Vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu je komplexná téma, ktorá sa riadi zákonom o rodine. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na to, kto je povinný platiť výživné, ako sa určuje jeho výška, a aké sú s tým spojené právne aspekty.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, v ktorom sa nachádza aj právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči ich deťom. Každý rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje dieťa, avšak výška výživného nie je v zákone daná. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je teda ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje individuálne a závisí od viacerých faktorov. Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov.
Kedy dieťa nie je schopné sa samo živiť?
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.
Určovanie výšky výživného
Výživné platí povinný rodič k rukám druhého rodiča, ktorý má vo svojej osobnej starostlivosti dieťa. Výživné sa povinne určuje iba pri výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri striedavej a spoločnej starostlivosti nemusí byť zásadne vôbec určené. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Prečítajte si tiež: Podmienky vysťahovania maloletých
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Minimálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Výživné a starí rodičia
Súd prvej inštancie zamietol návrh starej matky maloletého dieťaťa z matkinej strany, v ktorej starostlivosti sa dieťa dočasne nachádza, ktorá sa proti starej matke dieťaťa z otcovej strany domáhala určenia výživného v sume 80 EUR mesačne od podania návrhu z dôvodu, že otec maloletej si vyživovaciu povinnosť neplnil. Okresný súd nemal preukázané, že rodičia dieťaťa si nemôžu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plniť a skutočnosť, že si ju neplnia podľa opatrení súdu nezakladá nárok na určenie výživného od starého rodiča dieťaťa. Navrhovateľka nemôže rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti v konaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti obísť uplatnením vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými dieťaťa podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine, ktorá je vylúčená vzhľadom na zistený skutkový stav a iné súdne konania vedené vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Za uvedeného stavu právna úprava podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine neumožňuje navrhovateľke domáhať sa platenia výživného od príbuzného jedného z rodičov dieťaťa.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká okamihom, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. Tento okamih sa môže líšiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok na Slovensku
Zmena výšky výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča.
Súdne konanie o výživnom
Konanie vo veci určenia výživného pre maloleté dieťa je tzv. mimosporovým konaním, ktoré môže začať nielen na základe procesnej aktivity rodičov dieťaťa (t.j. podaním návrhu na začatie konania), ale aj bez návrhu. Súd bude teda skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké súd priemerné mesačné výdavky na dieťa a pod.
Prečítajte si tiež: Exekúcia detí: Čo treba vedieť