické cvičenia dieťa podporia v rozvoji reči.

Čo je pri výslovnosti hlásky „S“ dôležité?

Pri učení hlásky S začíname najprv s precvičovaním slabík SI, SE a slov, kde sa nachádzajú. Až keď sa dieťa naučí správnej výslovnosti, pridávame slabiky SA, SO, SU a slová. Potom nasledujú slová, ktoré majú S na konci a v strede slov. Pri základnom nácviku môžeme začať syčaním ako hus.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na učiteľov angličtiny v MŠ

Ako správne nastaviť rečové orgány:

Kútiky úst zaostríme do úsmevu.
Konček jazyka dáme za dolné rezáky.
Zuby priblížime k sebe. Jazyk nevysúvame medzi zuby.

Logopedické riekanky a ich využitie

Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Je to však dlhá a namáhavá cesta, aby sa dieťa dopracovalo k tomu, že vysloví správne svoje prvé hlásky, slová či ucelené vety. Jednou z možných ciest je využívať logopedické riekanky, ktoré dokážu deťom pomôcť pri rozvoji ich reči predovšetkým v období fixácie výslovnosti hlások a tiež v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči. Tieto obdobia sú náročné na opravu, keďže dieťa sa musí učiť zabúdať na nesprávnu výslovnosť, ktorú si osvojilo a použiť hlásku nanovo správne.

tags: #ako #ucit #dieta #s #poruchou #reci