Spoločný spánok s dieťaťom je témou, ktorá rezonuje v mnohých rodinách. Od nepamäti zdieľali matky s deťmi spoločnú posteľ a dnešné ženy sa k tomuto trendu čoraz viac vracajú. Uvedomujúc si fakt, že dieťa patrí k matke, berú si mnohé z nás svoje ratolesti priamo do postele noc čo noc. V Spojených štátoch je badateľný rastúci trend, kedy páry spia v oddelených posteliach. Dôvodov je veľa: chrápanie, konfliktné činnosti neskoro večer, ako napríklad sledovanie TV v posteli, „kradnutie“ prikrývok a odlišný pracovný čas - to všetko môžu byť faktory, pre ktoré sa dvojica rozhodne spať oddelene a zlepšiť tak kvalitu spánku.
Názory na túto tému sa rôznia. Niektorí tvrdia, že je to pre matku i dieťa najlepší spôsob, ako nadviazať čo najlepší a najbližší vzťah, iní sú zasa úplne proti. Spoločný spánok je podľa nich nebezpečný najmä pre dieťa a nepohodlný pre rodičov. Dieťa by malo mať vlastný priestor na spánok, najlepšie vo vlastnej postieľke. Zástancovia spoločného spánku však naň nedajú dopustiť a tvrdia, že ich deti tak majú od narodenia lepší spánok, sú pokojnejšie, istejšie a dojčiace matky nemajú problém s laktáciou.
Výhody spoločného spania
Spoločné spanie môže posilniť väzbu medzi rodičmi a dieťaťom. Blízkosť počas noci umožňuje dieťaťu cítiť sa v bezpečí a milovaný. Blízkosť matky upevňuje citové puto na celý život. Pri spoločnom spánku vzniká medzi matkou a dieťaťom neodolateľná sladká intimita. Spoločný spánok pomáha deťom cítiť sa bezpečne a milovane buduje vzťah na celý život.
Spoločné spanie je často preferované rodičmi dojčiat, pretože umožňuje ľahšie nočné dojčenie. Rodičia nemusia v noci vstávať, aby dieťa preniesli z postieľky, a môžu rýchlejšie reagovať na jeho potreby. Napríklad dojčenie je okamžite pohodlnejšou záležitosťou, ak ho vykonávate v ľahu. Navyše nemusíte k dieťaťu vstávať, takže stačí urobiť len niekoľko pohybov a dieťa môžete nakŕmiť a dať spokojne spať ďalej. Jednoznačnou výhodou číslo jedna je jednoduchšie nočné dojčenie, vďaka ktorému sa ani mamička, ani bábätko úplne neprebudí a môžu veľmi rýchlo naviazať na predchádzajúci spánok. Pomáha aj v prípade, že má žena na začiatku problémy s dojčením.
Deti, ktoré spia spoločne s rodičmi, majú tendenciu menej plakať a zažívať menší stres počas noci. Cítia sa totiž v blízkosti rodičov bezpečne a sú pokojnejšie.
Prečítajte si tiež: Chcete dieťa? Ako to povedať partnerovi
Podľa niektorých zdrojov mamičky zaspávajú rýchlejšie a skôr, ak spia vedľa svojho dieťaťa. A tak ako sa dieťa úplne neprebudí, aj vy zostanete v stave polospánku.
Vďaka blízkosti mamičky a bábätka sa bábätko krásne naladí na dych mamičky a nezabúda tak pravidelne dýchať, čo má pozitívny vplyv na SIDS.
Nevýhody spoločného spania
Hoci spoločné spanie môže priniesť pocit bezpečia, je s ním spojené aj riziko neúmyselného zranenia dieťaťa alebo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Pediatri a novšie štúdie uvádzajú ako veľký problém zdieľanie postele s dojčaťom. Zvyšuje sa tak riziko SUID a SIDS.
Spoločné spanie môže mať vplyv na kvalitu spánku ako rodičov, tak dieťaťa. Deti sa často pohybujú počas noci, čo môže narušiť spánok rodičov. Pokiaľ dieťa spí samostatne v postieľke, majú rodičia väčšiu šancu na pokojnejší a neprerušovaný spánok.
Nie pre každú rodinu predstavuje spoločné spanie s dieťaťom v posteli tú najpríjemnejšiu skúsenosť. Niektoré bábätká jednoducho potrebujú priestor a vám sa môže spať aj tak ľahšie. To môže vyústiť do situácie, keď sa nikto nevyspí, čo naruší nielen váš spánok, ale aj pohodu vašej rodiny. Spoločné spanie často nevyhovuje najmä otcom, ktorí potrebujú byť na druhý deň oddýchnutí a čulí do práce. V takom prípade sa s partnerom dohodnite na ideálnom riešení, ktoré bude vyhovovať všetkým zúčastneným.
Prečítajte si tiež: Oznámenie tehotenstva: Inšpirácia a rady
Ďalšou menej závažnou nevýhodou môže byť, že dieťa si na zdieľanie postele vytvorí návyk, ktorého sa potom ťažko zbavuje. Tento zlozvyk môže byť spojený s úzkosťou, pokiaľ dieťa posteľ s rodičom následne nezdieľa. Aby dieťa vykompenzovalo absenciu rodiča, môže vyžadovať aktivity, ktoré má so spánkom spojené, napríklad čítanie rozprávky, ískanie vo vlasoch alebo spievanie uspávanky.
Deti môžu mať problém zaspať bez rodiča, takže odchod do detského tábora alebo na školský výlet môže spôsobiť stres viac ako u iných detí. Ísť spať v jednom čase je pre rodinu nereálne. Ak spíte viacerí v jednej posteli, navzájom sa obmedzujete. Zobudiť vás môže nečakané kopnutie počas spánku. Môžete aj zistiť, že po návrate z toalety sa nebudete mať kam vrátiť. Partnerský vzťah môže trpieť. Manželia potrebujú byť spolu sami. Ak spia pri vás deti, musíte vydržať bdelí dlhšie ako dieťa, a byť dostatočne kreatívni.
Rodičia by v žiadnom prípade nemali piť alkohol, fajčiť, užiť lieky či drogy v prípade, že plánujú spoločný spánok s dieťaťom v jednej posteli.
Alternatívy k spoločnému spaniu
Podľa Americkej pediatrickej komory je najbezpečnejšie pre dojča spať v postieľke vedľa postele rodičov. Dieťa cíti prítomnosť svojich rodičov, ale zároveň má vlastný bezpečný priestor. Spánok dieťaťa v úplne inej miestnosti nie je najlepšou voľbou. Nielen, že vyžaduje vybavenie, ako je detská pestúnka, rodič tiež musí pri plači a iných potrebách dieťaťa vstať a odísť do inej miestnosti, kde dieťa spí, preto je jeho spánok viac narušený, ako keby dieťa bolo s rodičmi v spálni.
Detská postieľka s kvalitným matracom je navrhnutá tak, aby podporovala správny rast a vývoj chrbtice dieťaťa. Pokiaľ dieťa spí vo veľkej posteli s rodičmi, nemusí byť matrac optimálne prispôsobený jeho potrebám.
Prečítajte si tiež: Dieťa v posteli: Ako to riešiť?
Dobrým tipom je mať detskú postieľku pripevnenú o manželskú posteľ. Podmienkou je, že postieľka je v približne rovnakej výške ako posteľ. Výhodou je, že dieťatko je cez noc blízko pri mamine a zároveň má každý svoj priestor pre spánok.
Pre bezpečný a pokojný spánok vás aj vášho dieťaťa je vhodné kúpiť na boky postelí zábrany. Pokiaľ nemáte nožné čelo, kúpte zábranu tiež k nohám. Dieťa nedávajte spať medzi vás a partnera, ale na stranu postele. To závisí od toho, koľko sami rodičia potrebujú miesta, ale aj od počtu potomkov, s ktorými chcú posteľ zdieľať. Pokiaľ ste zvyknutí na menšiu manželskú posteľ 160x200 cm, môžete ju v prípade zdieľania postele s jedným potomkom zväčšiť na posteľ 180x200 cm. V prípade viacerých potomkov je potom vhodná posteľ 200x200 cm.
Ako naučiť dieťa spať samostatne
Skôr, či neskôr príde čas na presťahovanie dieťaťa do vlastnej postele vo vlastnej izbičke. Presťahovať dieťa do inej postele môže pomôcť aj jedna z nasledujúcich metód:
- Metóda vyblednutia: Táto metóda využíva upokojujúce techniky, ktoré pomáhajú dieťaťu zaspať. Patrí sem kŕmenie, hojdanie, túlenie, čítanie kníh alebo spievanie uspávanok. Počas rastu si dieťa vyžaduje čoraz menej týchto aktivít, a tak sa dieťa naučí zaspávať samostatne. U predškolákov stačí rozprávka a pusa s objatím na dobrú noc.
- Metóda vyzdvihnutia / položenia: Malé plačúce dieťa objímte, a keď prestane plakať uložte ho naspäť do jeho postielky.
- Metóda stoličky: Využíva len posun stoličky smerom k dverám. Prvú noc sedí rodič na stoličke blízko postieľky, sedí tam potichu. Každú noc posunie stoličku bližšie k dverám, asi po týždni sa dostane na chodbu za zatvorenými dverami.
Výber matraca
Pri spoločnom matraci platí rovnaké pravidlo ako pri matraci do postieľky. Pokiaľ zvažujete zdieľanie postele s dieťaťom, voľte vyššiu tuhosť matraca. Bábätká potrebujú veľkú oporu, pretože ich chrbtica nie je ešte vyvinutá. Tvrdý matrac túto oporu pre ich telíčka ponúka.
Zásady bezpečného spoločného spánku
Existuje 7 zásad spoločného spánku:
- Samotné prostredie na spanie je pre dieťa bezpečné.
Spoločné spanie matky s dieťaťom a jeho vplyv na partnerský vzťah
Čím je však dieťa väčšie, začína byť spoločný spánok čoraz zábavnejší. Najmä ak máte doma malého cestovateľa. Zrejme nikdy by ste nepovedali, že šesť kilové dieťa dokáže zabrať v posteli viac miesta, ako dvaja dospelí. Ihneď, ako sa dieťa dokáže čoraz viac hýbať, začne v posteli zvládať neskutočné akrobatické kreácie. Udržať ho tak na jednom mieste, je doslova nemožné. Preto zväčša scenár vyzerá v každej domácnosti rovnako. Mama na jednej strane postele, otec na druhej a celú posteľ má dieťa spokojne iba pre seba.
Mamy, ktoré dojčia to dôverne poznajú. V okamihu, keď sa dieťa dokáže samé dostať k prsníku, budete musieť v noci dojčiť na požiadanie. Pre dieťa ste doslova mliečny bar a ono sa rado samé obslúži. Pre niekoho je to výhodné, pretože sa nemusí trápiť a budiť na nočné dojčenie. Pre mnohé mamy je to však veľmi nepríjemné, najmä keď sa dieťa snaží dojčiť veľmi často.
Nemusíte sa báť o to, že zaspíte. Kopanec do rebier, facka na tvár či trhanie vlasov, sú veľmi účinný budíček, ktorý deti ovládajú už od naozaj útleho veku.
Dostať sa v noci na toaletu je poriadny zaberák. Dieťa je často vo vašej tesnej blízkosti a ako to už býva, má akoby radar na každý váš pohyb. Ak sa postavíte, že idete na toaletu, je dieťa zaručené hore.
Ak ste boli zvyknutí pozerať v posteli televíziu, zrejme budete musieť na túto záľubu zabudnúť. Ak by ste sa chceli pozerať, museli by ste zrejme iba odčítavať z pier a dieťa zakryť, aby mu nesvietilo svetlo do očí. To by bolo zrejme príliš nepohodlné.
V prípade, že máte v posteli svoje dieťa, môžete úplne zabudnúť na romantické chvíle so svojím partnerom. Ak sa chcete k sebe pritúliť, budete to musieť robiť mimo manželskú posteľ, pretože v nej s vami spí vaše spoločné šťastie.
Čím bude dieťa väčšie, tým viac musíte rátať s tým, že vás bude v posteli viac. Deti si zvyknú so sebou brať do postele aj svojich kamarátov v podobe hračiek. Preto sa pripravte na to, že bude s vami v posteli plyšový macko, bábika, autíčka a množstvo iných obľúbencov. Okrem toho neexistuje krajší pocit, ako keď si napríklad ľahnete na bábiku.
Na dieťa v manželskej posteli treba dávať obrovský pozor. Tým, že sa deti neustále vrtia a hádžu, už nejedna mama riešila katastrofu. Dieťa sa jednoducho v priebehu pár sekúnd skotúľalo z postele.
Spoločné spanie prináša množstvo zážitkov úsmevných ale aj tých príjemných. Nezabúdajte, že nie je nič krajšie ako sa ráno zobudiť vedľa seba a pobozkať svoje dieťa na čelo. Úsmev, ktorý vám dieťa daruje vám zaručene rozžiari celý deň.
Čo hovorí veda?
Článok v periodiku Wall Street Journal však uvádza, že zdieľanie spoločnej postele prináša mnoho výhod. Z vedeckého hľadiska spoločné spanie (a najmä pritúlenie sa) uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý môže znižovať krvný tlak, pomáhať v procese hojenia a navodiť atmosféru uvoľnenia. Oxytocín, t. j. „hormón lásky“, taktiež zintenzívňuje pocity náklonnosti, lásky a bezpečnosti, t. j. faktory, ktoré by medzi dvojicou mali prirodzene existovať.
Z hľadiska spoločenského je zjavné, že ľudia túžia po kontakte a spoločné spanie pomáha túto túžbu napĺňať, uvádza Rachel E. Salas, zástupkyňa riaditeľa v spoločnosti Johns Hopkins Center for Sleep, v článku WSJ. „Ak navštívite iné krajiny, spoločne spí celá rodina,“ poznamenala. Pokiaľ ide o osoby so spánkovou poruchou (napríklad spánkové apnoe), prítomnosť inej osoby v posteli môže slúžiť ako pomôcka pri diagnostike ochorenia formou pozorovania symptómov a vykonania príslušných krokov (napríklad prebudenie osoby so spánkovým apnoe, ktorá prestane dýchať), uvádza Salas.
Wendy Troxelová, docentka psychiatrie a psychológie na Univerzite v Pittsburghu publikovala výsledky štúdie spánkových návykov mužov a žien (2009), podľa ktorej ženy v dlhodobom stabilnom vzťahu zaspia rýchlejšie a menej často sa v noci budia. „Spánok je zo zdravotného hľadiska mimoriadne dôležitý a vieme, že súvisí s ochoreniami srdca a duševným zdravím,“ uviedla Troxelová v osobitnom článku WSJ. „A práve zdravý spánok sa odohráva v páre.“
Existuje aj výskum, ktorý potvrdzuje, že dvojice, ktoré spolu spia v jednej posteli, obvykle mávajú šťastnejší a oddanejší vzťah a žijú dlhšie než osoby, ktoré spia sami. Ako uvádza článok v periodiku Time: „Nové poznatky vyvracajú predchádzajúce štúdie, ktoré tvrdili, že osoby sa viac otáčajú alebo nespia v prípade, ak sa v ich posteli nachádza iná osoba. [Reportérka periodika Wall Street Journal Andrea] Petersenová uvádza nedávnu dlhodobú štúdiu od Wendy M. Troxelovej, pomocnej profesorky psychiatrie a psychológie na Univerzite v Pittsburghu, ktorá zistila, že ženy v stabilnom vzťahu v skutočnosti rýchlejšie zaspia a počas noci sa menej často budia než ženy, ktorých stav sa počas štúdie zmenil. Ďalšia štúdia z roku 2010 zistila, že spomedzi 29 párov ženy spali lepšie v prípade, ak mali cez deň menej negatívnych interakcií s partnerom, a v dňoch, kedy vykazovali harmonické súžitie, spali dobre aj muži“.
Pre niektoré páry môže byť oddelené spanie iba odpoveďou na potrebu kvalitného nočného spánku. Ak ste sa však s partnerom rozhodli spať oddelene, prijatie tohto rozhodnutia neberte na ľahkú váhu - výhody spoločného spania pre väčšinu z nás prevažujú.
James McKenna a jeho pohľad na spoločný spánok
James McKenna hovorí o dôležitosti spoločného spania rodičov s bábätkami. Vo svete sa s vami spája výskum spoločného spánku a SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčaťa), a tiež pojem breastsleeping, teda v preklade akoby „spanie na prsníku“. Tento pojem popisuje najbezpečnejšiu formu spoločného spánku, keď dojčiaca matka zdieľa posteľ s dojčiacim sa bábätkom a do ich spánku nevstupujú žiadne známe rizikové faktory (teda bábätko spí na chrbte alebo na boku, maminka nefajčí ani nefajčila počas tehotenstva, a iné.) S kolegom doktorom Lee Gettlerom sme chceli pre vedecké a spoločenské účely vytvoriť špecifický termín ktorý vedie k tomu, že nie každý spoločný spánok je nebezpečný a nie každý prináša riziká. Naopak, môže byť dôležitý a potrebný.
Milióny žien dojčia bábätká a dojčenie sa stáva i v industrializovaných krajinách opäť bežnou praxou. S tým prichádza aj potreba mamičiek a bábätiek spať čo najbližšie pri sebe. Bábätká majú neobmedzený prístup k materskému mlieku a matky si zjednodušujú starostlivosť o bábätká. Áno. Aj vďaka zavedeniu tohto pojmu medzi odborníkov a do výskumu sa snažíme upozorniť na tri dôležité veci:
- Na úlohu, ktorú zohráva nepretržitý materský kontakt s bábätkom v uľahčení dojčenia, naštartovaní dojčenia a v jeho udržaní.
- Normálny zdravý ľudský (druhový) spánok nie je presne merateľný mimo kontextu breastfeeding, pretože zmyslová interakcia, ktorá prebieha medzi matkou a bábätkom, mení metabolizmus bábätka, budenie matky a dieťaťa, a tiež celú ich fyziológiu spánku. Skrátka nemôžeme hovoriť o normálnom detskom spánku, ak neberieme do úvahy tiež odlišnosti spánku dojčiacej matky a dojčeného dieťaťa spiacich v spoločnej posteli. Obaja totiž vykazujú veľmi odlišné behaviorálne a fyziologické vlastnosti v porovnaní s bábätkami spiacimi osamote, ktoré sú kŕmené umelým mliekom. Preto by aj tieto spánky mali byť jasne popísané a mali by sme pre ne vytvoriť vlastnú epidemiologickú kategóriu, ktorá potom môže zhodnotiť prínosy i riziká.
- Pre mnoho dojčiacich matiek je to často najpraktickejšie riešenie. Uľahčuje nočnú starostlivosť o bábätká. Častejšie nočné dojčenie v spoločnej posteli a neobmedzený prístup bábätka k materskému mlieku tiež napomáha k tvorbe mlieka a vedie k dlhodobejšiemu dojčeniu.
Ľudské mláďa sa rodí ako najmenej neurologicky vyspelé mláďa medzi cicavcami. Pri narodení má mozog novorodenca len 25 percent objemu dospelého mozgu. Navyše sa bábätká tiež najpomalšie vyvíjajú a sú veľmi závislé na zmyslovej interakcii so svojou matkou. Stačí si uvedomiť, že bábätká nedokážu ovládať svoje črevá, nemajú zuby, nemôžu chodiť, hovoriť a hoci sa na nás dokážu pozerať, zo začiatku zaostrujú len do vzdialenosti okolo 25 centimetrov. Ich žalúdok má veľkosť vlašského orecha, nemajú vyvinutú schopnosť mať pod kontrolou dýchanie, majú obmedzenú vokalizáciu a nemajú vyzretú termoreguláciu (schopnosť udržiavať dostatočnú teplotu tela). Mozog bábätka je veľmi nevyzretý, bábätko svoje správanie nevie ovládať.
Blízky kontakt bábätka s rodičmi pozitívne ovplyvňuje a reguluje ich zmyslové vnímanie a adaptáciu na tento svet, najviac ich stimuluje ľudské teplo, pachy, pohyb, zvuky, dýchanie, hlas matky, jej vôňa, vôňa materského mlieka, zvuk dychu spiacej matky… Napriek tomu ale rodičia často narážajú na strašenie, že spoločný spánok je vždy len nebezpečný. Hoci je i vďaka dojčeniu takýto spánok pre symbiózu matky a dieťaťa veľmi bežný a môže mať aj významný ochranný charakter, lekárske autority sa stále snažia tvrdiť, že spoločný spánok je nebezpečný bez ohľadu na prostredie, motiváciu matky, štýl kŕmenia a ďalšie sociokultúrne a biologické vplyvy. To jednoducho nie je pravda. Tiež z biologického hľadiska je nepravdepodobné, že by bolo spoločné spanie samo o sebe nebezpečné.
Takže sa snažíte zdôrazňovať, že spoločný spánok je jednou zo súčastí rodičovských praktík, ktorá nemusí byť nesprávna, nežiaduca ani nebezpečná? Vieme, že dojčenie je jednou z veľkých prevencií SIDS. Dojčenie bábätká chráni. A je nezmysel myslieť si, že ich chráni, keď spia v inej miestnosti než rodičia alebo vo svojej posteli. Dojčenie bábätká dokáže chrániť aj v spoločnej posteli. To, čo je tiež chráni, je aj aktívna rola matky u nočného dojčenia. Ak sú mamičky samé za seba zodpovedné, dokážu byť zodpovedné za svoje rozhodnutia, nie sú pod vplyvom alkoholu, utlmujúcich liekov, drog alebo nespôsobilé, lekárske autority nemajú absolútne žiadne právo tvrdiť, že matky nie sú schopné chrániť svoje bábätká spiace v spoločnej posteli. Namiesto strašenia by mali odborníci mamičky informovať o tom, ako prispôsobiť spoločný priestor a prostredie k spánku, aby bolo čo najbezpečnejšie.
Rodičia, ktorí nemajú jasné predstavy o tom, kde a ako bude ich dieťa spať a následne reagujú podľa situácie a dieťaťa, sú zvyčajne šťastnejší a spokojnejší. Pretože nemajú neprimerané očakávania, nie sú ani sklamaní, ak ich bábätko neprespí celú noc. Poradil by som rodičom reagovať na dynamiku vlastnej rodiny a toho, ako sa ich spoločný život a spánok vyvíja. Myslím si, že je zásadné, aby rodičia vedeli, že to, kde bude spať ich dieťa a osobné dôvody, ktoré ich k tomuto rozhodnutiu vedú, je rozhodnutím, ktoré majú urobiť len oni a nie iná osoba zvonku, ktorá s rodinou nežije. Všetci rodiča by mali mať vlastné právo na plnú informovanosť a nemali by byť obmedzení na neúplné jednostranné informácie od ostatných, ktorí sa rozhodli, čo daní rodičia potrebujú vedieť, a čo vedieť nemusia. Mali by sme rodičov podporovať, aby si verili, aby vnímali a poznávali svoje dieťa. Vďaka tomu a prístupu k všetkým informáciám dokážu sami vyhodnotiť svoju rodinnú situáciu natoľko, aby boli schopní chrániť svoje dieťa a starať sa oňho tak, ako to im aj dieťaťu vyhovuje a dáva zmysel. Mozog bábätka je veľmi nevyzretý, bábätko svoje správanie nevie ovládať. Má svoje potreby, ktoré sa nám snaží k odkomunikovať.
Je morálne a vedecky nesprávne dávať vinu za úmrtie dojčiat spoločnému spánku. Rizikové môžu byť podmienky a rozmanité sociálne okolnosti, ktoré môžu i zo spoločného spánku urobiť nebezpečný spánok pre určité skupiny ľudí. Ale označenie spoločného spánku za škodlivé alebo smrtiace konanie, ktorého sa treba zbaviť a vymiesť z rodičovskej praxe, to len odráža absolútne nepochopenie toho, čo sme už vo vývojových, evolučných i biologických vedách zistili vzhľadom k výhodám a rizikám krátkodobého i dlhodobého spoločného spania matiek a detí. Musíme hovoriť o tom, ako môžu rodičia eliminovať rizikové faktory v prostredí, v ktorom s bábätkom spia, a nie o tom, že za žiadnych okolností nesmú spať s bábätkom v posteli.
A tiež nás v tejto odbornej debate čaká ešte množstvo nezodpovedaných otázok. Jednou z nich je napríklad, prečo sú štatistiky SIDS nielen naprieč krajinami, ale i naprieč rôznymi podskupinami ľudí tak veľmi odlišné. Akékoľvek miesto k spánku bábätka môže byť potenciálne bezpečné i nebezpečné, i spánok v postieľke i v posteli. Je dôležité si uvedomiť, že bábätko môže náhle umrieť kdekoľvek.
Breastsleeping zahŕňa i preventívne opatrenia. Ľahké prikrývky, tvrdé matrace, triezvych dospelých, dojčenie (čo je v spoločnej posteli samo o sebe prevenciou), poloha bábätka na chrbte alebo na boku, nefajčiarska domácnosť, vyhýbanie sa spoločnému spánku na gauči, rozkladacích lehátkach alebo kreslách. Zodpovedná matka spiaca vedľa svojho dieťatka je „pridanou hodnotou“ ochrany. Podľa mojich výskumov mamičky pri spoločnom spánku neustále sledujú a riadia polohu svojich detí. Inštinktívne v noci kontrolujú, či bábätko nemá cez tvár prikrývku alebo či sa nepregúľalo do nebezpečnej polohy v posteli. Tiež reagujú na neznáme nebo podozrivé zvuky či príliš veľké ticho zo strany dieťatka.
V jednej americkej kampani proti spoločnému spánku bolo na plagáte zobrazené bábätko v spoločnej posteli a vedľa ostrý nôž ako metafora nebezpečenstva, ktoré predstavuje spoločný spánok matky s dieťaťom. Akoby matky boli neaktívnymi pasívnymi produktmi ohrozujúcimi svoje dieťa. To je ale nezmysel. Matka (ak jej zmysly nie sú utlmené liekmi, alkoholom či drogami) je aktívnym partnerom spiaceho dieťaťa. Ako som už zmieňoval, dokáže dieťa v polospánku polohovať i kontrolovať, dopriať mu prístup k dojčeniu a tým ho tiež chrániť. Pre bábätko, ktoré sa v noci vedľa matky dojčí podľa potrieb, je praktickejší spánok na boku alebo na chrbte. V jednej veľmi obsiahlej štúdii sa dokonca uvádza, že spoločný spánok, do ktorého nevstupujú žiadne známe riziká (teda ide o nefajčiarsku domácnosť, rodičia neužívajú drogy, utlmujúce látky ani alkohol) nepredstavuje v súvislosti so SIDS žiadne signifikantné riziko a u trojmesačných bábätiek môže mať dokonca ochrannou funkciu.
Okrem eliminácie rizík, o ktorých som už hovoril (nepožívať alkohol, nefajčiarska domácnosť, tvrdé matrace, dojčenie, poloha na chrbte alebo na boku, priestor zabezpečený proti pádu…) je tiež veľmi dôležitá motivácia k spoločnému spaniu. Vždy odporúčam, aby spolu rodičia prediskutovali zodpovednosť, ktorá je súčasťou ich rozhodnutí. Pre otca to napríklad znamená prevziať zodpovednosť a ísť spať s myšlienkou, že má v posteli bábätko. Spiaci mozog má úrovne vedomia, ktoré máme pod kontrolou i počas spánku. Ak sa rozhodnete, že budete reagovať na svoje dieťa vedľa vás, v skutočnosti je oveľa pravdepodobnejšie, že sa to stane. Vo svojom mozgu majte na pamäti „dieťa v posteli“.
Dlhé roky skúmate v spánkovom laboratóriu aj rozdiely medzi spánkom bábätiek spiacich osamote a bábätiek spiacich na dosah maminky. V našich výskumoch pozorujeme veľmi podobné správanie bábätiek a mamičiek spiacich vedľa seba. Matka a bábätko spolu spia väčšinou tvárami k sebe, pričom matky ležiace na boku sa schúlili okolo dieťaťa a nohy podsunuli pod nohy bábätka. Ich fázy spánku sa následne čiastočne synchronizovali a fyziológia spánku sa menila. Srdečná frekvencia, telesná teplota a dychové vzorce sa menili v závislosti na tom, čo robila spiaca matka, a to najmä ochranným a výhodným spôsobom. Zistili sme napríklad, že bábätká spiace vedľa matky sa kratší čas nachádzajú v hlbokej fáze spánku, čo ich paradoxne chráni. Ľahký spánok vedľa matky pomáha nevyzretému fyzickému telu prekonávať rôzne nočné situácie. S tým samozrejme súvisí i ľahší spánok matiek. Tie sú vďaka ľahšiemu spánku ostražitejšie a môžu lepšie sledovať biologický stav dieťaťa spiaceho vedľa seba. Jednoducho sú na sebe vzájomne naladení. Je zaujímavé, že naše štúdie ukázali, že bábätká spiace v postieľkach trávia dlhší čas v nebezpečných polohách alebo s hlavami zakrytými prikrývkami než deti spiace v dosahu svojich matiek, ktoré sa prebudia a stiahnu prikrývku a polohujú svoje deti i niekoľkokrát za noc.