Ako dlho trvá dojčenie? Kľúčové odporúčania a faktory, ktoré ovplyvňujú jeho dĺžku

Dojčenie je pre matku a dieťa jedinečné a nádherné puto, ale najmä na začiatku môže priniesť množstvo otázok, pochybností či obáv. Ako dlho by malo trvať dojčenie? Ako často by som mala dojčiť? Sme tím žien, ktorý sa s veľkým nadšením stará o Promamu. Chceme byť miestom, ktoré vám poradí, podporí vás a ukáže materstvo také, aké v skutočnosti je. Redakčný tím Promamy pripravuje niektoré články, hľadá na webe relevantné a zaujímavé informácie na tehotenské a materské témy. Tento článok sa zameriava na odporúčania a faktory ovplyvňujúce dĺžku dojčenia, aby ste sa cítili istejšie a pokojnejšie.

Individuálne potreby dieťaťa

Bábätká sa odlišujú telesnou stavbou, rýchlosťou, akou rastú a vyvíjajú sa fyzicky aj psychicky. Preto je prirodzené, že aj ich potreby sú rôzne. Laktačné poradkyne, ale aj skúsené mamy, odporúčajú všímať si prejavy a signály dieťatka a reagovať na ne. Tip: Plač je veľmi neskorým prejavom nespokojnosti a hladu.
Vďaka tomu, že každé dieťatko je úplne iné, neexistuje ani niečo také, ako priemerná dĺžka dojčenia. Niektoré bábätká sú vyslovene „prísavky” a hltajú ako o život. Iné, naopak, pijú ako „aristokrati” úplne pomaly. Niektoré deti zase potrebujú veľa „dudlovať“ (pretože satie bábätka na prsníku napĺňa aj ďalšie potreby ako hlad a smäd), iné sa napijú a prsník rovno pustia. Preto ak dieťatko prosperuje (priberá a rastie, netrápia ho žiadne zdravotné ťažkosti), môže byť za jeho nespokojnosťou pri dojčení (alebo dlhom zotrvávaní na prsníku) napríklad nesprávne prisatie.
Každé dieťa je iné, má iné potreby, inú počiatočnú váhu, ale aj iný temperament. Ak chcete zistiť, koľko približne vypije vaše dieťatko, sledujte tzv. pauzu v brade.

Ako často a ako dlho dojčiť?

Odborníci odporúčajú dojčiť novorodenca vždy, keď je hladný, nie podľa pevného času. Zvyčajne to býva každé 2 až 3 hodiny, vrátane noci. Tento spôsob „kŕmenia na požiadanie“ zabezpečuje dostatočnú výživu aj podporuje tvorbu materského mlieka. Dĺžka a frekvencia kŕmenia sa podľa expertov z Americkej tehotenskej asociácie môžu pohybovať od 10 až po 45 minút, čo je úplne normálne, najmä keď sa dieťa ešte učí správne sať. Dôležité je sledovať, či je bábätko spokojné a či sa správne prisáva, nie merať presný čas. Počas dojčenia sa v tele mamičky zvyšuje hladina hormónu prolaktínu - ktorý stimuluje tvorbu mlieka, najmä keď dieťa aktívne saje. To podporuje tvorbu a zabezpečuje dostatočné množstvo materského mlieka.

Ako spoznať, že je dieťatko sýte?

Je úplne bežné, že ako mama si kladiete otázku, či je dieťatko sýte a dostatočne pije. Výskumníci však uvádzajú niekoľko signálov, ktoré vám prezradia, že dojčenie prebieha správne a bábätko je spokojné:

Dieťa sa dojčí pravidelne, zhruba 8 až 12-krát denne.
Počas sania je možné zaznamenať prehĺtanie, najmä po niekoľkých minútach od začiatku kŕmenia.
Po dojčení je bábätko pokojné, uvoľnené, niekedy zaspí alebo sa pokojne pozerá okolo seba.
Hmotnosť dieťaťa stúpa podľa očakávaní - aj keď je bežné, že v prvých dňoch po narodení stratí niečo z váhy, do 10. až 14. dňa by malo dosiahnuť svoju pôvodnú váhu.

Podľa odporúčaní odborníkov by malo byť dieťa výlučne dojčené (teda len materským mliekom, bez inej výživy) počas približne prvých šiestich mesiacov života. Po tomto období je vhodné začať postupne zavádzať prvé príkrmy, pričom dojčenie by malo pokračovať až do približne dvoch rokov alebo dlhšie podľa potrieb matky a dieťaťa.

Odporúčania WHO a dĺžka dojčenia

Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".

Prečítajte si tiež: Všetko o dojčení králikov

Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko.

Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.

Význam materského mlieka počas celej doby dojčenia

Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.

Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie.

V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre nové mamičky

Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761).

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.

Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation.
Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation.
Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J.
Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol.
Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl.
Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol.
Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology.

Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection.

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr.

Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr.

Prečítajte si tiež: Hra s kuchynkou: Ako dlho?

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells.

Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity: Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou: Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené: Yan J.

Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr.

Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha: Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics.

Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol.
Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ.
Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med.
Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr.

Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015)

Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba: Straub N et al. Economic impact of breast-feeding-associated improvements of childhood cognitive development, based on data from the ALSPAC. Br J Nutr. 2016:1-6.

Pre tých, ktorí o týchto výsledkoch o inteligencii dojčených detí v dospelosti pochybovali, napísal Horta ďalšie detailné vysvetlenie, pričom pre tento efekt dojčenia je množstvo dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad aj pôsobenie rozličných látok, ako napríklad mastných kyselín s dlhým reťazcom ako DHA, ktoré majú pozitívny vplyv na mozog a na jeho rozvoj (Belkind-Gerson J et al. Fatty acids and neurodevelopment. J Pediatr Gastroenterol Nutr.

Navyše dojčenie so sebou prináša aj dobré správanie dojčených detí. Podľa štúdie na 10 000 deťoch mali dojčené deti o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov: Heikkilä K et al. Breast feeding and child behaviour in the Millennium Cohort Study. Arch Dis Child.

Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti. Dojčenie pomáha dojčeným deťom, ktoré spadnú a udrú sa, niečo ich bolí, sú choré alebo zažívajú bolestivé zákroky ako napríklad odber krvi či očkovanie: Harrison D et al. Breastfeeding for procedural pain in infants beyond the neonatal period. Cochrane Database Syst Rev.

Detská žľaza je pre telo dieťaťa dôležitá z hľadiska imunity a ochrany pred ochoreniami. Tvoria sa v nej lymfocyty T.

Hasselbalch H, Jeppesen DL, Engelmann MDM, Michaelsen KF, Nielsen MB. Decreased thymus size in formula-fed infants compared with breastfed infants. Acta Paediatr.
Jeppesen DL, Hasselbalch H, Lisse IM, Ersboll AK, Engelmann MD. T-lymphocyte subsets, thymic size and breastfeeding in infancy. Pediatr Allergy Immunol.
Oddy WH, Holt PG, Sly PD, Read AW, Landau LI, Stanley FJ, et al. Association between breast feeding and asthma in 6 year old children: findings of a prospective birth cohort study. BMJ.
Saarinen UM, Kajosaari M. Breastfeeding as prophylaxis against atopic disease: prospective follow-up study until 17 years old. Lancet.
Hide DW. The clinical expression of allergy in breast-fed infants. 1991. In: Mestecky J, Blair C, Ogra PL, eds. Immunology of Milk and the Neonate (Advances in Experimental Medicine and Biology).
Mimouni Bloch A, Mimouni D, Mimouni M, Gdalevich M. Does breastfeeding protect against allergic rhinitis during childhood? A meta-analysis of prospective studies. Acta Paediatr.
van Odijk J, Kull I, Borres MP, Brandtzaeg P, Edberg U, Hanson LA, et al. Breastfeeding and allergic disease: a multidisciplinary review of the literature (1966-2001) on the mode of early feeding in infancy and its impact on later atopic manifestations [review]. Allergy.
Borch-Johnsen K, Johner G, Mandrup-Poulsen T, Christy M, Zachau-Christiansen B, Kastrup K, et al. Relation between breast-feeding and incidence rates of insulin-dependent diabetes mellitus. A hypothesis. Lancet.
Virtanen SM, Rasanen L, Aro A, Lindstrom J, Sippola H, Lounamaa R, et al. Infant feeding in Finnish children less than 7 yr of age with newly diagnosed IDDM. Childhood Diabetes in Finland Study Group. Diabetes Care.
Gerstein HC. Cow`s milk exposure and type I diabetes mellitus. A critical overview of the clinical literature [review]. Diabetes Care.
Norris JM, Beaty B, Klingensmith G, Yu Liping, Hoffman M, Chase HP, et al. Lack of association between early exposure to cow`s milk protein and beta-cell autoimmunity. Autoimmunity Study in the Young (DAISY). JAMA.
Sadauskaite-Kuehne V, Ludvigsson J, Padaiga Z, Jasinskiene E, Samuelsson U. Longer breastfeeding is an independent protective factor against development of type 1 diabetes mellitus in childhood. Diabetes Metab Res Rev.
Labbok MH, Clark D, Goldman AS. Breastfeeding: maintaining an irreplaceable immunological resource [review]. Nat Rev Immunol.

Príprava na dojčenie

Príprava na dojčenie vám môže výrazne pomôcť, aby bol tento proces pre vás aj vaše bábätko čo najjednoduchší. Aj keď je kojenie prirodzené, odborníci z Americkej asociácie gynekológov a pôrodníkov odporúčajú niekoľko krokov, ktoré vám môžu uľahčiť štart:

Skontrolujte sa u gynekológa - niektoré zdravotné stavy, ako anamnéza cukrovky alebo syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), zvyšujú riziko problémov s tvorbou mlieka. Porozprávajte sa o svojom zdravotnom stave a možných ťažkostiach s dojčením.
Zaobstarajte si odsávačku mlieka - hoci nie je nevyhnutná pre každú mamičku, môže veľmi pomôcť, ak by ste mali problémy s prisatím dieťatka alebo potrebovali podporiť tvorbu mlieka.
Vyberte si laktačnú poradkyňu - pomôže vám zvládnuť techniku dojčenia a prípadné ťažkosti. Odporúčame ju vyhľadať ešte pred pôrodom, aby ste mali podporu aj po návrate domov.
Naučte sa techniku odsávania mlieka pred pôrodom - podľa odborníkov to môžete skúsiť v posledných týždňoch tehotenstva, cieľom je vytvoriť kolostrum - tekutinu, ktorá sa tvorí na začiatku tvorby mlieka. Táto technika môže v niektorých prípadoch podporiť tvorbu mlieka a pomôcť vám lepšie sa pripraviť na dojčenie.
Naplánujte si kontakt koža na kožu ihneď po pôrode - priame držanie bábätka na pokožke ihneď po pôrode pomáha vytvárať silné puto (bonding) medzi vami a dieťatkom a zároveň stimuluje tvorbu mlieka, vďaka uvoľňovaniu hormónu oxytocínu. Ten podľa vedcov predstavuje jeden z najvýraznejších psychologických prínosov dojčenia.
Pripravte si domácnosť na prvé týždne po pôrode - urobte si zásoby jedla a pripravte si pomoc od rodiny či priateľov, aby ste sa mohli naplno venovať dojčeniu a starostlivosti o bábätko.
Uvedomte si, že dojčenie môže byť pre niektoré mamičky náročné a nie vždy ide bez problémov. Ak máte otázky alebo ťažkosti, neváhajte sa poradiť so svojím gynekológom alebo laktačnou poradkyňou, ktorí vám poskytnú potrebnú podporu.

Vhodné polohy na dojčenie

Pri dojčení je veľmi dôležité, aby sa bábätko správne prisalo na prsník. Správne prisatie nielen zabezpečí, že dieťa dostane dostatok mlieka, ale tiež zabráni bolesti a nepríjemnostiam, ako sú popraskané bradavky a iné bolesti. Pre správne prisatie dieťaťa postupujte takto:

Dieťa držte blízko seba, aby bolo jeho ústa na úrovni bradavky.
Jemne nakloňte hlavičku bábätka mierne dozadu, aby mohlo široko otvoriť ústa.
Uistite sa, že ústa sú dostatočne otvorené, dolná peru smeruje von, brada sa dotýka prsníka a jazyk je pod bradavkou.
Väčšia časť tmavého dvorca (okolo bradavky) by mala byť v ústach dieťaťa pod spodnou perou, nie len samotná bradavka.
Počas kŕmenia by mali byť líca bábätka zaoblené a plné, nie vtiahnuté.

Pri výbere vhodnej polohy na kojenie je dôležitá bezpečnosť a pohodlie vás aj dieťaťa. Vybrať si môžete z niekoľkých:

Poloha kolíska

Uložte bábätko k prsníku, z ktorého chcete dojčiť, tak, aby celé jeho telo smerovalo k vám.
Hlavičku podoprite v ohybe lakťa, druhou rukou si zo spodnej strany podržte prsník, aby sa bábätko ľahšie prisalo.
Priložte dieťa k prsníku tak, aby malo v ústach nielen bradavku, ale aj väčšiu časť dvorca.
Hlavička bábätka by mala byť v jednej línii s telom.
Počas kŕmenia sledujte pohyb hlavičky dieťaťa.

Výhody: Je to najbežnejšia a prirodzená poloha pre fyzický kontakt a kontrolu prisatia.Nevýhody: Môže byť menej pohodlná pri bolestiach chrbta alebo po cisárskom reze.

Skrížená kolíska

Sadnite si pohodlne na stoličku alebo kreslo s opierkami.
Položte bábätko bruškom k sebe.
Ak dojčíte z pravého prsníka, držte bábätko ľavou rukou a podopierajte mu jemne hlavičku zozadu (dlaň otvorená, prsty okolo krku a ramien).
Druhou rukou si podržte prsník zospodu a pomaly priložte dieťa k prsníku, aby v ústach malo väčšinu dvorca.
Nenakláňajte sa k dieťaťu, ale priložte ho k prsníku.

Výhody: Táto poloha je vhodná najmä v začiatkoch dojčenia, pretože poskytuje väčšiu kontrolu nad hlavičkou bábätka.Nevýhody: Vyžaduje trochu cviku a spočiatku môže náročnejšia.

Uvoľnená poloha v ľahu

Ľahnite si alebo sa pohodlne nakloňte dozadu, podložte si chrbát vankúšmi.
Položte bábätko na svoje bruško tak, aby ležalo na vás a hlavičku aj telíčko jemne podopierajte.
Dieťa samo začne hľadať bradavku - nechajte ho, aby sa prisať prirodzene, netlačte ho.
Táto poloha je vhodná aj na kontakt „koža na kožu“.

Výhody: Je pohodlná pre mamu aj dieťa, najmä po pôrode a podporuje prirodzený sací reflex bábätka.Nevýhody: Vyžaduje opatrnosť, treba sledovať či sa dieťa dobre prisalo a voľne dýcha.

Poloha na boku v ľahu

Ľahnite si na bok a podložte si hlavu a chrbát vankúšmi.
Bábätko položte tiež na bok, bruškom k vám, tvárou k prsníku.
Jednou rukou jemne podopierajte dieťa, druhou uchopte prsník a bradavkou sa dotknite jeho pier.
Keď sa dieťa prisaje, podoprite si hlavu jednou rukou a druhou udržiavajte bábätko blízko tela.
Pri zmene prsníka použite vankúš alebo sa opatrne otočte na druhý bok.

Výhody: Môže byť vhodná na nočné kŕmenie alebo po cisárskom reze, keďže je pohodlná pre mamu aj bábätko a nevyvíja tlak na bruško.Nevýhody: Vyžaduje prax, aby bolo prisatie správne.

„Futbalová“ poloha (pod pazuchou)

Položte bábätko pod pazuchu na tú istú stranu tela, bruškom k vám, ako keby ste držali futbalovú loptu.
Hlavičku mu jemne podoprite v dlani, tak aby bola vo výške bradavky.
Chrbátik bábätka bude spočívať na vašom predlaktí, ruky si môžete podložiť vankúšom.
Druhou rukou podržte prsník a jemne priložte bradavku k ústam dieťaťa, ktoré má mať otvorené ústa dokorán.
Prisatie by malo byť hlboké, s väčšou časťou dvorca v ústach.

Výhody: Je vhodná po cisárskom reze alebo pre ženy s väčšími prsiami či plochými bradavkami. Umožňuje dobrá kontrola nad hlavičkou bábätka a zároveň netlačí na bruško.Nevýhody: Vyžaduje viac prípravy a pomôcok (napríklad vankúše).

Každá poloha má svoje plusy aj mínusy a môže byť pre vás aj bábätko lepšia v rôznych situáciách. Pri dojčení v sede by mala byť ste mali mať dobrú oporu chrbta a dieťa držať tak, aby bolo celým telíčkom otočené k vám a hlavička bola v jednej línii s telom. Pri každej polohe je však najdôležitejšie, aby sa dieťa správne prisalo, bolo spokojné a aby ste sa pri dojčení cítili pohodlne.

Čo nerobiť počas dojčenia

Ak chcete správne kojiť, mali by ste sa vyhnúť týmto veciam:

Alkohol - preniká do materského mlieka a môže negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Vedci upozorňujú, že alkohol je v mlieku zvyčajne prítomný približne 2 až 3 hodiny po vypití jedného pohára, preto by ste ho nemali konzumovať vôbec, alebo s dojčením počkať aspoň 2 až 3 hodiny.
Kofeín - nadmerné množstvo kofeínu môže podľa odborníkov spôsobiť nepokoj a problémy so spánkom u bábätka.
Fajčenie (aj pasívne) - chemikálie z cigariet sa dostávajú do mlieka a škodia dieťaťu. Najlepšie je nefajčiť a vyhýbať sa pasívnemu fajčeniu (teda vdychovaniu cigarétového dymu z okolia).
Silné vône (parfumy, deodoranty) - intenzívne pachy môžu podráždiť dieťa vyvolať nepohodu alebo podráždenie dieťaťa. Používajte radšej jemné alebo neparfumované produkty.
Niektoré lieky - môžu prechádzať do materského mlieka a mať nepriaznivý vplyv na dieťa. Pri dojčení konzultujte užívanie akýchkoľvek liekov s lekárom.
Stres a psychická záťaž - emocionálny stres môže znižovať tvorbu mlieka a komplikovať dojčenie.

tags: #ako #dlho #trva #dojcenie