Adopcia: Podmienky, Súhlas Otca a Právne Aspekty na Slovensku

Úvod

Osvojenie, alebo adopcia, je právny akt, ktorý umožňuje dieťaťu, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine, získať nový, trvalý domov. Slovenská legislatíva, najmä Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (č. 305/2005 Z. z.), upravuje podmienky adopcie a poskytuje podporu rodinám, ktoré sa rozhodnú prijať dieťa do svojej starostlivosti. Tento článok sa venuje podmienkam adopcie na Slovensku, s dôrazom na súhlas biologického otca a ďalšie relevantné právne aspekty. Zaujímavou témou je diskusia o skupinách osvojiteľov, najmä osôb rovnakého pohlavia, ktorá rezonuje nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.

Historický vývoj právnej úpravy osvojenia

Je zaujímavé sledovať historický vývoj právnej úpravy osvojenia na Slovensku, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov.

• Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve: Tento zákon, účinný od 1.1.1950 do 28.5.1958, v § 65 uvádzal, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia. Ak bol osvojiteľ manželom, mohol osvojiť len so súhlasom druhého manžela, s výnimkou prípadov, keď bol druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak bolo opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Podľa vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku.
• Zákon č. 15/1958 Zb.: Tento zákon doplnil do § 68 odsek 4, ktorý umožňoval osvojenie dieťaťa mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné len v prípade zrušiteľného osvojenia, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom, nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
• Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine: Tento zákon v § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu dieťa osvojiť buď len manželia, alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. V § 66 bolo zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas.
• Novela č. 132/1982 Zb.: Táto novela zaviedla možnosť, že výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.

Súčasná právna úprava osvojenia na Slovensku

Súčasná situácia je taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny.

Kto môže adoptovať dieťa?

Podľa súčasnej právnej úpravy môže maloleté dieťa osvojiť:

• Manželia spoločne.
• Jeden z manželov, ak žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve.
• Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
• Osamelá osoba - vo výnimočných prípadoch, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Je zrejmé, že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Adopcia detí na Slovensku LGBT pármi

Podmienky pre osvojenie

Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom o rodine. Medzi hlavné patrí:

• Spôsobilosť na právne úkony: Osvojiteľ musí byť plnoletý a spôsobilý na právne úkony.
• Osobné predpoklady: Osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálno-právnej ochrany detí. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
• Vekový rozdiel: Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa. Limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. Vek sa spomína pri vekovom rozdiele medzi osvojiteľom a osvojencom, kedy musí byť dostatočný vekový rozdiel zodpovedajúci približnej jednej generácii (25 ročný pár si nemôže osvojiť 15 ročné dieťa a pod.).
• Zabezpečené podmienky: Osvojiteľ musí mať zabezpečené bytové a finančné podmienky, ktoré zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností, jednoducho, že má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa. Toto zistenie je dôležité najmä pri posudzovaní toho, či je adopcia v záujme maloletého dieťaťa.
• Absolvovanie prípravy: Záujemcovia o osvojenie musia absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo, ktorú zabezpečujú ÚPSVaR alebo akreditované mimovládne organizácie.

Proces osvojenia

Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nasledujúce kroky zahŕňajú:

1. Sociálne šetrenie: Pracovníci ÚPSVaR navštívia domácnosť žiadateľa a posúdia jeho sociálne a bytové podmienky.
2. Psychologické vyšetrenie: Psychológ posúdi osobnosť a psychickú stabilitu žiadateľa.
3. Príprava na náhradné rodičovstvo: Žiadateľ absolvuje prípravu, ktorá ho má pripraviť na výchovu osvojeného dieťaťa.

Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá spravidla niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine. Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.

Súhlas s osvojením

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa.

Súhlas rodiča s osvojením nie je potrebný, ak:

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie detí homosexuálmi na Slovensku

• Jeden z rodičov zomrel.
• Jeden z rodičov nie je známy.
• Jeden z rodičov bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
• Jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností.
• Rodičia neprejavujú o dieťa skutočný záujem (tzv. kvalifikovaný nezáujem) alebo neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu dvoch mesiacov od jeho narodenia (tzv. absolútny nezáujem).
• Rodičia dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom (tzv. blanketový súhlas).

Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Predosvojiteľská starostlivosť

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Počas tejto doby sa dieťa adaptuje v novom prostredí a vytvorí si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.

Rodičovské práva a povinnosti

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Osvojitelia nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Zrušenie osvojenia

Osvojenie je v zásade nezrušiteľné. Súd môže zrušiť osvojenie z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

Adopcia osobami rovnakého pohlavia

Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Manželstvo sa stále považuje za jedinečný zväzok muža a ženy a od 1.9.2014 je toto ustanovenie aj súčasťou Ústavy SR v článku 41.

Prečítajte si tiež: Adopcia Dieťaťa na Diaľku zo Slovenska

Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon vo svojom § 2 uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia hneď na prvom mieste. Fakticky teda takáto rodina existovať môže avšak nebude mať reálne možnosť získať od štátu výhody, ktoré sú poskytované manželom.

SR bola kritizovaná aj v poslednej správe (z roku 2016) Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde pod bodom 32 Výbor uviedol, že je znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore.

Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny:

1. Rodič dieťaťa začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom: O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd. Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
2. Jeden z partnerov si osvojí dieťa ako osamelá osoba: V takom prípade sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.

Podmienky pre osamelú osobu

Judikatúra k otázke, aké podmienky má spĺňať osamelá osoba uviedla, že za osamelú osobu v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 ZR (v znení zákona č. 132/1982 Zb.) nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.

Skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa, ktorý je bližšie vysvetlený jednak v článku 5 Základných zásad ZR, ale aj veľmi podrobne v General comment No. základné procesné pravidlo, podľa ktorého ak sa prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť dieťa, je potrebné posudzovať, aké pozitívne a negatívne dopady na dieťa toto rozhodnutie môže mať.

Príspevok pri narodení dieťaťa

Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Ide o jednorazovú dávku, ktorá má pomôcť rodine v prvých týždňoch po narodení dieťaťa.

Kto má nárok na príspevok?

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je:

• Matka, ktorá dieťa porodila.
• Otec dieťaťa, ak matka zomrela, bolo po nej vyhlásené pátranie alebo ak bolo dieťa mladšie ako jeden rok zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
• Osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo opatrenia podľa osobitného predpisu.
• Osvojiteľ.

Podmienky nároku na príspevok

Podmienky nároku na príspevok sú:

• Narodenie dieťaťa.
• Trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.
• Uplatnenie nároku na príspevok.

Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu.

Ďalšie formy podpory náhradnej starostlivosti

Štát poskytuje aj ďalšie formy podpory deťom v náhradnej starostlivosti a náhradným rodičom:

• Jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
• Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
• Osobitný príspevok náhradnému rodičovi.
• Rodičovský príspevok: Osvojitelia sú oprávnenou osobou na poberanie rodičovského príspevku.
• Prídavok na dieťa: Osvojiteľ je oprávnenou osobou na základe rozhodnutia súdu.

Alternatívy adopcie

Okrem adopcie existujú aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, ako napríklad:

• Náhradná osobná starostlivosť: Súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa.
• Pestúnska starostlivosť: Dieťa je zverené do starostlivosti pestúna, ktorý preberá zodpovednosť za jeho výchovu a starostlivosť.

Anonymita a utajený pôrod

Adopcia je spravidla anonymná. Biologickí rodičia nemajú právo vedieť, kto si ich dieťa adoptoval. Na Slovensku existuje aj zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici tak, že nebude prezradená identita matky (utajený pôrod).

Hniezda záchrany

Ak sa žena rozhodne, že dieťa nechce, má možnosť využiť Hniezda záchrany. Hniezdo záchrany je verejný inkubátor, do ktorých môžu ženy po pôrode odložiť novorodenca anonymne a beztrestne bez toho, aby niekto pátral po jeho a jej pôvode. Dieťa, ktoré v inkubátore skončí, je anonymné a právne voľné, čo znamená, že po zápise do matriky môže začať adopčný proces.

Utajený pôrod

Žena môže požiadať o anonymný pôrod svojho gynekológa už počas tehotenstva, alebo najneskôr v deň pôrodu písomnou žiadosťou. Pôrod sa uhrádza zo zdravotného poistenia. Dieťatko je po narodení označené len číslom a pri mene a priezvisku má označenie XY. O bábätko po anonymnom pôrode je vždy výborne postarané v pôrodnici a potom na detskom oddelení . Starostlivosť ihneď po pôrode manažuje príslušný úrad práce a okresný súd mu pridelí meno a priezvisko. Dieťatko bude v priebehu pár týždňov pripravené na adopciu a odchod do nového domova.

Medzinárodné aspekty adopcie

V prípade, že sa maloleté dieťa osvojuje do cudziny, je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

tags: #adoptovat #dieta #otec #musi #suhlaait