Učenie detí predložky môže byť náročné, ale existuje mnoho zábavných a efektívnych spôsobov, ako im túto dôležitú gramatickú oblasť priblížiť. Cieľom je, aby si deti osvojili predložky prirodzene a s radosťou, a to prostredníctvom hier, aktivít a interaktívnych pomôcok.
Hravé aktivity pre precvičovanie predložiek
Využitie vzdelávacej pomôcky MiniLÜK
MiniLÜK je didaktická pomôcka, ktorá sa využíva v mnohých materských a základných školách. Tento vzdelávací koncept pochádza z Nemecka a má viac ako 40 rokov. Stačí jeden kontrolný rámik s číslami, pomocou ktorého deti označujú svoje odpovede na rozličné otázky a úlohy. Rámik zároveň slúži aj na kontrolu riešení, a tak preberá na seba úlohu kontrolóra. Učenie sa s didaktickou pomôckou MiniLÜK je hravé a rovnaké pri všetkých témach.
Ako používať MiniLÜK:
- Otvorte červený rámik MiniLÜK a naležato položte jeho priehľadnú časť na dolnú časť otvoreného zošita s úlohami (otočeného tiež naležato).
- Vezmite do ruky číslo 1 a položte ho na správne miesto na priehľadnú časť rámika tam, kde sa nachádza správna odpoveď na práve riešenú úlohu.
- Takto postupujte pri všetkých číslach od 1 do 12.
- Po položení posledného čísla na svoje miesto kontrolný rámik zatvorte a otočte tak, aby ste z druhej strany videli farebný červeno-zelený vzor.
- Porovnajte vzor z kontrolného rámika so vzorom zobrazeným v zošite s úlohami. Ak sa vzor zhoduje, všetky úlohy boli vyriešené správne.
MiniLÜK rozvíja dôležité funkcie, ktoré potrebuje každé dieťa na to, aby lepšie zvládlo pisateľské a čitateľské zručnosti. Mnohé úlohy vzdelávacej pomôcky MiniLÜK obsahujú obrázky rozdelené na časti, ktoré si vyžadujú analýzu, alebo naopak, pri delení obrazov na časti pracujeme so syntézou. Deti musia celý čas zvládať orientáciu v danom priestore obrázkov, pozorne sledovať detaily, cibriť pravo-ľavú orientáciu. Keď prinesieme aktivitu deťom, ktoré si vedia samostatne kontrolovať svoje riešenia, sústredenie je jednoduchšie. Pomáha tiež fakt, že riešenie úloh MiniLÜK deti definujú ako hru. S hrou MiniLÜK máte tiež v rukách nástroj, pomocou ktorým vplývate na rozvoj reči detí. Prostredníctvom nej si aktívne rozširujú slovnú zásobu, učia sa nové pomenovania, ale aj správnu tvorbu viet.
Slovné hry a aktivity s novinami a časopismi
Ak chcete, aby vaši žiaci dobre ovládali pravopis, je potrebné ho neustále precvičovať. Väčšinou sa na to používajú diktáty alebo doplňovacie cvičenia. Môžete využiť aj staré noviny a časopisy. Povedzte žiakom, aby z nich povystrihovalo rôzne slová. Potom ich môže podeliť na základe jednotlivých slovných druhov na podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia. Potom môže zo slov tvoriť vety alebo môže hľadať tie slová, ktoré začínajú tým istým písmenom.
Tvorba vlastných pracovných listov
Žiaci denne pracujú s rôznymi pracovnými listami. Tie však pripravujú učitelia. Pokúste sa však vytvoriť opačnú situáciu. Povedzte žiakom, nech oni vytvoria vlastný pracovný list. Môžu ich vyrábať v skupinách. To znamená, že jedna skupina vytvorí pracovný list pre žiakov v druhej skupine. Môžu napríklad vymýšľať slová, v ktorých sa nachádzajú íčka. Tie však zo slov vynechajú. Keď pracovný list žiaci vyplnia, opravia ho žiaci z tej skupiny, ktorá ho vyrobila. Aj takýmto spôsobom si môžu žiaci veľa vecí precvičiť a zopakovať pravopis alebo nejaké ďalšie gramatické javy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Počúvanie hudby
Žiaci počúvajú rôzne slovenské pesničky a ich úlohou je počas počúvania zapisovať tie slová, v ktorých sa nachádzajú íčka alebo iné gramatické javy, ktoré sa práve v škole učia. Po ich vypísaní môžu so slovami ďalej pracovať. Môžu na ne tvoriť vety, určovať gramatické kategórie, vzory a podobne.
Klobúk so slovami
Buď učiteľ, alebo žiaci napíšu na lístky napríklad vybrané a tiež nevybrané slová, ale vynechajú íčko. Žiaci si potom sadnú do kruhu a posúvajú si klobúk. Kto má klobúk v ruke, vytiahne si z neho jeden lístok. Prečíta slovo, doplní chýbajúcu hlásku. Môže tiež vytvoriť vetu, v ktorom použije slovo alebo určí vzor podstatného alebo prídavného mena.
Tvorenie viet zo slov s rovnakými samohláskami v slabikách
Učiteľ stanoví samohlásku, ktorá sa musí nachádzať vo všetkých slabikách slov utvorených viet. Na vykonanie úlohy určí vymedzený čas a po jeho uplynutí žiaci odovzdajú papiere s utvorenými vetami. Môžu to byť vety so samohláskami a-á, e-é, i-í, o-ó -ô, u-ú a podobne.
Napríklad: Okolo podvozkov kolotočov bolo mnoho osôb.
Tvorenie viet zo slov s rovnakými začiatočnými písmenami
Pri hre používame Príručku slovenského jazyka alebo Krátky slovník slovenského jazyka. Žiaci môžu tvoriť vety vo dvojiciach. Jeden slová hľadá, druhý zapisuje. Začiatočné písmená môžu nasledovať podľa abecedy alebo učiteľ určí, na ktoré hlásky sa majú vety tvoriť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Napríklad:
- Andrej a Adam aktívne asistovali atletickému amatérovi.
- Bystrý Bystričan bežal baliť biele blúzky.
Doplňovačky
Učiteľ napíše na tabuľu prvé a posledné písmeno slova a urobí medzi ne toľko pomlčiek, koľko písmen chýba a žiaci ich doplňujú. Napríklad: k - - - - a (kytica)
Bingo
Žiak si vyberie 10 kartičiek, ktoré si položí pred seba. Učiteľ losuje vybrané a odvodené slová. Ak má žiak pred sebou kartičku s vylosovaným slovom, otočí ju na druhú stranu. Takto pokračuje, kým nenazbiera 5 otočených kartičiek. Keď ich má, nahlási to učiteľovi. Táto hra je medzi deťmi veľmi obľúbená hlavne preto, lebo v nej môžu uspieť aj slabší žiaci.
Štafeta
Žiaci dostanú kartičky so slovami vybraných slov, príbuzných alebo slov s mäkkým i/í a magnetku. Na magnetickej tabuli sú dva domčeky, na ktorých je znak i/í alebo y/ý. Žiaci si odovzdávajú kriedu ako štafetu a pripevňujú slovo do správneho domčeka. Súťažia v radoch. Rad, ktorý pripevní všetko správne, vyhráva.
Skladačka
Žiakov rozdelíme do dvoj, trojčlenných skupín. Vybrané slová máme rozstrihané po slabikách, pričom každá slabika je napísaná iným typom tlačeného písma. Každá skupina dostane obálku s dvoma slovami. Úlohou žiakov je správne poskladať vybrané slová.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Stojím - sedím
Vo vrecúšku má učiteľ kartičky so slovami, v ktorých chýba i/í alebo y/ý. Učiteľ chodí po triede a každý žiak si vyberie jednu kartičku. Ak je v slove y/ý zostane stáť, ak je v slove i/í, žiak si sadne. Keď si kartičky vyberú všetci žiaci, spolu s učiteľom skontrolujú správnosť.
Básnička na pokračovanie
Učiteľ napíše prvý verš a podá papier ďalšiemu. Tento žiak k veršu pripíše druhý verš, ktorý sa musí rýmovať s veršom učiteľa a napíše ďalší verš, ktorý môže končiť ľubovoľne. Potom žiak zloží papier tak, aby bolo vidieť iba posledný verš a dá papier svojmu susedovi. Tento si prečíta len ten posledný verš a napíše k nemu ďalší, ktorý sa musí rýmovať. Potom napíše ešte jeden verš naviac a zloží papier tak, aby bolo vidieť iba posledný riadok. Takto to pokračuje až po posledného žiaka. Keď sa papier vráti späť k učiteľovi, ten tento kolektívny výtvor prečíta. Často takto vzniknú veľmi vtipné texty. Pri čítaní básničky môžu žiaci zapisovať slová, v ktorých sa nachádza íčko a v ďalšej fáze hodiny môžu vysvetľovať gramatické pravidlá súvisiace s danými slovami.
Koláž z viet
Učiteľ vystrihne vety z novín a časopisov. Rozdelí žiakov do skupín. Každá skupina sa snaží jednotlivé vety nalepiť za sebou na papier tak, aby dávali nejaký zmysel. Môžu vytvárať aj báseň. Strofa môže pozostávať zo štyroch veršov. Báseň sa nemusí rýmovať. Potom môžu s niektorými slovami pracovať aj z gramatického hľadiska. Napríklad podčiarknu všetky podstatné mená a určia ich vzory.
Poprehadzované verše
Učiteľ rozdá žiakom papiere s napísanými veršami z básne. Slová sú však poprehadzované. Žiaci nemajú k dispozícii pôvodný text. Slová v básni majú správne usporiadať. Druhou verziou tejto aktivity je taká, pri ktorej chýbajú niektoré slová z básne a žiaci podľa vlastnej intuície a fantázie doplnia chýbajúce verše v básni.
Tvorenie príbehu podľa obrázka
Učiteľ premietne na interaktívnej tabuli nejaký obrázok. Žiaci potom voľne píšu príbeh podľa obrázka na základe vlastnej fantázie. Potom môžu z príbehu vypísať napríklad všetky slová s tvrdým íčkom.
Pexeso
Učiteľ si pripraví slová alebo obrázky, ktoré sú v dvojiciach ako protiklady: smutný- veselý, malý- veľký…. Učiteľ dá kartičku každému žiakovi. Ak je nepárny počet žiakov, môže sa zahrať aj učiteľ alebo sa jedna dvojica vyradí. Potom začína párovanie. Napríklad: Jeden zo žiakov má na kartičke slovo pekná, takže k nemu sa pripojí žiak so slovom protikladným, teda má k dispozícii slovo škaredá. Nemusíte využívať len antonymá.
Pohybový diktát
Učiteľ si pripraví vety alebo slová na kartičky. Zameria sa na určitý preberaný jav. Napríklad na vybrané slová po b. Kartičky rozloží po triede. Žiaci potom podľa svojho tempa behajú po triede, hľadajú kartičky a zapisujú ich do zošita. Nakoniec si ich skontrolujú medzi sebou. Obmena aktivity môže spočívať v tom, že Učiteľ určí čas, napríklad na napísanie majú 10 minút.
Slová, hýbte sa!
Učiteľ rozdá žiakom lístky so slovami. Žiaci sa s lístkami prechádzajú po triede. Potom učiteľ povie: „Slová, na miesta!" Žiaci sa snažia vytvoriť vetu zo slov, ktoré držia v ruke. Na utvorenej vete môžete so žiakmi precvičovať napríklad:
- Veľké začiatočné písmeno na začiatku vety.
- Interpunkčné znamienka.
- Pravopis slov.
Predložky v knihách pre deti
Na rozvoj reči a slovnej zásoby môžeme okrem pomenovávania vecí v bežnom živote použiť aj rôzne miniatúry zvierat, predmety domácnosti a tak ďalej. Postupne môžeme prejsť aj k práci s kartičkami. Dôležité je, že ideme vždy od reálneho k abstraktnému, teda dieťa najskôr spoznáva veci okolo seba v trojdimenzionálnej, reálnej podobe, a až potom mu ich dáme na kartičke. A ako vždy, nasledujeme záujem dieťaťa a nie rodiča. Sú samozrejme nenahraditeľnou pomôckou pre rozvoj reči! A to najmä tie kvalitné. Dnes sú kníhkupectvá zahltené knihami, mnohé z nich sú však veľmi málo hodnotné.
Stratený šál
Ten je už pre trošku starších, ale zase nie o moc, a pomáha deťom učiť sa predložky. Malý Hugo stratil šál a nikde ho nevie nájsť. Je na poličke, pod kríkom, v záhrade? Autorkami sú opäť dve logopedičky, jednou z nich je spomínaná Svetlana Kapalková.
Prístup a systematická práca
Cudzí jazyk je v dnešnej dobe veľmi dôležitý. Veľkú rolu v jeho učení zohráva aj váš prístup a tiež pravidelná a systematická práca.
Kedy sa objavujú prvé slová a čo robiť pri oneskorení
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov. Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním
- má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Ak si všimnete u svojho dieťatka problém, neváhajte a poraďte sa s odborníkom. Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“.
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma
Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje
- dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať