Pes je pre človeka výborným kamarátom, ale mať psa znamená aj veľkú zodpovednosť. Mnohí rodičia čelia dileme, či vyhovieť túžbe dieťaťa po psíkovi. Rozhodnutie by malo byť založené na zvážení viacerých faktorov, vrátane veku dieťaťa, jeho zodpovednosti a pripravenosti rodiny na nového člena.
Výhody a zodpovednosti spojené s vlastnením psa
Mať doma psíka má mnoho výhod. Dieťa sa v súvislosti so starostlivosťou o psa môže veľa vecí naučiť a pozitívnym smerom sa formujú aj jeho vlastnosti. Učí sa starať o živú bytosť, uprednostňuje potreby zvieraťa pred svojimi vlastnými, učí sa milovať. Deti, ktoré vyrastajú so psíkom, si vytvárajú prirodzený vzťah k prírode a zvieratám, sú citlivejšie a ohľaduplnejšie.
Je však dôležité, aby si dieťa uvedomilo, že mať psa, to znamená nielen chodiť s ním na prechádzky, zabávať sa s ním, ale aj upratovať po ňom, pravidelne ho kŕmiť, kúpať, strihať, návštevovať veterinára, systematicky ho vychovávať a tiež venčiť za akýchkoľvek podmienok.
Kedy je dieťa dosť zodpovedné?
Väčšina rodičov začne uvažovať nad domácim zvieratkom hlavne vtedy, keď dieťa samotné začne rozprávať o tom, že by ho chcelo. Rodičia, ktorí so zvieratami nemajú skúsenosti, niekedy vedia len ťažko odhadnúť, či je dieťa pripravené alebo nie. Či je dieťa schopné sa starať o psa, môžu zistiť aj tak, že mu budú postupne prideľovať určité úlohy, ktoré bude plniť. Budú to akési úlohy na skúšku. Môže to byť starostlivosť o rastliny, rôzne domáce práce a podobne.
Alternatívne spôsoby budovania vzťahu k zvieratám
Ak si nie ste naozaj istí, či dieťa pravidelnú starostlivosť o psa zvládne, skúste sa dohodnúť v útulku, či by vaše dieťa mohlo doň chodiť pomáhať. Aj v týchto priestoroch si môže budovať vzťah k zvieratám, môže sa so psami hrať, venčiť ich, roznášať vodu a krmivo. Môžete tam chodiť spolu s dieťaťom a môžete si tak párkrát do týždňa vytvoriť spoločnú rodinnú aktivitu. Lepší je menší útulok, aby dieťa nebolo v strese z veľkého počtu psov. Pre niektoré deti nie je príjemné vidieť desiatky zavrených zvierat, ktoré tam štekajú, zavýjajú alebo smutne ležia.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Svoju lásku ku psíkom vaše dieťa môže prejaviť aj tak, že napríklad zorganizuje za pomoci triedneho učiteľa v triede zbierku. Spolužiaci môžu priniesť staré deky, hračky, granule či konzervy.
Niekedy sa stačí dobre poobzerať okolo seba a možno zistíte, že v okolí je psíkov viac než dosť. Ak máte dobrých susedov, môžete sa s nimi dohodnúť, že im postrážite psíka, kým budú napríklad na dovolenke. Dôchodcom tiež dobre padne, keď im vaše dieťa pôjde občas vyvenčiť psíka. Možno mu dovolia ho nakŕmiť či vymeniť vodu a vaše dieťa tak postupne zistí, že mať psíka, to nie je len zábava, ale aj starostlivosť.
Pozitívny vplyv psa na dieťa a rodinu
Keď po určitej dobe budete vidieť, že vaše dieťa sa dokáže dlhšiu dobu s láskou a nadšením starať napríklad o psíka v útulku alebo u susedov, tak nastal čas, aby mohlo mať vlastného. Vzťah detí k psom má zvláštne čaro a má na ne pozitívny vplyv. Deti sa učia o psa postarať a stávajú sa empatickejšími a chápavejšími. Podľa odborníkov pes podporuje aj neverbálnu komunikáciu. Má dokonca pozitívny vplyv aj na rodinný život. Rodiny po zaobstaraní psa prežívajú spolu oveľa viac času ako predtým. Psy poskytujú príležitosť pre spoločné voľnočasové aktivity a podnety na zábavu i podporu zdravia celej rodiny.
Pri zaobchádzaní so psom sa deti učia už odmalička brať ohľad na iných. Dozvedajú sa, že zvieratá majú iné potreby ako ony. Zažívajú, čo znamená niesť zodpovednosť, keď musia zviera pravidelne kŕmiť, starať sa oň a chodiť s ním von. Rozvíjajú si tiež trpezlivosť, lebo nie vždy chce robiť pes to, čo chcú ony. V spoločenstve so psom sa tiež učia, že nemôžu byť sebecké a že pozornosť je potrebné venovať aj niekomu inému.
Pes je dobrý aj pre detskú dušu. Trpezlivo ich počúva a venuje sa im, keď sa vyskytne konflikt s rodičmi, problémy v škole alebo hádky s kamarátmi. Pes je pre deti kamarátom, na ktorého sa môžu spoľahnúť a ktorý má takmer vždy chuť sa s nimi hrať. Je ochrancom a kamarátom, ktorý vie byť verný. Vďaka psovi sa znižuje aj ich agresivita.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Riešenie problémov so štekajúcim psom v susedstve
Problémom môže byť aj štekajúci pes v susedstve. Ak susedov pes šteká v noci, je dôležité pokúsiť sa situáciu riešiť s nimi priateľsky. Ak to nepomôže, existujú aj iné možnosti:
- Dohoda so susedmi: Tá má byť ako prvá, pretože sme ľudia, vieme sa dohodnúť. Kompromis - púšťajte psa od - do, ostatne ho nechávajte doma alebo niekde, kde ho nie je tak počuť.
- Vencenie susedovho psa: Ak nezafunguje dohoda, skúste sa so susedmi dohodnúť, že im budete psa venčiť.
- Mlsky: Ak pes zerie, nesteka. Nakupte mlsky a vzdy ked zacne pes stekat, skuste mu nasypat granul.
- Zariadenia na princípe ultrazvuku: Zariadenie zdetekuje stekot psa, vyda ultrazvukovy signal, ktory je psovi velmi neprijemny a prestane stekat.
Bezpečnosť detí a správanie sa k psom
Deti sa môžu znenazdania dostať do rôznych nebezpečných situácií. Ako rodičia by ste ich mali predvídať a naučiť ich, čo by mali v takýchto momentoch robiť. Nie je to žiadna paranoja, je to len prevencia, aby dokázali zvládnuť aj takéto náročné skúšky. Radšej ich na to predpripravte, ako keby mali potom spanikáriť.
Deti a psy sú veľmi parťáci a dôverní kamaráti. Niekedy sa však môže stať, že zviera zaútočí, pretože dôjde k neočakávanej udalosti. Naučte preto potomkov, čo nemôžu pri nich robiť, pretože im je to už nepríjemné. Predovšetkým by nikdy nemali ísť k cudzím opusteným psom. Keď chcú nejaké hladkať, vždy sa majú na to spýtať majiteľa a nemajú sa k nemu hrnúť, čo by mohlo zviera pokladať za útok. Najprv mu musia dať ovoňať ruku a až tak ho pohladkajú.
Keď žijú so psom v jednej domácnosti, nikdy ho nemôžu otravovať keď je a oddychuje. Ak sa skryl niekde do skrýše, potrebuje mať pokoj, takže keby k nemu prišli, môže ich na výstrahu cvaknúť. Taktiež po ňom nemôžu skákať, ťahať ho za chvost alebo ho nečakane udrieť. Keď pes zavrčí, mali by hneď ustúpiť.
Výchova detí a stanovenie hraníc
Samozrejme, že vám nejde o to, aby ste dosiahli úplnú poddajnosť dieťaťa. Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek. Určite sa bude hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Napriek tomu, že to niekedy (a možno nikdy) nedá najavo. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
- Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
- Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy. Napríklad, ak nie ste poriadkumilovní, ťažko takým bude vaše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a pod. Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Nechajte dieťaťu určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme dohliadajte naňho. Možno urobí nejaké chyby, ale naučí sa. Dieťa ešte nemusí mať dobrý pojem o čase. Ak mu oznámite „o 10 minút ťa chcem vidieť v posteli“, dáte mu ešte čas na to, aby dopozeral rozprávku alebo dočítal kapitolu. Ak sa naučíte v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy. Nehrešte dieťa neustále, veľmi rýchlo vás prestane počúvať. Odmeny tiež pomáhajú málokedy. Dieťa bude s vami čoskoro vyjednávať lepšie ako vy s ním. Vyhrážky sú neúčinné, pretože by ste ich mali aj zrealizovať. Vyhnite sa tiež bitke, niekedy však dať na zadok môže byť účinné. Nesmiete to však zneužívať, ani ako výchovný prostriedok. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti. Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane. Občas sa každému stane, že stratí chladnokrvnosť. Ak sa vám to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť, dieťa rýchlo na incident zabudne. Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.