Adolf Hitler, jedna z najvýznamnejších a najkontroverznejších postáv 20. storočia, zanechal nezmazateľnú stopu v histórii. Jeho život, od skromných začiatkov až po desivé vrcholy moci, je príbehom ambícií, ideológie a ničivých dôsledkov. Tento článok sa zameriava na Hitlerovo detstvo a mladosť, formovanie jeho osobnosti a politické začiatky, ktoré viedli k jeho vzostupu k moci.
Pôvod a detstvo
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v rakúskom meste Braunau am Inn. Pochádzal z rodiny, kde otec Alois Hitler, colný úradník, bol dominantnou postavou. Alois bol nemanželský syn Anny Schicklgruberovej a neskôr prijal priezvisko Hitler. Matka, Klára Pölzlová, bola Aloisovou neterou a ich manželstvo bolo jeho tretím.
Adolf bol štvrtým dieťaťom Aloisa a Kláry. Matka ho zahrňovala láskou a starostlivosťou. Ku Adolfovi pribudli ešte neskôr brat Edmund a sestra Paula. Keď sa narodil Adolf, volal sa už teda Hitler a bol štvrtinový žid, nie teda čistá árijská rasa, ako o ňom vyhlasovali. Adolf Hitler mal pohodlné detstvo, vyrastal ako každý normálny chlapec v jeho dobe. Reči, že odtrhával vtákom krídla, že pribíjal žaby v škole na tabuľu a že pri prijímaní napľul na hostiu sú čisté výmysly. Od svojich rovesníkov sa odlišoval hádam len tým, že bol inteligentnejší ako oni a nadovšetko miloval divadlo a knihy.
V roku 1895 ako šesťročný nastúpil malý Adolf do základnej školy v dedine Fischlham blízko mesta Linz. Keď mal Adolf sedem rokov, rodina sa presťahovala do mesta Lambach medzi Linzom a Salzburgom. Adolf mal pekný hlas a tak spieval v chlapčenskom zbore. Vo voľnom čase sa hral obľúbené hry na kowbojov a indiánov.
Vzdelávanie a umelecké ambície
Počas školských rokov sa Hitler s rodinou sťahoval, čo malo vplyv na jeho prospech. Mal dobré výsledky v zemepise a kreslení, ale ťažkosti mu spôsobovali matematika, nemčina a francúzština. Hitler neskôr tvrdil, že zámerne sabotoval otcovu vôľu, ktorý z neho chcel mať úradníka, pretože sa chcel stať maliarom.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Učitelia ho mali radi, a keby im vtedy niekto povedal, že tento chlapec o niekoľko rokov zapríčiní druhú svetovú vojnu a že nechá povraždiť milióny židov, asi by ho považovali za blázna. V roku 1898 sa rodina presťahovala do dediny Leonding blízko Linza. V škole v Brunau sa mu darilo dobre. Objavil v sebe talent na kreslenie, špeciálne na kreslenie budov. Mal schopnosť dívať sa na budovy, zapamätať si architektonické detaily a presne ich reprodukovať na papier úplne naspamäť. Preto po skončení základnej školy chcel ísť na klasickú strednú školu. Sníval o tom, že sa stane veľkým umelcom. Ale otec chcel, aby syn išiel v jeho šľapajách. Preto ho poslal do technickej strednej školy do Linza v septembri 1900. Adolf bol veľmi nešťastný a začal boj medzi otcom a synom. Hneď v prvom ročníku prepadá. Postupne však zlepšuje svoj prospech. Ale už postup do kvarty sa viaže na podmienku zbaviť lenivosti. Najväčším problémom bola pre neho matematika.
V roku 1907 sa prihlásil na Umeleckú akadémiu do Viedne. Skúšky neurobil a tak sa vrátil domov. Dostane však ťažkú pľúcnu chorobu a tak sa jeho nádeje rozplynú. Lieči ho doktor Bloch. V ďalších rokoch mu Hitler posiela vlastnoručne namaľované pohľadnice a on mu za to občas pošle nejaké peniaze. Ale aj vďačnosť má svoje hranice. Doktor Bloch je totiž Žid, a tak môže byť rád, že hneď po anšluse nešiel do koncentračného tábora, ale mohol zomrieť za hranicami prirodzenou smrťou. Po smrti matky, ktorú veľmi miloval sa v roku 1908 opäť prihlásil na Umeleckú akadémiu vo Viedni. Na skúškach opäť prepadol. Prácu si nehľadal, len sa túlal po Viedni a dostáva sa na morálne dno. Odchádza z internátu a 26. júna 1910 sa ubytuje v mužskom útulku, za tri koruny týždenne. Útulok to nie je niečo pre bezdomovcov, je to akýsi hotel najnižšej cenovej skupiny, kde okrem neho bývajú aj robotníci. Žije z ruky do úst, ale opäť začína študovať ako samouk. Teraz však nie maliarstvo, ale politiku.
Vplyvy a formovanie ideológie
Počas pobytu vo Viedni sa Hitler stretol s myšlienkami árijského rasizmu, antisemitizmu a nenávisti k socializmu. Tieto názory formovali jeho politické myslenie a neskôr sa stali základom nacistickej ideológie.
Medzi rokmi 1910 a 1913 sa Hitlerov život zlepšil, keď začal maľovať a predávať pohľadnice a obrázky na živobytie, kopírovanie slávnych obrazov a kreslenie verejných budov. Vymieňal si názory s ostatnými v ubytovni, a tým si vytváral jeho ľudovo-hovoriaci štýl. Za pár halierov kúpi brožúry s antižidovskými a nacionalistickými myšlienkami, ktoré vychádzajú dva razy do mesiaca s nakresleným hákovým krížom uprostred. Z týchto letákov čerpal myšlienky pre svoju knihu.
Prvá svetová vojna
V máji 1913 sa presťahoval do Mníchova a vyhlásil, že je bez štátnej príslušnosti. Keďže bol občanom Rakúska a mal narukovať na vojnu, polícia po ňom pátrala. Dostane sa pred súd a musí zaplatiť pokutu 1200 mariek. Nakoniec sa súd skončí bez pokuty, pretože zistia, že je fyzicky neschopný slúžiť v armáde. V Nemecku však dobrovoľne nastúpil do armády, do 16. bavorského záložného pluku a už 21. októbra 1914 odchádzajú na front.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prvá svetová vojna znamenala pre Hitlera zásadný zlom. Slúžil ako spojka a bol vyznamenaný Železným krížom II. a I. triedy. V októbri 1916 bol zranený v boji na Somme. V auguste 1918 je Hitler vyznamenaný železným krížom II. a neskôr aj I. stupňa, čo bol na radového vojaka obrovský úspech, ale nikdy nebol povýšený. Vo vojne, kde boli veľké obete, mu nadriadení dávali úlohu ako človeka, ktorý mohol niesť odkazy a robiť iné nebezpečné práce, ale nebol schopný viesť mužov do vojny. V októbri 1918 dočasne oslepol.
Na fronte sa ešte viac sformovalo jeho vnútorné presvedčenie, videl zákopovú vojnu, ako súboj pre prežitie rás, súboj, ktorý bol podstatou existencie. Keď sa 12. marca 1918 Nemcom nepodarí posledný úder, všetko je už zrátané. Hitler leží vo vojenskej nemocnici. Presvedčí sám seba, že armáda nebola porazená, ale zradená - bodnutá od chrbta Židmi, socialistami, komunistami a rôznymi ďalšími protivlasteneckými zbabelými skupinami. Po návrate z frontu začal nenávidieť tri veci: Židov, marxizmus a Versaillský systém.
Politické začiatky
Po skončení vojny sa Hitler vrátil do Mníchova. Bol zvolený ako politický hovorca obvodnou vojenskou základňou, dostal špeciálny tréning a dostal príležitosť nacvičiť si verejné prejavy pred tým, ako vrátia vojnových zajatcov. Jeho rečnícke úspechy viedli k tomu, že ho vybrali za pozorovateľa politických skupín v mníchovskej oblasti. Stal sa tajným agentom v nemeckej armáde. Zúčastnil sa mítingu a tu sa nadchol politickým myslením strany. V roku 1919 sa stal jej členom a tak vstúpil aktívne do politiky ako tridsaťročný. V roku 1920 navrhol neslávny hákový kríž ako symbol strany. Aktívne sa zúčastňoval na získavaní nových členov strany. Bol výborným rečníkom. Zmenil názov strany na stranu nemeckých národnosocialistických robotníkov.
V roku 1920 mala strana asi tri tisíc členov. V roku 1921 dostalo Nemecko požiadavku na splatenie škôd, ktoré spôsobilo v prvej svetovej vojne. Tieto reparácie činili tridsaťtri biliónov dolárov. Marka klesla a Nemci stratili svoje životné istoty. V roku 1923 mala strana NAZI 55 000 členov. Hitler, ktorý nebol spokojný s demokratickým zriadením, cítil svoju príležitosť na zmenu. Začína rečniť po hostincoch a kluboch hlavne proti marxizmu a Versailskému systému, neskôr sa už formujú prvé fašistické myšlienky. Jeho popularita veľmi stúpa.
Mníchovský puč a väzenie
- novembra 1923 sa Adolf Hitler pokúsil o štátny prevrat, ktorému sa v dejinách hovorí Mníchovský pivný puč. Vodca NSDAP vyhlásil v Mníchove „národnú revolúciu“ a podľa príkladu talianskych fašistov (Benito Mussolini) šiel na čele pochodu 2000 demonštrantov. Smerovali na Mníchov a boli za zosadenie Bavorskej vlády. Jeho pokus opuč sa však nevydaril.
Po neúspechu tejto akcie bola NSDAP zrušená, na Hitlera bol vydaný zatykač a odsúdili ho na päť rokov väzenia za vlastizradu. Vzhľadom k tomu, že bavorské úrady s Hitlerovými názormi tajne sympatizovali, bol odsúdený len k ľahkému žaláru. Pri svojich prejavoch pred súdom mal možnosť urobiť silný dojem. Od 1.4.1924 si vo väzení v Landsburgu pobudol deväť mesiacov, potom ho prepustili. Za ten čas, čo „sedel“, stihol napísať knihu Mein Kampf (Môj boj), ktorú diktoval svojmu sekretárovi Rudolfovi Hessovi. V tejto knihe opisoval, ako si predstavuje budúcnosť Nemecka a nezabudol pripomenúť svoje teórie o židoch a komunistoch, presadzoval tu svoju rasovú orientáciu a predstavy o vedúcej úlohe Germánov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vzostup k moci
Po prepustení z väzenia sa Hitler začal systematicky pripravovať na prevzatie moci. Využil hospodársku krízu, nespokojnosť obyvateľstva a svoju rečnícku zdatnosť na získanie podpory pre NSDAP. V roku 1933 sa stal ríšskym kancelárom a postupne si upevnil svoju diktátorskú moc.
Po návrate z väzenia začal prestavovať svoju stranu od základov. Veľa ľudí zo strany jednoducho vyhodil, alebo ich dal zavraždiť. Založil si vlastnú, bojaschopnú elitnú jednotku Schutzstaffel(z nemčiny - „ochranná štafeta“, teda pokračovanie jednotiek SA) SS. Do roku 1929 mali veľmi dôležité miesto na nemeckej politickej scéne.