Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím je pre rodinu náročná situácia. Ovplyvňuje nielen rodičov, ale aj súrodencov, ktorí môžu mať špecifické potreby a pocity. Cieľom tohto článku je preskúmať, ako deti vnímajú postihnuté dieťa medzi sebou, aké emócie prežívajú a ako im môžu rodičia a odborníci pomôcť.
Úvod do problematiky
V rodinách, kde vyrastá dieťa s poruchou sluchu alebo iným postihnutím, je dôležité venovať pozornosť aj počujúcim súrodencom. Čím ťažšie postihnutie dieťa má, tým viac komplikovaných emócií môže jeho súrodenec zažívať. Rodičia si niekedy v rodinách všimnú, že sú počujúci súrodenci tak trochu zabudnutí alebo v úzadí.
Emocionálne prežívanie súrodencov
Súrodenci detí s postihnutím prežívajú rôzne emócie, ktoré sú ovplyvnené vekom, povahou, typom postihnutia a rodinnou dynamikou. Medzi najčastejšie patria:
- Strach: Malé deti vnímajú choroby ako nákazlivé a majú strach z neznámeho. Môžu sa báť, že sa mama nevráti z rehabilitácie alebo že súrodenec zomrie.
- Zahanbenie: Deti sa môžu hanbiť za inakosť svojho súrodenca, najmä ak sa mu iné deti posmievajú.
- Vina: Niekedy deti zažívajú vinu, že spôsobili postihnutie súrodenca, alebo majú pocit, že sú potrestané za niečo, čo spravili.
- Žiarlivosť: Súrodenci môžu žiarliť na pozornosť, ktorú venuje rodina postihnutému dieťaťu.
- Starostlivosť: Staršie deti sa často cítia ako ochrancovia svojho postihnutého súrodenca a preberajú zodpovednosť za jeho bezpečnosť a pohodlie.
- Hnev: Súrodenci môžu pociťovať hnev, ak nemôžu robiť bežné aktivity kvôli obmedzeniam svojho postihnutého súrodenca.
- Izolácia: Súrodenci sa môžu cítiť izolovaní, pretože nemajú priateľov, ktorí by rozumeli ich situácii.
Vyjadrenia rodičov
- "Občas sa mi Paľko zdôverí, že by chcel brata zdravého, ale to v jeho siedmich rokoch úplne chápem."
- "Občas vidím, že Filip je akoby Klaudiin bodyguard."
- "Skoro sedem rokov nás mala iba pre seba a jedného dňa nám povedala, že by aj ona chcela byť nepočujúca, lebo by sme si ju potom všímali viac…"
Ako pomôcť súrodencom
Je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť aj počujúcim súrodencom a pomáhali im vyrovnať sa s ich emóciami. Tu je niekoľko tipov, ako to dosiahnuť:
- Komunikácia: Pravidelne informujte deti o tom, čo sa deje s ich súrodencom, jednoducho a zrozumiteľne.
- Úprimnosť: Priznajte sa, že aj vy sa občas cítite podobne a že sa s tým vyrovnávate postupne.
- Láska a pozornosť: Darujte deťom veľa lásky, objatí, pekných slov a spoločne strávených chvíľ. Cielene si vyhraďte počas dňa chvíľu, keď budete iba s nimi.
- Povinnosti: Dobre zvážte, ktoré povinnosti ovplyvňuje porucha sluchu a ktoré musí dieťa zvládnuť bez ohľadu na to, či poruchu sluchu má alebo nie.
- Podpora: Poproste priateľov alebo členov širšej rodiny, aby cielene, ale nenásilne venovali chvíľku iba počujúcemu dieťaťu, keď k vám prídu na návštevu.
- Diskusia: Ak si nie ste istí, čo všetko vaše dieťa o postihnutí súrodenca vie, môžete sa ho spýtať: „Ak by sa ťa niekto spýtal, prečo tvoja sestra nepočuje, čo by si mu odpovedal?“
- Skupiny: Skúste iniciovať v CŠPP alebo CVI súrodenecké skupinky. Takáto skupinka by im ukázala, že nie sú zabudnutí, že aj o ich úvahy a ťažkosti má niekto záujem.
- Nezabúdajte: Súrodenci by sa nemali stať druhými rodičmi.
Rodinné fungovanie a zmeny
Narodením dieťaťa so zdravotným postihnutím sa rodina stáva odlišnou od iných rodín. Táto odlišnosť sa týka všetkých jej členov. Nadobúda inú sociálnu identitu, životný štýl rodiny sa zmení, zmení sa jej chovanie v rámci rodiny, ale aj navonok, voči širšej spoločnosti. Rodina prežíva životnú krízu, spojenú s bolestivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
Fázy vyrovnávania sa s realitou
- Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Reakcia rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé.
- Fáza popretia reality: Rodičia odmietajú skutočnosť a zdravotnú diagnózu berú ako omyl.
- Fáza viny a hnevu: Hľadanie vinníkov a pocity viny.
- Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: Rodičia si kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa.
- Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Rodičia sa snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie.
- Zmeny fungovania rodiny: Rodina prispôsobuje rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa.
- Fáza dozretia: Rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu.
- Fáza rozvratu: Rodičia sa nedokážu prispôsobiť novej životnej zmene a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní.
- Fáza slobody a samostatnosti: Rodičia sa oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa a hľadajú možnosti sebarealizácie.
Starí rodičia a ich úloha
Starí rodičia môžu v rodinách zohrávať dôležitú úlohu. Môžu byť oporou nielen svojim deťom - rodičom dieťatka s poruchou sluchu, ale aj svojim vnúčatkám. Dokážu so svojim nadhľadom pomôcť, povzbudiť a ukázať, že napriek všetkému má zmysel hľadať cestu a bojovať ďalej.
Ako môžu starí rodičia pomôcť?
- Podpora: Byť oporou pre rodičov a vnúčatá.
- Povzbudenie: Ukázať, že má zmysel hľadať cestu a bojovať ďalej.
- Skúsenosti: Odovzdávať svoje skúsenosti, optimizmus a nádej.
- Učenie sa: Spoznávať svet nepočujúcich a učiť sa posunkový jazyk.
- Vizuálna komunikácia: Dovoľte si vyjadrovať sa aj viac vizuálne. To, čo dieťa dobre nepočuje, prečíta vo vašom výraze tváre, mimike pohybe, gestách.
Vyjadrenia starých rodičov
- „Bolo ťažké tomu uveriť, že Matúško je nepočujúci. Bol aktívne dieťatko, no prijali sme jeho postihnutie a je to miláčik nás oboch."
- „Bol to pre mňa šok, ale stále som odhodlaná byť nápomocná pri zvládaní všetkých prekážok, ktoré toto ochorenie prináša.“
- „Diagnózu sme prijali, lebo sme vďační, že je tu medzi nami po tom, čo prežil.“
- „Na začiatku som bola z toho smutná, ale postupom času som si uvedomila, že je to vlastne zdravé dieťa a tomu sluchu sa dá dnes pomôcť.“
- „S mojim vnukom a celou rodinou ma spája bezhraničná láska a súdržnosť. Veľmi ich ľúbim.“
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Prečítajte si tiež: Liečba detskej koliky