Vstup do materskej školy je významným míľnikom v živote dieťaťa. Je to prvý krok do širšej spoločnosti, kde sa dieťa učí novým sociálnym zručnostiam a interakciám. Motivácia dieťaťa k spolupráci v tomto novom prostredí je kľúčová pre jeho úspešnú adaptáciu a rozvoj. Tento článok sa zaoberá tým, ako motivovať deti od troch rokov k "dobrému" správaniu a učeniu sa v materskej škole.
Čo je motivácia?
Motivácia je vnútorná sila, hnací motor, ktorý poháňa deti vpred a zvyšuje pravdepodobnosť prekonávania prekážok. Pokiaľ má dieťa uspokojené základné fyziologické potreby (spánok, jedlo, bezpečie), aktivujú sa vyššie potreby, ktoré motivujú jeho správanie. Rozlišujeme vnútornú a vonkajšiu motiváciu.
Vnútorná motivácia
Podľa Mareša (in Füle, 2015) sa vnútorná motivácia prejavuje ako tendencia angažovať sa v činnostiach z vlastného záujmu, kvôli nim samotným. Je to zvedavosť, snaha naučiť sa niečo nové alebo radosť z toho, čo dieťa baví.
Vonkajšia motivácia
Mareš (in Füle, 2015) popísal vonkajšiu motiváciu ako tendenciu vykonávať činnosti bez záujmu, bez vnútorného uspokojenia. Dieťa nie je zvedavé a nemá snahu sa niečo nové naučiť. K činnosti musí byť postrčené a presvedčované inou osobou, niekedy až dotlačené. Deti v škôlke sú predovšetkým motivované zvonka: učiteľkou, odmenou alebo trestom. Vzorom a motivačným faktorom sú pre ne ľudia, s ktorými majú láskyplný vzťah, teda cítia, že ich majú radi. Deti nielenže opakujú po nich, ale bezpodmienečne prijímajú aj ich hodnotenie.
Motivácia v predškolskom veku (3 - 6 rokov)
Deti vo veku 3 - 6 rokov sa chcú podobať svojim rodičom. Učia sa napodobňovaním predovšetkým od rodičov a učiteľov, ale aj od starších detí. Chcú byť také, akí sme my. Učenie je pre ne efektívnejšie, ak môžu riešiť také úlohy a problémy, ktoré sú pre ne dostatočnou výzvou. Nie sú príliš ľahké, ale ani príliš ťažké - dokážu ich vyriešiť s našou podporou a vďaka nášmu povzbudzovaniu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Opakovanie a učenie sa z chýb
Deti sa v predškolskom období učia opakovaním. Treba im preto umožniť, aby si svoje zručnosti mohli rozvíjať pravidelným opakovaním. Ak svoje dieťa budeme učiť, a hlavne vyjadríme postoj, že súčasťou učenia sú, prirodzene, aj chyby a zlyhania, tak nestratí svoju motiváciu a bude pokračovať v danej činnosti napriek tomu, že sa mu v nej ešte nedarí tak, ako si to predstavuje. Buďme pre svoje deti príkladom - ukazujme, čo sa dá ako urobiť, a dovoľme im skúšať a opakovať (trénovať) danú činnosť. Buďme trpezliví a nezabúdajme na povzbudzovanie.
Vplyv starších detí a jasná štruktúra
Nech trávia čas aj so staršími deťmi, ktoré ich tiež motivujú tým, že sa ich snažia napodobniť či vyrovnať sa im. Poskytnime im činnosti, ktoré sú pre ne menšou výzvou a pomocou našej podpory a pomoci ju dokážu zvládnuť. Buďme jednoznační pri činnostiach, ktoré majú mať jasnú štruktúru a pravidlá. Pozitívne oceňujme nielen výkony detí, ale aj ich postup, pokrok či ich postoj k činnostiam.
Cieľavedomosť a regulácia dospelými
Deti v tomto veku sú motivované cieľom - dieťa chce niečo dosiahnuť svojou aktivitou, neuspokojuje ho len jej vykonávanie - napríklad ho už nebaví len samotné čmáranie, ale chce nakresliť niečo konkrétne, napríklad raketu. Jeho aktivita má byť regulovaná dospelými - vtedy sa naučí veľmi veľa. Nech deti trávia čas v skupine seberovných, teda svojich vrstovníkov. Súperenie a spolupráca v detskej skupine sú už typické pre tento vek.
Motivácia v mladšom školskom veku (6 - 9 rokov)
Naše ratolesti vo veku 6 - 7 rokov získavajú novú sociálnu rolu žiaka/žiačky. Mladší školský vek trvá od 6/7 do 8/9 rokov veku dieťaťa - 1. a 2. trieda na prvom stupni základnej školy. Motivačnú rolu preberajú jednoznačne vrstovníci. Prvákov a druhákov na 1. stupni základnej školy motivujeme práve my - rodičia a učitelia, s ktorými trávia najviac času. Máme si všímať, oceniť snahu a výkony svojich školákov a školáčok a tešiť sa spolu s nimi. Mama a otec majú kľúčovú úlohu v prvých rokoch života dieťaťa na základnej škole. Práve my totiž ukazujeme svojim deťom, že vzdelanie má významnú hodnotu v živote, a kladieme na dieťa primerané nároky, aby rozvíjalo svoj potenciál. Sme prvými osobami, ktoré oceňujú úspechy, snahu a pokroky dieťaťa. Ocenenie osobne významnou osobou má v tomto veku väčšiu váhu ako výsledok sám osebe. Je to spôsobené tým, že malý školák/malá školáčka sú ešte viazaní na názor dospelých.
Príklad rodičov a pozitívny prístup k vzdelávaniu
Dieťa v tomto veku ešte nie je motivované tým, čo preň prinesie získané vzdelanie v budúcnosti (dostane sa na „výšku“, bude mať dobré pracovné miesto, uznanie a pod.), čím rodičia často argumentujú. Pre 6- až 9-ročné dieťa úspech nemá konkrétny význam - nevie si to predstaviť. O svojej budúcnosti ešte nedokáže uvažovať - nie je to ešte preň podstatné, lebo sa stále zameriava na prítomný okamih. Z tohto dôvodu potrebuje rodičov, ktorí mu idú príkladom a hlavne sa vyjadrujú o vzdelaní, učení sa a učiteľoch pozitívne.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Odmeny a pozitívne ocenenie od učiteľov
Na prvom stupni základnej školy deti motivujú vonkajšie odmeny: školské známky a pozitívne ocenenie pani učiteľky či pána učiteľa. Dieťa sa učí preto, aby urobilo radosť svojim učiteľom. Chce, aby ho pani učiteľka/pán učiteľ mali radi.
Motivácia v strednom školskom veku (9 - 12 rokov)
Tretiaci, štvrtáci a piataci sú ešte stále motivovaní predovšetkým svojimi rodičmi a učiteľmi (ich požiadavkami, očakávaniami a ocenením), avšak stále väčší vplyv získavajú ich vrstovníci, predovšetkým spolužiaci. Od učiteľov už nepotrebujú emocionálnu podporu, ale to, aby boli spravodliví a dodržiavali pravidlá pre všetkých - to ich motivuje.
Vplyv vrstovníkov a spolupráca
Dieťa v tomto veku sa identifikuje so svojimi vrstovníkmi. Oceňuje pomoc a podporu skupiny. Motivujúcim faktorom je byť podobný až rovnaký ako najúspešnejší/najobľúbenejší žiaci alebo žiačky. Chcú zapadnúť do vrstovníckej skupiny, v ktorej sa môžu veľa naučiť.
Úspech a očakávania dospelých
Deti sa snažia uspieť, splniť očakávania a požiadavky dospelých, aby dosiahli ocenenie. Rodičia žiakov a žiačok na 2. Kým prváci a druháci sú motivovaní prítomnosťou a nevedia si predstaviť budúcnosť, dospievajúci chlapci a dievčatá sú viac zameraní na budúcnosť ako na prítomnosť. Sú presvedčení aj o tom, že to, čo neurobia alebo sa nenaučia teraz, môžu vykompenzovať práve neskôr.
Jasné a zrozumiteľné učivo
Demotivuje ich nejasné a nezrozumiteľné učivo, ktoré posilňuje ich osobnú neistotu v tomto období. Potrebujú vedieť, čo kde a ako využijú. U svojich rodičov oceňujú úprimnosť, statočnosť, spoľahlivosť a jednoznačnosť v rodičovskom správaní. Motivácia k učeniu sa vychádza z potreby nových podnetov, zo zvedavosti a potreby niečo vedieť (vnútorná motivácia) a z potreby prijateľného hodnotenia (vonkajšia motivácia). Školáci v prvom rade musia mať organizované a štruktúrované prostredie (nielen v škole, ale aj doma), v ktorom sa vyznajú. Tu platí nielen poriadok a usporiadanosť triedy, ale aj jasné pravidlá, na definovaní ktorých sa spolupodieľali. Takto žiaci získavajú kontrolu nad svojím životom.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Zmysluplnosť učiva a možnosť voľby
Žiak má vedieť, ako to, čo sa učí, využije v reálnom živote - načo mu to bude a prečo sa to má naučiť. Možnosť voľby - robenie vlastných rozhodnutí - mať zodpovednosť a kontrolu. Čím viac sa budú môcť rozhodovať, tým zodpovednejšie sa budú správať. Možnosť výberu zvyšuje vnútornú motiváciu! Spolupracujúca (nie súťaživá!) atmosféra v školskej triede. Okamžitá spätná väzba posilňuje zmysluplnosť, udržuje záujem. Umožniť deťom zažiť úspech - príliš ľahké a príliš ťažké úlohy odrádzajú deti. Samozrejme, motivácia dieťaťa je ovplyvnená aj jeho osobnosťou. Nesmieme zabudnúť ani na to, že školáci v každom veku by mali mať dostatok času na oddych, hru a iné voľnočasové aktivity, ktoré im robia radosť. Pamätajme, že motivácia nesúvisí iba s podávaním školských výkonov a učením sa.
Príklad rodičov a korektné vzťahy
Svojím prístupom a príkladom motivujeme svoje dcéry a svojich synov aj k tomu, aby sa správali vhodne - sociálne prijateľným spôsobom. Prispieva k tomu aj to, že s nimi udržiavame korektné vzťahy, prejavujeme záujem o ich život a názory. Vedieme ich k tomu, aby dokázali urobiť správne rozhodnutia.
Príprava na nástup do materskej školy
September sa pomaly blíži a s ním aj nástup do škôlky či školy. Preto sme sa so školskou psychologičkou Mgr. Ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky, ak tam ide prvýkrát? Neexistuje univerzálny návod a ani približný čas, kedy a ako začať pripravovať dieťa na nástup do materskej školy. Zatiaľ, čo niektorým deťom stačí materskú školu párkrát navštíviť v sprievode rodiča, komunikovať túto prichádzajúcu zmenu s rodičmi, prechodiť prvý týždeň s plačom a následne v kolektíve fungovať, ako keby sa nič neudialo, inému dieťaťu nemusí stačiť ani polroka príprav. Detské psychologičky a rovnako aj ja zvyknem radiť rodičom, aby dieťaťu povedali, aké zmeny ho čakajú, čo všetko sa v materskej škole odohráva a čo sa tam bude diať. Je dobré spomenúť rovesníkov a kamarátov, ktorí tam budú s ním, učiteľky, ktoré sa mu budú venovať a budú ho chcieť naučiť veľa nového, hry vonku, prechádzky a priblížiť režim dňa.
Čítanie a lúčiace rituály
Pri príprave na nástup do materskej školy môže pomôcť aj čítanie o tomto novom kroku v živote dieťaťa, ide o knihy ako napríklad Miško a Brumko idú do škôlky, Pôjdem do škôlky - Veľké kroky, Ako prežiť škôlku, Ella a Max - Veľká knižka Škôlka, Líška Šiška ide do škôlky a podobne. Z praxe by som odporúčala, aby si rodičia s deťmi dohodli nejaký lúčiaci rituál pri vstupe do triedy, v podobe objatia a pusy a zbytočne ranné lúčenie nepredlžovali, nakoľko tak podnecujú negatívne pocity v nielen v sebe, ale aj v dieťati a v takýchto prípadoch sa stáva, že plač sa častokrát prenesie do hysterického záchvatu. Rodičia by mali dôverovať pani učiteľkám, ktoré majú niekoľko ročné skúsenosti a deti dokážu ukľudniť.
Predškolská trieda a zmeny v režime
Myslím si, že áno. Predsa len dieťa, ktoré materskú školu navštevovalo vie, čo má očakávať. Iné je to možno, ak dieťa nastupuje do predškolskej triedy, kde je menej voľnej hry a viac povinností či úloh, ktoré pani učiteľky vyžadujú. Aj keď je materská škola celkovo zameraná na prípravu dieťaťa na nástup do prvého ročníka základnej školy, najviac povinností, úloh a nových činností nastupuje práve v predškolskej triede, a teda keď dieťa dovŕši 5 rokov. Ako v predchádzajúcej otázke, dieťa už vie, do čoho ide a čo má očakávať. S príchodom do inej materskej školy prichádzajú aj menšie zmeny, v podobe kamarátov, iného konceptu materskej školy, výchovných štýlov a metód pani učiteliek, režimu dňa a podobne. Myslím si, že rodičia viac prežívajú skôr nástup do materskej školy, ide tam skôr o obavy a strach o dieťa. V porovnaní s nástupom do prvého ročníka prichádzajú rodičia ako keby s hrdosťou, že svoje deti odprevádzajú do prvého ročníka.
Slušné správanie a aktivity počas prázdnin
Nemyslím si, že je potrebná nejaká špeciálna príprava. Je výhodou ak si počas prázdnin rodičia s deťmi prejdú nejaké aktivity, činnosti, pracovné listy so zameraním napríklad na jemnú motoriku, pozornosť, pamäť, základné farby a podobne. Čo je dôležité z môjho ponímania je priblížiť deťom slušné správanie či už v triede, v jedálni ale aj k pani učiteľke, nie je tajomstvom, že už deti v materskej škole používajú vulgarizmy (bohužiaľ, z osobnej praxe). V prípade sťahovania sa je to diskutabilnejšie. Aj keď by sa malo prihliadať na všetky potreby a očakávania členov, častokrát sa dospelí rozhodujú na základe svojich potrieb, možností a očakávaní a deti sa v takýchto prípadoch odsúvajú na vedľajšiu koľaj.
Zrelosť dieťaťa a adaptačný proces
Z dôvodu nástupu do školy by sa nemali objaviť žiadne negatívne psychologické aspekty, dieťa je na nástup do školy pripravované 3-4 roky a počas týchto rokov školy dozrieva. Keďže sa nástup spája so zrelosťou dieťaťa, nie všetky deti sú na nástup do MŠ pripravené v rovnakom veku, v rovnakom období. Pri nesprávnom odhadnutí môžu nastať rôzne reakcie zo strany dieťaťa. Medzi prvým príznakom sa v MŠ častokrát vyskytuje separačná úzkosť z odlúčenia od rodičov, selektívny mutizmus, pomočovanie a podobne. Sú to však aspekty, s ktorými sa dá pracovať a pri správnej stimulácií dieťaťa, nastavení adaptačného procesu, spolupráci medzi rodičmi a MŠ, trpezlivosti a dostatočného množstva času sa tieto javy dajú postupne eliminovať.
Vnímanie negatívnych situácií a reakcie rodičov
Záleží aj od definície negatívneho, dieťa vníma rôzne situácie negatívne, napríklad, že mu kamarát zobral hračku alebo mu pani učiteľka nedovolila hrať sa, keď mali raňajkovať a podobne. Deti majú tendenciu hovoriť o veciach, čo sa im cez deň stali, častokrát rodičov vítajú s dobrými, ale aj zlými situáciami, ktoré sa cez deň odohrali. Je na rodičoch, aby jednotlivé situácie selektovali a vyhodnocovali podľa závažnosti a ich uváženia.
Odmietanie ísť do škôlky/školy
Čo robiť, keď dieťa ráno odmieta ísť do škôlky/školy? Dieťa pri nástupe do prvého ročníka by ráno za rodičmi už plakať nemalo. Pri deťoch nastupujúcich do MŠ je to úplne prirodzené, dieťa sa od rodičov nechce odpútať, nakoľko doteraz bolo primárne s nimi, prípadne so starými rodičmi.
Význam odlúčenia a adaptácia
Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“. Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť. Musia mu v tom pomôcť dospelí. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.
Emocionálna pripravenosť rodičov a dôvera
Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.
Očakávania a emocionálne náročné situácie
Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie. Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru.
Zvykanie na čas bez rodiča a detský kolektív
Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť pobytu s inou dospelou osobou, napr. Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku. Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva. Autor: Mgr.
Prínos materskej školy
Materská škola naučí deti viac, než dokáže rodič domaAni ten najstarostlivejší rodič nedokáže dať dieťaťu to, čo predškolské zariadenie. Už aj preto, lebo tu sa dieťa učí aj od ostatných detí.Deti sa začínajú učiť od narodenia. Učia sa, kto sú ich rodičia, ako reagovať, keď sú hladné a keď sú veselé, učia sa hygienickým návykom, komunikácii, interakcii s okolím…Predškolská výchova zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji a rozširovaní kognitívnych a sociálnych zručností detí. Mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo vyvíja a s každým novým poznatkom v ňom vznikajú nové neurónové spojenia, ovplyvňujúce myslenie, cítenie a reakcie dieťaťa aj v dospelosti.
Príprava na školu a rozvoj zručností
Predškolská trieda v škôlke je vnímaná ako "malá prvá trieda". Nároky na deti sú vyššie, no nie tak, aby ich nezvládali, ale aby im uľahčili nástup do školy. Deti sa v škôlke učia nové veci a rozvíjajú svoje schopnosti. Okrem toho sa učia správať v kolektíve a budujú si sebavedomie. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sú lepšie pripravené na základnú školu. Majú bohatšiu slovnú zásobu, základy matematických zručností, rozvinutejšiu jemnú aj hrubú motoriku.Prečo je materská škola dobrá pre predškolákov?Predškolská dochádzka je miestom, kde sa dieťa stretáva v štruktúrovanej organizácii s učiteľmi a deťmi. Naučí sa postupovať podľa pokynov, prihlásiť sa, keď chce hovoriť, sústrediť pozornosť na učiteľa, klásť mu otázky. Zároveň sa dieťa učí rešpektovať a tolerovať ostatné deti.
Riešenie problémov a budovanie sebavedomia
V škôlke sa dieťa učí riešiť problémy svoje aj ostatných. Hrá sa s rovesníkmi, buduje si sebadôveru a dôveru v ostatných. Deti v škôlke rýchlo zistia, že mnoho vecí dokážu samé a nemusia o všetko prosiť mamu. Pre ich sebavedomie je to veľký krok.Deti majú tisícky otázok a rodičia nemajú neobmedzenú kapacitu. V škôlke deti dostanú veľa odpovedí aj skôr, než sa spýtajú. Hľadajú ich s kamarátmi skúmaním, experimentovaním, konverzáciou.
Čo sa deti v škôlke naučia podľa veku
Niektoré deti sú pre škôlku zrelé už vo veku 2,5 roka. Od troch rokov by škôlku malo postupne zvládnuť každé dieťa. Niektorým to ide ľahšie, s inými je treba viac trpezlivosti, no netreba sa vzdávať.
Najmenšie deti (3 - 4 roky)
- Učia sa byť bez rodičov
- Nadväzujú prvé vzťahy mimo rodiny
- Orientujú sa v novom prostredí
- Zvykajú si na určitý systém
- Začleňujú sa do skupiny a učia sa asertívne presadzovať svoje potreby
- Experimentujú v oblasti výtvarnej, literárnej, hudobnej
- Učia sa trpezlivosti pri realizovaní svojich túžob
Staršie deti (4 - 5 rokov)
- Učia sa dokončiť činnosť
- Zvládajú komunikáciu so skupinou aj s kamarátmi jednotlivo
- Osvojujú si pravidlá správania sa v skupine
- Naučia sa presadiť svoje záujmy, ale aj ustúpiť
- Osvojujú si správny postoj, sedenie, chôdzu
- Zdokonaľujú hrubú aj jemnú motoriku
- Naučia sa nové hry, rozširujú si okruh záujmov
Predškoláci (5 - 6 rokov)
- Rozvíjajú sebaovládanie
- Učia sa hľadať rôzne možnosti riešenia problémov a konfliktov
- Získavajú pohybové zručnosti, majú základy gymnastiky a atletiky
- Rozvíjajú jemnú motoriku, vedia správne držať pero, ceruzku, lepiť, skladať papier
- Učia sa pracovať s rôznymi druhmi materiálov
- Učia sa pracovať podľa pracovného postupu
- Získavajú technické zručnosti
- Orientujú sa v priestore a čase
- Majú základy matematiky, abecedy
- Učia sa prijať kritiku a pochváliť druhých
Mýty o škôlke
Napriek tomu však stále existujú rodičia, skeptickí voči predškolskej dochádzke. Pozreli sme sa na najčastejšie argumenty, pre ktoré svoje deti do predškôlky dať nechcú.
Mýtus 1: Doma naučím dieťa všetko
"Prečo by som mala posielať svoje dieťa do predškolského zariadenia, keď ho doma dokážem naučiť to isté a ešte aj viac?" Túto otázku si kladú mnohé mamičky, ktoré nemajú záujem na tom, aby ich dieťa chodilo do škôlky. Sčasti majú pravdu. Doma sa deti naučia aj čítať, počítať, používať nožnice, zaviazať si šnúrky, umyť si ruky pred obedom a ďalšie praktické zručnosti. Čo sa však doma nenaučia, je interakcia s inými deťmi. Zdieľanie skúseností v kolektíve. Správanie sa medzi rovesníkmi.
Predškolské vzdelávanie u detí posilňuje schopnosti, ktoré získali doma. Učitelia a vychovávatelia sú odborníci, pracujúci so špeciálnymi metódami na posilnenie fyzického, sociálneho, emocionálneho, kognitívneho a jazykového vývoja dieťaťa. Okrem toho ak dieťa počúva takéto podhodnocovanie učiteľov a vychovávateľov, osvojuje si ho a prenáša ho aj do predškolského a školského zariadenia. A to vo vzťahu učiteľ - dieťa nerobí dobre.
Mýtus 2: V škôlke sa deti len hrajú a spievajú
Je to tak. A je to preto, lebo hra je pre deti najlepší spôsob, ako sa naučiť komunikovať, spolupracovať, riešiť problémy, vychutnávať si aktivity, budovať si sebavedomie a byť súčasťou komunity. Pri hraní hier a spievaní sa vytvárajú nové a nové neurónové prepojenia v mozgu. Pri hraní hier deti ukoja svoju zvedavosť, naučia sa tímovej práci, zdieľaniu praktík a rozvoju činností pri riešení problémov. Spievanie povzbudzuje rozvoj reči a jazyka, rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje komunikačné zručnosti. Spievanie deťom uľahčuje osvojovanie si nových zručností. Piesňou sa naučia abecedu, farby aj počítať.
Mýtus 3: Deti si aj tak nebudú pamätať, čo robili v škôlke
Dlhotrvajúca štúdia HighScope Perry Preschool rozdelila deti predškolského veku do dvoch skupín. V jednej boli tí, ktorí predškolské zariadenie navštevovali a v druhej deti, ktoré do škôlky nechodili. Vedci tieto deti sledovali až do veku 40 rokov.
Rozhovor so špeciálnym pedagógom
JIŘÍ HALDA je špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku. V máji sa začali zápisy do materských škôl. Mnohé deti nastúpia v septembri po prvýkrát do škôlok, mamičky do práce. Ako toto zlomové obdobie v živote dieťaťa a matky vnímate?
Zlomové obdobie a inštitucionálne procesy
Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a "špekulujú" - nemajú k tomu ani zrelosť, ani skúsenosti. Deti predovšetkým prežívajú. Veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Preto aj dobre vedené a milované dieťa prežíva nástup do materskej školy ako obrovskú záťaž.
#