Bábätká a malé deti majú prirodzenú tendenciu dávať si veci do úst. Je to bežná súčasť ich vývoja a spôsob, akým spoznávajú svet. Táto orálna fáza vývoja je dôležitá, ale môže byť pre rodičov aj zdrojom obáv. Ako teda pristupovať k tomuto správaniu a kedy je potrebné zasiahnuť?
Orálna Fáza Vývoja: Prečo Deti Dávajú Veci do Úst?
Už od narodenia sú ústa pre dieťa dôležitým zmyslovým orgánom. Bábätko žuje a cumle všetko, čo sa mu dostane do prstov a následne do úst. Približne vo veku 5 mesiacov bábätko najlepšie spoznáva veci tým spôsobom, že si ich strká do úst, pretože jeho hmat je lepšie vyvinutý ako jeho schopnosť vidieť, počuť alebo rozoznávať chute. Zo začiatku zvierajú veci medzi palcom a dlaňou, ale od 9. mesiaca vedia bábätká koordinovať pohyby prstov tak dobre, že predmety, ktoré chcú skúmať, vedú držiac ich medzi palcom a ukazovákom.
Vkladanie rúk do úst a satie pästičiek je prirodzená potreba dieťaťa a jeho spôsob poznávania sveta. Odborne sa tomuto obdobiu vo vývine dieťaťa hovorí „orálna fáza“. Trvá až do cca 1,5 roku života dieťaťa. Pre dieťa v tomto období sú ústa akoby hmatový orgán. Zároveň by sme nemali zabúdať na to, že pre malé bábätko je satie prirodzeným spôsobom upokojovania sa. Najmenšie deti sa radi upokojujú satím na prsníku.
Prečo si bábätká cmúľajú ruky?
- Objavovanie sveta: Dr. Sears pripomína, že po ukončení novorodeneckého obdobia, cca okolo 6. - 8. týždňa života, dieťa začína používať aj ruky, aj ústa na objavovanie sveta, učenie sa a spoznávanie.
- Komunikácia: Vkladanie vecí do úst je vždy spôsobom, ako dieťa niečo komunikuje - či už svoje potreby alebo aktuálny stupeň svojho vývinu.
- Upokojenie: Pre malé bábätko je satie prirodzeným spôsobom upokojovania sa.
- Príprava na dojčenie: Podľa niektorých výskumov s tým začína už pomerne skoro, v 15. týždni tehotenstva. Satie prsta už v brušku sa považuje za dôležitý signál, že dieťa bude po narodení pripravené na bezproblémové dojčenie.
Kedy Začať Riešiť Dávanie Vecí do Úst?
Bábätko si prst cucia najviac v prvých mesiacoch života, asi tak do druhého roka života je to ešte v poriadku. V neskoršom období už skôr pôjde o správanie, ktoré je dobré si všímať a korigovať. Cucanie palca sa totiž často stáva neúčelným zlozvykom, zbaviť by sa ho dieťa malo najneskôr do štvrtého roka, alebo ešte lepšie skôr.
Ako Odučiť Dieťa od Zlozvyku Dávať Veci do Úst?
1. Identifikujte Spúšťače
Ak chcete postupne dieťa od cucania prstíka odučiť, všímajte si, v ktorých chvíľach tento spôsob, ako sa upokojiť či zabaviť, najčastejšie používa. Ak v stresovým situáciách, snažte sa doma o pokojnú rodinnú atmosféru, prípadne sa snažte zistiť, čo dieťa trápi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Syn je "vynálezca", rád sa hrá hodiny s legom, ale aj s vlačikmi, so súrodencami, kreslí si. Veľa chodíme von a sme v prírode. Je empatický a citlivý, má bohatý vnútorný svet. Má trošku znížený svalový tonus.
Súčasná situácia je taká, že si stále dáva niečo do úst - prsty, hračky, tričko. Všade má malé dierky - na rukávoch, na hrudi (pod golierom), na teplákoch (keď má pokrčené kolená pri ústach). Navyše si dáva ruky do úst aj vonku. Celú zimu jedol sneh a keď sa dalo, pchal si do úst rukavice.
2. Ponúknite Alternatívy
Namiesto cucania môžete ponúknuť inú aktivitu, dieťa zabaviť iným spôsobom, hrať sa s ním. Palec často úspešne nahradí plyšová hračka.
3. Poskytnite Uistenie a Pohodu
Ak si dieťa dáva veci do úst kvôli upokojeniu, skúste mu poskytnúť viac telesného kontaktu, nosenia, húpania či spievania. Ak ste si teda všimli, že dieťa si prstík cucia veľmi často a zdá sa vám nepokojné, môžete to riešiť častejším dojčením, ale i nosením, úzkym telesným kontaktom, húpaním či spievaním.
4. Buďte Trpezliví a Pozitívni
Určite nie je dobré dieťaťu jeho správanie vyčítať a napomínať ho, aby s cucaním prestalo. Namiesto napomínania ponúknite pozitívnu motiváciu a pochvalu, keď sa mu podarí odolať nutkaniu dať si niečo do úst. Hovorili sme mu, že nech to nerobí, ale nič nezaberalo.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
5. Riešte Problém Komplexne
Dobrý deň,chcela by som sa poradiť ohľadom najstaršieho syna, ktorý bude mať 7 rokov. Mal odloženú školskú dochádzku. Som s deťmi doma. Okres neho mám 5 a 3 ročné dieťa. Máme relatívne pohodu bez nejakých záväzkov (škola, úlohy), je rád, že sa môže doma hrať. Od malička si zvykol obhrýzať nechty, ale teraz sa to zhoršuje. Jediné zlepšenie stavu sa mi zdá, že nastalo posledné roky v lete, keď sme boli viac na záhrade a hral sa v hline, v piesku. Celý deň bol vonku. Niekedy mám pocit, že to bol len taký dojem.
Vnímam to ako zlozvyk. Vie, že by to nemal robiť, ale aj tak to robí. Niekedy ho len upozorním, ale občas ma to vie neskutočne vytočiť. Miesto toho, aby sa ho zbavil, sa to len zhoršuje.
V tomto prípade je dôležité zamerať sa na celkovú pohodu dieťaťa. Zvážte nasledujúce:
- Dostatok pohybu: Syn má trošku znížený svalový tonus. Keď mal 1,5 r, narodila sa dcéra a cca v tom čase ostal aj bez cumlíka. Dojčila som ho prvý rok. Zabezpečte mu dostatok pohybu a aktivít vonku.
- Kreatívne aktivity: Podporujte jeho záujem o lego, vláčiky a kreslenie.
- Spoločenský kontakt: Uistite sa, že má dostatok príležitostí na hru so súrodencami a inými deťmi.
- Konzultácia s odborníkom: Ak sa zlozvyk zhoršuje a neviete si s ním poradiť, vyhľadajte pomoc psychológa alebo detského lekára.
Špecifické Situácie a Riešenia
Obhrýzanie Nechtov
Od malička si zvykol obhrýzať nechty, ale teraz sa to zhoršuje. Hovorili sme mu, že nech to nerobí, ale nič nezaberalo. Jediné zlepšenie stavu sa mi zdá, že nastalo posledné roky v lete, keď sme boli viac na záhrade a hral sa v hline, v piesku. Celý deň bol vonku.
- Udržiavajte nechty krátke: To sťaží ich obhrýzanie.
- Používajte horký lak: Lak s horkou chuťou môže dieťa odradiť od obhrýzania.
- Ponúknite náhradu: Žuvacie hračky alebo loptičky môžu pomôcť uspokojiť potrebu žuť.
Dávanie si oblečenia do úst
Navyše si dáva ruky do úst aj vonku. Celú zimu jedol sneh a keď sa dalo, pchal si do úst rukavice.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Uistite sa, že oblečenie je čisté: Pravidelne perte oblečenie, aby ste minimalizovali riziko prenosu baktérií.
- Ponúknite alternatívu: Žuvacie hračky alebo cumlík môžu pomôcť uspokojiť potrebu žuť.
- Vysvetlite dieťaťu, prečo to nie je dobré: Použite jednoduchý jazyk a vysvetlite, že oblečenie nie je na jedenie a môže obsahovať baktérie.
Pozor na Bezpečnosť
Jediné, čo potrebujeme odsledovať, je bezpečnosť dieťaťa, pretože ono si dokáže vložiť do úst skutočne všetko. Takže pozor na drobné, ostré predmety alebo čokoľvek pre dieťa nebezpečné. Pre rodičov nie je ľahkou úlohou dostať mimo dosahu dieťaťa všetky ostré, špicaté a jedovaté veci. A zároveň mať na pamäti to, že nemožno príliš obmedzovať túžbu svojich detí po objavovaní.
Dávanie jedla na zem
Keď vaše batoľa prvýkrát odhodí zo svojej stoličky pri jedení na zem mrkvu a krásne sa pri tom usmeje, bude sa vám to zdať roztomilé. Situáciu zakončíte slovíčkami "no, no, no," a pohladíte ho po hlavičke. Ak sa však táto situácia začne dennodenne opakovať napríklad s miskou špagiet alebo zeleninovou kašou, budete chcieť s novým nešvárom čo najrýchlejšie skoncovať. Poradíme vám, ako dieťa odučiť rozhadzovať jedlo bez veľkých drám a s ľahkosťou.
Prečo deti hádžu jedlo na zem?
Najskôr skúste pochopiť, prečo deti hádžu jedlo na zem. Testujú si nové skúsenosti, alebo je to vyžadovanie pozornosti?
- Rozhadzovaním jedla sa deti učia: Bábätká vo veku od šiestich do ôsmich mesiacov málokedy rozhadzujú jedlo zámerne. Od deviatich do dvanástich mesiacov sa však učia systému čin - následok. Rozhadzovaním jedla si teda môžu iba odpovedať na množstvo otázok, ktoré im napadnú: Čo sa stane, keď odhodím túto misku na zem? Aký zvuk to vyvolá? Vráti sa jedlo späť, alebo zostane na zemi? Všetko si potrebujú otestovať a získať tak vlastnú skúsenosť.
- Rozhadzovaním jedla deti získavajú pozornosť: Zakaždým, keď vaše dieťa hodí na zem tanier plný jedla a získa si obrovské množstvo pozornosti od celej rodiny, posilňuje si návyk získavať záujem touto cestou. Aj keď ide o záujem negatívny.
- Rozhadzovaním jedla deti komunikujú: Batoľatá si hľadajú rôzne komunikačné kanály a my dospelí im nie vždy rozumieme. Hádzanie jedlom môže byť iba prostriedkom na vyjadrenie toho, že dieťa už viac jedla nezje a jeho bruško je plné. Niekedy takto deti reagujú na nové potraviny, ktorých farba alebo textúra je pre nich neznáma a majú z nich obavy. Alebo trebárs len nevie, akým spôsobom majú jedlo jesť, pretože sme mu to neukázali a sám si nevie poradiť.
Tipy, ako zabrániť hádzaniu jedlom rozumne a s citom
- Servírujte menšie porcie: Rozhadzovaním jedla vám dieťa môže dávať signál, že je už najedené. Dávajte mu preto menej jedla, aby nemuselo nedojedené kúsky rozhadzovať či sa s nimi hrať. Pokojne servírujte iba dva alebo tri kúsky potravín naraz a potom tanierik doplňte.
- Reagujte pozitívnymi frázami: Neopakujte dieťaťu negatívne frázy v štýle: "Jedlo na zem nehádžeme". Naopak - vymyslite jasnú, špecifickú a pozitívnu vetu o tom, ako by stravovanie malo vyzerať, teda napríklad: "Jedlo patrí na stôl" či "Jedlo nechávame na tanieri". Tú potom systematicky opakujte zakaždým, keď dieťa jedlo porozhadzuje po zemi.
- Rozhadzovaniu nevenujte plnú pozornosť: Deti sa tešia pozornosti, nech už ju vyvolá čokoľvek. Aj keď to vo vás kypí, udržte pokoj a neutrálny tón. Osvojte si pozitívnu frázu a buďte s ňou konzistentné. O postupe poučte aj svoju rodinu a najmä ostatné deti, ktoré sa môžu na súrodencovi, rozhadzujúcom jedlo, náramne baviť a podporovať tak jeho zlozvyk.
- Prisuňte detskú stoličku k stolu a jedzte spoločne: Keď bábätko zo stoličky nedovidí ľahko na zem, na ktorú jedlo dopadá, venuje viac pozornosti samotnému pokrmu. Navyše bude sledovať ostatných členov rodiny a zapájať sa oveľa viac do rodinného spôsobu stravovania. Týmto krokom mu všetci venujú väčšiu pozornosť a jeho potreba rozhadzovať jedlo stratí svoj zmysel.
- Pes nech sa divadla nezúčastňuje: Čo môže byť väčšia zábava, než hádzať jedlo na zem psíkovi, snažiť sa trafiť jeho chvostík a sledovať ho, ako prosí o ďalšie kúsky? Pokiaľ má vaše dieťatko pred (alebo skôr pod) sebou také veselé divadlo, s hádzaním skončí len ťažko. V prípade, že je vo fáze hádzania, držte počas jedenia svojho psa mimo kuchyne.
Ako teda bude vyzerať odúčanie dieťaťa rozhadzovať jedlo v praxi?
Predstavte si situáciu, v ktorej vaše dieťa opäť rozhadzuje jedlo po zemi a v duchu si nacvičte postup, ktorý nabudúce zvolíte.
Dieťaťu venujte pri jedení pozornosť a nechajte umývačku aj nevybavené hovory s kamarátkami bokom. Prisuňte ho aj s jeho stoličkou k stolu k ostatným členom rodiny. Keď uvidíte, že jedlo putuje na zem, zdvihnite ho a neutrálne povedzte svoju frázu "Jedlo patrí na stôl". Ak to bude nutné urobiť hoci aj desaťkrát, urobte to a trvajte si na svojom. Jedlo dieťaťu však viac nevracajte a odložte ho nabok. Zhlboka dýchajte a zachovajte si chladnú hlavu, aj keď to nie je vždy jednoduché.