Výber správnej metódy výučby pre dieťa je pre rodičov kľúčová. V súčasnosti sa čoraz viac škôl zameriava na inovatívne prístupy, ako je Hejného metóda. Tento článok sa zaoberá Hejného metódou, jej princípmi a skúsenosťami s jej aplikáciou v materských a základných školách. Cieľom je poskytnúť rodičom komplexný pohľad na túto metódu, aby sa mohli informovane rozhodnúť o vzdelávaní svojho dieťaťa.
Čo je Hejného metóda?
Hejného metóda je inovatívny prístup k výučbe matematiky, ktorý sa na Slovensku využíva už takmer desať rokov. Táto metóda kladie dôraz na radosť z učenia a aktívne objavovanie matematických konceptov žiakmi. Profesor Milan Hejný, autor metódy, bol pri jej tvorbe ovplyvnený hravým učením matematiky, ktoré zažil so svojím otcom.
Metóda sa opiera o prepracované didaktické prostredia a rolu učiteľa ako sprievodcu a moderátora diskusií detí nad riešením úloh. V metóde sú výchovné ciele dôležitejšie ako ciele poznatkové, pretože autori sú presvedčení, že kvalita spoločnosti je viac určená úrovňou mravnou ako úrovňou znalostnou.
12 princípov Hejného metódy
Hejného metóda vyučovania matematiky je založená na rešpektovaní 12 základných princípov, ktoré geniálne skladá do uceleného konceptu tak, aby dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou.
- Budovanie schém: Deti si vytvárajú mentálne schémy, ktoré im umožňujú pochopiť a aplikovať matematické koncepty aj v nových situáciách. Dieťa vie aj to, čo sme ho nenaučili. Deti majú schémy v hlave tiež. Hejného metóda ich posilňuje, navzájom prepája a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky. Aj preto si deti rýchlo uvedomia, že polovica je tiež aj číslo (0,5), alebo nemajú problémy s inak veľmi “problémovými” zlomkami.
- Práca v prostrediach: Deti sa učia v prostrediach, ktoré sú im známe a v ktorých sa cítia bezpečne, čo im umožňuje plne sa sústrediť na riešenie úloh. Ak deti poznajú prostredia, v ktorých sa cítia dobre, neznáme veci ich nerozptyľujú. Plne sa sústredia len na zadanú úlohu a neznámy kontext ich neobťažuje. Každé z približne 25 didaktických prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie, …). Systém prostredí je motivačne nastavený tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovania detskej mysle. Tá je potom motivovaná k ďalším experimentom.
- Prelínanie tém: Matematické koncepty sa vyučujú v kontexte, nie izolovane, čo umožňuje deťom vidieť súvislosti medzi rôznymi oblasťami matematiky. Informácie neodovzdávame dieťaťu samostatne, vždy sú uložené v známej schéme, ktorú si dieťa kedykoľvek predstaví. Matematické javy a pojmy od seba neodtŕhame, ale zapájame pri nich rôzne stratégie riešení. Dieťa si potom samo vyberá, čo mu vyhovuje viac a čo mu je viac prirodzené. Na hodinách potom nepočuť ono klasické: „Jááj, pani učiteľka, to sme preberali pred dvoma rokmi, to si už nepamätáme…“
- Rozvoj osobnosti: Metóda podporuje samostatné myslenie, argumentáciu a diskusiu, čo vedie k rozvoju kritického myslenia a schopnosti rozhodovať sa. Jednou z hlavných motivácií prof. Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Učiteľ preto v rámci výuky neodovzdáva hotové poznatky, ale predovšetkým učí deti argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Deti potom samy o sebe vedia, čo je pre ne správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Dokonca sú schopné statočne niesť aj dôsledky svojho konania. Popri matematike prirodzene objavujú tiež základy sociálneho správania a mravne rastú.
- Skutočná motivácia: Úlohy sú navrhnuté tak, aby deti bavili a motivovali k učeniu sa prostredníctvom vlastnej snahy a radosti z úspechu. Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby deti ich riešenie „automaticky“ bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vo vnútri, nie nútenie zvonka. Deti prichádzajú na riešenie problémov vďaka svojej vlastnej snahe. Neokrádajme deti o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa potom kolegiálne tlieska všetkým - aj tým, ktorí na daný jav či riešenie prídu neskôr.
- Reálne skúsenosti: Deti využívajú svoje vlastné skúsenosti a zážitky pri riešení matematických problémov, čo im umožňuje lepšie pochopiť a aplikovať matematické koncepty. Využívame vlastné skúsenosti dieťaťa, ktoré si samo vybudovalo od prvého dňa svojho života - doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom, či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na konkrétnej prirodzenej skúsenosti, z ktorej dieťa následne dokáže urobiť všeobecný úsudok. Deti napr. „šijú šaty“ pre kocku, a tým sa automaticky naučia, koľko má kocka stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch …
- Radosť z matematiky: Metóda sa snaží vzbudiť v deťoch pozitívny vzťah k matematike, aby sa jej nebáli a vnímali ju ako zábavnú a zaujímavú. Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinnejšia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z jeho úprimnej radosti, ako dobre sa mu podarilo vyriešiť primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov, ale aj z uznania spolužiakov a učiteľa. Matematika tak pre deti nie je „strašiakom“, o ktorom už v slovenskom školstve kolujú legendy. Naopak, keď vidia vzorček, ich reakcia nie je averziou, ale nadšením: To poznám, to vyriešim!
- Vlastný poznatok: Deti si vytvárajú vlastné poznatky a závery, čo im umožňuje hlbšie porozumieť matematickým konceptom a lepšie si ich zapamätať. Keď má prvák poskladať zo zápaliek štvorec, vezme jednu, druhú, tretiu … Stále mu to nestačí, vezme preto štvrtú zápalku a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme ďalšie zápalky a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje na to vždy ďalšie štyri zápalky. Je na ceste k objavu vzorca na výpočet obvodu štvorca.
- Rola učiteľa: Učiteľ je sprievodca a moderátor, ktorý deťom pomáha objavovať matematiku, namiesto toho, aby im ju priamo prednášal. Bežná spoločenská predstava učiteľa je obraz niekoho, kto vie a prednáša. Keďže učiteľ vie matematiku, môže o nej rozprávať. V množstve prípadov tomu tak aj je. Dieťa si vypočuje učiteľov výklad, zapíše si nejaké poznámky do zošitu, vypočuje si návod na riešenie novej situácie a tento návod sa učí používať. V našom chápaní výučby je rola učiteľa a dieťaťa úplne odlišná. Učiteľ sa v Hejného metóde stáva sprievodcom a moderátorom diskusií detí nad riešením úloh.
- Práca s chybou: Chyby sa vnímajú ako príležitosť na učenie sa a hlbšie pochopenie matematických konceptov. Dieťa, ktorému by sme zakázali padať, by sa nikdy nenaučilo chodiť. Analýza chyby vedie k hlbšej skúsenosti, vďaka ktorej si deti omnoho viac pamätajú dané poznatky. Chyby využívame ako nástroj na učenie. Podporujeme deti, aby si chyby našli samy, a učíme ich vysvetľovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi dieťaťom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z vykonanej práce.
- Primerané výzvy: Úlohy sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého dieťaťa, aby sa predišlo frustrácii a podporila motivácia. Naše učebnice obsahujú úlohy rôznych náročností. Tým, že slabší žiaci vždy niektoré z úloh vyriešia, predchádzame pocitom úzkosti a hrôzy z ďalších hodín matematiky. Tým najlepším žiakom zároveň neustále predkladáme ďalšie výzvy, aby sa nenudili. Učiteľ ich nepreťažuje úlohami, ale zadáva také, aby nimi deti neustále motivoval. Rozdeľuje úlohy v rámci triedy podľa toho, čo ktoré dieťa potrebuje.
- Podpora spolupráce: Deti sa učia spolupracovať, diskutovať a zdieľať svoje nápady, čo vedie k lepšiemu pochopeniu matematiky a rozvoju sociálnych zručností. Deti nečakajú, kým sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, vo dvojiciach alebo samostatne. Každý žiak je schopný povedať, ako sa k výsledku dopracoval a vie to vysvetliť i druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie, kde je pravda, a otočí ďalšiu stranu učebnice. Žiaci si budujú vlastné plnohodnotné poznatky, o ktorých neustále premýšľajú.
Ciele Hejného metódy
Vyučovanie matematiky Hejného metódou smeruje k cieľu vychovať slušných ľudí, ktorí sú činorodí, sebavedomí, zodpovední a spokojní, a zároveň užitoční pre svoje okolie aj pre spoločnosť. Ciele vychádzajú zo slov Víta Hejného, ktorý svojmu synovi, Milanovi Hejnému v dobe, keď sa rozhodol učiť matematiku na základnej škole, povedal: „Hľaď, aby tvoja snaha naučiť žiakov matematiku neprevýšila tvoju snahu vychovať slušných ľudí.“
Prečítajte si tiež: Nemocnica sv. Cyrila a Metoda: Pôrodné skúsenosti
Medzi sledované indikátory patria:
- Radosť dieťaťa z práce
- Nárast sociálnych schopností
- Nárast intelektuálnych schopností
- Rozširovanie a prehlbovanie znalostí
Hejného metóda v materskej škole
Rozvíjať myslenie detí podľa princípov Hejného metódy je možné už v predškolskom veku. Vytvorila sa špeciálna metodika pre materské školy, ktorá je založená na hrových aktivitách. Deti v MŠ a v 1. ročníku ZŠ sa učia matematiku prostredníctvom hier a manipulácie s predmetmi.
Deti v predškolskom veku rady zbierajú nové skúsenosti. Chcú experimentovať, formulovať hypotézy, počítať, športovať, tancovať. Matematika je všade okolo nás a je súčasťou našich, ale aj detských, každodenných aktivít. Je potrebné dieťaťu v predškolskom veku umožniť čo najviac manipulovať, prekladať, prikladať, stavať, rozdeľovať, triediť, usporadúvať, merať, porovnávať, uberať, pridávať… všetko to je predsa matematika!
Napríklad, škôlkari sa učia deliť cukríky medzi kamarátov, čo je delenie, alebo rozpoliť rožok na polovicu, čo sú zlomky.
Skúsenosti s Hejného metódou na základnej škole
Hodnotenie a klasifikácia sú citlivými a zložitými témami, a zároveň tvoria podstatnú časť každodenného života v škole. Treba si uvedomiť, že hodnotenie má predovšetkým stimulačnú funkciu. Pri každom hodnotení ide iba o relatívne posudzovanie kvality, pretože ju porovnávame s pedagógom stanovenou normou zvládnutia vedomostí a zručností. Treba mať na pamäti najmä to, že nechceme zisťovať, čo všetko dieťa nevie (pripraviť mu chytáky), ale čo všetko dokáže.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Žiaci vedení Hejného metódou na 1. stupni ZŠ sa vedomosťami vyrovnajú žiakom, ktorí neboli vedení Hejného metódou a v mnohých oblastiach sú ich vedomosti širšie (zlomky, práca s grafmi, s tabuľkami, priestorové videnie). Problém môže nastať v prípadoch, ak ich učí pedagóg, ktorý striktne vyžaduje len ten algoritmus riešenia úlohy, ktorý im on vysvetlil a neuznáva iné riešenie.
Príprava na 2. stupeň ZŠ a gymnázium
Deti vedené Hejného metódou majú obvykle hlbšie vedomosti ako ostatné deti. Niekedy zaostávajú v rýchlosti kalkulatívnych spojov (napr. malá násobilka). Lepšie čítajú s porozumením text úloh, lepšie odhadujú výsledok a vedia ho overiť. Sú zvyknutí pracovať s prípadným neúspechom a chybou. Môžu mať problém v prípade, ak sa vyžaduje nejaký špecifický postup, prípadne spôsob zápisu. Ale treba si uvedomiť, že Hejného metóda nezaručuje úspešnosť dieťaťa na prijímacích pohovoroch.
Z veľkého medzinárodného výskumu TIMMS vyšlo, že žiaci vyučovaní Hejného metódou dopadli lepšie v logických úlohách než žiaci vyučovaní klasicky, pričom v kalkulatívnych úlohách nezaostávali.
Riešenie chýb
Ak učiteľ hľadá a pomenúva chyby, dieťa je v tomto procese pasívne. Našou snahou je, aby dieťa s chybou pracovalo, snažilo sa ju odhaliť, z chyby sa poučilo. Na nesprávne riešenie je treba žiaka priviesť, najlepšie prostredníctvom ďalších detí. Prosté konštatovanie: “Máš to zle,” zďaleka nestačí. Pokiaľ je dieťa vedené Hejného metódou, zväčša sa do riešenia pustí aj napriek tomu, že úloha môže byť úplne nová a nepoznaná. Deti skúšajú rôzne spôsoby, diskutujú, prichádzajú s novými nápadmi. V prípade, že skupina naozaj na žiadne riešenie nepríde, je dobré úlohu odložiť a po čase sa k nej vrátiť. Keďže úlohy v jednotlivých prostrediach sa v rámci pracovných zošitov opakujú, je úplne v poriadku, keď sa dieťa po príchode do školy pripojí k ostatným. Nepredpokladáme stratu kontinuity.
Kontroverzie a kritika Hejného metódy
V roku 2018 prebehla v susednom Česku veľká polemika o výučbe Hejného metódou. Jednota českých matematikov a fyzikov aj niektorí matematici aj zo zahraničných univerzít kritizovali niektoré konkrétne prvky tejto metódy a nazvali ju nebezpečným experimentom. Jednota českých matematikov a fyzikov napokon vydala stanovisko, s ktorým sa stotožňuje aj Národný pedagogický inštitút ČR.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Kritici sa pýtajú, či sa niekedy boli pozrieť na hodinu Hejného metódy a či vedia, ako v praxi funguje. Mnohé ich výhrady boli vytrhnuté z kontextu.
Rozhodovanie o výbere školy
Pri rozhodovaní o výbere školy pre dieťa, kde sa vyučuje Hejného metódou, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- Osobnostné črty dieťaťa: Niektoré deti môžu lepšie prosperovať v prostredí, ktoré podporuje samostatné myslenie a objavovanie, zatiaľ čo iné môžu potrebovať štruktúrovanejší prístup. Napríklad, u detí s PAS (poruchami autistického spektra) je dôležité zvážiť, či im vyhovuje variabilita a voľnosť Hejného metódy, alebo potrebujú jasné zadanie a pevné mantinely.
- Kvalita učiteľov: Úspech Hejného metódy závisí od kvalitných učiteľov, ktorí sú vyškolení a majú skúsenosti s touto metódou.
- Podpora školy: Je dôležité, aby škola mala jasnú víziu a podporovala Hejného metódu na všetkých úrovniach.
Ako môžu rodičia pomôcť?
Čo sa týka rodičov, najlepšia pomoc, ktorú môžu dieťaťu dať v prípade, že je učené Hejného metódou, je otázka: „Vysvetli mi, prosím ťa, ako si toto riešil?“ Prípadne ak to nepomôže - nalistovať mu predchádzajúcu, teda jednoduchšiu úlohu daného typu a položiť tú istú otázku.
Odporúča sa, aby na domáce úlohy nedávali deťom nejaké špecifické prostredia a nezvyklé kontexty úloh, aby rodičov nevystrašili.