Učenie bábätka spať môže byť náročné, najmä keď sa dieťa začne pretáčať. Každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup. Niektoré bábätká spia pokojne od narodenia, zatiaľ čo iné potrebujú pomoc a trpezlivé vedenie. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako naučiť bábätko spať, aj keď sa neustále pretáča, a to všetko s prihliadnutím na bezpečnosť a potreby dieťaťa.
Detská Postieľka: Bezpečné Miesto pre Spánok
Od narodenia by bábätko malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre bezpečnosť novorodenca sa neodporúča, aby spalo v jednej posteli s rodičmi. Ak chcete mať bábätko v noci blízko seba, ideálnym riešením sú postieľky, ktoré sa dajú pripojiť k rodičovskej posteli. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi.
Prečo je vlastná postieľka dôležitá?
- Prevencia SIDS: Vlastná postieľka minimalizuje riziko priľahnutia alebo prekrytia dieťaťa perinou.
- Regulácia teploty: Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu.
- Osobný priestor: Aj malé bábätko potrebuje dostatok priestoru na spanie, pretože sa v spánku často točí a pohybuje.
- Čas pre rodičov: Rodičia potrebujú čas aj pre seba a na domáce práce.
Zavedenie Rutín: Kľúč k Pokojnému Spánku
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Ak chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo by už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
Príklady večernej rutiny:
- Kúpeľ
- Masáž
- Kŕmenie
- Čítanie rozprávky
- Uloženie do postieľky
Riešenie Zdravotných Ťažkostí
V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite.
Vytvorenie Pozitívneho Vzťahu k Postieľke
Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť.
Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa
Kedy Začať s Nácvikom
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete. Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať.
Metóda Regulovaného Plaču
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Dôležité Rady a Stratégie
- Nepravidelný spánok: Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov.
- Edukácia rodičov: Edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.
- Tma a spánkové cykly: Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada.
- Samostatné zaspávanie: Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme.
- REM spánok: Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
- Nepredvídateľný spánok: Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
- Riešenie problémov: Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory.
- Cumlík: Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.
- Plač v postieľke: Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.
- Stanovenie hraníc: Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
- Zuby: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
- Biely šum a masáže: Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
- Moorov reflex: Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
- Spánkové návyky: Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania.
- Nosenie a kočíkovanie: Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.
- Režim: Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca.
- Individuálny prístup: Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
- Dotazník: Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku.
- Spôsob zaspávania: Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
- Spánkové intervencie: Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú.
- Spánkové regresie: Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Čo robiť, keď sa bábätko začne pretáčať
Väčšina rodičov sa teší, keď sa ich bábätko po prvýkrát pretočí z chrbta na bruško. Ide totiž o zručnosť, ktorá je znakom dobrého vývinu a predpokladom lozenia a neskoršieho chodenia. Súčasne s radosťou z novoobjavenej aktivity sa rodičom „pretáčavých“ detí začnú robiť vrásky na čele. Čo robiť v prípade, ak sa drobec odteraz začne v noci pretáčať a zaspí v polohe na brušku?
Bábätká sa začínajú otáčať na bruško v rôznom veku. Ale čím lepšie im to ide, tým väčší strach majú niektorí rodičia. Keď sa vie bábätko samo pretočiť na bruško, neznamená to, žiaľ, vždy aj to, že sa vie otočiť i naspäť na chrbátik. Otáčať sa tam i späť sa učia deti rôznym tempom - väčšinou medzi piatym a deviatym mesiacom. Tým, že sa stávajú obratnejšími, sa vedia vyslobodiť z polohy na brušku postupne aj samé.
Tie bábätká, ktoré sa už vedia samostatne otáčať na bruško i späť, to robia aj v spánku. Proti tomu nemôžu rodičia urobiť vôbec nič, lebo pohyby v spánku sú úplne normálne a je zbytočné dieťatku v tom brániť. Možno vás upokojí fakt, že ak sa bábätko dokáže otočiť na bruško, dokáže si v prípade potreby aj pootočiť hlavičku tak, aby malo voľný noštek a mohlo dýchať.
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
Tipy, ako pomôcť dieťaťu pri pretáčaní:
- Líhajte si k deťom: Líhajme si k deťom, budú sa k nám radi obracať. Dieťatko už od tretieho mesiaca veľmi rado komunikuje s mamou, otcom alebo ďalšími členmi rodiny tvárou v tvár (en face).
- Hrajte sa na hracej ploche: Skúste si ľahnúť vedľa dieťatka na jeho hracej ploche. Pozorujte, ako dieťatko reaguje. Otáča k vám hlavičku a snaží sa zapojiť celé telo? Dvíha ruky, naťahuje sa nimi za vami? Zdvíha nohy? Ak necháva nohy na podložke jemne sa mu ich dotknite a keď ich pokrčí, podoprite mu ich. Pomáha mu táto poloha v pretočení? Možno cítite, ako sa nohy dieťatka zatláčajú do vašich dlaní a ono nájde podporu k pretočeniu. Pohyb do strany nemusí byť veľký, dôležité je pre dieťa nájsť ten prvotný moment rolovania.
- Pomáhajte pomaly: Najmä v začiatkoch môže príliš rýchle prerolovanie nabok vyvolať úľakovú reakciu, preto odporúčam pracovať pomaly.
- Podpora nôh: Kľaknite si k nohám dieťaťa a oprite si ruky o zem. Skloňte sa nad dieťatko, ktoré leží na chrbátiku, rozprávajte sa s ním, podoprite mu nožičky jednou rukou.
- Postupne sa posúvajte: Po chvíli, keď cítite, že dieťatko je plne zaujaté spoločnou hrou, sa trošku posuňte nabok nad ruku, ktorú máte opretú o predlaktie. Stále podopierate chodidlá dieťaťa. Dieťa sa prispôsobí vašej polohe. Po chvíli sa opäť posuňte nižšie. Postupne pokračujte, až si ľahnete na zem vedľa vášho bábätka, stále mu podopierajte chodidlá. Podporujte dieťatko tým, že mu rozprávate a usmievate sa. Potom, ak dieťa zmena polohy nevyrušila, môžete pokračovať v rozprávaní a hraní sa na boku.
- Rešpektujte úroveň dieťaťa: Ak ste postrehli, že dieťatko začalo byť v určitom momente pretočenia nervóznejšie a stratilo vnútornú pohodu, ukazuje to na momentálnu úroveň schopnosti dieťaťa v pokoji zvládnuť pretočenie. Pomáhajte dieťaťu vždy iba do miesta, kde cítite odpor alebo nepohodu. Rolovanie - pretáčanie by nemalo dieťaťu spôsobovať stres.
- Kontrola rúk: Niekedy, ak sa dieťa dostane do malého pretočenia, horná ruka (opačná ruka k smeru otočenia sa otvára do strany - dotýka podložky). To je moment, ktorý mu bráni zmeniť polohu a vracia ho späť. Čo robiť v takomto prípade? Ľahnite si k dieťatku zboku a komunikujte s ním. Skontrolujte, či má dieťatko voľné zdvihnuté nohy, najlepšie je mu podoprieť chodidlá a pomôžte mu v otočení pohybom chodidiel do smeru k vám. Robte to pomaly a stále pokojne komunikujte. Ak sa horná ruka otvorí dozadu, vložte do nej svoj prst. Ruku mu neťahajte, iba čakajte, čo sa bude diať. Väčšinou dieťa samo ruku prevedie pred hrudník do smeru otočenia.
- Poloha hlavy: Niekedy deti v polohe na boku strácajú orientáciu z toho dôvodu, že hlavička je veľmi vyvrátená dozadu. Je to opäť prejav dominancie extenzorovej sily. Táto poloha nie je celkom optimálna, lebo po pretočení sa dieťa väčšinou dostane do polohy s rozpaženými rukami, ktoré si nevie položiť na podložku a to je veľmi únavné. Preto tieto deti nemusia mať radi polohu na brušku. Rovnako záklon hlavy v rotácii z boku na brucho extrémne stimuluje vestibulárny systém.
- Stimulácia flexie: V takomto prípade je dôležité stimulovať flexiu, aby sa hlava a celá chrbtica dostala do rovnej línie. Ľahnite si vedľa neho na bok a pomôžte mu s pretočením na bok, ak to nedokáže samé. Presvedčte sa, že má uvoľnené, pokrčené nohy. Ak nie, podoprite mu aspoň jedno chodidlo (hornej nohy) v polohe na boku, ak má hlavičku príliš zaklonenú a nepozerá sa na vás, pošteklite ho na spodnej pere. Ak budete trpezlivý, dieťa pohne hlavou v smere podnetu a vyrovná ju do priamej línie.
- Pretáčanie z bruška na chrbátik: Vedomé pretočenie z bruška na chrbátik sa väčšinou objavuje až potom, ako sa deti naučili pretočiť z chrbátika na bruško. Často sa však stretávame s tým, že niektoré deti sa už pred štvrtým mesiacom pretočia z polohy na brušku na chrbátik. Je to väčšinou preto, že silnejšie extenzory prehnú chrbát vysoko do luku s hlavou mierne za osou chrbtice a váha hlavy preváži dieťa do rotácie. Často majú tieto deti v polohe na brušku jednu ruku vystretejšiu ako druhú a potom sa pretočia na stranu pokrčenej ruky. V prípade, že to takto vidíte u svojho dieťatka, využite rôzne možnosti ako posilniť jeho flexiu. Sú to: poloha klbka, podopieranie chodidiel v polohe na chrbte, alebo dotýkanie sa spodnej pery v polohe na brušku resp. na boku.
- Podpora a stimulácia: Ak je dieťatko na brušku, znížte sa k nemu a hlavu dajte k jeho pravému ušku. Pokojne mu rozprávajte spievajte alebo volajte menom. Dieťa natočí hlávku v smere hlasu. Vo chvíli nasmerovania pozornosti dieťaťa do zadného priestoru mu chyťte ľavý lakeť a jemne mu rúčku posuňte pozdĺž podložky a pomôžte dokončiť pretočenie za hlasom v celom tele. Osvedčilo sa mi dotýkať sa hlavou a čo najväčšou plochou ruky hlavy a chrbátika dieťaťa. Skúste to aj na druhú stranu.
Poloha na brušku a jej význam
Poloha na bruchu je pre dieťa kľúčová. Je vhodné dávať bábätko na bruško už od narodenia. Mnohí rodičia sa tejto polohy obávajú a prestanú do nej dieťatko dávať kvôli tomu, že na brušku plače. Dieťatko nikdy netrápime plačom a vždy, keď vidíme, že je nespokojné, pomôžeme mu upokojiť sa. Poloha na brušku je pre dieťatko atraktívna vtedy, keď nás nestratí z dohľadu. Preto je vhodné si k nemu kľaknúť alebo sadnúť, nech naďalej udržujeme vzájomný očný kontakt. Tiež sa dieťatka dotýkame, chytáme ho za ruky a nohy, povzbudzujeme ho v dvíhaní a otáčaní hlavičky. Poloha na brušku je pre dieťa jednou z najdôležitejších. Posilňuje v nej krčné a chrbtové svalstvo, keďže je nútené dvíhať hlavičku hore a otáčať ňou, ak chce okolo seba vidieť. Taktiež dvíha ruky a nohy do polohy tzv.
Ako podporovať bábätko v otáčaní sa
Keď dieťa zistí, čo všetko dokáže, väčšinou samo a rado trénuje a zdokonaľuje svoje pohyby. Deti sa zvyknú najskôr otočiť z bruška na chrbátik a to v období medzi 2 až 5 mesiacom a naspäť z chrbátika na bruško okolo 5 až 7 mesiaca, nie je to však pravidlo, keďže častým polohovaním na bruško dieťa môže mať už v prvých mesiacoch dostatočne veľkú silu v krku i ramenách. Prvé otočenie sa je väčšinou nečakané a pre samotné dieťa veľkým prekvapením. Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa vždy na bezpečnom mieste, aby nespadlo z postele na zem. Pri otáčaní sa zapája krčné svaly, ktoré rozvíja práve v polohe na brušku, potrebuje dobre ovládať hlavu a mať dostatočnú silu v ramenách. Otáčanie sa je prvý komplexný pohyb, ktorý neskôr vedie k lezeniu, štvornožkovaniu a šikmému sedu. Deti samé vedia, kedy sú pripravené urobiť konkrétne pohyby.
Tipy pre zdravé polohovanie dieťaťa
- Psychická pohoda: Uistíme sa, že dieťatko je v psychickej pohode, nie je unavené, nič ho nebolí a má chuť sa hrať.
- Bok do stabilizovanej polohy: Keď sa chystáme dieťatko zdvihnúť, namiesto len samotného zdvihnutia ho môžeme najskôr jemne pretočiť na bok do stabilizovanej polohy, aby sa hneď neprevalilo na chrbátik a nezľaklo sa. V polohe na boku si spevňuje šikmé brušné svaly, ktoré sú kľúčové pre zdravý sed.
- Nepredčasný sed: Dieťatko nikdy nedávame do sedu, kým si nesadne samo. Dieťa si nikdy nesadne priamo z ľahu, ale zo šikmej polohy pri štvornožkovaní.
- Voľný pohyb: Ak chceme, aby sa dieťatko zdravo vyvíjalo, je vhodné nepoužívať nadmerne rôzne detské kresielka a vybavenia pre deti, v ktorých sú nútené neprirodzene ostávať v jednej polohe bez možnosti voľne sa hýbať.
- Očný kontakt a motivácia: Je dôležité s dieťaťom nadviazať očný kontakt a nemiznúť mu z dohľadu. Dieťaťu ukazujeme zaujímavé hračky, ktoré mu podávame rovnako z každej strany, zľava i zprava a taktiež v stredovej osi. Necháme ho, aby na hračky dosiahlo a uchopilo ich v svojich rukách. Môžeme sa presunúť za jeho hlavičku a hračky mu ukazovať a podávať zboku a akoby spoza hlavičky, aby sa za nami točilo do strán a postupne sa obrátilo.
- Pozitívna atmosféra: Dieťa podporujeme pri každom malom pokroku úsmevom, veselými slovami, riekankami, spevom, udržiavaním dobrej nálady a pochvalou.
- Rešpektovanie únavy: Dôležité je vedieť odhadnúť, kedy je už dieťa prestimulované a unavené a vyžaduje oddych.
- Nechajte dieťa napredovať vlastným tempom: Každé dieťa napreduje iným tempom. Ak je dieťa zdravé, samo fyzicky a psychicky dozrie na vykonávanie ďalších pohybov. Dôležité je ho neporovnávať, neponižovať. Dieťa poznámky o svojej neschopnosti vníma a pôsobia naň veľmi negatívne.
Príklad z praxe: Temperamentné dieťa a problémy so spánkom
Ahojte. Mám 6m chlapca, ktorý je nezničitelný. Keď bol mini, zaspával pri kojení. Od 2 mesiacov sa len najedol a cakal co bude ale zaspal vedla mna na posteli pri hladkani ALE od 3 mesiacov, odkedy sa zacal pretacat je to nemozna misia. K tomu sa pridalo uz lezenie a jednoducho zaspal len na rukach ked sa nevedel otocit a liezt. Uz to trva 3 mesiace ale posledny tyzden odmiets uz aj ruky. Vzpiera sa, je nervozny, no ked ho polozim, zas brucho, hlsva hore a leze. Skusala som uz asi vsetko.. nechat ho, ved sa unaví.. neunaví. Dopadlo to tak, ze bol hore vkuse 8 hodin a nevedeli sme ho uspat uz ani na rukach.. ani postel, postielka, nosic, zavesna hojdacka..nic!v kociku zaspi, no musi sa hybat a to mi vsetky spanky nevyriesi.. ide zima a musim ho vediet uspat doma 😐 taktiez prakticky od narodenia bojujeme s poslednym spankom pred nocnym..od 14-15hod jednoducho nezaspi uz ani v kociku ale je nenormalne unaveny.. uspavam v predstihu, nikdy necakam kym je uz velmi vycerpany. Pohybu ma cez den kopec. Tieto problemy sa tykaju kazdeho jedneho spanku , nie len vecerneho uspavania. Ak sa mi aj podari ho na rukach uspat, v momente polozenia je hore. Mala som uraz krcnej chrbitice a nevydrzim ho nosit tak dlho aby presiel do hlbokeho spanku. Tajtiez som mu skusila v posteli ,,obmedzit” pohyb, no akurat sa stupnuje nervozita. Polozit do postielky a odist je strata casu lebo on si ani nevsimne ze tam nie som, pretoze je taky zazraty do plazenia 🤦🏼♀️ Rada typu ,,ako si si naucila” nie je rada ale odpoved zeny, ktora nezaziva to co ja 🤣 a taktiez ziadne kontrolovane place a vyplakavanie neprichadza do uvahy. Ja som sa napocuvala placu dost, ked mal silne koliky a nevedela som mu pomoct, takze on uz nikdy nebude plakat, ak preto nieco budem vediet spravit. Kazdy den sa vzdy pokusam o uspanie na posteli predtym ako ho vezmem na ruky. Nevzdavam to po 5 minutach, no cim dlhsie ho necham tak, tym je komplikovanejsie ho vobec uspat. Kedze vydrzi v pohybe hodiny.. Mali ste niekto podobne temperamentne dieta a date mi nadej, ze sa to spravi? On sa nauci aj sediet, chodit, behat a stale vsetko bude chcet robit viac ako lezat.. nemozem ho na rukach uspavat do strednej 😆 ked uz aj pride par sekund ze lezi a vypada to ze zaspi, zachvilu sa trhne a zas na brucho, hlava hore a leze 😭ja viem.. vsetko je ,,obdobie” ale toto teva uz 3 mesiace co je fakt zahul.
Táto skúsenosť matky so 6-mesačným chlapcom, ktorý sa neustále pretáča a je veľmi aktívny, ukazuje, aké náročné môže byť uspávanie. Napriek rôznym pokusom, vrátane uspávania na rukách, v kočíku, postieľke a obmedzovania pohybu, sa nedarí dosiahnuť pokojný spánok. Dôležité je nevzdávať sa a hľadať spôsoby, ktoré budú vyhovovať konkrétnemu dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity