Diétne Stravovanie v Materskej Škole: Legislatíva a Prax

Stravovanie v materskej škole zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji a zdraví detí. Správne nastavené stravovanie, ktoré zahŕňa desiatu, obed a olovrant, by malo rešpektovať nutričné potreby detí v predškolskom veku a podporovať ich zdravý rast a vývoj. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty stravovania v materských školách, vrátane noriem, diétnych obmedzení, hygienických požiadaviek a praktických rád pre zabezpečenie kvalitnej stravy.

Význam Správneho Stravovania v Materskej Škole

Kvalita a zloženie stravy v materskej škole sú mimoriadne dôležité, pretože škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič. Správna výživa v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa. Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka.

Základné Princípy Stravovania v Materských Školách

Školské stravovanie na Slovensku má dlhoročnú tradíciu a kladie dôraz na prípravu jedál z čerstvých surovín a používanie kvalitných potravín s vysledovateľnosťou ich pôvodu. Cieľom je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a uprednostňovať jednodruhové koreniny a zelené bylinky. Dobré jedlo by malo byť jednoduché, nemalo by byť prekombinované a priveľmi dochutené.

Materiálno-Spotrebné Normy a Receptúry

V každej školskej jedálni sa strava pripravuje podľa presne stanovených postupov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydalo Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre diétny stravovací systém v školskom stravovaní v roku 2008, ktoré sú aplikovateľné pre deti, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie.

Legislatívny Rámec Školského Stravovania

Na Slovensku sa stravovanie v materských školách a iných školských zariadeniach riadi prísnymi hygienickými normami a predpismi, ktorých cieľom je zabezpečiť zdravú a bezpečnú výživu detí. Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a vo Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Medzi ďalšie dôležité právne predpisy patrí aj Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a Vyhláška č. 533/2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. januára 2006 platí na území Európskych spoločenstiev nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv.

Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ

Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:

  • Zákon č. 245/2008 Z. z.: Základný právny predpis, ktorý upravuje výchovu a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach, vrátane stravovania.
  • Vyhláška č. 330/2009 Z. z.: Ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadení školského stravovania, určovanie počtov zamestnancov, kontrolu kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
  • Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Upravuje povinnosti v oblasti ochrany zdravia, vrátane hygienických požiadaviek na stravovacie služby.
  • Vyhláška č. 533/2007 Z. z. o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania: Stanovuje hygienické požiadavky na zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby, vrátane školských jedální.
  • Potravinový kódex Slovenskej republiky: Obsahuje pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe.
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín: Záväzný právny akt Európskej únie, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre hygienu potravín.

Organizácia Stravovania v Školských Zariadeniach

Vyhláška č. 330/2009 Z. z. upravuje:

  • Zdravú výživu detí a žiakov v čase ich pobytu v školách.
  • Diétne stravovanie detí a žiakov.
  • Stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách alebo športových aktivitách.
  • Celospoločenské programy podpory zdravia.

Výroba jedál v školskej jedálni sa uskutočňuje podľa:

  • Materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie a receptúr.
  • Odporúčaných výživových dávok podľa vekových kategórií stravníkov.
  • Zásad na zostavovanie jedálnych lístkov.
  • Hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe.

Pred výdajom stravy je potrebné zabezpečiť odber vzoriek z hotových jedál, uchovať ich a viesť o nich dokumentáciu podľa osobitného predpisu. Organizáciu v školskej jedálni upravuje prevádzkový poriadok.

V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej

  • Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
  • Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
  • Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.

Zloženie Stravy v Materskej Škole

Strava v materskej škole by mala byť pestrá a vyvážená, obsahovať všetky potrebné živiny pre správny rast a vývoj dieťaťa.

Sacharidy, Vláknina a Tuky

Sacharidy sú dôležitým zdrojom energie. Mimoriadne dôležitá je vláknina, ktorá v správnej miere pôsobí ako prevencia pred mnohými ochoreniami a je tiež zdrojom energie. U malých detí od 3 do 6 rokov je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať 14 g/deň. Pri zvýšenom príjme môže vláknina u malých detí pôsobiť ako antinutrient, čo znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.

Dôležité je spojiť sacharidy a vlákninu s kvalitnými nerafinovanými tukmi, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.

Bielkoviny

Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Pri päťdňovej prevádzke sa odporúča zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Vhodné druhy mäsa pre deti sú teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso. Obsahujú cenné prvky vyváženej stravy a spĺňajú špeciálne potreby rastu.

Ovocie a Zelenina

Denná konzumácia sezónneho ovocia je zásadná. Deťom by sa malo podávať celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve.

Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov

Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov:

  • Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
  • Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
  • Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
  • Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
  • Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.

Mliečne Produkty

Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie, sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky a fermentované výrobky s obsahom probiotík.

Polievky

Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky.

Obilniny a Múky

Z obilnín sú vhodné ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, múka zo zemných mandlí a pohánková múka.

Zásady pre Zostavovanie Jedálnych Lístkov

Jedálny lístok v školskej jedálni musí spĺňať určité zásady, aby bola zabezpečená pestrosť a vyváženosť stravy. Medzi tieto zásady patrí:

  • Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní.
  • Obsahová štruktúra pokrmov.
  • Všeobecné zásady pre zaradenie rôznych druhov jedál (mäsové, múčne, zeleninové, strukovinové).
  • Dodržiavanie výživových a epidemiologických rizík.
  • Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami.

Jedálne lístky v školských zariadeniach sa zostavujú podľa prísnych zásad, ktoré zohľadňujú vekové kategórie detí a odporúčané výživové dávky.

  • Pestrosť a vyváženosť: Jedálny lístok by mal obsahovať rôzne druhy potravín, aby bola zabezpečená vyvážená strava s dostatočným množstvom živín.
  • Sezónnosť: Uprednostňujú sa sezónne potraviny, ktoré sú čerstvé a majú vysokú nutričnú hodnotu.
  • Obmedzenie nezdravých potravín: Do jedálneho lístka sa zaraďujú obmedzene údeniny, nadmerne slané ryby a rybie výrobky, priemyselne vyrábané majonézy (pre deti mladšie ako 14 rokov) a vyprážané jedlá (pre deti v materských školách).
  • Dostatok ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina sa podávajú denne, pričom sa uprednostňuje čerstvá zelenina s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy.
  • Používanie kvalitných surovín: Pri príprave jedál sa používajú kvalitné suroviny, ako sú mäso jatočných zvierat, hydina a ryby.
  • Striedanie technologických postupov: Pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.

Príklady Zaradenia Potravín do Jedálneho Lístka

Nižšie je uvedený prehľad odporúčaných frekvencií zaradenia rôznych druhov jedál do jedálneho lístka:

  • Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní.
  • Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
  • Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
  • Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
  • Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
  • Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
  • Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
  • Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
  • Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
  • Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.

Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú:

  • Mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete.
  • Nedostatočne tepelne spracované mäsá.
  • Zabíjačková kaša, tlačenka.
  • Surové mäsá typu biftek.
  • Všetky výrobky s aspikom a rôsolom.
  • Tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia.
  • Huby okrem húb získaných z distribučnej siete.
  • Pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne.
  • Vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc.
  • Nadmerne slané ryby a rybie výrobky.
  • Tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.

Diétne Stravovanie v Materských Školách

Pre deti, u ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie, je možné zabezpečiť v školskej jedálni diétne stravovanie.

Druhy Diét

  • Šetriaca diéta: Pri chorobách tráviaceho traktu, obezite.
  • Diabetická diéta: Pri zvýšenej hladine cukru v krvi (pri cukrovke).

Legislatíva a Zabezpečenie Diétneho Stravovania

Podľa zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. a vyhlášky MŠ SR č. 330/2009 Z. z. Zabezpečenie diétneho stravovania je možné dvomi spôsobmi:

  • Individuálna donáška stravy: Rodičia môžu individuálne donášať stravu do zariadenia školského stravovania, ak posúdenie lekára dokladuje, že výživa dieťaťa vyžaduje osobitné stravovanie.
  • Zabezpečenie hotovej diétnej stravy: Hotovú diétnu stravu po vzájomnej dohode rodičov, riaditeľky materskej školy a vedúcej školskej jedálne zabezpečuje zákonný zástupca.

Pravidlá pri Donáške Vlastnej Diétnej Stravy

Pri donáške vlastnej diétnej stravy do školskej jedálne musia byť dodržané nasledujúce pravidlá:

  • Hotový diétny pokrm v uzavretých prepravných umývateľných nádobách dodá zákonný zástupca dieťaťa v deň jeho konzumácie.
  • Jedlo v nádobách sa uchováva v samostatnom chladiacom zariadení alebo vo vyčlenenej časti chladničky.
  • Hotové diétne jedlo sa bude zohrievať v mikrovlnnej rúre.
  • V záujme zamedzenia krížovej kontaminácie bude nádoby umývať rodič.
  • Rodičia v prípade nosenia vlastnej diétnej stravy do školskej jedálne preberajú plnú zodpovednosť za vhodnosť poskytnutej stravy a dodržanie nutričnej a energetickej hodnoty.

Hygiena a Bezpečnosť v Školskom Stravovaní

Hygienické požiadavky v školských jedálňach sú veľmi prísne a zamerané na minimalizáciu rizika kontaminácie potravín a zabezpečenie bezpečnosti stravy. Potravinárske prevádzky, vrátane školských jedální, sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne sa musia očistiť a podľa potreby dezinfikovať.

Čistota a Dezinfekcia

Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave.

Pracovný Odev a Hygiena Zamestnancov

Zamestnanci školských jedální musia dodržiavať prísne hygienické predpisy. Nový zamestnanec musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia. Medzi nutné požiadavky patrí nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny je nevyhnutné.

Priestorové a Prevádzkové Požiadavky

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež upravuje priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadení pre deti a mládež. Zariadenie pre deti a mládež je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja. Zariadenie sa vykuruje tak, aby sa zabezpečila optimálna teplota v miestnostiach. Výmena vzduchu sa zabezpečuje tak, aby bola dostatočná pre daný počet detí a žiakov.

Režim Stravovania a Pitný Režim

Režim stravovania v zariadení pre deti a mládež sa organizuje tak, aby zodpovedal veku, zdravotnému stavu a fyzickej záťaži detí a žiakov. U dojčiat od štvrtého mesiaca veku sa zaraďujú do stravovania mäsovo-zeleninové príkrmy a od šiesteho mesiaca veku sa zaraďujú ovocné príkrmy.

Režim stravovania sa organizuje tak, aby sa zabezpečilo:

  • Pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku s celodennou starostlivosťou podávanie desiatej, obeda a olovrantu.
  • Pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku, ktoré dochádzajú len na dopoludňajšie hodiny, podávanie desiatej; ak sú prítomné v čase obeda, aj podávanie obeda.
  • Pre žiakov ubytovaných v školskom internáte stravovanie, pričom raňajky obsahujú teplý nápoj, obed a večera sú teplé.
  • Časový odstup medzi jednotlivými jedlami najviac tri hodiny.
  • Pitný režim detí a žiakov počas celého pobytu v zariadení podávaním pitnej vody alebo výživovo hodnotných nápojov a pitie hygienicky vyhovujúcim spôsobom.

BOZP v Školských Jedálňach

V školskej jedálni, ktorá má právnu subjektivitu, zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sám riaditeľ školskej jedálne. Ak je školská jedáleň bez právnej subjektivity, zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriaďovateľ. Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií.

Medzi povinnosti riaditeľa/vedúceho školskej jedálne patrí:

  • Zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami školskej jedálne.
  • Určovať bezpečné pracovné postupy.

Dovoz Stravy do MŠ

Ak materská škola nemá vlastnú jedáleň a plánuje dovoz stravy, je potrebné dodržiavať určité podmienky. Ak sa strava pripravuje v školskej kuchyni, ktorá sa nachádza mimo objektu zariadenia pre deti a mládež, dováža sa vo vozidle, ktoré je vyčlenené na tento účel, v prepravných termonádobách a termoportoch. Ak zariadenie pre deti a mládež nemá v objekte zriadenú výdajnú kuchynku a žiaci sa počas školského roka stravovali v jedálni iného školského stravovacieho zariadenia, je potrebné zabezpečiť dovoz stravy v jednorazových nevratných obaloch.

Stravovanie Detí s Intoleranciou

Ak má dieťa v MŠ intoleranciu a nosí si svoju stravu, je potrebné postupovať podľa určitých pravidiel:

Deťom predškolského veku a žiakom je možné individuálne donášať stravu do zariadenia školského stravovania vtedy, ak zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka predloží doklad lekára-pediatra alebo špecialistu s uvedením diagnózy, ktorá si vyžaduje osobitné stravovanie, a školská jedáleň nezabezpečuje požadovaný druh diéty, umožní sa dieťaťu alebo žiakovi osobitný spôsob stravovania formou individuálnej donášky stravy.

Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka písomne, podaním zápisného lístka stravníka na osobitné stravovanie požiada o zabezpečenie diétneho stravovania formou individuálnej donášky diétnych pokrmov do zariadenia školského stravovania. K zápisnému lístku doloží písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav dieťaťa/žiaka vyžaduje osobitné stravovanie s určením diéty podľa stanovenej diagnózy.

Zdravotný Preukaz pre Zamestnancov

Podľa vyhlášky č. 585/2008 Z. z. Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré jej na základe lekárskej prehliadky vydá lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti (zdravotný preukaz) platí bez časového obmedzenia.

Financovanie Stravovania v Materských Školách

Školské stravovanie v materských školách je dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Zabezpečuje nielen prísun živín pre rast a vývoj detí, ale aj formuje ich stravovacie návyky. Financovanie stravovania v materských školách je komplexná téma, ktorá zahŕňa príspevky od rodičov, dotácie od štátu a rôzne právne predpisy.

Úhrada Stravného v Š.

Účtovanie stravného v školskej jedálni, ktorá nemá právnu subjektivitu, si vyžaduje osobitný prístup. Školská jedáleň poskytuje stravovanie deťom materskej školy, zamestnancom obce a materskej školy, ako aj cudzím stravníkom.

Aktuálne Výzvy a Zmeny v Stravovaní

Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.

Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa z ministerstva školstva, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.

Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou. Niektoré vedúce jedální však majú zo zmien obavy, pretože zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada veľa času. Ministerstvo školstva preto zvažuje zverejnenie vzorových jedálnych lístkov.

Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná.

V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.

Aktuálne zmeny sú podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti.

Ciele Revízie Noriem

  • Zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru.
  • Obmedziť vyprážané jedlá a údeniny.
  • Používať celozrnné výrobky a pečivo.
  • Obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov.
  • Zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.

tags: #ako #je #to #s #dietnym #stravovanim